Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_3T-7-2016.pdf
PDF · 95.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/7/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci obžalovaného Y. Č., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2016 v Bratislave, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Y. Č. N. P. G. Á. C. narodený XX.XX.XXXX Z. K., trvale bytom K.Q.Z. - A. M., prechodne bytom bez prihlásenia K. O. XX, nezamestnaný,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
I.
dňa 30.05.2015 v čase približne od 12.00 hodiny do 19.30 hodiny na Jakubovom námestí č. 3 v Bratislave, po mreži, ktorá sa nachádza na okne pod balkónom, vyliezol na balkón patriaci k bytu č. X, ktorého vlastníkom je T.. V. Y., vytlačil balkónové dvere, cez ktoré následne bez súhlasu majiteľky bytu vnikol do predmetného bytu, kde odcudzil z kuchynskej linky 1 ks fľašu s obsahom alkoholického nápoja značky Tullamore Dew, z pracovne 4 škatuľky cigariet značky Sparta, zo šuplíka komody 1 ks dámsky zlatý prsteň zo žltého zlata o hmotnosti 1,87 g, 1 ks zlatá retiazka na krk zo žltého zlata o dĺžke 46 cm a hmotnosti 4,31 g a 1 ks zlatý náramok z červeného zlata o dĺžke 19 cm a hmotnosti 1, 67 g, čím poškodenej T.. V. Y., G.. XX.XX.XXXX, E. K. B. G.. Č.. XXXX/X, K., spôsobil škodu v presne nezistenej výške,
II.
dňa 02.06.2015 v čase približne od 12.30 hodiny do 13.00 hodiny na Jakubovom námestí č. 3 v Bratislave, po mreži, ktorá sa nachádza na okne pod balkónom, vyliezol na balkón patriaci k bytu č. 4, ktorého vlastníkom je T.. V. Y., kde sa snažil otvoriť balkónové dvere, čo sa mu aj podarilo, pričom počas toho, ako prestrkoval ruku cez dvere dnu do bytu, bol prichytený Q. V., ktorá mu najprv zabránila vstúpiť do predmetného bytu, avšak následne ho pustila do bytu, nakoľko vedela, že Y. Č. je synom majiteľky bytu, a nakoľko jej obvinený uviedol, že sa chce opláchnuť a prišiel si zobrať svoje oblečenie, hoci vedel, že v uvedenom byte žiadne oblečenie nemá, a následne z uvedeného bytu odcudzil oblečenie patriace T.. M. K., a to košeľu s dlhým rukávom značky Zara, šedej farby, športovú bundu značky Nike, modrej farby, tričko s krátkym rukávom čiernej farby a rifľové nohavice modrej farby, čím svojím konaním poškodenému T.. M. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Š.Í. XX, K., spôsobil škodu vo výške 200,-Eur,
t e d a
v bode I.
neoprávnene vnikol do obydlia iného a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
v bode II.
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
č í m s p á c h a l
v bode I. a II.
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, v bode I. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno h/, písmeno m/, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 02.03.2016 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 01.03.2016, č. k. 1 Pv 316/15/1101-14 na obvineného Y. Č., pre skutky v bode I. a II. právne kvalifikované ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, v bode I. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd na podklade podanej obžaloby (po vydaní trestného rozkazu a podanom odpore voči nemu) nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktoré sa obžalovaný Y. Č. neustanovil a svoju neprítomnosť nijakým spôsobom neospravedlnil (hoci mu termín hlavného pojednávania bol riadne a v dostatočnom časovom predstihu oznámený a súčasne bol upozornený na možnosť konania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti), v dôsledku čoho súd hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok upravených v § 252 odsek 2 Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie oboznámením (čítaním) obsahu zápisníc o výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní, prečítaním zápisníc o výsluchu svedkyne - poškodenej Ing. Dany Fučíkovej a svedkov Q. V., M. O., T. C., B. O. postupom podľa § 263 odsek 2 Trestného poriadku (obžalovaný bol rovnako upozornený na možnosť čítania zápisníc o výsluchu svedkov prípravnom konaní v prípade jeho neospravedlnenej neúčasti na hlavnom pojednávaní), prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to zápisnice o obhliadke miesta činu, zápisnice o vydaní /odňatí/ veci, záložnej zmluvy, záznamu o vrátení veci, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odpisu registra trestov obžalovaného, výsledku lustrácie v STA a výsledku lustrácie v GP SR.
