Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/179/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš, so sídlom Tomášikova 5, 031 80 Liptovský Mikuláš 1, proti žalovanému: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, právne zastúpený: HADBÁBNY a spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, v konaní o preskúmanie Uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš č. 46/2018 zo dňa 21.06.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš č. 46/2018 zo dňa 21. júna 2018.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podľa (ďalej ) v spojení s a nasl. žalobca žiadal zrušiť uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 21. júna 2018 č. 46/2018, ktoré bolo prijaté na zasadnutí Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš konanom dňa 21.06.2018, ktorým mestské zastupiteľstvo v bode I. schválilo vklad nehnuteľného majetku pozostávajúceho z pozemkov registra „C“ s prideleným parcelným číslom: 740/2, o výmere 5 590 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie M., č. 740/14, o výmere 10 000 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie M. a č. 740/15, o výmere 8 000 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie M., teda spolu vo výmere 23 590 m2, v hodnote podľa znaleckého posudku vo výške 596.591,- Eur, do kapitálového fondu obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s., IČO: 36 413 941, Partizánov 14, Liptovský Mikuláš. Na postup mesta Liptovský Mikuláš reagoval prokurátor Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši prijatím opatrenia v podobe protestu prokurátora zo dňa 26.07.2019, č. k. Pd 94/19/5505-5, smerujúceho proti bodu č. I. uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 21.06.2018, č. 46/2018. Prokurátorom prijatému opatreniu bolo mestským zastupiteľstvom mesta Liptovský Mikuláš síce dňa 19.09.2019 vyhovené, a to uznesením č. 55/2019. Primátor mesta však s odkazom na znenie zákona o obecnom zriadení k predmetnému uzneseniu nepripojil svoj podpis, čím došlo k pozastaveniu jeho výkonu. Prokurátor ďalej uvádza, že aj napriek skutočnosti, že mestské zastupiteľstvo s odkazom na znenie zákona o obecnom zriadení prípadne môže potvrdiť uznesenie ním prijaté a primátorom mesta nepodpísané, s odkazom na obsah ustanovenia (poznámka

správneho súdu: správne malo byť uvedené ) sa tak doposiaľ nestalo, a prokurátorovi by mohla v tejto súvislosti márne uplynúť zákonná lehota pre podanie správnej žaloby. Podľa žalobcu mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš rozhodlo spôsobom rozporným so znením o majetku obcí, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Zo znenia zákona o majetku obcí totiž vyplýva, že jednotka územnej samosprávy môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu. Postup mesta Liptovský Mikuláš v predmetnej veci však nespočíval ani v jednom zo zákonodarcom aprobovaných spôsobov, keď nešlo o vklad majetku do základného imania a obchodná spoločnosť (právnická osoba) v čase vkladu nehnuteľného majetku mesta do nej už existovala. Ku vkladu nehnuteľného majetku jednotky územnej samosprávy do majetku obchodnej spoločnosti došlo mimo základného imania obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. a uvádzaným postupom mesto Liptovský Mikuláš nezískalo žiadnu relevantnú protihodnotu, nakoľko preukázateľne nedošlo k zvýšeniu základného imania obchodnej spoločnosti, v ktorej je mesto Liptovský Mikuláš jediným akcionárom. Spomínaný nedostatok je vo svojej podstate konkretizovaný aj v písomnom stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 07.08.2018, č. MF/015398/2018-352. Mestom Liptovský Mikuláš zvoleným postupom v predmetnej veci nebolo možné tiež získať nové (ďalšie) akcie obchodnej spoločnosti vyjadrujúce v konečnom dôsledku mieru účasti jednotky územnej samosprávy na majetku akciovej spoločnosti. Keďže vklad nehnuteľného majetku bol navyše mestom Liptovský Mikuláš realizovaný bezplatne, ním zvolený postup vykazuje znaky darovania, ktoré je s odkazom na znenie zákona o obecnom zriadení neprípustným. Návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva k vyššie konkretizovaným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. zo dňa 22.06.2018 č. MsÚ/Práv.2018/5833-1/MJav, doručeným Katastrálnemu odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš dňa 22.06.2018, vedeným ním pod sp. zn. V 2540/2018 sa mesto Liptovský Mikuláš domáhalo jeho povolenia. O návrhu dňa 26.06.2018, podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pod číslom vkladom: V 2540/2018, rozhodol Katastrálny odbor Okresného úradu Liptovský Mikuláš tak, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ku vyššie konkretizovaným pozemkom a stavbe, povolil. Nakoľko došlo k preukaznému a preukázateľnému porušeniu ustanovení zákona o majetku obcí a zákona o obecnom zriadení, nakoľko postup mesta Liptovský Mikuláš v predmetnej veci nespočíval ani v jednom zo zákonodarcom aprobovaných spôsobov, teda nešlo o vklad o majetku do základného imania a obchodná spoločnosť (právnická osoba) v čase vkladu nehnuteľného majetku mesta do nej už existovala s tým, že postup zvolený mestom Liptovský Mikuláš vykazuje znaky darovania, kedy je v prospech obchodnej spoločnosti prevádzaný nehnuteľný majetok jednotky územnej samosprávy bez preukázateľného zvýšenia základného imania, či upisovania nových akcií, obchodná spoločnosť Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. sa nemohla stať vlastníkom vyššie konkretizovaných nehnuteľností (pozemkov registra „C“). Žalobca vzhliada zásadné pochybenie v tom, že spomínaný postup a rozhodnutie jednotky územnej samosprávny nekorešponduje s obsahom ustanovenia zákona o majetku obcí a súčasne obchádza obsah úpravy zákona o obecnom zriadení, kedy právny následok v podobe prevodu vlastníckeho práva dosahuje spôsobom, ktorým nebol katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš vyhodnotený ako nesúladný so zákonom, čo viedlo k jeho pozitívnemu rozhodnutiu o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. Jednotka územnej samosprávy teda v predmetnej veci preukázateľne nevolila ani jeden zo zákonodarcom v zákona o majetku obcí aprobovaných postupov, teda či už v podobe vkladu majetku do základného imania obchodnej spoločnosti alebo založenia obchodnej spoločnosti (právnické osoby) zo svojho majetku. Mesto Liptovský Mikuláš postupovalo tretím, zákonom o majetku obcí neupraveným spôsobom, keď cestou mestského zastupiteľstva, formou uznesenia zo dňa 21.06.2018, č. 46/2018 schválilo a následne realizovalo vklad nehnuteľného majetku do rezervného fondu, nie do základného imania už existujúcej, teda nie mestom týmto spôsobom zakladanej obchodnej spoločnosti (právnickej osoby). Ustanovenia a zákona o majetku obcí síce dôsledne nerozlišujú medzi pojmami vyjadrenými slovným spojením: „základné imanie obchodnej spoločnosti“ a „majetok obchodnej spoločnosti“, avšak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že pojem vyjadrený slovným spojením: „majetok obchodnej spoločnosti“ tak, ako je tento spomínaný znením zákona o majetku obcí

