Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-12-2015.pdf
PDF · 94.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9Cb/12/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci žalobcu: Alena Petrušová, podnikajúca pod obchodným menom Alena Petrušová, s miestom podnikania Brezová pod Bradlom, Myjavská 465/24, IČO: 43299148, zast. Mgr. Vladimírou Chudou, advokátkou v Piešťanoch, Winterova 2, proti žalovanému: Pavol Danek, pôvodne podnikajúci pod obchodným menom Pavol Danek, s miestom podnikania Brezová pod Bradlom, Záhumnie 436/32, IČO: 32714823 (podnikateľskú činnosť ukončil k 31.12.2011), o zaplatenie 2.032,28 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 2.032,28 Eur s 0,05% denným úrokom z omeškania od 16.04.2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že na základe zmluvy žalovaný odobral od žalobcu služby, ktoré spočívali v dodávke vody, elektrickej energie, ústredného kúrenia za rok 2011. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 120004 s dátumom splatnosti 15.04.2012. Žalovaný služby prevzal, faktúru neuhradil.
2. Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.07.2014 č.k. 3Rob/22/2013-18 súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že dlh žalobca vymáha neoprávnene. Právnej zástupkyni žalobcu zaslal odpoveď na výzvu na plnenie, kde objasnil dôvody. Kópiu listu priložil k odporu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpisom zo živnostenského registra strán, faktúrou č. 120004, listom s názvom vyúčtovacia faktúra, výzvou na plnenie zo dňa 14.05.2012, Zmluvou o prenájme nebytových priestorov zo dňa 01.05.2011, odporom proti platobnému rozkazu, Odpoveďou na výzvu na plnenie zo dňa 04.06.2012, faktúrou č. 7442119033, faktúrou č. 7200445754, oznámením o cenách vodného a stočného, faktúrou za odber vody za obdobie od 21.08.2011 do 20.09.2011, rozúčtovacou zostavou za ÚK za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 a výsluchom strán sporu.
5. Strany boli ku dňu vzniku záväzkového vzťahu podnikateľmi (výpisy zo živnostenského registra na účastníkov konania).
6. V prvom rade súd uvádza, že žaloba neobsahovala jednoznačné vymedzenie skutkového základu pre jej podanie a nebolo z nej zrejmé, na základe čoho žalobca svoj nárok uplatňuje. Až z následne
predložených dokladov a vyjadrení strán vyplýva, že dňa 01.05.2011 bola medzi stranami uzatvorená Zmluva o prenájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. Podľa čl. 2 tejto zmluvy bol predmetom zmluvy prenájom nebytových priestorov v objekte nachádzajúcom sa na E.Á. A.. X.. Š. K. I. Z. I., S..Č.. XXX/XX. Žalobca bol v postavení prenajímateľa a žalovaný v postavení nájomcu. Nebytové priestory boli prenajaté od 01.05.2011 na dobu neurčitú. Podľa článku 6 uzatvorenej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na ročnom nájomnom 880,-Eur (mesačné nájomné 74,-Eur splatné do 10. dňa prvého mesiaca v príslušnom mesiaci). Teplo malo byť platené podľa skutočnej spotreby vypočítanej na základe odberu digitálneho merača, elektrickú energiu, vodu, vrátane kanalizácie mal žalovaný hradiť na základe skutočnej spotreby.
7. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že prebral nájom po svojom otcovi, ktorý zomrel 27.04.2011. V tom čase už bol žalovaný nájomcom baru. Boli dohodnutí, že bude platiť 74,-Eur nájom a k 01.01. sa vždy spravia odpisy energií. V celej budove sa kúri plynom, žalobca platí platby SPP, a.s., následne poskytuje firme MARELS, koľko kilowatov zaplatil a táto firma, ktorá spravuje rádiové merače, následne urobí rozpis spotreby na jednotlivých nájomcov. Toto potom žalovanému prefakturuje. Merače boli pokazené, preto sa odpočty nerobili rádiovo, ale osobne ich robili pracovníci tejto firmy. Pokiaľ ide o vodomery, v dome je centrálny vodomer a každá firma má podružný vodomer. Žalobca platí cenu za centrálny vodomer, následne podľa spotreby m3 žalovaným určil cenu za vodu žalovanému vychádzajúc z ceny vodného a stočného, ktorú mala vodárenská spoločnosť. V roku 2011 minul žalovaný 76 m3 vody, tento odpis robil žalobca 28.02.2012, kedy mu žalovaný odovzdal kľúče od prevádzky. Od 01.01.2012 už žalovaný bar neprevádzkoval, preto po tomto období spotreba vody nebola, aspoň si to žalobca myslí. V prípade spotreby vody tak ide o spotrebu za 14 mesiacov. Pri odpise stavu na vodomere žalovaný nebol, hoci ho k tomu žalobca vyzval. Cena vodného a stočného bola v roku 2011 vo výške 2,17 Eur za m3. Pokiaľ ide o elektrickú energiu, v bare je podružný elektromer. Žalobca vyzval žalovaného na odpis, avšak neprišiel, preto sa tento robil až 28.02.2012, kedy si žalovaný vypratával veci. Pri odpise nebol, bola tam jeho priateľka Alena Pražienková. Písomný záznam z odpočtu neexistuje.
8. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že po smrti otca žalobcu bola uzatvorená so žalobcom v podstate rovnaká nájomná zmluva, nájomné bolo 74,-Eur mesačne a k rukám žalobcu sa malo platiť v hotovosti 333,-Eur. Z tejto sumy bola suma 116,-Eur ako záloha na energie a zostávajúca suma predstavovala ešte nájomné. Dlžné nájomné je ešte za tri mesiaci, a to máj, september a november, vždy vo výške 74,- Eur. Pokiaľ ide o kúrenie, na WC bol odstavený radiátor, v strednej miestnosti sa kúrilo cez víkendy v zimných mesiacoch a v zadnej časti sa kúrilo len vtedy, keď tam bola uzavretá spoločnosť. Na radiátoroch boli merače, odpis mal prebiehať rádiovo, vie, že chceli robiť aj odpis na mieste, avšak pracovník tam neprišiel. K otázke vyúčtovanej spotreby za kúrenie sa tak bližšie vyjadriť nevie. Pokiaľ ide o spotrebu vody, v pivničke bol vodomer, ten slúžil na odpočet vody v bare, prípadne v pivničke, kde bolo umývadlo a možno i v iných priestoroch. So žalobcom bol pri odpočte, keď sám žalobca nevedel, kde sa vodomer nachádza. Spotreba na bar sa mu zdá príliš vysoká. Išlo aj o spotrebu za WC, za ktoré platil, avšak bolo využívané aj inými subjektmi. Pri elektrine je odpočet v poriadku. Žalobca si nechal jeho lavice, ktoré kúpil od Ing. Miloša Kvasnicu, ktorý dal tieto lavice urobiť, a to za 2.000,-Eur, kúpil ich v roku 2009 alebo 2010. Lavice boli v priestoroch baru, boli upevnené oceľovými lankami. Lavice naložili na dodávku, žalobca tvrdil, že sú jeho. V tom čase vec neriešil, následne sa so žalobcom dohadovali na tom, že by lavice použil na zaplatenie toho, čo nebolo zaplatené, v tom čase neboli zaplatené 3 splátky nájomného. Žalobcovi nechal na stene, ktorá opadávala, sieťku, na tejto sa dohodli s predchádzajúcom majiteľom. Tiež zateplil príručný sklad, aby to tam v zime nepremŕzalo. Žalovaný považuje celú vec za vysporiadanú, keďže na mieste nechal lavice a ostatné veci, ktoré uviedol.
9. K výpovedi žalovaného žalobca uviedol, že záchod bol využívaný aj ďalším nájomcom, žalovaný a táto nájomkyňa boli dohodnutí, že mu táto nájomkyňa zaplatí za hygienické potreby. Za záchod neplatila, v tejto miestnosti sa prakticky nekúrilo, nekúrilo sa ani v zadnej miestnosti, bol tam utrhnutý ventil. Je pravdou, že na budove bola urobená sieť, táto bola dotrhaná, je tam doteraz.
10. Z výsluchu svedka U.. A. D. vyplýva, že ako pôvodný nájomca si dal u pána Š. urobiť lavice a stoly, stálo ho to 100.000,-Sk, tieto potom predal za 2.000,-Eur žalovanému.
11. Faktúrou č. 120004 vyúčtoval žalobca žalovanému cenu za služby odobraté na základe zmluvy za rok 2011 vo výške 2.032,28 Eur, ktorá bola splatná podľa faktúry 15.04.2012. O aké služby sa konkrétne jednalo faktúra priamo neuvádza. Žalobca uvádzal, že prílohou bol rozpis poskytnutých služieb a ich
cien, podľa vyjadrenia žalovaného mu faktúra nebola doručená. Podľa predloženého listu s názvom Vyúčtovacia faktúra mala vyúčtovaná suma pozostávať z ceny za vodu vo výške 164,92 Eur, za elektrickú energiu vo výške 755,78 Eur, za kúrenie vo výške 577,37 Eur, z nájomného za marec 2012 vo výške 74,- Eur, úrokov vo výške 0,05% z omeškania nájomného vo výške 160,21 Eur, zálohovej platby za kúrenie od 01.01.2012 do 03.03.2012 vo výške 300,-Eur.
12. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
13. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
14. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. Týmto predpisom je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
15. Podľa § 3 ods.l až 4 zákona č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
16. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
17. Vychádzajúc z uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov bolo povinnosťou žalovaného platiť nájom a úhrady za energie. Výška nájmu nebola sporná, podľa žalobcu nebolo uhradené nájomné za marec 2012 (hoci podľa faktúry ide o vyúčtovanie služieb za rok 2011), podľa žalovaného nebolo uhradené nájomné za mesiace máj, september a november 2011 vždy vo výške 74,-Eur. Faktúrou si však žalobca neuplatňoval nárok na zaplatenie nájomného, ale nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb. Súd vzhľadom k vyjadreniam strán za služby považoval tak nájom, ako aj cenu energií. Podľa žalobcu nájom bol uhradený, podľa prílohy faktúry č. 120004 nebolo uhradené nájomné za marec 2012, hoci z vyjadrení strán vyplýva, že už 28.02.2012 odovzdal žalovaný žalobcovi kľúče od prevádzky a fakticky nájom skončil. Súd tieto tvrdenia strán vyhodnotil tak, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo dohodou zmluvných strán vychádzajúc z čl. 4 bod 2 písm. a/ uzatvorenej zmluvy. Ďalej sa súd zaoberal tým, či za obdobie od januára 2011 až do 28.02.2012 existuje záväzok žalovaného voči žalobcovi z titulu neuhradeného nájomného alebo ceny služieb, i keď samotná faktúra, ktorá má dávať základ pre uplatnený nárok, je za obdobie roku 2011.
18. Pokiaľ ide o nájomné, sám žalovaný uviedol, že dlží nájomné za obdobie mesiacov máj, september a november, vždy vo výške 74,-Eur, celkový dlh na nájomnom by tak predstavoval sumu 222,-Eur. Nájomné bolo v zmluve riadne dohodnuté.
19. Pokiaľ ide o spotrebu plynu, žalobca predložil súdu vyúčtovaciu faktúru č. 7442119033 od SPP, a.s., táto faktúra je však za fakturačné obdobie od 19.08.2011 do 18.08.2012, teda i za obdobie, kedy už žalovaný v nájme u žalobcu nebol. Ďalej žalobca predložil súdu tzv. rozúčtovaciu zostavu za ÚK za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012, na základe ktorej údajne určoval cenu za plyn (resp. za kúrenie) pre jednotlivých nájomcov. Podľa prílohy faktúry č. 120004 mala cena za kúrenie predstavovať sumu 577,37 Eur. Z čoho konkrétne však žalobca túto sumu určil súdu nie je zrejmé. Z tzv. rozúčtovacej zostavy (č.l. 61 spisu) vyplýva, že ide o rozúčtovanie kúrenia za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012, avšak žalobca súdu nepredložil žiaden doklad o tom, ktorej prevádzky sa týka, na základe čoho bol odpočet a následne rozúčtovanie robené, neexistuje žiadny záznam o reálnom odpočte či už zo strany žalobcu alebo zo strany firmy MARELS, s.r.o., ktorá následne rozúčtovanie robila. Žalobca uvádzal, že merače boli pokazené, odpočet sa údajne robil osobne, avšak z výsluchu žalovaného vyplýva, že reálny odpočet mal byť robený, avšak pracovník firmy na miesto ani neprišiel. Súdu zo strany žalobcu neboli
predložené žiadne iné doklady, z ktorých by sa dalo vychádzať pri výpočte reálnej spotreby a následne ceny za kúrenie po rozpočítaní na jednotlivých nájomcov. Žalobca súdu ani nenavrhol vykonanie iného dôkazu na preukázanie svojich tvrdení, neuviedol, aký bol spôsob výpočtu a ako dospel k sume 577,37 Eur. Pritom tak z vyjadrenia žalobcu ako aj žalovaného vyplýva, že vo WC sa nekúrilo, nekúrilo sa ani v zadnej prenajímanej miestnosti. Kde sa kúrilo a aká bola spotreba kwh tak súdu zrejmé z predložených dokladov nebolo. V tejto časti tak možno konštatovať, že napriek povinnosti žalobcu preukázať svoj nárok tento preukázaný nebol a neboli ani navrhnuté žiadne dôkazy na jeho preukázanie.