Obžalovaný Y. Č. sa vo svojej výpovediach z prípravného konania k spáchaniu oboch skutkov priznal a svoje konanie oľutoval. Ku skutku v bode I. obžaloby uviedol, že v uvedený deň išiel do predmetného bytu, do ktorého sa dostal tak, že vyliezol po mreži, ktorá sa nachádza na okne, na balkón a balkónové dvere si otvoril tak, že ich vytlačil. Keďže na uvedenej adrese vyrastal, vedel, že sa dajú vytlačiť. Následne sa dostal do bytu, odkiaľ vzal fľašu alkoholu Tullamore dew, z obývačky potom dva kusy balíkov cigariet Sparta a zo spálne odcudzil svojej mame dve retiazky zo žltého kovu a jeden prsteň z žltého kovu. Následne z bytu odišiel cez vchodové dvere. S odcudzenými vecami išiel do záložne na Mlynských Nivách. Tieto veci dal kamarátovi M. O., aby ich založil, nakoľko on nemal občiansky preukaz. M. O. nevedel o tom, že dané veci odcudzil z maminho bytu. Ku skutku v bode II. obžaloby obžalovaný uviedol, že dňa 02.06.2015 išiel do uvedeného bytu, kde zazvonil na zvonček, ale nikto mu neotváral. Následne na to vyšiel na balkón rovnakým spôsobom ako pri skutku v bode I. Išiel otvoriž balkónové dvere a ako mal ruku vo dverách, tak mu tam prsty privrela Q. V.. Zo začiatku ho nechcela pustiť dnu, ale
potom ho pustila. Z bytu zobral zo skrine rifle a košeľu, ktoré pravdepodobne patrili maminmu priateľovi Martinovi. Následne z bytu odišiel.
Svedkyňa - poškodená T.. V. Y. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedla, že dňa 30.05.2015 o 12.00 hodine odišla so svojou vnučkou z bytu, pričom balkónové dvere boli riadne uzatvorené a takisto aj vchodové dvere do bytu riadne uzamkla. Do bytu sa vrátila v čase okolo 19.30 hodine. Pri odomykaní vchodových dverí do bytu zistila, že vchodové dvere nie sú uzamknuté. Po vstupe do bytu si skontrolovala svoje veci, pričom zistila, že jej chýba fľaša alkoholu, z pracovne jej chýbali 4 ks krabičiek cigariet značky Sparta a z komody v spálni jej boli odcudzené šperky, a to 3 prstene zo žltého kovu a 3 retiazky zo žltého kovu. Ďalej svedkyňa poškodená uviedla, že dňa 02.06.2015 v čase okolo 11.00 hodine išla do práce, pričom doma zostala opatrovateľka Q. V. spolu s vnučkou M.N.L. Š.. Domov sa vrátila asi o 17.00 hodine, pričom od vnučka a aj od opatrovateľky sa dozvedela, že tam bol obžalovaný. Opatrovateľka jej uviedla, že obžalovaný prišiel asi okolo 12.30 hodine. Najprv niekto zvonil na zvonček a po chvíli počula, ako sa niekto pokúša dostať dnu cez balkónové dvere. Následne videla, ako sa obžalovaný dobýja do bytu. Obžalovaný jej uviedol, že sa chcel presvedčiť, či nie je otvorené, nakoľko si potreboval zobrať veci. V. ho najskôr nechcela pustiť dovnútra, ale obžalovaný ju uprosil. Nevedela, že obžalovaný v byte žiadne veci nemá a po tom, čo ho vpustila do bytu, mu už nevenovala pozornosť. Keď obžalovaný vychádzal z bytu, videla, ako v ruke nesie sako, košeľu a rifle. Tieto veci patrili jej priateľovi M. K., s ktorým žije v spoločnej domácnosti asi 3 roky.
