Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)Uznesenie_4Co-96-2016.pdf
PDF · 93.48 KB
Case nature
Subarea
4Co/96/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcov 1. J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, C., 2. D. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, C., 3. I. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, C., všetci právne zastúpení Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 804/10, Svidník, IČO: 50 424 777 proti žalovanému Všeobecnej úverovej banke a. s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 13C/195/2016-50 zo dňa 30. 06. 2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení poukázal na dôvody uplatnenej žaloby žalobcov, ktorou sa domáhajú, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXXX, k. ú. C., byt č. XX, prízemie, vchod č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX, stavba na pozemku CKN XXXXX a podiele na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXXX na adrese H. XXXX/XX, C., ďalej zapísané na LV č. XXXXX, parcely registra C parc. č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vklad povolený Správou katastra Prešov pod V XXXX/XXXX. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uložiť rovnakú povinnosť, a to zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú označené nehnuteľnosti žalobcov až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Následne súd citoval ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 8, § 76 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že predbežné opatrenie možno vydať iba vtedy, ak účastníci uvedú také skutočnosti, z ktorých sa dá usudzovať, že v konaní vo veci samej, ak ich preukážu, môžu byť úspešní a dovtedy im treba poskytnúť predbežnú ochranu, resp. úpravu ich vzťahov do právoplatného rozhodnutia vo veci. V danom prípade žalobcovia neuviedli a neosvedčili podmienky dôvodnosti nároku, ktorým sa má poskytnúť predbežná ochrana, t. j. neuviedli a neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver o všeobecnej a neurčitej (nešpecifikovanej) povinnosti žalovaného úplne sa zdržať na neobmedzenú dobu výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorej sa domáhajú v konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie citoval čl.. 13 ods. 1 Ústavy SR, ako aj ust. § 489 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobcovia v návrhu neuviedli žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala všeobecná povinnosť žalovaného úplne sa zdržať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bytu žalobcov. Žiaden zákon žalovanému nestanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude vykonávať v súlade so zákonom, pričom na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty uplatniteľné, prípadne v rámci zodpovednostných vzťahov pri potenciálnom porušení konkrétnych právnych povinností. Žalobcovia sa vlastne vo veci samej domáhajú voči žalovanému absolútneho zákazu výkonu dobrovoľnej dražby bytu
žalobcov, hoci zo skutočností nimi uvedených nevyplýva, žeby dobrovoľná dražba ako taká bola voči nim v rozpore so zákonom a neoprávnená. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 11C/456/2015-50 zo dňa 25. 05. 2016, ktorý v obdobnej veci iných účastníkov, avšak o žalobe založenej v podstate na tých istých argumentoch a koncipovanej rovnakým autorom textu, žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zamietol. Ďalej citoval ust. § 151a, § 151c ods. 1, § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, aj ust. § 1 ods. 1, § 3 ods. 6, § 7 ods. 1, § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a uviedol že záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu. Záložné právo má k záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie záložného práva nevýlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou. Záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa s plnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzujú pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávku zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Žalobcovia si nárok uplatnili z dvoch dôvodov. Jednak s poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky úverovej zmluve, a jednak spochybňovaním inštitútu dobrovoľnej dražby v súvislosti s potrebou súdnej kontroly a ochranou obydlia, pričom poukázali na rozpor s Ústavou SR a európskou judikatúrou. Právny vzťah medzi žalobcami v 1. a 2.rade a žalovaným vznikol na základe zmluvy o poskytnutí úveru „hypopôžička č. U20427-08“ uzavretej dňa 19. 12. 2008 s lehotou splatnosti 240 kalendárnych mesiacov. Išlo o bezúčelový úver a na zabezpečenie úveru bola dňa 08. 12. 