Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-412-2015.pdf
PDF · 89.44 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/412/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej, v právnej veci žalobcu Q.. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. nad R., N. XXX/XX, zast. A.. Ing. Michalom Plentom, advokátom, AK, Sídl. Okulka 19/42, 093 01 Vranov n.T. proti žalovanému: Mesto Hanušovce n.T., IČO: 00332399, Mierová 333/3, 094 31 Hanušovce n.T., o zaplatenie 1172,13 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/272/2012-234 zo dňa 23.09.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa, po pripustení jej zmeny, žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.172,13 eur ako nevyplatenej odmeny na základe uznesenia žalovaného č. 23/2011 a to za mesiace máj a jún 2012 vo výške po 629 eur a odmenu za schválený projekt vo výške 1009 eur, teda spolu mu mala byť vyplatená suma 2.267 eur. Bola mu vyplatená suma v mesiacoch máj a jún spolu vo výške 1.094,87 eur, preto zostáva doplatiť sumu 1.172,13 eur. V priebehu konania zase rozšíril svoju žalobu o čom bolo rozhodnuté uznesením súdu zo dňa 18.05.2015 a tak, keď sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.315,67 eur v hrubom s 8,75 % úrokom z omeškania od 02.08.2012 do zaplatenia. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť tvrdiac, že dňa 30.04.2012 mandát poslanca žalobcovi zanikol, preto nemá nárok na vyplatenie súm v súvislosti s poslaneckým mandátom. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 1 ods. 1 - 3, § 11 ods. 1, § 223 ods. 1, § 228a ods. 1, 2 Zákonníka práce, ako aj § 11 ods. 2 písm. b/ zák. č. 369/1990 Zb. zistil, že medzi účastníkmi konania boli dňa 30.04.2012 v zmysle § 228a Zákonníka práce uzavreté dve dohody o pracovnej činnosti, podľa ktorých mal žalobca vykonávať prácu projektového manažéra, projektu s názvom Hanušovské pracovné centrum za odmenu v prvej dohode vo výške 12,69 eur za hodinu a podľa druhej dohody vo výške 12,13 eur za hodinu, v oboch v rozsahu 4 hodín týždenne, maximálne 15 hodín mesačne a to počas doby od 01.04.2012 do 31.01.2014, t.j. 21 mesiacov. Prvostupňový súd vyhodnotil uvedenú dohodu o pracovnej činnosti ako dohodu majúcu charakter pracovnoprávneho vzťahu. Konštatoval, že žalobcovi mandát poslanca zanikol priamo zo zákona, preto nie je možné uňho aplikovať zásady odmeňovania poslancov, ani uznesenie mestského zastupiteľstva č. 23/2011, lebo toto rieši odmeňovanie poslancov MsZ Hanušovce nad Topľou. Keďže si žalobca uplatňoval proti žalovanému náhradu za činnosti v mesiacoch máj a jún 2012, kedy preukázateľne už nebol poslancom MsZ Hanušovce nad Topľou, nemožno mu priznať žiadne odmeny v súvislosti s výkonom mandátu poslanca. Žalobcovi zanikol mandát poslanca dňa 30.04.2012, čím stratil nárok na vyplatenie odmeny poslanca podľa uznesenia MsZ Hanušovce nad Topľou č. 23/2011. Súd prvej inštancie preto zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalobca bol so žalovaným v pracovnoprávnom vzťahu, mal teda postavenie zamestnanca obce, lebo pre žalovaného
vykonával závislú prácu na základe dohôd o pracovnej činnosti. K námietke premlčania vznesenej žalovaným, podľa ktorého ak by mu patrila odmena, išlo by o bezdôvodné obohatenie, súd prvej inštancie uviedol, že nárok nebol uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia, preto sa námietkou žalovaného ohľadom premlčania nároku žalobcu v zmysle bezdôvodného obohatenia nezaoberal. Vychádzal z toho, že žalobca od 30.04.2012 zo zákona prestal byť poslancom MsZ žalovaného, mal uzavreté dohody o pracovnej činnosti a bol v pracovnom pomere so žalovaným. Žalobu preto zamietol. 2. Výrok o tom, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O.s.p. 3. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodňoval v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Od žalovaného sa domáhal zaplatenia sumy 1.315,67 eur, pozostávajúcej z pravidelnej odmeny za vykonané práce na projektoch podľa uznesenia MsZ č. 23/2011 a to za mesiace jún 2012 a júl 2012 v alikvotnej čiastke do 23.07.2012, kedy bolo uvedené uznesenie zrušené, teda spolu vo výške 1.075,67 eur, žiadal odmenu za 2 zasadnutia mestského zastupiteľstva, ktorých sa zúčastnil ako riadny poslanec a odmena mu nebola zaplatená (spolu v sume 140 eur) a odmenu za 4 zasadnutia finančnej komisie, ktorej bol v rozhodnom čase predsedom (spolu v sume 80 eur). K tvrdeniu prvostupňového súdu, že účastníci konania dňa 30.04.2012 podpísali dve dohody o pracovnej činnosti podľa § 228a Zákonníka práce uviedol, že prvostupňový súd sa nezaoberal okolnosťami, za akých boli tieto dohody uzavreté a či sa reálne naplnil ich obsah a či na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Nerozporoval, že žalobcovi zanikol mandát poslanca zo zákona podpísaním dohôd o pracovnej činnosti zo dňa 30.04.2012, čo konštatoval Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 3S/67/2012 zo dňa 28.02.2013. Preto možno hodnotiť právne postavenie žalobcu v období od uzavretia predmetných dohôd až do písomného oznámenia žalovaného o zániku jeho poslaneckého mandátu zo dňa 18.07.2012 za neisté. Dohody boli uzavreté čisto z formálneho charakteru s cieľom umožniť refundovanie oprávnených výdavkoch na manažment projektu Hanušovské pracovné centrum. V tomto období žalobca pracoval a vybavoval agendu aj na ďalších projektoch a to na základe uznesenia č. 23/2011 rovnako pred, ako aj po podpísaní dohôd o pracovnej činnosti zo dňa 30.04.2012. Bol preto dobromyseľný aj po podpísaní týchto dohôd, že je poslancom mestského zastupiteľstva, plnil si riadne úlohy určené v uznesení s riadne schváleným odmeňovaním. Dňa 16.06.2012 mu žalovaný vyplatil pravidelnú odmenu za mesiac máj vo výške 629 eur. Navyše dňa 18.06.2012 ho žalovaný splnomocnil na podpísanie a predloženie žiadosti o NFP k projektu komunitárneho centra. Bol preto považovaný za poslanca MsZ, minimálne do 06.07.2012. Ani žalobca ani žalovaný nemali pochybnosti o tom, že žalobca je poslancom MsZ. Obdobné dohody o pracovnej činnosti boli podpísané so všetkými členmi komisií pôsobiacich pri mestskom zastupiteľstve, teda aj s poslancami MsZ. Keďže žalobca aj v mesiacoch jún a júl 2012 vykonával pre žalovaného činnosť v súvislosti s uznesením MsZ č. 23/2012, ako poslanec sa zúčastňoval zasadnutí mestského zastupiteľstva a finančnej komisie, mal sa súd zaoberať otázkou, či na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, lebo v rozhodnom období vykonával práce v prospech žalovaného a za tieto mu žalovaný nezaplatil odmenu. Žalovaný na pojednávaniach niekoľkokrát uznal jeho nárok vo výške 40 eur ako odmeny za dve zasadnutia finančnej komisie, no súd nepriznal ani tento nárok. Navrhol preto zmeniť rozsudok a jeho žalobe vyhovieť, prípadne zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si aj trovy konania. 4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že žalobca nepreukázal, aby vykonával činnosti pre žalovaného v období mesiacov jún a júl 2012. Neuniesol teda dôkazné bremeno. Navyše, nárok žalobcu za mesiac jún 2012 považuje za premlčaný, lebo odmenu si žalobca uplatnil až listom zo dňa 12.05.2015 a súd pripustil zmenu na pojednávaní dňa 18.05.2015. Žiadal vyplatenie odmeny za mesiac júl 2012 oproti pôvodne požadovanej odmene za mesiac máj 2012, teda nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný v zmysle § 107 ods. 1 OZ. Žalobca sa dozvedel o tom, že mu zanikol mandát 18.07.2012 a dvojročná premlčacia lehota uplynula 18.07.2014 a nárok bol uplatnený až v máji 2015. K nezaplatenej odmene za dve zasadnutia mestského zastupiteľstva uviedol, že všetky nároky žalovaný žalobcovi vyplatil za zasadnutia mestského zastupiteľstva s výnimkou zasadnutia MsZ zo dňa 02.07.2012, na ktorom poslanci odsúhlasili neuplatnenie odmeny za dané zasadnutie. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si trovy prvostupňového a odvolacieho konania. 5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že dátum a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a internete dňa 23.09.2016, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové závery a vec napokon aj správne právne posúdil. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím dôvodom konštatuje, že žalobca, ktorému zanikol mandát poslanca dňa 30.04.2012, po uvedenom dátume už nemôže mať nároky na zaplatenie odmeny poslanca MsZ Hanušovce nad Topľou, nakoľko po uvedenom dátume poslancom už nebol. Poslanecký mandát tak, ako správne konštatuje súd prvej inštancie, mu zanikol dňom 30.04.2012. O uvedenom rozhodol rovnako aj Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 3S/67/2012 zo dňa 28.02.2013, na ktorý súd prvej inštancie aj poukazuje. Žalobca tak nemôže mať nárok na odmenu uplatnenú za mesiace jún a júl 2012, ktorú žiada ako odmenu poslanca. K nárokom žalobcu, žiadaným za dve zasadnutia MsZ ako poslanca vo výške 140 eur a za 4 zasadnutia finančnej komisie v čase, keď bol predsedom, za ktoré žiadal odmenu 80 eur, odvolací súd uvádza, že žalobca nekonkretizoval ani pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní, za ktoré konkrétne zasadnutia či už mestského zastupiteľstva alebo finančnej komisie si uplatňuje odmenu. Nekonkretizoval teda, ktorých konkrétnych zasadnutí sa mal zúčastniť, za ktoré mu nebola vyplatená odmena. Keďže žalobca ako aj jeho právny zástupca boli poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a to poslednýkrát na pojednávaní dňa 02.09.2015, a po poučení vyhlásili, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, nebolo možné už v odvolacom konaní navrhovať prípadné ďalšie návrhy na preukázanie, ktorých zasadnutí či už mestského zastupiteľstva alebo finančnej komisie sa mal žalobca zúčastniť a za ktoré mu nebola žalovaným vyplatená odmena. Rovnako z uvedeného dôvodu nebolo možné sa zaoberať v odvolaní namietanom bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného, ktoré malo vzniknúť žalovanému v súvislosti s nevyplatením žalovaných súm žalobcovi. Žalobca pôvodnou žalobou si uplatňoval odmenu za mesiace máj a jún 2012 a odmenu za 3 zasadnutia komisie. Po pripustení zmeny žaloby si už uplatňoval odmenu za mesiace jún a júl 2012, odmenu za 2 zasadnutia mestského zastupiteľstva a odmenu za 4 zasadnutia finančnej komisie, keď bol ich predsedom. V konaní si neuplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu, kedy by bolo nutné preukazovať iné skutkové okolnosti, ako okolnosti, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie preukazoval. Vzhľadom na dané mu poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. už nie je možné navrhovať ďalšie dôkazy, ktoré neboli produkované alebo navrhnuté v konaní pred súdom prvej inštancie, preto nie je možné sa už zaoberať ani prípadným bezdôvodným obohatením, na ktoré v odvolaní poukazuje. Na veci nemôže zmeniť nič ani to, že bol dobromyseľný v tom, že je poslancom mestského zastupiteľstva aj po 30.04.2012. O tom, že poslanecký mandát mu zanikol zo zákona dňom 30.04.2012 už rozhodol aj Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3S/67/2012 zo dňa 28.02.2013 tak, ako to bolo už vyššie uvedené. Len ešte na ozrejmenie odvolací súd uvádza, že na základe dohôd o pracovnej činnosti uzavretých medzi účastníkmi konania dňa 30.04.2012 žalobca, ak realizoval práce v súvislosti s projektom s názvom Hanušovské pracovné centrum - HaPeC, mal nárok na odmenu za vykonanú prácu na základe týchto dohôd. 7. K žalobcom tvrdenému bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného čo sa týka prác zrealizovaných na projekte HaPeC odvolací súd uvádza, že podľa dôkazov predložených žalovaným do spisu za uvedený projekt malo byť zaplatené Ing. Baranovej. Už uvedené môže vylučovať vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. 8. Odvolací súd ešte dodáva, že nároky, ktoré si uplatnil žalobca v rozsahu 1.315,67 eur, nezodpovedajú matematickému prepočtu, ktoré vyčísľuje v odvolaní, keď žiada odmenu za mesiac jún a júl 2012 vo výške spolu 1.075,67 eur, za dve zasadnutia MsZ vo výške 140 eur a za 4 zasadnutia finančnej komisie vo výške 80 eur, čo je spolu suma 1.295,67 eur. V žalobe si uplatnil sumu 1.315,67 eur, čo je o 20 eur menej, ako svoj nárok finančne vyčíslil. Teda ani sám žalobca názor presne nešpecifikoval. 9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením v zmysle ust.§ 262 ods. 2 CSP. 11. Toto rozhodnutie boli prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.