Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-10-2015.pdf
PDF · 150.89 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SK-3C/10/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Anna Bejdová, v právnej veci žalobkyne Q. J., rod. V., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX Q., štátny občan SR, zastúpená Centrum právnej pomoci, kancelária Svidník, Sov. hrdinov 102, 089 01 Svidník, p r o t i žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn. 25/09/14-nR zo dňa 12.12.2014 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadený zriaďovateľom Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 44 130 481.
II. U r č u j e , že rozhodcovská zmluva č. 8500017422 zo dňa 9.11.2012 uzatvorená medzi žalobcom Q. J., rod. V., nar. X.XX.XXXX a žalovaným T. CREDIT, s.r.o., so sídlom Pribinová 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, je n e p l a t n á .
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na súdnom poplatku sumu 99,50 eura, na účet Okresného súdu Svidník, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zo dňa 12.12.2014 sp. zn. 25/09/14-nR, s príslušenstvom.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.12.2014 bol žalobkyni doručený rozhodcovských rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn.:
3C/10/2015
- 2 -
25/09/14-nR zo dňa 12.12.2014, kde bola zaviazaná zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 2 486,82 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,725 % ročne zo sumy 69,12 eura od 11.1.2013 do zo sumy 69,12 eura od 11.6.2013 do 24.06.2013, zo sumy 68,24 eura od 11.8.2013 do zo sumy 67,62 eura od 11.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura
od 11.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 1 728 eura od 29.7.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 290 eura a odo dňa nasledujúce po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 290 eura len 8,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 486,82 eura do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 34,20 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 393,45 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Dňa 09.11.2012 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500017422, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažnej sumy vo výške 1 290 eura žalovaným pre žalobkyňu. Žalobkyňa sa v Zmluve zaviazala poskytnutú peňažnú sumu vrátiť v mesačných splátkach vo výške 69,12 eura v celkovom počte 42, t. j. požičala si 1 290 eura a vrátiť mala sumu 2 819,04 eura (rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a sumou, ktorú mala vrátiť predstavuje sumu 1 529,04 eura). Zo Zmluvy ďalej vyplýva, že ročná úroková sadzba revolvingu je 76,21 %. Žalobkyňa na tomto mieste dáva súdu do pozornosti, že predmetnú Zmluvu nepripravovala po jednotlivých článkoch, Zmluva už bola žalovaným vopred naformulovaná a žalobkyňa vôbec nemohla ovplyvniť jej obsah. Súčasťou a nevyhnutnou podmienkou uzatvorenia Zmluvy bolo aj uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy č. 8500017422 zo dňa 9.11.2012. Po uzatvorení Zmluvy podal dňa 10.9.2014 žalovaný na rozhodcovský súd žalobu o zaplatenie peňažnej sumy 2 486,82 eura s prísl. Rozhodcovský súd následne doručil žalobkyni výzvu, aby podala tzv. žalobnú odpoveď, ktorá bola žalobkyňou riadne a včas rozhodcovskému súdu doručená. V žalobnej odpovedi žalobkyňa namietala právomoc rozhodcovského súdu konať v tejto veci, avšak rozhodcovský súd na jej námietky neprihliadal, pričom dňa 19.12.2014 jej doručil rozhodcovský rozsudok sp. zn.: 25/09/14-nR. Žalobkyňa má za to, že v jej prípade nedošlo k osobitnému vyjednaniu rozhodcu. Rozhodcovská zmluva bola už vopred naformulovaná žalovaným. Taktiež aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil žalovaný a je pre žalobkyňu pre jeho vzdialenosť neprijateľné a odradzujúce. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá žalovaný (čo sa aj stalo), tak sa žalobkyňa musí vo svojich dôsledkoch nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre žalobkyňu nepredvídateľný a vzbudzuje v nej reálne obavy a pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Okrem uvedeného sú pravidlá rozhodcovského konania nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a žalobkyňa sa s nimi vôbec neoboznámila (§ 53 ods. 4 písm.) a) zák. č. 40/1964 Zb. - OZ). Spotrebiteľská vec je subjektívne, ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť žalovaný v spotrebiteľskej zmluve dostatočným spôsobom nezohľadnil. Rozhodcovská zmluva / doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je 3C/10/2015