Svedkyňa Q. V. v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 02.06.2015 opatrovala vy byte poškodenej jej vnučku, nakoľko mala ovčie kiahne. Opatrovateľka jej uviedla, že obžalovaný prišiel asi okolo 12.30 hodine. Asi okolo 12.30 hodine niekto zvonil na zvonček a po chvíli počula, ako sa niekto snaží otvoriť balkónové dvere. Následne videla ako obžalovaný Y. Č., syn poškodenej, prestrkuje ruku cez dvere dnu, ktorú mu ona pricvikla. Obžalovaný ju uprosil, že nech ho pustí dnu, že sa chce opláchnuť a napiť a hneď odíde. Potom jej povedal, že si chce vziať oblečenie do novej práce a zo skríň vzal sako, košeľu a rifle a následne odišiel. Po tom, čo prišla poškodená, jej táto povedala, že mala hneď volať ju alebo políciu, pričom jej tiež uviedla, že obžalovaný v jej byte žiadne veci nemá.
Svedok M. O. v prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 31.05.2015 asi okolo 16.00 hodine stretol obžalovaného, s ktorým následne išiel do centra mesta, pričom obžalovaný mu uviedol, že má pri sebe zlato, ktoré mu vrátila bývala priateľka a že ho chce ísť predať. Požiadal ho, aby išiel do záložne zlato predať, nakoľko on ešte nemá vybavený občiansky preukaz. Išli do záložne na Mlynských Nivách. Obžalovaný mal zlato vo vrecku, pričom išlo o prsteň a retiazku, ale ich počet uviesť nevedel. On v záložni predložil svoj občiansky preukaz, pričom so zamestnancom záložne komunikoval obžalovaný, ktorému bolo vyplatených asi 170,-Eur.
Svedkyňa T. C. v prípravnom konaní vypovedala, že pracuje ako záložník v záložni Breva na Paríčkovej ul. č. 5, Bratislava. Dňa 31.05.2015 asi o 16.45 hodine prišla do záložne osoba, ktorá predložila občiansky preukaz na meno Martin Prííbelský a ktorá chcela predať nejaké zlato. Od osoby prevzala dámsky zlatý prsteň, zlatý náramok a zlatú retiazku na krk, za ktoré mu vyplatila sumu 175,30 Eur.
Svedok B. O. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že od zamestnanca záložne mu ako zodpovednému vedúcemu bolo oznámené, že polícia žiada o súčinnosť pri hľadaní odcudzeného zlata, na základe čoho zistil, že hľadané zlato do záložne predala osoba menom M. O. pod predajnou zmluvou č. 3G15*09440 D. Išlo o 3 kusy zlatých šperkov, a to dámsky prsteň zo žltého zlata, náramok z červeného zlata a retiazku zo žltého zlata.
V zápisnici o obhliadke miesta činu je zadokumentovaný priestor bytu na Jakubovom námestí č. 3 v Bratislave, 1. Poschodie, pričom okrem iného je v nej zaznamenané poškodenie na pravom krídle dvojkrídlových balkónových dverí.
Zo záložnej zmluvy č. 3G15*09440 D vyplývajú skutočnosti, ktoré vo svojej výpovedi uviedol svedok B. O..
Všetky vo veci vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to predpokladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku
Vychádzajúc z výpovede svedkyne - poškodenej T.. V. Y., výpovede svedkyne Q. V. a svedkov M. O., T. C. Q. B. O.U.G., zo samotnej výpovede obžalovaného uskutočnenej v prípravnom konaní, ako aj z ostatných vo veci vykonaných dôkazov, mal súd vinu obžalovaného Y. za jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností za preukázanú.
