Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3C/65/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobcu O. Y., D.. XX. XX. XXXX, N. XXX XX N. XX, zastúpeného JUDr. Alanom Zvarom, advokátom so sídlom Veľký Krtíš, SNP 1/A, proti žalovaným L. O. O., D.. XX. XX. XXXX, N. N.. D. XXX/XX, XXX XX S. G., zastúpenej JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom so sídlom SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, II/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom Tamaškovičová 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36233935, zastúpenému advoconsulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičová 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47253428 a III/ Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášiková 48, 832 37 Bratislava, IČO: 151653, zastúpenému Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri, s. r. o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36863017, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovaným I/, II,/ a III/ sa priznáva n á r o k na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že dobrovoľná dražba z 21. 03. 2014 vykonaná v hotely Urpín City rezidence Banská Bystrica žalovaným II/, spísaná do notárskej zápisnice JUDr. Petra Opatovského, notára pod č. D. XXXX/XXXX, D., D. XXXX/XXXX k nehnuteľnostiam pre obec a kat. úz. Bátorová, zapísaným u bývalej Správy katastra Veľký Krtíš na U. Č.. XX a to k pozemkom Y. A.. Č.. XX, záhrada vo výmere 1071 m2 a parc. č. 83, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 376 m2 a stavba súp. č. 29 na A.. Č.. XX rodinný dom je neplatná a priznal mu náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 21. 03. 2013 žalovaný II/ ako dražobník vykonal opakovanú dražbu nehnuteľností v jeho vlastníctve. Pri dražbe došlo k porušeniu viacerých ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách (ďalej len zákona) a tým bol dotknutý na svojich právach, preto v zmysle § 21 ods. 2 zákona podáva danú žalobu. Dôvody neplatnosti dražby vidí v tom, že došlo k porušeniu § 12 ods. 4 zákona, pretože mu nebol zaslaný znalecký posudok ohľadne predmetu dražby, čím nemal možnosť konať v rámci dražby, pretože v tom čase pracoval v zahraničí, nezdržiaval sa v mieste bydliska a nebol mu ani doručený znalecký posudok. Tiež sa domnieva, že týmto znaleckým posudkom bola hodnota nehnuteľností podhodnotená, pretože zo znaleckého posudku č. 18/2010 znalca Ing. Novotného, ktorý bol vypracovaný v čase keď si vybavoval úver vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností v roku 2010 bola 28.800,- Eur. Od tejto doby až do vypracovania znaleckého posudku počas dražby, zhodnotil nehnuteľnosti, zo znaleckého posudku, vyhotoveného v rámci dražby však vyplýva hodnota nehnuteľností len 18.000,- Eur, čo je o 10.800,- Eur menej. Ďalej uviedol, že došlo tiež k porušeniu § 17 ods. 5 zákona, pretože neprevzal oznámenie o dražbe, ktoré má byť podľa zákona doručené 30 dní pred začatím dražby. Neplatnosť dražby vidí aj v tom, že dražba sa nekonala v mieste jeho bydliska, kde by boli čo najlepšie splnené podmienky na predaj a zhodnotenie nehnuteľností.

2. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej žaloby a ďalej uviedol, že v rokoch 2012 a 2013 pracoval v Nemecku, nezdržiaval sa v mieste bydliska, nikto za neho nepreberal doporučené zásielky, ani nikoho nesplnomocnil na ich preberanie. Tvrdil, že ani v čase, keď sa hodnotili nehnuteľnosti sa nezdržiaval v mieste bydliska, žalovanému II/ však oznámil, že sa zdržiava v Nemecku. Tiež vo februári 2013 sa zdržiaval pracovne v Dortmunde, preto sa dohodol so žalovaným II/, že mu oznámi kedy sa bude zdržiavať v mieste bydliska, čo si aj splnil, nespomína si však kedy toto oznámil telefonicky pracovníčke žalovaného II/. V čase, keď sa zdržiaval v Nemecku, v dome nikto nebýval, bol zatvorený, nikomu neoznámil adresu svojho pobytu v zahraničí. K miestu konania dražby v Banskej Bystrici uviedol, že vedel o tom, že sa dražba uskutoční v Banskej Bystrici, hoci v Bátorovej, kde sa nachádza nehnuteľnosť, je kultúrny dom, je tam aj veľká zasadačka na obecnom úrade. Taktiež aj vo Veľkom Krtíši je kultúrny dom, kde by sa mohla dražba uskutočniť.