- 3 -
delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou (viď rozhodnutia ÚS ČR IV. 174/02), ale viac-menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.03.2011, sp. zn.: 6CoE/64/2010). Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak: písm. c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, písm. g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, písm. i) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. V rozhodcovskom rozsudku je na str. 4 ods. 1 konštatované, že „predmetom konania je zaplatenie spotrebiteľského úveru, ako aj zaplatenie zmluvnej pokuty, úroku z omeškania a trov rozhodcovského konania." Rozhodcovský súd ďalej citoval ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na to, že rozhodcovský súd porušil spotrebiteľské práva žalobkyne a rozhodcovský rozsudok je ničotným exekučným titulom, hrozí žalobkyni v exekúcii aj nenapraviteľná ujma na jej majetkových právach. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až ods. 10 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.03.2012 do: 30.09.2013, t. j. v čase uzatvorenia Zmluvy), (1) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v zmluve sa považujú ustanovenia uvedené v tomto ustanovení. Predmetný rozhodcovský rozsudok je vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy. Túto rozhodcovskú zmluvu podpísala žalobkyňa bez toho, aby sa mala možnosť s jej obsahom oboznámiť a pochopiť ho. Obchodným zástupcom žalovaného nebolo žalobkyni vysvetlené, čo to vlastne rozhodcovská zmluva je, žalobkyňa nemá vedomosť čo to je rozhodcovský súd, rozhodca, ako sa koná a postupuje pred rozhodcovským súdom. Žalobkyňa si bola vedomá len toho, že ak jej mal byť schválený revolvingový úver, musela podpísať všetky predložené dokumenty bez toho, aby sa vôbec mohla oboznámiť s ich obsahom a tomuto porozumieť. Rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa - žalobkyne, aby spory so žalovaným riešila pred jedným z dvoch konkrétne uvedených rozhodcovských súdov, pričom právo výberu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V praxi, podľa dostupnej rozhodovacej činnosti, je reálny predpoklad, že na rozhodcovský súd sa neobráti spotrebiteľ, ktorý by podával návrh na začatia konania, aj s ohľadom na jeho neznalosť právnych predpisov, ale v takmer všetkých prípadoch je to práve veriteľ zo zmlúv o úveroch, ktorý podáva návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorému bol poskytnutý úver. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak, než v rozhodcovskom konaní, ak veriteľ ako prvý podal žalobu na rozhodcovskom súde (teda vyvolal spor). Rozhodcovskú zmluvu si žalobkyňa so
3C/10/2015
- 4 -
žalovaným osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými dokumentmi, ktoré musela podpísať ak chcela, aby jej bol poskytnutý úver. Žalobkyňa ako spotrebiteľ a osoba, ktorá chcela uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere postupujúc na základe pokynov a v dobrej viere podpísala všetky jej predložené dokumenty. Žalobkyňa nemohla ani len tušiť, k čomu všetkému sa zaviazala podpísaním všetkých dokumentov. V prípade ich nepodpísania by nedošlo ani k uzatvoreniu samotnej zmluvy o úvere. „Spotrebiteľ je pri vyjednávaní zmluvy v slabšej pozícii, nemá možnosť ovplyvniť obsah uzatváranej zmluvy a rozhodcovskú doložku si osobitne nevyjedná, ale je povinný celú zmluvu prijať alebo odmietnuť bez možnosti do nej zasiahnuť. Podľa súdu, takto dojednaná rozhodcovská doložka nie je dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, t. j. po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, kedy spotrebiteľ nie je tak „bdelý" (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa sp. zn.: 5 Cdo 375/2012). V žalovanej veci bola rozhodcovská zmluva podpísaná taktiež pri podpise samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, teda dňa 09.11.2012, kedy žalobkyňa ešte nemohla vedieť, že sa dostane do omeškania so splácaním splátok úveru. Taktiež žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že obidva rozhodcovské súdy uvedené v rozhodcovskej zmluve sú značne vzdialené od miesta trvalého pobytu žalobkyne (Banská Bystrica, Bratislava). Táto zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Použitie tejto neprijateľnej podmienky žalovaným predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti dáva žalobkyňa do pozornosti taktiež činnosť Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich a jej závery a zverejnené rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, slovenských súdov a súdov členských štátov Európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa, ktoré sú verejne prístupné na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. V prípade, že spotrebiteľská zmluva obsahuje takto uvedenú rozhodcovskú doložku, je táto neplatná zo zákona. Žalobkyňa preto navrhuje, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovskou zmluvou došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia žalobkyne. V danom prípade ide o zjavnú nerovnováhu medzi žalovaným a žalobkyňou. Túto zmluvu nemala žalobkyňa možnosť nijako upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení jej na podpis predložená. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli žalobkyni známe, nebola o ich obsahu informovaná. V procese toho sporu absentuje
ústavná zásada „ústnosti"- konanie prebehlo na základe písomností predložených žalovaným, ako silnejšou zmluvnou stranou. Okrem vyššie uvedených zmluvných dojednaní, sa žalobkyňa domnieva, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, a to aj s ohľadom na činnosť Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich a jej závery a rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora, slovenských súdov a súdov členských štátov Európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa. Tým, že rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní žalobkyňu ako spotrebiteľa zaviazal na plnenie v rozpore so zákonom a v predmetnom rozhodcovskom konaní neboli rozhodcovským súdom aplikované ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, došlo k porušeniu vyššie uvedených právnych predpisov. Vzhľadom na to, že rozhodcovský súd porušil 3C/10/2015
- 5 -
spotrebiteľské práva žalobkyne, preto trval na uvedenej žalobe, žiadal zrušiť uvedený rozhodcovský rozsudok zo dňa 12.12.2014, určiť, že rozhodcovská zmluva je neplatná, tak ako to uviedol vo svojom petite.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.4.2015 uviedol, že podaný návrh je skutkovo a právne nedôvodný a preto navrhujú, aby ho súd v celom rozsahu zamietol.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, zástupcu žalobkyne, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
5. Na pojednávaní konanom dňa 29.9.2016 súd pokračoval v konaní v neprítomnosti zástupcu žalovaného, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní písomne ospravedlnil.
6. Súd zistil z rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 44 130 481, sp. zn.: 25/09/14-nR zo dňa 12.12.2014, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 2 486,82 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,725 % ročne zo sumy 69,12 eura od 11.1.2013 do zo sumy 69,12 eura od 11.6.2013 do 24.06.2013, zo sumy 68,24 eura od 11.8.2013 do zo sumy 67,62 eura od 11.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 1 728 eura od 29.7.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 290 eura a odo dňa nasledujúce po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 290 eura len 8,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 486,82 eura do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 34,20 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 393,45 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V tomto rozsudku je uvedené, že z predložených písomných dôkazov bolo zistené, že na prejednanie a rozhodnutie sporu je právomocný Slovenský arbitrážny súd.V odôvodnení je tiež uvedené, že rozhodcovský súd sa prvotne zaoberal posúdením neprijateľnosti rozhodcovskej doložky (v zmysle § 53ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka) a teda jej platnosťou. Rozhodcovský súd mal za to, že účastníci konania uzatvorili rozhodcovskú doložku, v ktorej sa dohodli na troch subjektoch oprávnených riešiť ich prípadne vzájomné spory, pričom právo výberu je na žalujúcej zmluvnej strane. Rozhodcovský súd dospel k záveru, že takto uzatvorenou rozhodcovskou doložkou s alternatívnym výberom súdneho orgánu nebola žalobkyni uložená povinnosť riešiť prípadný spor výlučne v rozhodcovskom konaní a teda jej nebola obmedzená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov len v rámci rozhodcovského konania. Taktiež uviedol, že žalobkyňa v žalobnej odpovedi uviedla, že neuznáva právomoc rozhodcovského súdu pre neprijateľnú
3C/10/2015
- 6 -
rozhodcovskú doložku, pričom sa odvolávala na rôzne rozhodnutia súdov a rakúske právo. Uvedené tvrdenia žalobkyne Rozhodcovký súd nebral do úvahy.
