Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/47/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobkyne: E. U., F.. XX.XX.XXXX, T. T., B. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Tomáš Sninčák, PhD., IČO: 52 233 774. Advokát so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Hlboká cesta 7 proti žalovanému: T. P., F.. XX.XX.XXXX, T. E., E.. S.. Š.Á. X, právne zastúpený JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., IČO: 36 862 819, so sídlom Martin, Moyzesova 5, v konaní o zaplatenie 15.000 € s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie) dňa 22.03.2022 a postúpenou Okresnému súdu Martin dňa 27.04.2022 si žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila voči žalovanému právo na zaplatenie istiny vo výške 15.000,- Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o pôžičke, ktorá bola uzavretá odovzdaním (bankovým prevodom) pôžičky vo výške 15.000,- Eur dňa 17.03.2011 na obdobie desiatich rokov. V zmysle legislatívneho textu a judikatúry je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou, ktorá vzniká reálnym odovzdaním peňazí. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu t.j. peňazí. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom) k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, čo sa aj medzi žalobkyňou a žalovaným stalo. V tomto prípade žalobkyňa uviedla, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke a vznikla odovzdaním peňazí. Pôžička bola poskytnutá na obdobie desiatich rokov. Po uplynutí tejto lehoty vyzvala žalobkyňa žalovaného na vrátenie pôžičky. Výzva bola doručená dňa 04.03.2022. Žalovaný vo svojej odpovedi poprel existenciu zmluvy o pôžičke. Doručením výzvy a uplynutím lehoty určenej v tejto výzve (desať dní) na plnenie sa pôžička stala splatnou a po tomto dátume t.j. odo dňa 15.03.2022 sa žalovaný dostal do omeškania s dlžnou sumou.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. dňa 29.03.2022, ktorým žalobe žalobkyne vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s tým, že vydaný platobný rozkaz vychádza z nepravdivých a ničím nepodložených tvrdení žalobkyne. Žalobkyňa žalovanému neposkytla žiadnu pôžičku a okrem výpisu z účtu zo dňa 17.03.2011 a nepravdivých vyhlásení svedkov nepredložila

súdu žiadny dôkaz o tom, že takúto pôžičku poskytla. Podľa žalovaného neuniesla dôkazné bremeno, že má ísť o pôžičku a ani to, že medzi ním a žalobkyňou bolo dohodnuté, či, kedy a za akých podmienok by túto sumu mal vrátiť alebo táto suma bola poskytnutá z iného právneho titulu. Poukázal na ustanovenie a na skutočnosť, že vzhľadom k tomu, že medzi stranami konania nebol dohodnutý ani právny režim (titul) poukázania peňažných prostriedkov na účet žalovaného, je nevyhnutné aplikovať ustanovenie o premlčaní vydania plnenia, ktoré povinná osoba nadobudla bez právneho dôvodu. Ďalej poukázal na ustanovenie a , kedy žalobkyňa prvý raz mohla vykonať svoje právo a požiadať žalovaného o vrátenie 15.000,- Eur, ktoré mu z právneho dôvodu, ktorý nie je ustálený poskytla dňa 17.03.2011, teda nasledujúci deň po poskytnutí tejto čiastky žalovanému t.j. 18.03.2011. Od 18.03.2011 preto začala plynúť objektívna a subjektívna premlčacia doba podľa , a základná premlčacia doba podľa . Objektívna premlčacia doba preto uplynula dňa 18.03.2013, subjektívna alebo všeobecná premlčacia doba uplynula dňa 18.03.2014 a subjektívna premlčacia doba aplikovateľná k teoretickej (podľa žalovaného v tomto prípade neaplikovateľnej) situácii úmyselného bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 18.03.2021. V závere písomne podaného odporu uviedol, že žalobkyňa podala žalobu dňa 22.03.2022 t.j. po uplynutí všetkých premlčacích dôb v zmysle či už ustanovenia alebo a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Nestotožnila sa s vyjadrením žalovaného, ktorý popiera poskytnutie pôžičky a odkazuje len na možnosť existencie iných plnení. Medzi žalobkyňou a žalovaným neexistoval žiaden iný záväzok v prospech žalovaného, ktorý by žalobkyňa mala plniť. Žalovaný len príkladmo uvádza, že o aké plnenie mohlo ísť avšak bez toho, aby poukázal na akékoľvek iné záväzky, ktoré prichádzajú do úvahy resp. bez toho, aby poukázal na konkrétny zmluvný vzťah. Žalobkyňa zotrvala na stanovisku, že so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke, ktorá bola uzavretá odovzdaním t.j. bankovým prevodom pôžičky vo výške 15.000,- Eur dňa 17.03.2011 na obdobie desiatich rokov. Túto skutočnosť potvrdzuje aj čestné vyhlásenie p. Ľ. P.Z., ktorá uviedla, že sama žalovanému poskytla sumu 11.000,- Eur. Žalovaný si v minulosti požičiaval finančné čiastky od členov rodiny na dlhé časové obdobie alebo bez časového rámca. V závere svojho vyjadrenia zotrvala na tom, že pôžička bola poskytnutá na dobu desiatich rokov.