3. Žalovaná I/ na pojednávaní uviedla, že so žalobou nesúhlasí a navrhuje ju ako nedôvodnú zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Poukázala na to, že podaná žaloba je zameraná výlučne na obranu žalobcu, ktorý svojím ľahkovážnym konaním zapríčinil, že muselo dôjsť k ohodnoteniu predmetu dražby bez jeho prítomnosti, hoci sám vedel, že sa dražba koná a že má byť uskutočnená obhliadka nehnuteľností, nakoľko sám žiadal o odloženie dražby s tým, že svoju pohľadávku uhradí, čo však nesplnil. Predmetné nehnuteľnosti riadne vydražila a zaplatila.

4. Žalovaný II/ na pojednávaní uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Tvrdil, že ako dražobník splnil všetky zákonné podmienky a povinnosti vyplývajúce zo zákona, najmä v súvislosti so zasielaním znaleckého posudku, ohodnocovaním nehnuteľností ako aj výberom miesta a času dražby. K doručeniu znaleckého posudku uviedol, že sa ho snažil doručiť žalobcovi v zákonnej lehote, ktorý si avšak riadne zaslanú zásielku neprevzal. Nad rámec svojich zákonných povinností sa snažil zistiť inú dostupnú adresu žalobcu, na ktorú by mu mohol akékoľvek písomnosti doručovať a to cez register evidencie obyvateľov SR. Z tejto evidencie mu bola známa len adresa, ktorú žalobca uviedol aj v žalobe, na ktorú mu doručoval všetky písomnosti. Žalobca si písomnosti nepreberal, pričom o dražbe vedel, nakoľko s jeho zamestnancami opakovane komunikoval, prípadne za neho komunikovala jeho sestra. K ohodnoteniu nehnuteľností tvrdil, že bolo vykonávané v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, pričom jemu ako dražobníkovi neprináleží prehodnocovať znalecký posudok, alebo riešiť, akým spôsobom postupoval znalec pri ohodnocovaní nehnuteľností. Ak žalobca mal za to, že znalecký posudok nie je v súlade so zákonom, mal zákonné prostriedky na jeho napadnutie. Ďalej uviedol, že znalecký posudok vyhotovený znalcom Ing. Novotným v roku 2010 nebolo možné použiť v rámci dražby, pretože znalecký posudok nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. K miestu a času dražby uviedol, že bolo vyberané aj s ohľadom na to, aby sa poskytla možnosť širšiemu okruhu záujemcov zúčastniť sa dražby, preto boli priestory zvolené do krajského mesta, kde je vyššia šanca, aby sa zúčastnili prípadní záujemcovia, čoho dôkazom je aj vydražiteľka.