je pojmom nepochybne širším, ako pojem vyjadrený slovným spojením: „základné imanie obchodnej spoločnosti“ v intenciách § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí. Žalobca sa preto domnieva, že obsah úpravy § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí je s odkazom na znenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí potrebné vykladať reštriktívne, pričom uvádzaným postupom je možné dospieť k záveru, že obec (mesto) môže vkladať svoj majetok len do základného imania obchodnej spoločnosti, nie do majetku obchodnej spoločnosti s tým, že sa javí byť právne irelevantným, či tak robí v súvislosti so založením obchodnej spoločnosti (právnickej osoby) alebo zvyšovaním základného imania už existujúcej obchodnej spoločnosti (právnickej osoby). Rozhodujúcim v danom smere javí sa byť zistenie, že zákonodarca s odkazom na znenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí jednotke územnej samosprávy neumožňuje v prípade akciovej spoločnosti realizovať vklad vlastného majetku do jej kapitálového fondu. Ako nesprávny vyhodnotil postup mesta Liptovský Mikuláš aj ústredný orgán štátnej správy v osobe Ministerstva financií Slovenskej republiky, čo deklaroval vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 07.08.2018, č. MF/015398/2018-352. Aj postup katastrálneho odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš v predmetnej veci bol prokurátorom vyhodnotený ako nesúladný so zákonom, čo viedlo k prijatiu opatrenia v podobe upozornenia prokurátora zo dňa 20.08.2019, č. k. Pd 107/19/5505-6, nakoľko prijatie protestu prokurátora spôsobilého prípadne viesť k zvráteniu aktuálneho stavu veci, nebolo možné realizovať, keďže medzičasom došlo k predaju pozemkov fyzickým osobám, a to I. P., E. C. a W.. X. C., v čom žalobca vzhliada s odkazom na znenie , v spojení so znením zákona o majetku obcí obchádzanie zákona mestom Liptovský Mikuláš. Upozorneniu prokurátora orgán verejnej správy vyhovel. Protestu prokurátora Mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš v podobe uznesenia zo dňa 19.09.2019, č. 55/2019 vyhovelo, avšak primátor mesta Liptovský Mikuláš využil svoje sistačné právo a predmetné uznesenie nepodpísal. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby súd uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 21.06.2018, č. 46/2018 zrušil a tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.08.2020, v ktorom okrem iného uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a zastáva názor, že prokurátor vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a výklad zákona, na ktorom je žalobná argumentácia postavená, nemôže obstáť. Prokurátor vykladá príslušné ustanovenia zákona selektívne, formalisticky, neberúc do úvahy všetky výkladové metódy a systematiku príslušných právnych predpisov. Právny názor prokurátora o nemožnosti vkladu majetku mesta mimo základného imania obchodnej spoločnosti, v ktorej je mesto jediným akcionárom, je založený na formálnom a gramatickom výklade zákona. Právny názor prokurátora nie je odôvodnený komplexne a neberie do úvahy hospodársku realitu a širšie zákonné súvislosti. Pokiaľ zákonodarca priznal mestám a obciam možnosť stať sa akcionármi obchodných spoločností, potom im musel priznať aj všetky práva a povinností akcionárov, medzi ktoré patrí aj možnosť robiť vklady do kapitálových fondov spoločností. Hlavný argument prokurátora má byť podporený názorom, že vklad majetku mesta mimo základné imanie obchodnej spoločnosti sa ponáša na darovanie, pretože zaň na rozdiel od vkladu do základného imania mesto údajne nezískava žiadnu proti hodnotu. Darovanie majetku obce je pritom zakázané. V otázke výkladu zákona o majetku obcí prokurátor selektívne vychádza z gramatického a neudržateľne reštriktívneho výkladu zákona. Neberie pritom do úvahy úpravu ani oprávnenie obce stať sa akcionárom obchodných spoločností. Ustanovenie zákona o majetku obcí nie je možné a ani vhodné vykladať izolovane, bez použitia ostatných dostupných výkladových metód. Podľa žalovaného je nutné zohľadniť historický výklad, vo svetle ktorého nemôže obstáť argumentácia prokurátora, že zákona o majetku obcí obsahuje finálne a záväzné limity pre spôsob nakladania s majetkom obce vo vzťahu k obchodným spoločnostiam. Záveru prokurátora podľa neho nenasvedčuje ani systematický výklad. Zákonodarca jednoznačne vyjadril vôľu, aby sa obce stávali akcionármi v obchodných spoločnostiach a plnili všetky práva i povinnosti, ktoré im z takej účasti vyplývajú. Medzi také oprávnenia, a za určitých prípadov i povinnosti, patrí aj oprávnenie obce podieľať sa majetkovo na obchodnej spoločnosti, a to aj vkladmi mimo základné imanie, ktoré pozná a výslovne upravuje. Žalovaný nesúhlasí s právnym názorom prezentovaným prokurátorom, podľa ktorého neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo obec majetok vložiť mimo základného imania a že ide o zákonom neaprobovaný právny postup. Ak sa spoja oba výkladové postupy - systematický i historický, potom je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu pri koncipovaní zákona o majetku obcí nemohlo byť zamedzenie vkladu majetku mimo základného imania, konkrétne formou príspevku do kapitálového fondu spoločnosti. Ak by zákonodarcu mestu mienil zakázať, aby ako akcionár také oprávnenie vykonával, nič mu nebránilo, aby v roku 2018 súbežne s prijatím úpravy o kapitálových fondoch realizoval aj zmenu a v tom smere, že obce