7. Súd zistil, že dňa 9.11.2012 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500017422, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažnej sumy vo výške 1 290 eura žalovaným pre žalobkyňu. Žalobkyňa sa v Zmluve zaviazala poskytnutú peňažnú sumu vrátiť v mesačných splátkach vo výške 69,12 eura v celkovom počte 42, t. j. požičala si 1 290 eura a vrátiť mala sumu 2 819,04 eura (rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a sumou, ktorú mala vrátiť predstavuje sumu 1 529,04 eura). Zo Zmluvy ďalej vyplýva, že ročná úroková sadzba revolvingu je 76,21 %. Žalobkyňa na tomto mieste dáva súdu do pozornosti, že predmetnú Zmluvu nepripravovala po jednotlivých článkoch, Zmluva už bola žalovaným vopred naformulovaná a žalobkyňa vôbec nemohla ovplyvniť jej obsah. Súčasťou a nevyhnutnou podmienkou uzatvorenia Zmluvy bolo aj uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy č. 8500017422 zo dňa 9.11.2012.
8. Zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zo dňa 12.12.2014 sp. zn. 25/09/14-nR, vyhlásenia rozhodcovskej zmluvy za neplatnú a náhradu trov konania. Žaloba vo veci samej bola podaná v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní predovšetkým z dôvodu, že žalobkyňa má za to, že rozhodcovská zmluva č. 8500017422 zo dňa 9.11.2012 uzavretá medzi ňou a žalovaným je absolútne neplatná, taktiež v rámci konania pred Slovenským arbitrážnym súdom bola porušená zásada rovnosti účastníkov, ako aj z dôvodu, že Slovenský arbitrážny súd pri svojom rozhodovaní vo veci samej porušil všeobecne známe predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Jeho klientka uzavrela dňa 9.11.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500017422. Pri skúmaní uvedenej zmluvy je zrejme, že v jednej zmluve sú zakotvené defakto dve zmluvy a to zmluva o úvere a zmluva o revolvingovom úvere. Jeho klientka čerpala prostriedky výhradne zo zmluvy o úvere, kde jej žalobca mal poskytnúť úver vo výške 1 290 eura ktorú sumu sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 42 mesačných splátkach. Výška mesačnej splátky bola ustálená vo výške 62,12 eura. Žalovaný v tejto formulárovej úverovej zmluve uviedol, že úver je úročný a to ročnou úrokovou sadzbou vo výške 72,02 %. Ďalej žalovaný uviedol, že RPMN úveru je vo výške 69,93 %. Z uvedeného jasne vyplýva, že údaj o RPMN je nesprávny, nakoľko z logického výkladu veci vyplýva, že RPMN je percentuálnym vyjadrením celkových nákladov spojených s úverom. Do týchto celkových nákladov sú započítané všetky poplatky účtované žalobcom, ako aj výška úroku. Z uvedeného potom vyplýva, že nikdy nie je možné, aby RPMN bola nižšia ako zmluvný ročný úrok. Na tomto mieste je nutné uviesť, že práve pre takéto prípady, zákon č. 129/2010 Zb., v znení účinnom v rozhodnom čase ustanovuje, že ak RPMN je uvedená v neprospech spotrebiteľa, celý úver je bezúročný a bez poplatkov, je to zákon o ochrane spotrebiteľa a jedna sa o § 11 ods. 1 písm. b). V neprospech spotrebiteľa ustálená judikatúra považuje uvedenie RPMN v nižšej výške ako v skutočnosti je. Uviedol ohľadne výšky úroku uvedeného v zmluve a to ročného úroku vo výške 69,93 %, uvedený úrok je bezpochyby úžernícky. Taktiež uviedol, že žalovaný zaúčtoval aj neprimerané vysoký poplatok za dočasný odklad splátok vo výške 185,26 eura a to podotkol ešte pred tým, než vôbec nastala takáto situácia. Žalobkyňa si už ani nepamätá vzhľadom na dlhý časový odstup od uzatvorenia úverovej zmluvy, či jej suma 1 290 eura bola krátená o tento poplatok za odklad splátok vo výške 185,26 eura. Uviedol, že musí konštatovať, že hoci sa rozhodcovský 3C/10/2015
- 7 -
súd mal minimálne zaoberať vyššie uvedeným, čo sa tak nestalo, ale na miesto toho bolo priznané všetko čo žalovaný v rozhodcovskom konaní žiadal prisúdiť. Dodal, že žalobkyňa sa v minulom období obrátila okrem iných veci aj v tejto záležitosti na Ministerstvo spravodlivosti SR, kde jej okrem iného uviedli: Komisia už v minulosti na jednom zo svojich rokovaní na základe podnetov mnohých spotrebiteľov posúdila viaceré zmluvne podmienky. Medzi nimi (aj revolving neprimerané vysoké úroky tzv. rozhodcovskú doložku neprimerané vysoké RPMN, úroková sadzba, prenos dôkazného bremena na spotrebiteľa. V otázke oboznámenia sa so zmluvou a zmluvnými podmienkami, neprimerane vysoký poplatok za odklad úverových splátok a revolvingových splátok) spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., v zmluvách uzavieraných so spotrebiteľmi ako neprijateľne a podal podnet združeniam na ochranu spotrebiteľov na zváženie podania žaloby proti uvedenej spoločnosti na súd. Pri zmluvách uzavieraných spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., komisia navyše zistila, že spoločnosť v zmluvách z