5. Žalovaný III/ na pojednávaní navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Poukázal na označenie a názov § 10 zákona, ktorý rozlišuje medzi zasielaním a doručovaním písomností, pričom k žalobcom namietaným dvom písomnostiam je v zákone stanovená len zasielateľská povinnosť, ktoré povinnosť si žalovaný II/ splnil. Tvrdil, že ak bol žalobca pracovne v zahraničí, sám svojim konaním zmaril doručenie písomnosti. Poukázal tiež na č. l. 10, bod 10.5. VOP SLSP, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere ako aj záložnej zmluvy, z ktorého vyplýva povinnosť žalobcu ako dlžníka, oznamovať mu akúkoľvek zmenu svojej doručovacej adresy. Rovnako z § 9 Zákona č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov SR vyplýva pre každého občana SR s trvalým pobytom na území SR, ktorý sa mieni zdržiavať v zahraničí po dobu dlhšiu ako 90 dní, povinnosť ohlásiť v mieste svojho trvalého pobytu, kde sa bude nachádzať mimo územia SR. Žalobca si ani túto svoju zákonnú povinnosť nesplnil. Pripustil, že v priebehu dražby je potrebné chrániť aj práva vlastníka predmetu dražby, táto ochrana však nesmie popierať základný účel zákona, a to uspokojenie splatnej pohľadávky záložného veriteľa cez dobrovoľnú dražbu. K námietke žalobcu, že znalecký posudok, vypracovaný v priebehu dražby trpí vadami a nedostatkami uviedol, že žalobca ničím nešpecifikoval tieto nedostatky, nenamietal spôsob určenia ceny, jej výpočet, pričom zákon umožňuje napadnúť dobrovoľnú dražbu len z dôvodov, ktoré sa týkajú nedodržania povinností vyplývajúcich zo zákona. Potvrdil, že znalecký posudok znalca Ing. Novotného nebolo možné použiť v rámci dražby, pretože bol z roku 2010 a bolo preto potrebné vypracovať nový znalecký posudok. K miestu konania dražby uviedol, že dražba bola stanovená do krajského mesta, do jeho historického centra, prístupného akýmkoľvek spôsobom, pre ktoréhokoľvek

záujemcu a voľba tohto miesta vytvorila lepšie predpoklady pre dosiahnutie vyššej ceny a účasť väčšieho počtu záujemcov. Tvrdil, že všetky zákonné podmienky dražby boli splnené a podanie žaloby je účelové a nedôvodné. Poukázal aj na to, že ak by došlo k vyhláseniu dražby za neplatnú, žalobcovi by sa obnovil jeho záväzok zo zmluvy o úvere, ktorý si dlhodobo nesplácal, obnovilo by sa záložné právo a vzhľadom na prístup žalobcu k plneniu si záväzkov v minulosti možno očakávať, že by došlo k ďalšej dražbe. Preto žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zdôraznil, že úver žalobca čerpal od 05. 08. 2010 a problémy so splácaním nastali už v novembri 2010, kde sa dostal do omeškania, a preto mu v januári 2011 a vo februári 2011 zaslal upomienku, avšak zo strany žalobcu žiadna vyššia splátka nebola zaplatená. Z toho dôvodu dňa 16. 09. 2011 zaslal žalobcovi poslednú výzvu na úhradu omeškania úveru a upozornil ho, na možnosť zosplatnenia úveru. Žalobca na to nereagoval žiadnym spôsobom, preto mu dňa 17. 07. 2012 oznámil mimoriadnu splatnosť úveru.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s notárskou zápisnicou z 21. 03. 2013 sp. zn. Nz 9321/2013, N76/2013, NcRis 9558/2013, oznámením o opakovanej dražbe dňa 21. 03. 2013, výslednou správou o nemovitosti (č. l. 9-11), výpisom z LV č. 26 k. ú. Bátorová, detailom zákazky č. 103841 (č. l. 14), detailom zákazky č. XXXX-XXXXXX (č. l. 15), oznámením o výsledku opakovanej dražby z 21. 03. 2013, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou z 05. 08. 2010, Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 66/2008, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/108/2011, oznámením o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby z 21. 03. 2013, oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe z 13. 