takéto úkony ako akcionári robiť nesmú. Aj za použitia účelového výkladu je zrejmé, že ak sú dodržané garancie ochrany obecného majetku pri vklade mimo základného imania obchodnej spoločnosti, potom nemožno paušálne odmietnuť vklad mimo základného imania spoločnosti, v ktorej je obec legitímne a legálne akcionárom. Ak je účelom zákona, aby sa obec mohla stať akcionárom obchodnej spoločnosti, potom je nelogické a v rozpore s účelom zákona, aby nemohla obec realizovať oprávnenia akcionára v celom rozsahu. Žalovaný zastáva názor, že oprávnenie mesta vložiť svoj majetok do kapitálového fondu je priamo potvrdené znením § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí a aj znením § 11 ods. 4 písm. l) zákona o obecnom zriadení. Zákonodarca v § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí na rozdiel od ustanovenia § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí nepoužíva pojem „základné imanie“ ale „majetok spoločnosti“. Podobne v § 11 ods. 4 písm. l) zákona o obecnom zriadení sa spomína „majetková účasť“ bez toho, aby bolo vyjadrené, že musí ísť výlučne o účasť na základnom imaní. O gramatický výklad sa možno oprieť pri výklade týchto ustanovení vo vzájomnej súvislosti, keď v § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí je použitý pojem „majetok“, v § 11 ods. 4 písm. l) zákona o obecnom zriadení je použitý termín „majetková účasť“, pričom v § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí zákonodarca výslovne nepoužil v spojitosti so základným imaním slovo „len“ alebo „výlučne“. Požiadavka na reštriktívny výklad ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí a § 11 ods. 4 písm. l) zákona o obecnom zriadení v tomto prípade nie je opodstatnená, pretože nie je zrejmé, aký legitímny ciel by sa mal reštriktívnym výkladom sledovať a z čoho by mala vyplývať dôvodnosť a opodstatnenosť reštriktívneho výkladu. Neobstojí argumentácia prokurátora prirovnávajúca vklad majetku mesta do kapitálového fondu obchodnej spoločnosti k darovaniu. Taký záver by bolo možné prijať iba v prípade, ak by mesto nebolo akcionárom spoločnosti, do ktorej sa majetok vkladá, čo by však v základnej úrovni vylučovalo využitie inštitútu kapitálového fondu. Vkladom majetku mesta do kapitálového fondu stúpa obchodné imanie spoločnosti, teda dochádza i k zhodnoteniu akcií mesta. Majetok, ktorý je vložený do kapitálového fondu sa stáva súčasťou majetku obchodnej spoločnosti. Preto ak je mesto jediným akcionárom obchodnej spoločnosti, do ktorej vložil majetok, nadobúda protihodnotu aj v prípade vkladu majetku mimo základného imania. Zásadný faktický rozdiel vo všeobecnosti je len v skutočnosti, že pri vklade do základného imania sa zmení výška základného imania spoločnosti, zatiaľ čo pri vklade do kapitálového fondu ostávajú vzťahy súvisiace s výškou základného imania nezmenené a zmena nastáva v obchodnom imaní spoločnosti. Ani v prípade, ak obec vloží majetok do základného imania, nie je možné vylúčiť situáciu, že spoločnosť tento majetok spotrebuje, použije na úhradu svojich záväzkov a v konečnom dôsledku ostane nemajetná. Ochrana majetku mesta v prípade vkladu do základného imania spoločnosti preto nie je v konečnom dôsledku nejako zásadne vyššia. Vnímať vklad do kapitálového fondu ako rizikovejší než je vklad do základného imania, je značne skresľujúce. Neobstojí ani argumentácia, že vklad do základného imania posilňuje pozíciu mesta ako akcionára v podobe navýšenia počtu hlasov pri rozhodovaní valného zhromaždenia resp. posilnenia nárokov na vyrovnací, či likvidačný zostatok. totiž umožňuje, aby určenie týchto práv a nárokov nebolo závislé na výške základného imania. Súhlasiť s názorom prezentovaným v žalobe, že vklad do kapitálového fondu je z pohľadu mesta darovaním, možno len v prípade, ak ide o vklad do spoločnosti, v ktorej nie je mesto akcionárom. Postup - predaj vloženého majetku obchodnou spoločnosťou by bol možný aj v prípade, ak by išlo o vklad do základného imania spoločnosti. Či už by išlo o vklad do základného imania, alebo mimo neho, bude len otázkou orgánov spoločnosti, ako následne s vloženým majetkom naložia. Takýto postup sám o sebe nie je porušením ani obchádzaním zákona o majetku obcí. Záujem akcionára, aby obchodná spoločnosť nebola v kríze alebo v úpadku, t.j. aby disponoval primeraným obchodným imaním a nemala záporné vlastné imanie, je celkom legitímny a legálny. Žalovaný zároveň odmieta, aby názor Ministerstva financií bol dávaný do polohy jediného a správneho výkladu, obzvlášť za situácie, keď žalovaný prezentovaný výklad používajúci právnou teóriou akceptované výkladové metódy záver Ministerstva financií SR spochybňuje. V podmienkach právneho štátu je neprípustné, aby sa legislatívna nedôslednosť nahrádzala akceptovaním právne nezáväzných názorov, usmernení a stanovísk orgánov výkonnej moci. o majetku obcí bol niekoľkokrát novelizovaný s cieľom zamedzenia nekalým praktikám pri nakladaní s majetkom obcí. V tomto prípade však k novelizácií v reflexii na zmeny v súvislosti s kapitálovými fondami nedošlo, čím je tiež daný najavo zámer zákonodarcu, a to minimálne nepriamo, keď o majetku obcí v umožňuje vklad do majetku obchodných spoločností, bez určenia, že ide len o vklad do základného imania. Žalovaný má za to, že postup mesta pri vklade majetku