5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na vyjadrenie žalovanej k jeho podanému odporu uviedol, že na dôvodoch, ktoré v odpore uviedol zotrváva. Žalobkyňa mu neposkytla žiadnu pôžičku a okrem výpisu z účtu zo dňa 17.03.2011 a nepravdivých vyhlásení svedkov nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by takúto pôžičku poskytla. Je teda zrejmé, že ak mu pôžičku neposkytla, nemohla sa dohodnúť ani na lehote, v ktorej je povinný jej ju vrátiť. Preto argumentácia právneho zástupcu žalobkyne o tom, že bola dohodnutá desaťročná lehota na vrátenie je nepravdivá a účelová. Naďalej zotrval na svojej argumentácii. Pokiaľ ide o svedkov, ktorí boli zo strany žalobkyne navrhnutí, svedkov O.. R. U.

- manžela žalobkyne a O.. R. U. E.. - syna žalobkyne považuje žalovaný za zaujatých a ich výpovede za nevieryhodné, a to tak pre vzájomný blízky vzťah týchto svedkov k žalobkyni ako aj z dôvodu, ako vyplynulo z potvrdenia O.. R. U. a Ľ. P. z 25.02.2022 nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by boli v tejto veci relevantné. Zhodne namietol aj čestné prehlásenie Ľ. P. z 05.04.2022, ktorá uviedla, že o údajnej pôžičke poskytnutej žalobkyňou žalovanému má vedomie len z počutia a nepozná, za akých podmienok bola poskytnutá a či to bola pôžička alebo iné plnenie. Naďalej žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu vznesenej námietky premlčania.

6. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie dňa 30.06.2022 za prítomnosti žalobkyne, jej právneho zástupcu, právneho zástupcu žalovaného, bez prítomnosti žalovaného, ktorý sa na toto pojednávanie nedostavil. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žiada vykonať výsluch strán tak, ako boli navrhnutí v jeho písomnom vyjadrení.

7. Súd na pojednávaní uviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré nie, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie a ako vec predbežne právne posúdil. Na to v súlade s požiadal žalobkyňu a jej právneho zástupcu o ďalšie skutkové tvrdenia, z ktorých bude vyplývať, za akých okolností došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, kto uzavretie inicioval, aký bol dôvod uzavretia údajnej zmluvy o pôžičke a aká bola dohoda o vrátení poskytnutých peňazí.

8. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na písomných dôvodoch žaloby a uviedla, že žalovaný, ktorý je jej bratom, keď skrachovala mu reštaurácia, poprosil ju, že príde o všetko, že má dlžoby, že mu všetko

zoberú a požiadal ju o pôžičku. Z toho dôvodu išla za synom, dcérou aj svojou neterou, aby mu peniaze požičali, aby sa mu nič nestalo. Jej syn požičal žalovanému 5.000,- Eur, neter požičala 11.000,- Eur a žalobkyňa požičala 15.000,- Eur. Povedala žalovanému nech prvému zaplatí synovi, lebo má tri deti a že ona počká aj desať rokov. Už vtedy sa s ním dohodla na takejto lehote. Následne na to žalovaný založil novú firmu, zobral si pôžičky, na čo ho ona upozornila, aby si takéto pôžičky nebral, keď je dlžníkom. Žalobkyňa uviedla, že nie si je vedomá skutočnosti, prečo jej žalovaný nechce vrátiť pôžičku, keď synovi aj neteri splatil. Pokiaľ ide o jej dcéru, tá žalovanému nepožičala, lebo mala s ním nejaké nie dobré skúsenosti. Žalobkyňa ďalej popísala spôsob, akým došlo k požičaniu finančných prostriedkov a to tak, že išla do banky a cez bankový účet mu zaslala sumu 15.000,- Eur, o čom súdu predložila doklad.

9. Právny zástupca žalobkyne zotrval na písomných dôvodoch uvedených v žalobe ako aj k odporu a uviedol, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá vznikla odovzdaním peňazí. Okolnosti a dĺžka doby požičania boli tlmočené žalobkyňou, ktorá uviedla, že pôžičku požičala na obdobie desiatich rokov. Výslovne uviedla, že do desiatich rokov nech sa dá žalovaný dokopy, usporiada si život a až teraz z rodinných kruhov zistila, že žalovaný uviedol, že jej nevráti žiadne peniaze.

10. Právny zástupca žalovaného, ktoré klient nebol na pojednávaní prítomný uviedol, že sa pridržiava písomných podaní, ktoré boli uvedené v odpore proti platobnému rozkazu ako aj ostatných písomných vyjadrení. Žalovaný popiera, že mu boli poskytnuté finančné prostriedky. Nejednalo sa o pôžičku a nejednalo sa ani o pôžičku dojednanú na desať rokov.

11. Svedok R. U., syn žalobkyne na pojednávaní uviedol, že mu matka - žalobkyňa hovorila, že žalovaný potrebuje požičať peniaze, takže ona mu požičala 15.000,- Eur a chcela, aby ešte požičal on a jeho sestra. Svedok uviedol, že požičal len on lebo sestra nechcela. Asi za trištvrte roka mu žalovaným peniaze boli vrátené. Neskôr sa mama začala zaujímať o tieto peniaze, ale že údajne sa dohodli na dobu desať rokov. Túto skutočnosť vie len od matky - žalobkyne, nebol účastný dohody, nebol účastný lehoty vrátenia finančných prostriedkov, nevedel uviesť svedok, ani účel na aký mali byť peniaze použité. Na otázky právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že vzťahy medzi matkou a žalovaným boli veľmi dobré. Vždy sa mu matka snažila pomôcť, lebo nebol najlepšie na tom, keď prišiel o robotu. Pomáhala mu viackrát aj finančne a tieto peniaze vrátiť nechcela. Mal vedomosť o tom, že mu zaplatila aj zubára, vybavovala mu zamestnanie, keď si nevedel nájsť, ale postupne vzťah, ktorý bol veľmi dobrý a korektný a ktorý sa jemu ako synovi páčil, sa zrazu zmenil. K okolnostiam prevádzkovania reštaurácie uviedol, že má vedomosť o tom, že začal prevádzkovať v čase, keď si požičiaval finančné prostriedky reštauráciu, ale či mu došli peniaze alebo chcel vyplatiť spoločníka jednoznačne uviesť nevedel. Bolo tam viacero vecí, chýbali mu finančné prostriedky, avšak aký dôvod bol na to, aby mu boli požičané, k tomu sa svedok vyjadriť nevedel. Jemu žalovaným boli peniaze vrátené prevodom, nakoľko v čase, keď mu ich požičiaval povedal, že nemôže čakať desať rokov, že si potrebuje kúpiť auto, má tri malé deti. Vtedy žalovaný uviedol, že akonáhle zarobí prvé peniaze, tieto mu splatí ako prvému a tak sa aj stalo. Pokiaľ ide o sesternicu Ľ.Í. P., ktorá takisto žalovanému poslala finančné prostriedky, tieto jej splácal postupne. Rozprávala mu, že sa k peniazom nedostane, ale postupne ako zarobil, tak jej tieto peniaze vrátil. Spravil aj nejaké práce na byte, aby jej finančné prostriedky vrátil. Takže aj zo strany žalovaného vo vzťahu k jeho sesternici došlo k vráteniu finančných prostriedkov.