Ako už bolo uvedené, obžalovaný Y. Č. sa k spáchaniu oboch skutkov priznal, pričom ním uvedené skutočnosti sú takmer v úplnej zhode so skutočnostiam uvedenými svedkyňou - poškodenou a ostatnými vo veci vypočutými svedkami tak, ako to vyplýva z popisnej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Tieto súd považoval za dostatočne presvedčivé, nevzbudzujúce žiadne dôvodné pochybnosti k skutkovým okolnostiam, ktoré sa uvádzajú v rámci popis skutku.
Podľa názoru súdu boli oba skutky v obžalobe aj správne právne kvalifikované. Obžalovaný si evidentne prisvojil cudzie veci tým, že sa ich zmocnil a čin spáchal vlámaním, a to pri skutku v bode I. nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily (vytlačením balkónových dverí) a pri skutku v bode II. ľsťou, keď využil omyl svedkyni Q. V., ktorý sám vyvolal, keď jej uviedol vymyslený dôvod, pre ktorý ho menovaná svedkyňa nakoniec vpustila do bytu. Spáchanie činu vlámaním má zjavnú oporu v dikcii § 122 odsek 4 s prihliadnutím aj na § 122 odsek 6 Trestného zákona. Na tomto základe, ako aj na objektívnu aj subjektívnu súvislosť oboch čiastkových útokov (§ 122 odsek 10 Trestného zákona) boli preto oba skutky ako čiastkové útoky (§ 10 odsek 16 Trestného poriadku) opodstatnene právne posúdené ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutkov z hľadiska následku (pri trestnom čine krádeže podľa § 212 Trestného zákona), považuje súd za potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná konkrétna výška škody na odcudzených veciach uvedených v bode I. obžaloby (určenie konkrétnej výšky škody v tomto bode obžaloby absentuje). V tomto smere neboli v prípravnom konaní zabezpečené relevantné dôkazy a tieto neboli ani na hlavnom pojednávaní navrhnuté. Na tomto základe bolo možné mať za ustálenú len výšku škody spôsobenú skutkom v bode II. obžaloby, ktorá tak nedosahuje ani malú škodu (v zmysle § 125 odsek 1 Trestného zákona škoda prevyšujúca sumu 266,-Eur). Z tohto dôvodu je tak opodstatnená právna kvalifikácia oboch čiastkových útokov iba v zmysle § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého zákonným znakom nie je spôsobenie škody.
Skutkom v bode I. sa obžalovaný taktiež dopustil prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona (v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona), nakoľko vykonaným dokazovaním bolo nepochybné, že obžalovaný nemal žiadne užívacie právo k predmetnému bytu a bez súhlasu vlastníka nebol oprávnený na vstup do tohto bytu. Ako vyplýva z výpovede svedkyne - poškodenej, žiaden takýto súhlas mu nebol udelený, čím bol naplnený znak protiprávnosť činu.
Vzhľadom na to, že v danej trestnej veci sa jedná o prečin, súd sa zaoberal aj materiálnou stránkou trestného činu v podobe materiálneho korektívu vyjadreného v § 10 odsek 2 Trestného zákona, a to z hľadiska všetkých do úvahy prichádzajúcich kritérií (hodnotených v celku) v tomto ustanovení obsiahnutých. Obžalovaný svojím konaním naplnil znaky dvoch prečinov, pričom spôsob vykonania činu (aj za použitia ľsti), okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, spôsobený následok v podobe spôsobenej škody, mieru zavinenia (priamy úmysel bez toho, aby sa zavinenie z hľadiska miery delilo medzi viaceré osoby) a pohnútku obžalovaného (ziskuchtivosť) v nijakom smere neodôvodňuje záver, že by posudzovaný skutok nebol prečinom pre absenciu požadovaného konkrétneho stupňa závažnosti.