do obchodnej spoločnosti bol plne zákonný a napadnuté uznesenie nemôže byť v rozpore so zákonom. Preto žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval replikou zo dňa 02.09.2020, v ktorej podrobnostiach odkázal na obsah a dôvody podanej žaloby, na ktorej zotrval bez akejkoľvek názorovej zmeny. Podľa žalobcu žalovaným prezentované tvrdenia nemajú žiadnu právnu relevanciu. Pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatným, akú formu, metódu, či spôsob výkladu relevantných zákonných ustanovení, ktorákoľvek zo strán zvolí. S odkazom na obsah úpravy § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí má žalobca ďalej dôvod domnievať sa, že táto má kogentnú povahu a vykazuje znaky pravidelné pre taxatívny výpočet. Podľa žalobcu akékoľvek tvrdenia právneho zástupcu žalovaného prezentované v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 14.08.2020 zostávajú v rovine domnienok bez reálneho dosahu na meritum veci. Vychádzajúc z prezentovaného predpokladu, že obsah úpravy § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí má kogentnú povahu a obsahuje taxatívny výpočet, obec (mesto) je pri nakladaní s vlastným majetkom v súvislosti s jeho vkladom do majetku obchodnej spoločnosti limitovaná priamo zákonom. Ani jedna z dvoch možností postupu obce (mesta) pritom s odkazom na ustanovenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí nebola v danom prípade naplnená. Je zrejmé, že jednotky územnej samosprávy nie sú plnohodnotnými účastníkmi obchodnoprávnych, či súkromnoprávnych vzťahov pri porovnaní rozsahu ich práv a povinností s inými pravidelnými účastníkmi týchto vzťahov. Pripustenie akéhokoľvek iného výkladu v tomto smere je spôsobilé viesť výlučne k záveru, že existencia zákona o majetku obcí je obsoletnou. Ide pritom o právny predpis zo silou zákona, teda postavený na roveň , v znení neskorších predpisov, či akéhokoľvek iného právneho predpisu so silou zákona. Aj za predpokladu, že by úmysel, či záver zákonodarcu mohol byť totožný s prezentáciou právneho zástupcu žalovaného, sú aktuálne bez reálneho dosahu na platné a účinné znenie zákona o majetku obcí. Je nesporné, že v prípade, ak by zákonodarca mal záujem obci (mestu) poskytnúť možnosť realizovať jeho práva inak, než ako ich upravil v ustanovení zákona o majetku obcí, malo by predmetné ustanovenie iný obsah, prípadne by medzičasom došlo k zrušeniu zákona o majetku obcí ako celku, čo sa však doposiaľ nestalo. Práve naopak, zákonodarca predmetný právny predpis opakovane novelizoval s tým, aby eliminoval obchádzanie jeho ustanovení jednotkami územnej samosprávy. V súvislosti s písomným stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 07.08.2018 č. MF/015398/2018-352 žalobca poukázal na ustanovenie o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v znení neskorších predpisov, s tým, že v prípade Ministerstva financií Slovenskej republiky ide o ústredný orgán štátnej správy, ktorý s odkazom na uvedené ustanovenie má na rozdiel od právneho zástupcu žalovaného nepochybne zákonný mandát pre zaujatie stanoviska v predmetnej právnej veci. Zotrval na návrhu v závere podanej žaloby, aby súd po výkone dokazovania vydal uznesenie, ktorým zruší uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 21.06.2018, č. 46/2018 s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4. K replike žalobcu podal žalovaný dupliku zo dňa 22.04.2021, v ktorej okrem iného poukázal na skutočnosť, že o majetku obcí v ustanovení expressis verbis uvádza, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje vklady majetku obce do majetku, nielen základného imania, zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností. Zdôraznil, že samotná skutočnosť, že majetok by bol vložený do základného imania neposkytuje žiadne efektívnejšie garancie ochrany vloženého majetku. Nie je možné tvrdiť, že ustanovenie je taxatívne v tom smere, že by obec vo vzťahu k obchodnej spoločnosti, ktorej je spoločníkom, nemohla dosiahnuť jej kapitálovú primeranosť aj príspevkom do kapitálového fondu, ako zákonom aprobovaného spôsobu majetkovej účasti spoločníka v spoločnosti. Žalobca pri svojom tvrdení o taxatívnom charaktere cielene ustanovenie opomína, pretože existencia tohto ustanovenia v spojení s normami narúša záver o taxatívnej povahe právnej úpravy . Podľa žalovaného tvrdenie, že iba vkladom do základného imania obchodnej spoločnosti je možné dosiahnuť riadnu ochranu majetku, nie je správne, vecné a ani primerané. V súvislosti so stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 07.08.2018, č. MF/015398/2018-352 žalovaný poznamenal, že ministerstvo je orgánom výkonnej moci a ako také nemá pôsobnosť v oblasti súdnictva. Rovnako pôsobnosť v oblasti legislatívy je obmedzená na pole legislatívnej iniciatívy. V podmienkach právneho štátu je neprípustné, aby sa výklad zákona a aplikácia zákona realizovala na podklade preferencie názorov výkonnej moci. Vo zvyšku sa žalovaný pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe a žiada, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Správny súd na základe žiadosti žalovaného nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vec prejednal za účasti žalobcu i žalovaného, ktorí v celom rozsahu zotrvali na svojich stanoviskách a o veci samej rozhodol Uznesením v zmysle .

6. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných bodov ( ) , (ďalej ) konštatuje, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť podľa , pretože je v rozpore so zákonom z nasledovných dôvodov:

Podľa článku 2 ods. 3 každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“ alebo ) majetok obce sa mal zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Darovanie nehnuteľného majetku obce je neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa citovaného zákona starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa .

Podľa zákona o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o majetku obcí“ alebo „“) obec môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti 19a) alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu.19b) 19a) . 19b) Napríklad , o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona obecné zastupiteľstvo schvaľuje vklady majetku obce do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností.

Podľa § 9a ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať a) na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b) b) dobrovoľnou dražbou 22c) (ďalej len „dražba“) alebo c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu. 22d) 22b) -288 . 22c) o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. 22d) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

Podľa v znení neskorších predpisov obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

Podľa na účely tohto zákona sa súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie (ďalej len „“).

Podľa základné spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti.

Podľa základné sa vytvára povinne v spoločnosti s rušením obmedzeným, v akciovej spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. Jeho výška sa zapisuje do Obchodného registra.

Podľa vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len „“) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len „nepeňažný vklad“), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.

Podľa akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa spoločnosť môže vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov. Vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov musí byť upravené v zakladateľskej zmluve pri vzniku spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov za trvania spoločnosti, musí ho schváliť valné zhromaždenie. Na splatenie príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia.

Podľa ak osobitný predpis neustanovuje inak, splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov alebo na zvýšenie základného , ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Kapitálový fond z príspevkov akcionárov nemožno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov, ak je spoločnosť v kríze alebo ak by sa v dôsledku prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov akcionárov dostala do krízy.

Podľa obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Podľa žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného zákona.

Podľa správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené.

Podľa ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší napadnuté uznesenia zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo agendy podania zrušeného napadnutého uznesenia.

7. Správny súd najskôr zisťoval, či sú splnené procesné podmienky na preskúmanie napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš. Žalobu podal účastník, ktorý má procesnú legitimáciu na podanie takejto žaloby v zmysle , t. j. prokurátor. Žaloba bola podaná v lehote podľa , a to v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že bolo prijaté , ktorým sa protestu prokurátora sp. zn. Pd 94/19/5505 zo dňa 26.07.2019 vyhovelo a zrušilo zo dňa 21.06.2018, ale primátor mesta Liptovský Mikuláš v súlade s o obecnom zriadení v platnom znení využil svoje právo pozastaviť výkon uznesenia mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš č. 55/2019 zo dňa 19.09.2019 (oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 01.10.2019 a žalobu podal dňa 02.12.2019). Formálne podmienky na preskúmanie napadnutého uznesenia boli splnené.

8. Z pripojeného spisového materiálu vyplýva, že pod spisovou značkou Pd 94/19/5505 Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš podala dňa 26.07.2019 protest prokurátora proti bodu č. I. uznesenia mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 21.06.2018, č. 46/2018, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. Oznámením zo dňa 30.09.2019, doručeným žalobcovi dňa 01.10.2019 žalovaný prokurátorovi oznámil, že primátor mesta Liptovský Mikuláš v súlade s o obecnom zriadení v platnom znení využil svoje právo pozastaviť výkon uznesenia mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš č. 55/2019 zo dňa 19.09.2019, ktorým sa

protestu prokurátora vyhovelo a bolo zrušené zo dňa 21.06.2018, nakoľko primátor mesta Liptovský Mikuláš sa domnieva, že je pre mesto zjavne nevýhodné. V oznámení sa ďalej uvádza, že mestské zastupiteľstvo na jednej strane vyhovuje protestom prokurátora a ruší uznesenia MsZ, ale na strane druhej nenavrhuje a neschvaľuje ďalší postup ako riešiť danú situáciu. Mesto Liptovský Mikuláš môže očakávať komplikácie v súvislosti so vzťahmi voči tretím osobám a zaznamenať značné škody. Protest prokurátora ani uznesenie MsZ o vyhovení protestu prokurátora nie sú rozhodnutia, ktoré by mohli absolútnu neplatnosť právneho úkonu záväzne potvrdiť.