12. Na pojednávaní konanom dňa 28.07.2022 právny zástupca žalobkyne uviedol, že netrvá na výsluchu svedkyne Ľ. P.. Poukázal na čestné prehlásenie, ktoré bolo zo strany žalobkyne doručené. K prehláseniu, ktoré bolo žalovaným doručené súdu pred pojednávaním s dátumom 26.07.2022 právny zástupca žalobkyne uviedol, že je tu opäť nejaká ďalšia verzia poskytnutia peňazí a po konzultácii s klientkou množstvo nepravdivých a nepresných informácií, ktoré sa nezakladajú na pravde, a to že malo ísť o nejakú investíciu do reštaurácie, čo nie je pravdou, pretože žalobkyňa v roku 2009 poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 3.319,39 Eur a tieto boli určené na reštauráciu bratovi, o čom doložila príkaz na úhradu, kde je aj uvedený účel. Pokiaľ ide o dedičské konanie, tak ako v osvedčení je uvedené, k žiadnej dohode o nejakej odplate nedošlo, avšak napriek tomu jednu z parciel darovacou zmluvou žalobkyňa previedla na žalovaného, čiže mu ju darovala a ďalšie pozemky, ktoré predala, z jedného dostal žalovaný jednu tretinu kúpnej ceny, ešte vtedy žila ich sestra a z druhého pozemku, sestra už nežila dostal jednu polovicu z kúpnej ceny, takže z týchto pozemkov bol rovnako uspokojený a nejaké informácie o tom, že mal dostať nejaké peniaze nie sú v osvedčení o dedičstve a tiež sa nezakladajú na pravde a nie sú ničím podložené. Darovaný pozemok bol väčší, čo bolo uvedené aj vo výzve a čo má k tomu súd k dispozícii a tento bol darovaný. Zotrval na tom, že pôžička bola poskytnutá žalovanému na

obdobie desiatich rokov. Poukázal na to, že už po poslednom pojednávaní mali indície, že žalovaný sa snaží zbavovať majetku, čo vyhlásil aj v rodine, že ak by aj žalobkyňa bola úspešná, nič nedostane, o čom ho informovala žalobkyňa v priebehu týždňa a poslala mu výpis z LV č. XXXX, z ktorého vyplýva, že v máji 2022 svoj spoluvlastnícky podiel na dome žalovaný previedol na svojho syna darovacou zmluvou a existuje vysoké riziko a indícia, že dôjde k predaju aj ďalších majetkov, aby nemusel splniť si svoju povinnosť vo vzťahu k žalobkyni.