Pokiaľ ide o určenie druhu a výmery trestu, súd vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona, ako aj zo všetkých relevantných zásad pre ukladanie trestu. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť upravenú v § 36 písmeno l/ Trestného zákona spočívajúcu v priznaní a úprimnom oľutovaní spáchania trestného činu. Na druhej strane súd u obžalovaného prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona spočívajúcu v spáchaní viac trestných činov, ako aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona v spočívajúcu v prechádzajúcom odsúdení obžalovaného za trestný čin. V dôsledku prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností (pri aplikácii § 38 odsek 4 Trestného zákona) sa u obžalovaného zvyšuje dolná hranica trestnej
sadzby upravenej v § 212 odsek 2 Trestného zákona (0 mesiacov až 2 roky) o jednu tretinu, t. j. upravená trestná sadzba predstavuje rozpätie 8 mesiacov až 2 roky.
Pri stanovení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na to, že obžalovanému ukladal trest za dva trestné činy, ktoré obžalovaný spáchal napriek tomu, že už bol za trestný čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.03.2015, sp. zn. 0T/41/2015, právoplatným toho istého dňa, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok (do 15.03.2016). Z uvedeného je tiež zrejmé, že obžalovaný Y. Č. sa dopustil trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, a to dokonca iba niečo vyše dva a pol mesiaca po tom, čo mu skúšobná doba začala plynúť. Menovaný obžalovaný bol tiež niekoľkokrát priestupkovo prejednávaný za priestupok na úseku proti čistote a poriadku podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a až v piatich prípadoch pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisovv (ďalej len „zákon o priestupkoch“). V tomto smere súd poukazuje na priestupok podľa naposledy citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch, ktorého sa Y. Č. dopustil tak, že dňa 05.07.2014 v čase o asi 05.50 hodine v Bratislave na zastávke MHD na Suchom Mýte sa vyhrážal oznamovateľovi B. J. tým spôsobom, že sa proti oznamovateľovi rozbehol, vytiahol kuchynský nôž z bieleho kovu s 13 cm čepeľou, ktorý držal v pravej ruke a sa ním dvakrát zahnal na oznamovateľa, avšak oznamovateľ uskočil a ho netrafil (priestupok prejednaný Okresným úradom Bratislava pod číslom: OU-BA-OVVS2-2014/075904). S poukazom na uvedené možno konštatovať, že čisto výchovný trest nebude u obžalovaného Y. Č. plniť svoj účel. Doterajšie postihy za priestupky, ako ani predchádzajúce odsúdenie (a plynutie skúšobnej doby) neviedli obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život, naopak, opakovane (dvomi skutkami) sa dopustil ďalšej trestnej činnosti. V jeho prípade považuje súd za potrebné a žiaduce vo zvýšenej miere prihliadať na represívnu funkciu trestu pri rešpektovaní zásady jednoty prevencie a represie. Osoba obžalovaného spôsobom svojho života, páchaním trestnej činnosti a priestupkov nedáva žiadnu záruku, že sa opätovne nedopustí trestnej činnosti, na základe čoho je potrebné mať na zreteli predovšetkým ochranu spoločnosti pred páchaním trestných činov zo strany obžalovaného Y. Č..
Spôsob spáchania činu, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia, následok, prevažujúci pomer priťažujúcich okolností a najmä osoba a pomery obžalovaného, ako aj možnosť jeho nápravy, odôvodňujú uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na takmer dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby. Z tohto hľadiska je podľa názoru súdu výmera trestu odňatia slobody 9 mesiacov adekvátna, reflektujúca trestnú činnosť obžalovaného a jeho osobu.
Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v súlade s § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V súvislosti s výrokom o náhrade škody súd poukazuje na to, že poškodení si v konaní pred súdom neuplatnili nárok na náhradu škody, resp. nežiadali, aby súd uložil obžalovanému spôsobenú škodu uhradiť. Na tomto základe preto súd o nároku na náhradu škody ani nerozhodoval.
S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvo-lanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súro-denci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvola-nie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.