Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoE-11-2016.pdf
PDF · 103.72 KB
Case nature
Subarea
14CoE/11/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 503613668, proti povinnému: M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, o vymoženie 894,47 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom, Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1Er/339/2015-41 zo dňa 28.12.2015 a o návrhu spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 3668, na zmenu účastníka konania na strane oprávneného, takto
rozhodol:
Pripúšťa zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania namiesto pôvodného oprávneného Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 vstupuje spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105.
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 28.12.2015 č.k. 1Er/339/2015-41.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 22.5.2015.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 894,47 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. IK-C/0613/1019 zo dňa 20.9.2013. Preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu, priloženej zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok zistil, že oprávnený uzavrel s povinnou dňa 23.3.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej schválil povinnej úver vo výške 1.000,- Sk. Súčasťou zmluvy o úvere je bod, podľa ktorého si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Keďže povinná bola v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd na základe rozhodcovskej doložky, aby povinná bola zaviazaný na zaplatenie 894,47 eur s prísl. a trov konania. Rozhodcovský súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel. Prvoinštančný súd po preskúmaní rozhodcovskej doložky a spôsobu jej úpravy považoval túto za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Pri posúdení individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky vychádzal z ustanovenia § 53 ods. 2 Obč. zákonníka. Konštatoval, že v danom prípade bola v zmluve jedna teta o „dohode“ o riešení sporov v rozhodcovskom konaní,
pričom žiadne ďalšie podrobnosti rozhodcovskej doložky v zmluve uvedené nie sú. Táto veta odkazuje na VOP, čiže podstatná časť rozhodcovskej doložky bola uvedená len vo VOP. S týmito podľa zmluvy bola povinná oboznámená, avšak z obsahu zmluvy nevyplýva, že by VOP mali byť súčasťou zmluvy, teda vyvstáva veľká pochybnosť o tom, či si povinná mohla tieto prečítať, resp. či ich mala k dispozícií aspoň po uzavretí zmluvy. Povinná ako spotrebiteľ si túto doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, čiže mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam upraveným v zmluve. Znenie tejto doložky pritom v prípade podania žaloby oprávneným núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a nedáva na výber riešenie sporov aj pred všeobecným súdom. Rozhodcovskú doložku v tomto znení, ktorá bola spotrebiteľovi v podstate nanútená, keďže nemal možnosť ju odmietnuť, súd považoval za neprijateľnú podmienku.
3. V dôvodoch uznesenia sa ďalej uvádza, že zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd však mal za to, že ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnej sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za uvedených okolností spolu s absenciou individuálnosti jej dojednania považoval za neprimeranú zmluvnú podmienku v právnom vzťahu spotrebiteľského charakteru. Takéto dojednanie, dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť. Za takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie na vykonanie exekúcie zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby príslušný súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Je toho názoru, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1,2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný súd preto nemá oprávnenie skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Teda je tu prekážka „res iudicata“. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 zákona č. 460/1992 Z.z., Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Poukázal na to, že právny predchodca oprávneného bol povinný postupovať s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 VOP Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal tiež na nemožnosť aplikácie Smernice 93/13/EHS a rozsudkov Súdneho dvora EÚ. Je toho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho súd nezákonne zvýhodňuje, len na základe jeho postavenia. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Má za to, že práve súdy by mali viesť k dodržiavaniu zákonov a povinností, a nie jednostranne zvýhodňovať dlžníkov, ktorí sa vlastným konaním ocitli na prahu exekúcie. V tejto súvislosti poukázal uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 23/2013-8, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. októbra 2007. Namietal, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť mu jeho práva priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
5. Povinná odvolací návrh nepodala, k odvolaniu oprávneného sa nevyjadrila.
6. V priebehu odvolacieho konania bol súdu prvej inštancie doručený dňa 4.2.2016 návrh na zmenu účastníka konania, podaný spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., v ktorom menovaná spoločnosť uviedla, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.12.2015 bola na ňu, okrem iných, postúpená aj pohľadávka, ktorá je predmetom tohto exekučného konania a preto navrhla, aby súd rozhodol o zmene účastníka konania tak, že na strane oprávneného bude vystupovať spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a zároveň prehlásila, že ako nový oprávnený súhlasí so vstupom do predmetného konania.
7. Odvolací súd výzvou zo dňa 21.7.2016 vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a oznámil odvolaciemu súdu, či (ne)súhlasí s tým, aby odvolací súd zmenu účastníkov exekučného konania pripustil.