9. Uznesením č. 46/2018 zo dňa 21.06.2018 mestské zastupiteľstvo v Liptovskom Mikuláši v časti I. schválilo vklad nehnuteľného majetku do kapitálového fondu spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s., so sídlom Partizánov 14, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 413 941, pričom vkladom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. M., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, a to pozemky par. č. KN-C 740/14 orná pôda o výmere 10 000 m2, parc. č. KN-C 740/15 orná pôda o výmere 8 000 m2 a parc. č. KN-C 740/2 orná pôda o výmere 5 590 m2 (pozemky spolu o výmere 23 590 m2) v hodnote 595 591 eur podľa znaleckého posudku č. 3/2013 zo dňa 15.01.2013. Zostatková hodnota vkladaného majetku mesta vedeného v účtovníctve k 31.05.2018 predstavuje spolu 57 700 eur, pričom parc. č. KN-C 740/2 predstavuje 55 900 eur, čo je 10 eur/m2 a parc. č. KN-C 740/14 a 740/15 predstavujú spolu 1 800 eur, čo je 0,100 eur/m2.

10. Uznesením č. 55/2019 zo dňa 19.09.2019 Mestské zastupiteľstvo Liptovský Mikuláš v bode II. 1. zobralo na vedomie protest prokurátora sp. zn. Pd 94/19/5505 zo dňa 26.07.2019 a v bode IV. písm. b) tohto uznesenia zrušilo prijaté uznesenie zo dňa 21.06.2018 č. 46/2018.

11. Primátor mesta Liptovský Mikuláš podľa zo dňa 19.09. stratilo platnosť, keďže v zákonom stanovenej lehote poslanci zastupiteľstva predmetné uznesenie nepotvrdili potrebnou väčšinou hlasov.

12. Správny súd po preskúmaní napadnutého uznesenia v zmysle žalobných bodov ( ) konštatuje, že napadnuté uznesenie mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš č. 46/2018 zo dňa 21.06.2018 je potrebné zrušiť podľa , pretože je v rozpore so zákonom, keď mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš prijatím uznesenia č. 46/2018 z 21.06.2018 konalo a rozhodlo spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením o majetku obcí v znení neskorších predpisov a ustanovením o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Správny súd má totiž na základe spisového materiálu v posudzovanej veci preukázané, že nešlo o vklad majetku špecifikovaného v časti I. uznesenia mestského zastupiteľstva č. 46/2018 z 21.06.2018 do základného obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s., čo má preukázané aj výpisom z Obchodného registra, keďže vkladom nehnuteľného majetku do kapitálového fondu predmetnej obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s., mesto nezískalo žiadnu relevantnú protihodnotu, nakoľko preukázateľne nedošlo k zvýšeniu základného obchodnej spoločnosti, ktorej je mesto Liptovský Mikuláš jediným akcionárom, či upisovaniu nových akcií. 13. Z ustanovenia o majetku obcí jednoznačne vyplýva, že obec je oprávnená vložiť svoj majetok ako vklad len do základného obchodnej spoločnosti. Vkladom majetku do základného obchodnej spoločnosti obec totiž získava majetkovú účasť na tejto obchodnej spoločnosti, teda získava protihodnotu za vložený majetok. Obchodná spoločnosť aj so stopercentnou majetkovou účasťou obce je samostatným subjektom vlastníckeho práva, odlišným od obce. Ak chce obec previesť do vlastníctva obchodnej spoločnosti ďalší majetok, okrem vkladu do základného , potom tak môže urobiť len niektorým zo spôsobov definovaným v ustanovení o majetku obcí, podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať a) na základe obchodnej verejnej súťaže, b) dobrovoľnou dražbou (ďalej len „“) alebo c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu. Podľa citovaného zákona obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce, ak ju má obec zriadenú, a v regionálnej tlači. Ak ide o prevod podľa ods. 1 písm. a) a b), musí oznámenie v regionálnej tlači obsahovať aspoň miesto, kde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej súťaže alebo .

14. Správny súd mal ďalej z pripojeného spisového materiálu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor sp. zn. V 2540/18 preukázané, že dňa 22.06.2018 pod č. MsÚ/Práv.2018/5833-1/Mjav mesto Liptovský Mikuláš doručilo katastrálnemu odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš návrh zo dňa 22.06.2018 na vklad vlastníckeho práva k vyššie konkretizovaným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s., do jeho kapitálového fondu. Katastrálny odbor Okresného úradu Liptovský Mikuláš o predmetnom návrhu rozhodol tak, že dňa 26.06.2018 pod číslom vkladu V 2540/2018 rozhodnutím podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie konkretizovaným pozemkom v prospech spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s., v podiele 1/1, na základe vyhlásenia vkladateľa o vložení nehnuteľnosti do majetku právnickej osoby uzavretej medzi účastníkmi mesto Liptovský Mikuláš ako vkladateľ a Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. ako nadobúdateľ.