pravidla neuvádza správnu výšku zákonom vyžadovaného údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov, ďalej RPMN, uvedenie nesprávneho údaju o RPMN Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Sžo 106/2007 zo dňa 26.2.2008, ktoré je dostupné aj na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, vyhodnotil ako klamanie spotrebiteľa. Klamanie a uvedenie spotrebiteľa do omylu má pritom vždy dosah na platnosť právneho úkonu. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol, že tam išlo o dve zmluvy konkrétne aj jednu z týchto zmlúv kde bola podaná žiadosť o vyjadrenie sa Ministerstva spravodlivosti konkrétne komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá posudzovala aj túto zmluvu z ktorej vzišla rozhodcovská zmluva, ktorú napádajú v konaní vo veci samej. Ďalej komisia uviedla, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú tie náležitosti, ktoré podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom v čase uzatvorenia zmluvy museli obsahovať aj mohli byť považované za úver s poplatkami a úrokmi a teda výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Komisia v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 9.8.2011 č. k. 10Coe 313/2010 v ktorom Krajský súd zároveň ustálil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať sumu, počet a termíny splátok pri každej zložke spotrebiteľského úveru, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť (Istina, úrok a iné poplatky). Uvedené skutočnosti vedú k záveru, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., keďže žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorého odplata v podstate prevyšuje obvyklú odplatu v bankách, dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave zo dňa 23.8.2011, č. k. 161Cm/944/2010 dostupné aj na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti v ktorom súd skonštatoval, že úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere a teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov) je nutné tento dôvod neplatnosti stiahnuť na celú zmluvu a neplatnosť je v tomto prípade v zmluve o úvere ako celok. Ďalej neprimerané vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce dobrým, uznávaným pravidlám správania sa a vzájomných vzťahov medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolnosti v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, dohoda kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom alebo v iných v prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. 3C/10/2015
- 8 -
Komisia poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.9.2013 č. k. 3Co/151/2013 kde súd konštatoval, aj keď podľa Slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý pri zneužití tiesne, alebo aj ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie, úroky, poplatky. V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžeru, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely takzvanej civilnoprávnej úžery, okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny. Otázka takzvanej civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaný úmyslu odvolací poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21Cde/1484/2004. Pre takzvanú civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný kvôli rozporu s dobrými mravmi § 39 Občianskeho zákonníka. Súd ďalej judikoval, že pre úžeru je neplatný celý úverový vzťah, nie len jeho časť. Komisia má zato, že zmluvy čísla 1 a 2, čiže obe zmluvy napadané, respektíve jednou z nich je aj zmluva, ktorá je napadaná v konaní vo veci samej a jej prílohy obsahuje nasledujúce neprijateľné podmienky. V bode 5 a 6 zmlúv číslo 1 a 2 je uvedená neprimerane vysoká RPMN a ročná úroková sadzba. V bode 7 zmlúv sa dôkazné bremeno prenáša na spotrebiteľa a v bode 8 je uvedený neprimerane vysoký poplatok za odklad úverových splátok a revolvingových splátok. Komisia ohľadom na svoju predchádzajúcu prax posúdila v predloženej zmluve podmienky ako podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zmluva číslo 2 obsahuje aj rozhodcovskú doložku vo forme rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmov a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Komisia v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 9.8.2011 č. k. 10Co/326/2010 v ktorom súd konštatoval: Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka, ktorá formálne