8. Na výzvu odvolacieho súdu reagoval oprávnený listom zo dňa 29.7.2016 a oznámil odvolaciemu súdu, že so zmenou účastníka na strane oprávneného súhlasí.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) preskúmal návrh spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. na zmenu účastníka na strane oprávneného, ako aj odvolanie podané oprávneným v zmysle § ustanovení 378 a nasl. CSP, riadiac sa tým, že a) podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. b) podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 378 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
12. Spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., ktorá zmenu účastníkov navrhla, predložila spolu s návrhom na zmenu účastníkov konania Zmluvu o postúpení pohľadávok č. II/2015 zo dňa 4.12.2015, z ktorej vyplýva, že postupca Poštová banka, a.s. postúpil postupníkovi BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. pohľadávku, ktorú má voči M. V., ktorá je predmetom tohto exekučného konania.
13. Z uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že v tomto konaní prešlo právo z exekučného titulu z postupcu Poštová banka, a.s. na postupníka BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného podala spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., čím vyslovila súhlas so vstupom do exekučného konania na strane oprávneného. Rovnako so zmenou účastníka exekučného konania na strane oprávneného súhlasil aj pôvodný oprávnený.
14. Preto odvolací súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného vyhovel.
15. Odvolací súd zároveň prejednal odvolanie podané oprávneným, zodpovedajúco ustanoveniu § 385 ods. l CSP bez nariadenia pojednávania. Mal pritom na zreteli jeho preskúmavacie oprávnenia dané ustanovením § 379 a § 380 CSP podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
16. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 25.3.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 894,47 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. v Bratislave, sp. zn. IK-C/0613/1019 zo dňa 20.9.2013.
17. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvoinštančný súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.
18. Je nepochybné, že Zmluva o úvere zo dňa 23.3.2011 podpísaná medzi oprávneným a povinnou je zmluvou spotrebiteľskou.
19. Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka, uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“) nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdil SR prejednávajúcu danú problematiku. Tak napríklad v uznesení sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 Najvyšší súd SR zaujal názor, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy resp. jej neplatnosťou nebránia ust. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z.. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takouto skutočnosťou spôsobujúcou neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je aj neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o rozhodcovskej doložke z dôvodu, že táto nebola individuálne dohodnutá, a že spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.
21. V bode [5] zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10 II. časti Všeobecných obchodných podmienok. V článku 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa Banka a Klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy v tomto znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka,
predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.
22. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom už aj v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi konania, nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je aj dojednanie, vyžadujúce v rámci individuálne nedojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom, ktorého sídlo je neprijateľne vzdialené od bydliska spotrebiteľa.
23. Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení žalovaného.
24. V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli výlučnú právomoc rozhodcovského súdu, pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku neprimeraného (nekalého) zmluvného ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, ktoré je vzdialené od miesta bydliska povinnej (Jakubany) viac ako 350 km, a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 26 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní predpokladá ústne pojednávanie pred rozhodcovským súdom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ rozhodcovský súd nerozhodne, že konanie bude písomné. Zmluvné ustanovenie vylučujúce ústne pojednávanie rozhodcovského súdu, ktoré nebolo individuálne dohodnuté, či aj teoretická možnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu, že konanie bude písomné, zhoršujú postavenie spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním, a teda zväčšuje rozsah nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
25. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnám so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.
26. Ani zo zmluvy o úvere zo dňa 23.3.2011, ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský súd a exekučný súd k dispozícii nevyplýva, že povinná pred podpisom zmluvy bola oprávneným takto poučená. V dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená domnienka, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je daná tým, že sídlo rozhodcovského súdu nie je totožné so sídlom všeobecného súdu spotrebiteľa, a už vôbec nemá sídlo na inom mieste výhodnejšom pre spotrebiteľa. V preskúmavanej veci by bol všeobecným súdom povinného Okresný súd Stará Ľubovňa. Sídlo rozhodcovského súdu je v Bratislave, kde má sídlo oprávnený.
27. Pokiaľ rozdiel v procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z dojednania rozhodcovskej doložky v porovnaní s právami a povinnosťami podľa Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016), ale aj podľa teraz účinného Civilného sporového poriadku, týkajúcich sa sídla rozhodcu, spôsobuje výraznú nerovnosť v neprospech spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľnú, a preto neplatnú rozhodcovskú doložku.
28. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 vyslovujúce stanovisko, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, splna všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle Smernice všetky podmienky nekalosti (neprijateľnosti) už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný súd spotrebiteľa.
29. Keďže v preskúmavanej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, došlo tým k založeniu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie v predmetnej veci, čo má za následok materiálnu nevykonateľosť (nezávažnosť) rozhodcovského rozsudku.
30. Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa tvrdeného prekročenia právomocí exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
31. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, súdy v exekučnom konám nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnene posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
32. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomocí rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezávažnosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriaci samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založený spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
33. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
34. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.
35. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z., § 393 ods. 2, posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).