15. Z ustanovenia zákona o majetku obcí vyplýva, že jednotka územnej samosprávy môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného obchodnej spoločnosti alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu. Postup mesta Liptovský Mikuláš v posudzovanej veci nespočíval ani v jednom z týchto zákonodarcom aprobovaných spôsobov, pretože nešlo o vklad majetku do základného a obchodná spoločnosť Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. v čase vkladu nehnuteľného majetku mesta do jeho kapitálového fondu už existovala. Je nepochybné, že ku vkladu nehnuteľného majetku mesta Liptovský Mikuláš do kapitálového fondu obchodnej spoločnosti došlo mimo základného Mestského Hokejového klubu 32 Liptovský Mikuláš, a. s., a teda objektívne bez získania akejkoľvek relevantnej protihodnoty na strane mesta Liptovský Mikuláš, čo nepochybne vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s., so sídlom Partizánov 14, 031 01 Liptovský Mikuláš, podľa ktorého základné predmetnej obchodnej spoločnosti, t. j. miera vyjadrenia účasti spoločníka na majetku obchodnej spoločnosti, zostalo aj po prijatí uznesenia č. 46/2018 zo dňa 21.06.2018 bez zmeny.

16. Správny súd poukazuje pritom na skutočnosti vyplývajúce z vyjadrenia prokurátora v replike zo dňa 02.09.2020 a predložených listinných dôkazov, že označený majetok mesta Liptovský Mikuláš, vložený do ním vlastnenej obchodnej spoločnosti, keďže je jediným akcionárom Mestského Hokejového klubu 32 Liptovský Mikuláš, a. s., prešiel na základe kúpnych zmlúv do súkromného vlastníctva fyzických osôb, a to I. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, XXX XX O. P., E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. K.. A. D. XXXX, XXX XX B. C. a W.. X. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K. XX, okres Liptovský Mikuláš. Všetci traja nadobúdatelia, či už priamo v osobách E. C. a W.. X. C. ako spoluvlastníkov a v prípade W.. X. C. aj ako konateľa obchodnej spoločnosti CD - profil s. r. o., IČO: 31 615 830, so sídlom ul. 1. mája 2070, Liptovský Mikuláš a nepriamo v osobe I. P., ako spoločníka a konateľa obchodných spoločností, v ktorých ako spoločník a konateľ vystupuje ďalší spoluvlastník a konateľ obchodnej spoločnosti CD - profil s. r. o., W.. T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, B. C., vykazujú v obchodnej spoločnosti CD - profil s. r. o., ako sponzora a partnera ľadového hokeja v Liptovskom Mikuláši, väzby na obchodnú spoločnosť Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. I. P., E. C. a W.. X. C. pritom sporné nehnuteľnosti nenadobudli do vlastníctva od žalovaného a v intenciách relevantnej právnej úpravy, predovšetkým zákona o majetku obcí, ale od obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s., majúcej vo veci postavenie prostredníka, ktorý ako akciová spoločnosť, v ktorej výlučným akcionárom je žalovaný, umožnil I. P., E. C. a W.. X. C. nadobudnúť sporné nehnuteľnosti bez potreby žalovaného konať v súvislosti s ich scudzením predajom v intenciách zákona o majetku obcí. E. C. a W.. X. C. sú podielovými spoluvlastníkmi obchodnej spoločnosti CD - profil s. r. o., IČO: 31 615 830, so sídlom ul. 1. mája 2070, Liptovský Mikuláš, ktorá je dlhoročným sponzorom „mikulášskeho ľadového hokeja“, ktorý je v meste Liptovský Mikuláš reprezentovaný výhradne obchodnou spoločnosťou Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. I. P. je spoločníkom alebo členom orgánov obchodných spoločností, v ktorých spolufiguruje s ďalším podielovým spoluvlastníkom obchodnej spoločnosti CD - profil s. r. o. W.. T. C., trvale bytom K. XXX/XX, B. C. (DC holding, a. s., Liptovský Mikuláš, OICD s. r. o., Liptovský Mikuláš). I. P., E. C. a W.. X. C. za kúpu sporných nehnuteľností nezaplatili štandardne kúpnu cenu, ale hodnota nimi kupovaných nehnuteľností bola totožnou s výškou pôžičky obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. Podľa prokurátora ako pravidelní a dlhoroční sponzori „mikulášskeho hokeja“ v zastúpení obchodnou spoločnosťou CD - profil s. r. o. boli oboznámení s jeho stavom, a to aj po finančnej stránke, pričom obchodná spoločnosť Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. je dlhodobo v strate a je teda evidentné, že pôžičky od I. P., E. C. a W.. X. C. prijala s

vedomím, že ich nebude objektívne schopná v dohodnutej dobe splatiť. X. má za to, že I. P., E. C. a W.. X. C. poskytli obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. pôžičku ako fyzické osoby, nie sponzorský dar ako spoločníci obchodnej spoločnosti CD - profil s. r. o., resp. iných spriaznených obchodných spoločností, pričom nimi nadobudnuté sporné nehnuteľnosti mienia ďalej použiť na výkon podnikateľskej činnosti. V tej súvislosti je na základe uznesenia vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, odbor kriminálnej polície ČVS: KRP-7/2-VYS-ZA-2020 zo dňa 14.02.2020 podľa začaté aj trestné stíhanie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa , na skutkovom základe, rozvedenom vo výrokovej časti predmetného uznesenia.