žalobcovi umožňuje výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom a to z dôvodu, že možnosť iniciovania sporu zo strán spotrebiteľom je iba akademická. Takáto rozhodcovská doložka nie je spôsobila eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného jasne vyplýva, že rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal a ak zaoberal, tak len okrajovo bez dostatočného zohľadnenia argumentácie klientky, predovšetkým či napádala rozhodcovská zmluva na základe ktorej si rozhodcovský súd prisvojil právomoc je uzatvorená platne. To ešte túto zmluvu nemožno pripostihnúť absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Ďalej sa dostatočne nezaoberal tým, či zmluva o úvere obsahuje všetky údaje vyžadované zákonom, či tieto údaje sú správne a podobne. Ak by tak rozhodcovský súd urobil, minimálne by musel ex offo vyhlásiť celý úver bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na výšku úroku a rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave zo dňa 23.8.2011 č. k. 161Cm/944/2010 a súvisiace rozhodnutia Slovenských súdov ohľadom civilnoprávnej úžery, je možné považovať celú úverovú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobkyňa už raz na Okresnom súde Svidník žalovala žalovaného v inej no skutkovo a právne zhodnej veci. Uvedené konanie bolo Okresným súdom Svidník vedené pod sp. zn. 2C/10/2015 a bolo zastavené z dôvodu, že žalobkyňa vzala svoju žalobu späť z procesných dôvodov s prihliadnutím na novelu zákona č. 233/1995 Z. z., konkrétne ustanovenie § 244b. Z uvedených dôvodov trval v celom rozsahu na svojej žalobe. 3C/10/2015
- 9 -
9. Žalobkyňa Q. J. trvala v celom rozsahu na svojej žalobe a na skutočnostiach, ktoré uviedol jej zástupca.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, 3C/10/2015
- 10 -
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 40 ods. 2 vyššie uvedeného zákona, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách, uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 3 ods. 3 vyššie uvedenej smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti :a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia 3C/10/2015
- 11 -
vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský
úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný 3C/10/2015
- 12 -
kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 44 130 481, sp. zn.: 25/09/14-nR zo dňa 12.12.2014, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 2 486,82 eura spolu so zmluvnou
pokutou vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,725 % ročne zo sumy 69,12 eura od 11.1.2013 do zo sumy 69,12 eura od 11.6.2013 do 24.06.2013, zo sumy 68,24 eura od 11.8.2013 do zo sumy 67,62 eura od 11.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 67,12 eura od 11.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 1 728 eura od 29.7.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 290 eura a odo dňa nasledujúce po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 290 eura len 8,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 486,82 eura do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 34,20 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 393,45 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy č. 8500017422 zo dňa 9.11.2012 na základe ktorej žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 1 290 eura. Žalobkyňa sa v Zmluve zaviazala poskytnutú peňažnú sumu vrátiť v mesačných splátkach vo výške 69,12 eura v celkovom počte 42, t. j. požičala si 1 290 eura a vrátiť mala sumu 2 819,04 eura (rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a sumou, ktorú mala vrátiť predstavuje sumu 1 529,04 eura). Zo Zmluvy ďalej vyplýva, že ročná úroková sadzba revolvingu je 76,21 %. Žalobkyňa na tomto mieste dáva súdu do pozornosti, že predmetnú Zmluvu nepripravovala po jednotlivých článkoch, Zmluva už bola žalovaným vopred naformulovaná a žalobkyňa vôbec nemohla ovplyvniť jej obsah. Súčasťou a nevyhnutnou podmienkou uzatvorenia Zmluvy bolo aj uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy č. 8500017422 zo dňa 9.11.2012. Ďalej z rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že účastníci konania sa v uvedenej zmluve z 9.11.2012 dohodli, že všetky spory budú riešené mimo iných aj pred rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, pričom právo výberu je na žalujúcej zmluvnej strane. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval 3C/10/2015