13. Žalovaný prítomný na pojednávaní uviedol a potvrdil súdu, že si požičal jednorázovo od jednej sestry, od druhej sestry aj od sestrinho syna peniaze. Boli to krátkodobé pôžičky, čo môže potvrdiť. Synovi žalobkyne R. U. pôžička bola vrátená do trištvrte roka. Neteri Ľ. P. bola do troch rokov, tak sa dohodli, že v čo najkratšej dobe splatí, maximálne do troch rokov. So sestrou - žalobkyňou bol dohodnutý, že mu nevyplatí alikvotnú časť za pozemky a on jej nebude splácať dlžobu. Na jednoznačnú otázku súdu, či mu bola poskytnutá pôžička vo výške 15.000,- Eur žalovaný uviedol a potvrdil, že áno a uviedol, že ich nevrátil, že určite nebola medzi ním a žalobkyňou dohodnutá desaťročná lehota, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že synovi žalobkyne vrátil do trištvrte roka a neteri do troch rokov tak, ako boli dohodnutí. Nevidí dôvod, prečo by v tomto období do troch rokov nevrátil sestre pôžičku. Prečo by žiadala od neho finančné prostriedky po jedenástich rokov, podľa neho má to svoju príčinu.

14. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči zotrval na vyjadreniach prezentovaných v konaní. Mal za to, že bolo preukázané, že došlo k odovzdaniu peňazí. Žalobkyňa jednoznačne svojou výpoveďou odôvodnila, prečo boli jej synovi R. U. peniaze vrátené skôr ako aj neteri a vyjadrila sa, prečo počká vo vzťahu k žalovanému desať rokov a potom jej túto pôžičku vrátiť. K pôžičke došlo v čase, keď mal zdravotné problémy a finančné problémy. Žalobkyňa mnohokrát mu finančne pomohla, čo doložila aj na pojednávaní predložením bankovým výpisom na rekonštrukciu reštaurácie. Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne žalovaný od počiatku mení verziu poskytnutia peňazí, jednak to bola pôžička, potom vyplatenie pozemkov, potom tu bola investícia. Je evidentné, že sa snaží uvádzaním nepravdivých skutočností zahltiť súd a vytvoriť dojem neexistencie poskytnutej pôžičky vo výške 15.000,- Eur. Zotrval na žalobe tak ako bola podaná spolu s príslušenstvom.

15. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že trvá na právnom zhodnotení celkovej situácie, ktorá tu nastala. Je ťažké niekedy dlhoročné vzťahy medzi súrodencami, ktorí si navzájom či už pri dedení alebo iných príležitostiach poskytujú finančné prostriedky, ustupujú z nejakých majetkových práv, niekedy spomenú na to, že čo a kedy sa dialo. Vzhľadom k tomu, že je v súdnom konaní, mali by byť čo najpresnejší a to, čo z vykonaného dokazovania je evidentné podľa názoru právneho zástupcu žalovaného je to, že áno žalobkyňa poskytla 15.000,- Eur, tieto poukázala na účet žalovaného. Všetko ostatné ostáva v rovine ústnych tvrdení. Mal za to, že pokiaľ tu existuje jedno tvrdenie o lehote splatnosti pôžičky desať rokov, iné tvrdenie o lehote splatnosti čo najskôr, najneskôr do troch rokov, ani jedna ani druhá strana nedisponuje iným dôkazom o pravdivosti svojich vyjadrení, takže je potrebné postupovať podľa príslušných ustanovení , kde je jasne uvedené, že pokiaľ nie je dohodnutá lehota splatnosti, tak má byť záväzok splnený v prvom momente, kedy je možné požiadať o jeho splnenie a táto lehota už dávno uplynula v zmysle plynutia premlčacích lehôt, či už ide o záväzkový vzťah ako pôžička alebo iný vzťah napr. bezdôvodné obohatenie, pokiaľ by sa nejakým spôsobom neustálil právny titul alebo iný právny titul ak by tam bol. Právny zástupca žalovaného tvrdil, že už pokiaľ by sa nepreukázal resp. ani jedna ani druhá strana dôveryhodne a dôvodne nevie preukázať, že došlo k dohode v lehote splatnosti a aká bola lehota splatnosti, tak potom si žalovaný uplatňuje námietku premlčania vo vzťahu k uplatňovanému nároku a žiada, aby žaloba voči nemu bola v celom rozsahu zamietnutá.

16. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise a to: výpisom z účtu zo dňa 17.03.2011, ktorým žalobkyňa poslala žalovanému sumu 15.000,- Eur, s predžalobnou výzvou právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 02.02.2022 na vrátenie pôžičky, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 18.02.2022, potvrdením Ľ. P. a O.. R. U. zo dňa 25.02.2022, reakciou právneho zástupcu žalobkyne, platobným rozkazom Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. , odporom podaným právnym zástupcom žalovaného, vyjadreniami, replika, duplika právneho zástupcu žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného, prehlásením zo dňa 26.07.2022 doručené žalovaným, oznámením o dedičstve C. XXX/XX zo dňa 15.01.1996 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

17. Z výpisu účtu R. T. I..J.., Bratislava k 31.03.2011 vyplýva, že dňa 17.03.2011 žalobkyňa poslala na účet žalovaného sumu 15.000,- Eur. Že išlo o účet žalovaného a že tieto peniaze mu boli doručené to v priebehu pojednávania stranami popreté nebolo. Čo však zo strany žalovaného bolo popreté je právny titul poskytnutia finančných prostriedkov. V pôvodne vo svojom vyjadrení žalovaný popieral, že išlo o pôžičku, neskôr poukazoval na bezdôvodné obohatenie resp. poukazoval na dôvod vyplatenia nejakých pozemkov v rámci dedičstva. Na pojednávaní však na otázku sudkyne, či sa jednalo o pôžičku a v takejto výške, túto skutočnosť žalovaný potvrdil. Právny zástupca žalovaného zotrvával na tom, že pôžičku žalovaný teda nepopiera, avšak v konaní sa nepodarilo jednoznačne a spoľahlivo preukázať, že sporové strany medzi sebou uzatvorili zmluvu o pôžičke, s určitosťou sa nevedeli vyjadriť svedkovia, na aký účel boli peniaze poskytnuté a za aký čas mal žalovaný túto pôžičku vrátiť. Teda žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Tak ako už bolo uvedené, žalovaný najskôr popieral, že mu žalobkyňa zaslala nejaké peniaze, neskôr uviedol, že áno a toto aj potvrdil na pojednávaní, že sa jednalo o pôžičku vo výške 15.000,- Eur. Popieral však tvrdenie, že táto suma mala byť vrátená po uplynutí desiatich rokov, pričom poukázal aj na ďalšie pôžičky, ktoré mu boli poskytnuté, a to rodinnými príslušníkmi, a to synom žalobkyne R. U., ktorý mu požičal 5.000,- Eur a tieto mu boli vrátené do deviatich mesiacov, Ľ. P. sumu 11.000,- Eur, ktorú vrátil do troch rokov podľa dohovoru.

18. Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

22. Podľa pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

23. Podľa splnením dlh zanikne.

24. Podľa dlh musí byť splnený riadne a včas.

25. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

26. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

27. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

30. Na základe vykonaného dokazovania po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, po výsluchu sporových strán, svedka R. U., oboznámením sa s čestným prehlásením Ľ. P. a na podklade takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalovaný spočiatku vo svojich písomných vyjadreniach popieral, že by mu žalobkyňa požičala peňažné prostriedky, neskôr vo svojich vyjadreniach tvrdil, že išlo o výplatu pozemkov z dedičstva až na pojednávaní na otázku súdu uviedol, že sa jednalo o pôžičku a potvrdil tú skutočnosť, že mu žalobkyňa poslala sumu 15.000,- Eur. Neskôr žalovaný aj cestou právneho zástupcu uviedol, že nepopiera, že mu žalobkyňa poskytla 15.000,- Eur ako pôžičku s poukazom na to, že mu pôžička bola poskytnutá aj od iných rodinných príslušníkov. Medzi žalobkyňou a žalovaným nebola uzavretá žiadna písomná zmluva o pôžičke napriek tomu, že nešlo o bezvýznamnú sumu. Nebola dohodnutá ani splatnosť pôžičky, čo by bolo logické očakávať a čo je navyše aj pojmovým znakom zmluvy o pôžičke ( odkazuje na „dohodnutú dobu“). Z vykonaného dokazovania súd usúdil, že pokiaľ ide o právny titul požičania 15.000,- Eur medzi žalobkyňou a žalovaným jednalo sa o pôžičku. Žalovaný prijatie finančných prostriedkov nepoprel.