04. 2013, listinami č. l. 47-50, výpisom z U. Č.. XX k. ú. Bátorová, výpismi z rozhodnutí súdov č. l. 52-54, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 05. 08. 2010, potvrdením z 12. 05. 2013, zaslaním znaleckého posudku 78/2012 z 31. 120. 2012, doručenkami č. l. 88, 102, oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe z 19. 02. 2013, oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe z 13. 04. 2013, žiadosťou o poskytnutie údajov o trvalom bydlisku z 21. 09. 2012, správou Registra obyvateľov SR z 24. 09. 2012, výzvou na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby z 21. 09. 2012, žiadosťou o oznámenie skutočností viaznúcich na predmete dražby z 21. 09. 2012, doručenkou č. l. 135, zoznamom vykonávania prác v zahraničí vrátane zmlúv o dielo č. l. 165 - 184, Všeobecnými obchodnými podmienkami č. l. 185-186, Rozsudkami Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14C/226/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/583/2014, fotokópiou realitného a dražobného magazínu z 22. 02. 2013 a z 08. 03. 2013, znaleckým posudkom znalca Ing. Mariána Novotného č. 18/2010 ako aj pripojeným spisom o priebehu dobrovoľnej dražby sp. zn. DD160a -2012.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný III/ uzavreli dňa 05. 08. 2010 pod č. XXXXXXXXXX zmluvu o splátkovom úvere (úverová zmluva), na základe ktorej žalovaný III/ poskytol žalobcovi úver na bývanie vo výške 12.950,- Eur bezhotovostne. Tento úver sa žalobca zaviazal splácať počínajúc od 31. 08. 2010 vo výške 68,98 Eur mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a od 25. 09. 2010 vo výške 88,15 Eur k 25. dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že konečná splatnosť úveru nastane dňa 25. 07. 2040. Dňa 05. 08. 2010 uzatvoril žalovaný III/ ako záložný veriteľ a F. F., D.. XX. XX. XXXX, N. R. A. XXXX/X, XXX XX S. G. ako záložca, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXXX z 05. 08. 2010 uzatvorenej medzi záložným veriteľom (žalovaným III) a dlžníkom O. Y. (žalobcom), na základe ktorej záložný veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 12.950,- Eur. Zálohom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúce sa v kat. úz. Bátorová, obec Bátorová, okres Veľký Krtíš, zapísané na U. Č.. XX, vedenom bývalou Správou katastra Veľký Krtíš z 04. 06. 2010 ako parcely registra „C“ a to A.. Č.. XX záhrady o výmere XXXX O.X, A.. Č.. XX zastavané plochy a nádvoria o S. XXX O.X V. Z. Z.. Č.. XX D. A.. F.. „. XX ako dom, ktorých záložca bol výlučným vlastníkom v podiele 1/1. Podľa časti 3/ Mandátna zmluva, záložca ako mandant poveril a splnomocnil záložného veriteľa ako mandatára, aby na jeho účet uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva podľa zmluvy o záložnom práve, aby v jeho mene urobil všetky právne úkony potrebné na prevod vlastníctva k zálohu na tretiu osobu podľa výpisu R. U. Č.. XX v kat. úz. Bátorová, obec Bátorová, okres Veľký Krtíš z 06. 10. 2009. Žalovaný III/ ako záložný veriteľ a navrhovateľ dražby, písomne vyhlásil Vyhlásením z 19. 09. 2012, že predmet dražby je možné dražiť ako aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a to v zmysle § 7 ods. 2 a nasl. zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Žalovaný II/ a žalovaný III/ uzatvorili dňa 04. 02. 2013 Zmluvu o realizácii opakovanej dražby v zmysle ustanovenia §§ 16 a 22 a nasl. zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, a to na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, vedené D. U. Č.. XX S. kat. úz. Bátorová v celosti. Cena predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom č. 78/2012 z