20. V prípade spotreby vody z výsluchu strán vyplýva, že v každej prevádzke existoval podružný vodomer, pričom odpočet vody prebiehal na centrálnom vodomeri. K tejto časti nároku predložil žalobca zálohovú faktúru (č.l. 60 spisu) za obdobie od 21.08.2011 do 20.09.2011 a Oznámenie o cenách na rok 2012 (hoci faktúra je za služby za rok 2011). Žalobca uviedol, že v roku 2011 minul žalovaný 76 m3 vody, pri odpise vody nebol, cenu určil na základe ceny vody podľa vodárenskej spoločnosti, t.j. 2,17 Eur za m3 vody. Žalovaný sa bližšie k tejto spotrebe nevedel vyjadriť, uviedol, že pri odpočte raz bol, spotreba sa mu však zdá príliš vysoká vzhľadom k tomu, že v tom čase už bar ani nefungoval. Rovnako i v tomto prípade súd musí konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní množstva spotrebovanej vody. Nebola predložená ani vyúčtovacia faktúra, z ktorej by bola aspoň zrejmá spotreba vody za celý objekt a následne ani spôsob jeho rozpočtu na jednotlivých nájomcov. Je úlohou žalobcu, aby preukázal, spotrebu a následne cenu za vodu. Keďže nárok žalobcu žalovaný v plnej výške spochybnil, nie je možné ani tento nárok žalobcovi priznať.
21. Pri spotrebe elektriny konštatoval i žalovaný, že vyúčtovanie je v poriadku, takže cena za elektrickú energiu tak ako bola uvedená v prílohe vyúčtovacej faktúry 755,78 Eur bola zo strany súdu považovaná za správnu.
22. Celkove preukázaný dlh žalovaného za obdobie roku 2011 až do 28.02.2012, kedy došlo k ukončeniu nájmu, tak predstavuje spolu sumu 977,78 Eur (222,-Eur nájom a 755,78 Eur elektrická energia). Súd ďalšie položky uvedené v prílohe predloženej faktúry č. 120004 neakceptoval a žalobcovi nepriznal. Pokiaľ ide o nájomné za marec 2012, nájom v tomto čase už reálne neexistoval, čo nespochybňovala ani jedna zo strán. Pokiaľ si vo vyúčtovaní uplatňoval žalobca úroky 0,05% z omeškania nájomného, nepreukázal, za aké obdobie si tento nárok uplatňuje, keďže sám v podstate ani netvrdil, že nájomné nie je v roku 2011 uhradené. Toto uvádzal iba žalovaný. Pokiaľ ide o zálohovú platbu za kúrenie od 01.01.2012 do 23.03.2012, podľa uzatvorenej nájomnej zmluvy mal žalovaný platiť za teplo podľa skutočnej spotreby a nie zálohovo.
23. Žalovaný sa voči celkovému dlhu bránil tým, že si žalobca ponechal na úhradu dlhu jeho stoly a lavice, prípadne, že urobil na prenajatom objekte nejaké ďalšie úpravy, ktoré tam po skončení nájmu zostali. V konaní preukázal, že lavice a stoly kúpil od svedka U.. A. D. za cenu 2.000,-Eur. Žalobca opak nepreukázal a súdu nepredložil a ani nenavrhol iné dôkazy, ktoré by preukázali, že lavice a stoly patria jemu. Preto i žalovaný pokladal celú vec za vyriešenú. I podľa názoru súdu týmto spôsobom došlo k zániku pohľadávky žalobcu, keď si nárok na zaplatenie ceny lavíc a stolov započítal žalovaný s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie ceny služieb a nájmu. Tým dlh zanikol v celej výške. Súd sa preto už ďalej nezaoberal ďalšími tvrdeniami žalovaného o tom, že okrem tzv. oficiálneho nájmu platil žalobcovi ešte v hotovosti ďalšiu sumu 333,-Eur, z ktorej mali byť platené energie vo výške 116,-Eur a zvyšná časť mala ešte predstavovať nájom.
24. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol konštatujúc, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v rozsahu existencie nároku a ani v rozsahu preukázania jeho výšky.
25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. V danom prípade bol žalovaný v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Odvolanie spolu s prílohami je potrebné podať v toľkých vyhotoveniach, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a ďalšie vyhotovenia mohli byť doručené ostatným stranám sporu (dvojmo).
V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (uviesť spisovú značku) čo sa odvolaním sleduje. Odvolanie musí byť podpísané.
V odvolaní sa tiež uvedie, proti ktorému rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje (uviesť dátum jeho vydania a číslo konania uvedené na prvej strane rozhodnutia v pravom hornom rohu), v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh- zmeny rozhodnutia, zrušenia rozhodnutia).
V prípade nesplnenia povinnosti uloženej rozsudkom, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných právnych predpisov.