31. Spornou zostala skutočnosť, že žalovaný poprel, že po ústnom uzavretí zmluvy o pôžičke bola dohodnutá lehota splatnosti na desať rokov. Zmluvu o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu t.j. veci zastupiteľné najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého toho istého druhu. Právny vzťah založený na základe takto uzatvorenej zmluvy môže byť odplatný ako aj bezodplatný. Subjektmi tejto zmluvy veriteľom a dlžníkom môžu byť fyzické a právnické osoby. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, možno ju uzavrieť ústne, konkludentným prejavom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi sporovými stranami bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa požičala žalovanému peňažné prostriedky v celkovej sume 15.000,- Eur. Nakoľko termín splatnosti pôžičky dohodnutý nebol, je v zmysle ustanovenia dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo veriteľ ho o plnenie požiadal. Súd aj na základe vykonaného dokazovania neuveril žalobkyni, že žalovanému bola poskytnutá táto suma na dobu desiatich rokov. Poukazuje tu na sumy, ktoré si žalovaný požičal od syna žalobkyne ako aj od neteri, kde tieto finančné prostriedky boli vrátené synovi žalobkyne do deviatich mesiacov, aj keď dôvod bol uvedený, že má malé deti a musí si kúpiť auto, avšak neteri v lehote do troch rokov. Zo svedeckej výpovede syna žalobkyne nevyplynul dôvod požičania finančných prostriedkov, nebol účastný dohody, nebol účastný ani lehoty splatnosti vrátenia finančných prostriedkov, nevedel tieto okolnosti uviesť. Zhodne ani z čestného prehlásenia neteri žalobkyne Ľ. P. tieto skutočnosti preukázané neboli. Tak ako už bolo vyššie konštatované, súd zotrval na tom, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá pôžička, o čom svedčia zaslané finančné prostriedky 15.000,- Eur. Nebol však dohodnutý termín splatnosti pôžičky, a preto v tomto prípade súd vychádza z ustanovenia , z ktorého vyplýva, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ako ďalej z dokazovania vyplynulo, žalobkyňa výzvu žalovanému doručila dňa 04.03.2022 a doručením výzvy a uplynutím lehoty určenej v tejto výzve desať dní na plnenie sa podľa žalobkyne pôžička stala splatnou po dátume t.j. od 15.03.2022 sa žalovaný dostal aj do omeškania s dlžnou sumou. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia a zo skutočnosti, že lehota splatnosti medzi sporovými stranami nebola preukázaná, nedošlo k uneseniu dôkazného bremena zo strany žalobkyne, vychádzajúc z ustanovení , kedy žalobkyňa prvý raz mohla vykonať svoje právo a požiadať o vrátenie 15.000,- Eur, teda nasledujúci deň po poskytnutí tejto čiastky žalovanému t.j. 18.03.2011. Od 18.03.2011 začala plynúť objektívna a subjektívna premlčacia doba podľa , a základná premlčacia doba podľa . Objektívna premlčacia doba uplynula dňa 18.03.2013, subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 18.03.2014. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 22.03.2022, t.j. podľa názoru súdu po uplynutí všetkých premlčacích dôb, keďže súd vyhodnotil požičané finančné prostriedky ako zmluvu o pôžičke a nie bezdôvodné obohatenie, kedy by premlčacia lehota uplynula až dňa 18.03.2021. Aj v tomto prípade by však námietka premlčania bola dôvodná.

32. O trovách konania súd tak rozhodol podľa tak, že žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.