29. 10. 2012 znaleckou organizáciou Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a. s. Bratislava metódou polohovej diferenciácie v celkovej výške 18.000,- Eur. Znalecký posudok žalovaný II/ zaslal žalobcovi podaním z 31. 10. 2012. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo zverejnené v Realitnom a dražobnom magazíne dňa 22. 02. 2013 a 08. 03. 2013. Žalovaný II/ ako dražobník vyhlásil konanie opakovanej dražby Oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe podľa § 17 zák. č. 527/2002 Z. z., ktoré uverejnil v registri dražieb dňa 19. 02. 2013. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo zverejnené v Obchodnom vestníku Ministerstva spravodlivosti SR dňa 22. 02. 2013. Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zaslal žalovaný II/ dňa 19. 02. 2013 aj žalobcovi ako dlžníkovi záložného veriteľa, navrhovateľovi dražby, teda žalovanému III/ a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky v KN ako aj správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti. Osvedčenie o priebehu opakovanej dobrovoľnej dražby bolo spísané vo forme notárskej zápisnice dňa 21. 03. 2013 notárom JUDr. Petrom Opatovským so sídlom v Trnave, M. Sch. Trnavského 6 na mieste samom na adrese Hotel Urpín city rezidence, ul. Cikerova 5, Banská Bystrica, školiaca miestnosť na I./ poschodí, pod sp. zn. Nz9321/2013, N76/2013, NCRIs9558/2013. Z notárskej zápisnice vyplýva, že licitátor udelil príklep účastníkovi dražby s dražobným číslom 1/ vydražiteľovi O. O., F.. N. a to žalovanej I/, pričom cena dosiahnutá vydražením predmetu dražby predstavuje sumu 13.900,- Eur. Oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby bolo uverejnené v registri dražieb dňa 22. 03. 2013 a v Obchodnom vestníku Ministerstva spravodlivosti SR dňa 26. 03. 2013. Oznámenie o výsledku opakovanej dražby bolo zaslané dňa 21. 03. 2013 žalobcovi ako aj ostatným osobám v zmysle § 17 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách a to príslušnej bývalej Správe katastra Veľký Krtíš na zápis do KN spolu s osvedčeným odpisom notárskej zápisnice a potvrdením o uhradení ceny dosiahnutej vydražením dňa 21. 03. 2013, Obecnému úradu Bátorová, Daňovému úradu Banská Bystrica ako aj žalovanému III/ ako záložnému veriteľovi. Oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby z 21. 03. 2013 prevzal žalobca dňa 28. 03. 2013.

8. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 30. septembra 2014 č. k. 3C/65/2013-230 žalobu žalobcu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným I/, II/ a III/ trovy konania účelne vynaložené na bránenie ich práv vo výške 100 %. Rozhodol tak podľa ustanovení § 21 ods. 2, 4, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 4, § 17 ods. 2, 5 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, v znení účinnom ku dňu vykonania dražby (ďalej zákon). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním nezistil žiadne porušenie ustanovení zákona, preto námietky žalobcu považoval za nedôvodné. Súd mal preukázané, že žalovaný II/ výzvou z 21. 09. 2012 vyzval žalobcu na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby doporučenou zásielkou do vlastných rúk na adresu Bátorová 29, 991 26 Nenince, ktorú zásielku si žalobca neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný II/ následne zabezpečil ohodnotenie nehnuteľností žalobcu znaleckým posudkom č. 78/2012 z 29. 10. 