17. Správny súd konštatuje, že zriadením inštitútu kapitálového fondu nie je možné poprieť ustanovenie o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktoré má kogentnú povahu a obsahuje taxatívny výpočet. Obec (mesto) je pri nakladaní s vlastným majetkom v súvislosti s jeho vkladom do majetku obchodnej spoločnosti limitovaná priamo zákonom a v posudzovanom prípade ani jedna z dvoch uvedených možností naplnená nebola. Podľa názoru správneho súdu mesto Liptovský Mikuláš postupovalo v zákonom o majetku obcí neupraveným spôsobom, keď cestou mestského zastupiteľstva formou jeho uznesenia č. 46/2018 zo dňa 21.06.2018 schválilo a následne realizovalo vklad nehnuteľného majetku do rezervného fondu, a nie základného už existujúcej, teda nie mestom týmto postupom zakladanej obchodnej spoločnosti (právnickej osoby). Pôvodný stav, pokiaľ ide o mieru účasti spoločníka na majetku obchodnej spoločnosti tak zostal nedotknutý, a to aj napriek tomu, že 100% akcionárov predmetnej obchodnej spoločnosti, v rozpore s ustanovením o majetku obcí v znení neskorších predpisov realizovalo vklad svojho majetku do kapitálového fondu uvedenej obchodnej spoločnosti. Aj podľa názoru správneho súdu ustanovenie zákona o majetku obcí je potrebné vo vzťahu k zákona o majetku obcí vykladať reštriktívne a možnosť zákonným spôsobom vložiť majetok jednotky územnej samosprávy do majetku obchodnej spoločnosti viazať výlučne na dôvody konkretizované zákonodarcom priamo v ustanovení zákona o majetku obcí. Je totiž potrebné rozlišovať medzi pojmom vyjadreným v ustanovení zákona o majetku obcí vyjadreným slovným spojením „základné obchodnej spoločnosti“ a pojmom vyjadreným slovným spojením „majetok obchodnej spoločnosti“. I keď ustanovenie citovaného zákona dostatočne nerozlišuje medzi základným imaním obchodnej spoločnosti a majetkom obchodnej spoločnosti, s poukazom na znenie zákona o majetku obcí žalovaný mal a mohol v posudzovanej veci postupovať iba spôsobom, v rámci ktorého by vklad svojho nehnuteľného majetku realizoval výlučne do základného obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s., ktorej je majoritným spoluvlastníkom, k čomu však nedošlo. Legálna definícia pojmu základné je vyjadrená v ustanovení , v zmysle ktorého základné (obchodnej spoločnosti) je peňažným vyjadrením súhrnu peňažných aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné je základným počiatočným vlastným zdrojom financovania spoločnosti a krytím jej majetkových zložiek. Predstavuje peňažné vyjadrenie súhrnu vkladov všetkých spoločníkov počas existencie spoločnosti, pričom môže byť vytvorené vkladmi tak vo forme peňažnej ako aj nepeňažnej. Pokiaľ ide o vzťah základného kapitálu a majetku obchodnej spoločnosti, od základného je potrebné odlišovať alebo čisté obchodné obchodnej spoločnosti, resp. podobné ekonomické kategórie. Základné je zdrojom financovania, a v účtovníctve vystupuje na strane pasív. Vyjadruje len hodnotu vkladov, ktoré spoločníci vložili do obchodnej spoločnosti odo dňa jej založenia, nie však jej hodnotu. Základné na rozdiel od obchodného majetku je vo svojej podstate iba účtovnom veličinou, ktorá zväčša nezodpovedá reálnemu stavu majetku spoločnosti. Povinnú tvorbu základného zákon v ustanovení výslovne ustanovuje iba pre spoločnosť s ručením obmedzeným a pre akciovú spoločnosť, resp. pre jednoduchú spoločnosť na akcie. Pojem „obchodný majetok“ je vymedzený v ustanovení , pričom ide o súhrn majetkových hodnôt, t. j. všetkých aktív podniku. Pojem obchodné je širší ako obchodný majetok, lebo zahŕňa tak obchodný majetok, ako aj záväzky vzniknuté v súvislosti s podnikaním (dlhy). Obchodný majetok predstavuje aktíva a záväzky podnikateľa prestavujú pasíva. Obchodné je teda súhrnom aktív a pasív. Pasíva (záväzky) možno do obchodného zahrnúť len za predpokladu, že podnikateľovi vznikli v súvislosti s podnikaním. Pokiaľ takáto súvislosť absentuje, záväzky nemožno zahrnúť do obchodného . Tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 13.08.2020 vrátane spôsobu použitia jednotlivých metód výkladu ustanovenia zákona o majetku obcí nemá právnu relevanciu ani oporu v zákone. Zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu je metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť.

Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia a odchýliť sa od neho je potrebné v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, čo však nie je posudzovaný prípad. Naviac žalovaný ani v písomnom vyjadrení k žalobe a ani na súdnom pojednávaní, pokiaľ poukazoval na úpravu v súvislosti s možnosťou vložiť majetok do kapitálových fondov, neidentifikoval ustanovenie , ktoré to umožňuje.

18. Správny súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí má kogentnú povahu a obsahuje taxatívny výpočet, preto obec (mesto) je pri nakladaní s vlastným majetkom v súvislosti s jeho vkladom do majetku obchodnej spoločnosti limitovaná priamo zákonom. Ani jedna z dvoch možností postupu mesta s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí nebola v danom prípade naplnená.

19. Vzhľadom na zistenie, že obsahom napadnutého uznesenia Mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš č. 46/2018 zo dňa 21.06.2018 v časti I. bol porušený zákon tým, že Mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš rozhodlo v rozpore s ustanovením o majetku obcí v znení neskorších predpisov a ustanovením o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, správny súd toto uznesenie podľa zrušil.

20. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.