Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/42/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu B.. M. V., advokáta, AK M.R.Z. XXX/XXX, Z. nad E., T.: 10 805 869 zast. JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom, Advokátska kancelária M. R. Štefánika 873/204, Vranov n/T proti žalovanému M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o zaplatenie 555,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C 208/2014-47 zo dňa 30.09.2015 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 55,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 55,48 eur od 25.11.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 33 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 179,64 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Igora Lakatoša a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobca domáhal náhrady trov obhajoby od žalovaného, pretože žalovaný mu za vykonané úkony nezaplatil. Prvoinštančný súd mal zistené, že žalobca ako advokát prevzal na základe plnej moci zo dňa 17.9.2014 zastupovanie žalovaného v trestnej veci pôvodne vedenej na OO PZ Slovenská Kajňa pod sp. zn. ORP-490/SJ-VT-214. Právne zastúpenie bolo ukončené na základe vypovedania obhajoby dňa 12.11.2014. Žalovaný žalobcovi nezaplatil za právne služby aj napriek tomu, že mu bola vystavená faktúra č. 1400053 na sumu 555,48 eur, ktorá bola splatná 24.11.2014. Žalobca vykonal pre žalovaného služby právnej pomoci vrátane cestovného, náhrady straty času vo výške 755,48 eur. Od tejto sumy bola odrátaná suma 200 eur ako vyplatená záloha, teda ostáva k úhrade 555,48 eur. Prvoinštančný súd zistil, že tvrdenia žalovaného, že žalobca nevykonal všetky úkony, ktoré chcel, nebolo preukázané a prvoinštančný súd tieto tvrdenia označil ako nedôvodné. Trestné konanie ešte nie je skončené, avšak povinnosťou žalovaného bolo za poskytnuté služby zaplatiť žalobcovi tarifnú odmenu, pretože k inej dohode o odmeňovaní advokáta nedošlo, vrátane režijného paušálu, náhrady za stratu času, cestovné. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalovaný nevystupoval v tomto vzťahu ako spotrebiteľ. Prvoinštančný súd čiastočne uplatnený nárok čo do výšky úrokov z omeškania zamietol, pretože žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 25.11.2014 vo výške 5,25 %, pričom v skutočnosti tento úrok predstavoval podľa aktuálnej úrokovej sadzby ECB ku dňu omeškania 5,05 %. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., § 137 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2, 8 O.s.p. Trovy právneho zastúpenia žalobcu ako úspešného účastníka konania boli vyčíslené v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že uplatnený nárok žalobcu je neoprávnený. Žalovaný je fyzická osoba, nie podnikateľ a preto podľa § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii má postavenie spotrebiteľa a naviac, advokát je povinný informovať žalovaného o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, ináč mu odmena nepatrí. Žalobca ho o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím úkonu neinformoval a preto mu odmena nepatrí. Skutočnosť, že prvoinštančný súd vyhodnotil jeho postavenie v tomto spore ako osoby, ktorá nemá postavenie spotrebiteľa, je nesprávne. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie podľa platných predpisov v čase vyhlásenia rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p. s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka neuviedol dôvody svojho rozhodnutia. V priebehu konania nebolo preukázané a žalobca to ani nikdy netvrdil a nedokazoval, že o výške odmeny za úkon právnej služby žalovaného informoval. Preto mu právo na odmenu zaniklo. Preto nárok žalobcu neuznáva v plnom rozsahu a žiadal, aby odvolací súd v zmysle jeho odvolania aj rozhodol.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v priebehu konania viackrát potvrdil, že nemá problém zaplatiť túto odmenu, avšak neboli vykonané služby, ktoré žiadal. Žalobca nedosiahol v trestnom konaní výsluch navrhnutých svedkov, preto nebol ochotný odmenu zaplatiť. Žalovaný nemal námietky vo vzťahu k odmene advokáta, len popieral, že by bol informovaný o tom, koľko čo stojí. Na potvrdenie pravdivosti svojej výpovede nenavrhol vypočutie žiadneho svedka. Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil. Uplatnil si trovy konania.

4. Odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 30.9.2015. V čase vydania tohto rozsudku sa prvoinštančný súd spravoval procesným predpisom zák. č. 99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom. Počnúc dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok. Tento zákon v ust. § 473 zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z uvedeného zákonného ustanovenia platí, že nový procesný predpis je potrebné okamžite aplikovať aj na konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších predpisov. Okrem toho platí aj princíp justifikácie procesných účinkov procesných úkonov, podľa ktorého procesné úkony subjektov civilného súdneho konania (sporových strán a súdu) vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Pre toto konanie nie je prípustná ultraaktivita procesných predpisov, t.j. oživenie starého procesného predpisu. Odvolací súd v rámci kompetencií ust. § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Z obsahu spisového materiálu prvoinštančného súdu totiž vyplýva, že žalobca žiadal o zaplatenie sumy 555,48 eur ako náhrady za vykonané služby právnej pomoci, ktoré si vyúčtoval faktúrou č. 1400053, keďže žalovaný mu faktúru v dobe splatnosti neuhradil. Predložil prvinštančnému súdu plnomocenstvo, na základe ktorého vykonával pre žalovaného úkony právnej pomoci v rámci trestného stíhania. Po tom, čo prvoinštančný súd vo veci vydal platobný rozkaz a po podaní odporu žalovaným prvoinštančný súd sa nezameral dokazovaním na námietky žalovaného v podanom odpore, skutkový stav ustálil len vo vzťahu k listinám a dôkazom, ktoré predložil žalobca. Žalovaný vo svojom odpore totiž namietal, že vo vzťahu k žalobcovi mal postavenie spotrebiteľa a ako spotrebiteľ mal právo byť žalobcom informovaný o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, ináč žalobcovi odmena nepatrí. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí sa týmito okolnosťami vôbec nezaoberal. Zaoberal sa vo vzťahu k obrane žalovaného len okolnosťou, že žalobca nevykonal v prospech žalovaného všetky úkony, čo nebolo zistené. Prvoinštančný súd bez ďalšieho konštatoval, že žalovaný nevystupoval v tomto vzťahu ako spotrebiteľ, svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil, aj keď žalovaný vo svojej obrane ako aj vo svojich podaniach predložených prvoinštančnému súdu poukazoval práve na ust. § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii.

V čase vydania rozsudku prvoinštančného súdu, ale aj v súčasnej dobe podľa procesného predpisu je potrebné každé rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť, pretože pokiaľ je rozhodnutie neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené, nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich veci vyložil a ako aplikoval príslušné predpisy. Odôvodnenie rozhodnutia súdu tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a je jedným zo základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie prvoinštančného súdu nedáva odpoveď na zásadnú otázku, ktorú namietal v priebehu celého konania (okrem iného) žalovaný, že vo vzťahu k žalobcovi vystupoval ako spotrebiteľ a že žalobca bol povinný pred každým úkonom právnej služby ho o výške odmeny za úkon právnej služby informovať. Preto, keďže rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné a konaním prvoinštančného súdu došlo k porušeniam práva na spravodlivý proces, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý výrok prvoinštančného súdu a súvisiaci výrok o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude okrem toho, že si pripojí trestný spis, ktorý doposiaľ v spise sa nenachádza, zaoberať sa tým, či žalovaný podľa § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. má alebo nemá postavenie spotrebiteľa, svoje rozhodnutie v tejto rovine riadne vyhodnotí a zároveň vyhodnotí dôkaznú situáciu sporových strán vo vzťahu k povinnosti informovať žalovaného žalobcom o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu. Až následne bude môcť prvoinštančný súd vo veci aj zákonným spôsobom rozhodnúť.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím súdom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.