- 13 -
všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený žalovaným. V danom prípade si žalobkyňa nevyjednala rozhodcu. Pričom uvedené aj žalobkyňa v žalobnej odpovedi uviedla rozhodcovi. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musela žalobkyňa nezvratne podrobiť a tak riešiť jej spor pred rozhodcom, ktorý je pre ňu nepredvídateľným. Čo sa týka platnosti rozhodcovskej doložky, súd poukazuje, že rozhodcovská doložka v samotnej zmluve je súčasťou klasickej formulárovej zmluvy, kde spotrebiteľ nemá možnosť obsah tejto doložky ovplyvniť. Ak teda takáto zmluvná podmienka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, bráni tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd poukazuje najmä na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania o spore na rozhodcovskom súde, o čom už pojednávali aj rozsudky Európskeho súdneho dvora C 240/98 až C 244/98 a C 243/08. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či na riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania ho „donúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním.“ Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma a práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. S poukazom na skutočnosť, že dojednanie o spôsobe riešenia sporov nebolo individuálne tak, ako to napr. umožňuje Zákon o platobných službách § 90 ods. 3 a vlastne z existujúceho formulárového dojednania či už v zmluve alebo v dohode o úhrade pohľadávky v splátkach, je voľba pre konanie pre spotrebiteľa len iluzórna a súd poukazuje aj na skutočnosť, že dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach je taktiež štandardným formulárom, ktorý žalovaný využíva bežne, súd teda vyhodnotil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda za neplatnú. Spotrebiteľská vec je subjektívne, ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil (viď uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE/29/2010). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (ES) Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 až C-244/98 a na rozsudok Mostaza Claro. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromno-právneho procesu, nie je v súlade s dobrými mravmi. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 12.12.2014 pod sp. zn. 25/09/14-nR. Súd taktiež zistil, že predmetná zmluva zo dňa 9.11.2012 č. 8500017422 o spotrebiteľskom úvere, neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Preto sa uvedený úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úroky predstavujú dôležitý údaj pre spotrebiteľa, aby sa vedel zorientovať pri posudzovaní ceny úveru, pričom zákonnú požiadavku uvedenia sumy, počtu a termínu splátok úrokov a poplatkov nespĺňa matematická možnosť ich výpočtu z celkovej splátky, ale musia byť v zmluve výslovne uvedené. Každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami suma ( výška ), počet a termíny splátok sa viaže ku každej zložke spotrebiteľského úveru, ktorý sa má zaplatiť, teda k istine, k úrokom, prípadne iným poplatkom. Predmetná úverová zmluva má síce písomnú formu avšak neobsahuje vyššie 3C/10/2015
- 14 -
uvedené zákonné náležitosti, s čím zákon spája právny následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Uvedená zmluva o spotrebiteľom úvere však obsahuje neprijateľné zmluve podmienky, je nezrozumiteľná, preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd v tejto časti taktiež žalobe vyhovel a určil, že uvedená zmluva zo dňa 9.11.2012 je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojim obsahom, odporuje zákonu, obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
11.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán konania. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu a preto súd jej priznal nárok na trovy konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
12.O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. za) tohto zákona od poplatku oslobodená a súd jej žalobe vyhovel. Preto súd zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť poplatok v sume 99,50 eur na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
3C/10/2015
- 15 -
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku dňa 29. septembra 2016