2008 medzi žalobcami v 2.a 3.rade a žalovaným uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. F predmetom ktorej bol byt č. X žalobcov, prízemie, vchod č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX, stavba na parcele CKN č. XXXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXXX zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. C. na adrese H. XXXX/XX, C., ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX parcely registra C parc. č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vklad povolený Správou katastra Prešov pod V XXXX/XXXX. Súd sa s názorom žalobcov nestotožnil. Uviedol, že záložné právo je legitímny právny inštitút na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Súd prvej inštancie nezistil, žeby tieto právne normy boli v rozpore s Ústavou SR a tento rozpor ani nie je oprávnený konštatovať, nakoľko záver o protiústavnosti konkrétnej právnej normy môže vyhlásiť jedine Ústavný súd SR. Súd prvej inštancie nezdieľal názor žalobcov v tom, že dražbou by bolo porušené ich ústavné právo na ochranu obydlia. Uvedené právo totiž nie je možné vykladať tak, že garantuje občanovi zotrvanie v určitom obydlí vždy a za každých okolností. Nie je preto možné vyhovieť žalobe len preto, že predmetom zálohu je obydlie žalobcov. Žalobcovia nepopierajú existenciu záložného práva a zabezpečovanej pohľadávky a netvrdia ani ich zánik. Preto súd nemohol uložiť žalovanému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bez časového obmedzenia. Ak by sa aj súd prejudiciálne zaoberal skúmaním existencie neprijateľných zmluvných podmienok úverovej zmluve vo vzťahu k žalobnému petitu, ide o skutočnosť irelevantnú. Súčasná právna úprava dáva totiž spotrebiteľovi možnosť brániť sa voči nekalým postupom a neprijateľným zmluvným podmienkam, či už formou určovacích žalôb alebo žalôb na splnenie konkrétnych povinností. Podľa názoru súdu prvej inštancie je žaloba postavená na domnienkach o rozpore s výkonom záložného práva týkajúceho sa obydlia s Ústavou SR a európskou judikatúrou a úplne potláča uspokojenie práva veriteľa, na čo najrýchlejšie vymoženie svojej legitímnej pohľadávky. Ak by pri dobrovoľnej dražbe boli porušené práva žalobcov, a to ich konkrétne práva, majú možnosť v lehote 3 mesiacov od udelenia príklepu podať žalobu o neplatnosť dražby. Aj v prípade eventuálneho uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok ovplyvňujúcich výšku zabezpečovaného záväzku, ak by si žalovaný po dražbe z výťažku ponechal viac než mu patrí, slúži na to iný právny inštitút. Predmetom zálohu je obydlie žalobcov, čo nemôže samo o sebe viesť k vyhoveniu žalobe. Je potrebné zdôrazniť, že pri vzniku záložného práva účastníci dobrovoľne na základe zmluvnej voľnosti uzavreli záložnú zmluvu, pre ktorú sa rozhodli samotní žalobcovia ako záložcovia. Zachovaní je aj ústavný princíp primeranosti, keďže dlh žalobcov pri celkovej výške úveru 50 564,30 Eur a žalobcami tvrdené splatenie cca 31 000 Eur už len na istine nepochybne vysoko prevyšuje sumu 2 000 Eur stanovenú zákonodarcom ako hranicu pohľadávky na vykonanie dražby nehnuteľnosti, ktorá ju zabezpečuje. Súd bol toho názoru, že nie je možné bez časového ohraničenia zakázať žalovanému výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo má žalovaný zriadené v zmysle zákona, na základe záložnej zmluvy, a to bez zreteľa na to, že sa jedná v súčasnosti o obydlie žalobcov. Ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba bytu je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov Ústavného súdu SR, ani z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Neoprávnený zásah do obydlia je totiž zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave. Nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody, alebo nie je nevyhnutným a neprimeraným na dosiahnutie
legitímneho cieľa (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 13/2000 zo dňa 10. 07. 2001). To, či došlo k neoprávnenému zásahu do obydlia žalobcu možno vyhodnotiť až po tomto zásahu, t. j. v danom prípade po dobrovoľnej dražbe. Súd skonštatoval, že dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva a keďže žalobcovia nie sú schopní splniť svoj dlh vyrovnaním, nemôžeme ju považovať za nie nevyhnutné a neprimerané opatrenie zvlášť, ak aj pri súdom nariadenej prípadnej exekúcií predajom nehnuteľnosti by predajom nehnuteľnosti by nastal ten istý dôsledok, teda strata obydlia žalobcov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn.Pl. ÚS 23/2014-18, ktorý žalobcovia predložili týkajúci odmietnutia návrhu na vyslovenie nesúladu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách s ústavou, na základe čoho dospel k možnosti ústavne konformného výkladu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Nie je teda žiaden dôvod absolútne a všeobecne zakazovať žalovanému výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou bytu žalobcov. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. V zákonom stanovenej lehote podali proti uzneseniu odvolanie žalobcovia. Namietali nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázali na to, že podaným návrhom sa nedomáhali judikovania absolútnej nevymožiteľnosti pohľadávky žalovaného. Domáhali sa len ochrany ich práv, či už práv spotrebiteľských alebo ústavného práva na obydlie. Poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 23/2014-18 zo dňa 24. 09. 2014, z ktorého vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedku a následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená. V súvislosti s ochranou obydlia poukázali na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13 s tým, že právo únie predstavuje právo na obydlie a obydlie je základné právo zaručené čl. 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny štát zohľadniť pri vykonávaní Smernice Rady 93/13/EHS. Aj Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie. Boli toho názoru, že ochrana obydlia a rodiny žalobcov, občanov Slovenskej republiky musí mať prednosť pred právom jednej z najväčších a najbohatších bánk Slovenskej republiky na majetok. Poukázali na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov v súvislosti s možnosťou vyhovieť návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhli zmeniť napadnuté uznesenie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Žalovanému bolo odvolacím súdom umožnené vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu žalovaný vyjadrenie nepredložil.
3. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016 (ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Podľa ust. § 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
4. Podľa § 324 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Oboznámením sa s obsahom spisu, dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a následne napadnutým rozhodnutím a jeho odôvodnením odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie bol správny pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. S účinnosťou od 01. 07. 2016 ustanovenia Civilného sporového poriadku pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku). I napriek tejto zmene právnej úpravy nebolo možné ani v odvolacom konaní návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok pre jeho nariadenie, a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobcovia sa vo veci samej, ako aj samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú uložiť žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva, ktoré mu vyplýva z uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. F. uzavretej dňa 19. 12. 2008 v súvislosti so zmluvou o poskytnutí úveru „hypopôžička č. U XXXXX-XX“ zo dňa 19. 12. 2008, ktorý bol uzavretý medzi žalobcami 1. a 2. a žalovaným a zmluva o zriadení záložného práva medzi žalobcami 2.a 3.a žalovaným, predmetom ktorej bol byt žalobcov z dôvodu neuhrádzania a omeškania sa s platbami so splátkami úveru. Z titulu úveru žalobcovia uhradili približne 31 000 Eur podľa ich vyjadrenia. Žalovaný listom zo dňa 21. 06. 2014 oznámil žalobcovi v 1.rade a listom zo dňa 29. 07. 2015 žalobcovi v 2.rade vyhlásenie splatnosti úveru a následne v októbri 2015, že začína výkon záložného práva. Následne spoločnosť Dražby, aukcie s. r. o. zaslala žalobcom list, že dôjde k ohodnoteniu predmetu dražby. Táto skutočnosť sama o sebe nezakladá nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov, vzhľadom k tomu, že žalovaný mal zriadené záložné právo na základe riadnej zmluvy o zriadení záložného práva a k výkonu záložného práva pristúpil na základe zákona o dobrovoľných dražbách. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že až v prípade konkrétneho porušenia práv žalobcov konaním žalovaného, alebo iného subjektu v súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby, žalobcovia majú právo domáhať sa súdnej ochrany.
6. Z tohto dôvodu namietané nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako správne v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s tvrdením žalobcov ohľadom porušenia ich práva na súkromie, obydlia, ako aj vo vzťahu k namietaným neprijateľným zmluvným podmienkam v súvislosti so zmluvou o úvere, z ktorých tvrdení žalobcov nebolo možné dospieť k záveru, že sú splnené procesné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. O žalobe žalobcov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, lebo napadnutým rozhodnutím nebolo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, lebo vo veci samej súd prvej inštancie bude konať.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. .