2012 v zmysle zákona, ktorý určuje, že dražobník je povinný zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby a vlastník predmetu dražby (žalobca), bol povinný umožniť po predchádzajúcej výzve v čase určenom vo výzve vykonanie ohodnotenia. Keďže tak neurobil, ohodnotenie bolo možné vykonať z dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii. Znalecký posudok vypracovala znalecká organizácia zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov MS SR a vyplýva z neho, že pri vypracovaní znaleckého posudku bolo postupované v zmysle Zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva Zákon č.382/2004 Z. z. a pod., a to metódu polohovej diferenciácie. Pretože znalcovi nebola umožnená vnútorná ohliadka domu, postupoval podľa zákona a posudok vyhotovil z dostupných dokladov, ktoré priložil ako prílohu k posudku, pritom vychádzal aj zo znaleckého posudku č. 18/2010 z 23. 06. 2010 znalca Ing. Mariána Novotného. Žalobca namietal hodnotu nehnuteľností, určenú v znaleckom posudku, ničím však nepreukázal, že by nespĺňal zákonom stanovené náležitosti. K námietke žalobcu, že cena určená znaleckým posudkom je podstatne nižšia ako v roku 2010 v znaleckom posudku č. 18/2010 znalca Ing. Novotného, súd uviedol, že v posledných rokoch došlo k poklesu cien nehnuteľností na realitnom trhu a na výšku ceny mohlo mať vplyv aj to, že znalecký posudok Ing. Novotného bol vyhotovovaný na účely poskytnutia úveru na bývanie. Súd mal tiež preukázané, že žalovaný II/ zaslal znalecký posudok žalobcovi podaním z 31. 10. 2012 doporučenou zásielkou do vlastných rúk, ktorú zásielku si žalobca znovu neprevzal v odbernej lehote. Súd neuveril tvrdeniam žalobcu, že sa v čase doručovania v roku 2012 a 2013 nezdržiaval na adrese bydliska, a preto si zásielky zasielané mu žalovaným II/ nemohol prevziať, a to z dôvodu, že výpovede žalobcu boli rozporuplné, raz tvrdil, že nikomu neoznámil, že sa nezdržiava v mieste bydliska, následne tvrdil, že komunikoval so žalovaným II/ a umožnil mu vykonať úkony spojené s dražbou. Potom uvádzal, že zásielky mu boli doručované na adresu brata jeho matky, pričom vedel, že sa jedná aj o zásielky do vlastných rúk, ktoré označil ako „žlté lístky pošty“, ale z

neznámych dôvodov si ich na pošte nevybral. Zo žalobcom predložených zmlúv o dielo vyplynulo len to, že boli uzatvorené na vykonávanie prác v zahraničí. Avšak napr. zo zmluvy z 20. 12. 2012 vyplýva, že sa žalobca mal zdržiavať v zahraničí v čase od 01. 01. 2013 do 15. 04. 2013, pritom si prevzal zásielku žalovaného II/ označenú ako Oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby z 21. 03. 2013, dňa 28. 03. 2013, kedy sa podľa jeho tvrdení mal zdržiavať pracovne v zahraničí. Z uvedených dôvodov bol súd toho názoru, že žalobca mal možnosť si zásielky zasielané mu žalovaným II/ prevziať, preto súd považoval zásielky, ktorých nedoručenie žalobca namietal ako porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, za doručené náhradným doručením. Zároveň súd konštatoval, že aj v prípade, ak by nebola splnená táto podmienka, nedošlo by tým k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, pretože z § 12 ods. 4, § 17 ods. 2, 5 písm. a/ zákona vyplýva povinnosť žalovaného II/ zaslať písomnosti žalobcovi, ktorú povinnosť si riadne splnil. K námietke žalobcu k miestu konania dražby súd uviedol, že § 11 ods. 1 zákona stanovuje podmienky pre určenie miesta dražby z hľadiska druhu, miesta dražby a možností prístupu k nemu tak, aby nebola obmedzená účasť na dražbe, teda miesto dražby nesmie byť ťažko prístupné, alebo skôr veľkosťou, zariadením, prípadne inými charakteristikami nevhodné pre vykonanie dražby, na ktorej sa zúčastní väčší počet záujemcov, čím by sa reálne obmedzila účasť na dražbe. V danom spore určenie miesta dražby v meste v sídle banskobystrického samosprávneho kraja, priamo v centre mesta, v mieste prístupnom verejnosti, v budove hotela, pri dodržaní podmienok zákona o dobrovoľných dražbách, bolo v súlade s § 11 ods. 1 zákona, preto ani túto námietku nepovažoval súd za dôvodnú.

9. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. 03. 2016 č. k. 14Co/1528/2014-264, rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň vyslovil právny názor, že písomnosti v rámci konania podľa Zákona č. 527/2002 Z. z. sa doručujú do vlastných rúk. Z pripojených dokladov o konaní dobrovoľnej dražby v danej veci vyplýva, že tomu tak nebolo, pretože sú v ňom poznámky, že zásielky, ktoré boli dražobníkom zasielané žalobcovi, tento neprevzal v odbernej lehote. Prevzal len oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby z 21. 03. 2013 dňa 28. 03. 2013. Preto bolo treba dôsledne postupovať podľa § 47 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 10 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Ak sa má vychádzať z predpokladov o doručení zásielky podľa § 47 ods. 2 vety tretej O. s. p., tak musí mať súd jednoznačne preukázané to, že adresát sa v mieste doručovania v čase doručovania zásielky zdržiaval. Pokiaľ by to preukázané nebolo, tak by nemohlo dôjsť účinne k náhradnému doručeniu zásielky. Nestotožnil sa s názorom okresného súdu, že pre splnenie podmienky doručenia stačí len to, že dražobník zásielky na adresu zaslal, s poukazom na § 10 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z. z., ktoré hovorí o tom, že zásielky sa doručujú do vlastných rúk. K námietke žalobcu, že nebol dodržaný postup ani podľa § 12 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z., keďže nemal doručenú výzvu o tom, aby umožnil vykonanie ohodnotenia a ohliadku predmetu dražby a že mu ani nebol doručený znalecký posudok, preto nemohol postupovať podľa § 12 ods. 5 Zákona č. 527/2002 Z. z., súd druhej inštancie uviedol, že aj v prípade, keby neboli dodržané podmienky pri doručovaní písomností žalobcovi v rámci postupu konania o dražbe podľa zákona, tak nedodržanie tohto postupu by v zásade bolo právne významné len vtedy, pokiaľ by sa skutočne preukázalo, že ohodnotenie ceny nehnuteľností pre dražbu bolo vykonané nesprávne. Ak cenu nehnuteľnosti by žalobca v rámci konania o dražbe nemohol namietať a požadovať kontrolný znalecký posudok, tak takýmto spôsobom by bol poškodený na svojich právach len vtedy, ak by nehnuteľnosti boli už pri vyvolávacej cene podhodnotené v takom rozsahu, že by to skutočne zasiahlo do práv žalobcu ako vlastníka nehnuteľností, lebo by pohľadávka veriteľa bola pokrytá v menšom rozsahu, ako by táto mohla byť pokrytá z hodnoty nehnuteľností, ktoré by boli reálne v čase jej ohodnotenia a priebehu jej dražby. Preto odvolací súd uložil súdu prvej inštancie odstrániť nedostatok ohľadom všeobecnej hodnoty nehnuteľností v mieste a čase konania dražby a v tejto súvislosti vypočuť znalca, ktorý podával znalecký posudok, zistil vyjadrenia znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok v čase poskytovania úveru žalobcovi a posúdiť tak dôvod, pre ktorý došlo k rozdielu v cene predmetu dražby, pričom vyslovil, že sa javí, že rozdiel v cene nehnuteľností mohol vzniknúť z hľadiska použitia koeficientu polohovej diferenciácie, čo mohlo ovplyvniť hodnotu nehnuteľností. Zároveň konštatoval, že bude potrebné zaujať záver, či znaleckým posudkom č. 78/2012 bola posúdená všeobecná hodnota nehnuteľností tak, že táto zodpovedala cene v mieste a čase, keď mala byť dražba vykonaná a podľa toho posúdiť, či námietky žalobcu proti cene nehnuteľností sú tak závažné, že by pri porušení povinnosti ohľadne doručenia písomností žalobcovi v tomto smere mohli mať vplyv na neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. Poukázal na výpoveď žalobcu v spise na č. l. 152, k námietke žalobcu, že neboli zohľadnené jeho investície do rodinného domu, z ktorej vyplýva, že značnú sumu investoval do nehnuteľnosti v roku 2001, t. j., v čase, keď bol vypracovávaný znalecký posudok pre potreby poskytnutia úveru. Pokiaľ žalobca tvrdil, že išlo o investície

ďalšie, ktoré nemali byť zohľadnené medzi vypracovaním jedného a druhého znaleckého posudku, tak bude musieť preukázať kedy, v akom časovom období a aké investície do nehnuteľnosti vniesol, či medzi vypracovaním jednotlivých znaleckých posudkov a či mohli tieto mať vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Poukázal tiež na výpoveď žalobcu na č. l. 153 spisu, kde uviedol, že finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté z úveru vo výške 12.950,- Eur, použil na vyplatenie leasingu, ktorý mal na auto a nemohli byť teda vložené do nehnuteľnosti, ktorej sa dražba dotýkala. Súd druhej inštancie uložil súdu prvej inštancie, aby všetky tieto okolnosti zohľadnil a podľa toho posúdil, či existujú také dôvody, pre ktoré by bolo možné už vykonanú dražby nehnuteľnosti vyhlásiť za neplatnú v súlade s § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. Námietku žalobcu, k výberu miesta konania dražby, odvolací súd druhej inštancie nepovažoval za dôvodnú, lebo okresný súd sa s ňou v rozhodnutí riadne vyporiadal.

10. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, okresný súd vyzval žalobcu, aby predložil resp., označil dôkazy na preukázanie toho, kedy, v akom časovom období a aké investície do nehnuteľnosti vniesol, a to medzi vypracovaním znaleckého posudku č. 18/2010 z 23. 06. 2010 znalcom Ing. Mariánom Novotným a vypracovaním znaleckého posudku č. 78/2012 z 29. 10. 2012 pre potreby konania dražby. Žalobca na výzvu súdu nereagoval ničím, neoznačil ani nepredložil súdu žiadne dôkazy na preukázanie toho kedy, v akom časovom období, kedy a aké investície do nehnuteľnosti vniesol. Preto súd na námietky žalobcu v tomto smere neprihliadal.

11. Zároveň súd na pojednávanie predvolal svedkov, ktorí ako znalci vypracovávali znalecké posudky (ďalej len , a to tak pre potreby poskytnutia úveru žalobcovi, ako aj pre potreby dražby. Svedkovia požiadali súd, aby z dôvodu pracovnej vyťaženosti a značnej vzdialenosti súdu od ich pracoviska im povolil, aby svedeckú výpoveď podali písomne podľa § 196 ods. 3 CSP. Súd vyzval strany, aby oznámili otázky, na ktoré žiadajú, aby svedkovia odpovedali písomne. Strany žiadne otázky svedkom nežiadali položiť. Aj pri dokazovaní správnosti v konaní o dražbe a ním namietanom nedostatku ohľadom určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností v mieste a čase konania dražby bol žalobca nečinný, hoci sám namietal jeho nesprávnosť, nezákonnosť a podhodnotenosť nehnuteľností. Preto súd svedkov vyzval, v zmysle uznesenia súdu druhej inštancie, aby sa po oboznámení so č. 18/2010 z 23. 06. 2010 a č. 78/2012 z 29. 10. 2012 vyjadrili k dôvodu, pre ktorý došlo k rozdielu v cene predmetu dražby oproti cene nehnuteľnosti pri poskytnutí úveru, najmä z hľadiska použitia koeficientu polohovej diferenciácie.

12. Svedok Ing. Marián Novotný, ktorý vypracovával č. 18/2010 pre potreby poskytnutia úveru žalobcovi, v písomnej svedeckej výpovedi z 27. 09. 2016 (č. l. 326) uviedol, že v oboch bola cena stanovená metódou polohovej diferenciácie, rozdiel je len v použitom koeficiente, kým on použil koeficient 0,44, v č. 78/2012 bol koeficient 0,252. Poukázal na to, že rozhodujúcim pre stanovenie koeficientu polohovej diferenciácie je stanovenie priemerného koeficientu, ktorý v jeho bol 0,26 a v druhom 0,2. Tvrdil, že koeficient 0,2 zodpovedá obciam situovaným v okrese Veľký Krtíš v okrajovej časti okresu, vzdialené od okresného mesta, so zlým spojením, slabou infraštruktúrou a občianskym vybavením. Pričom koeficient 0,26 zodpovedá priemernému pomeru všeobecnej hodnoty a technickej hodnoty nehnuteľnosti. Poukázal na to, že pri stanovení výsledného koeficientu sa uvažuje s 19 faktormi a pri každom faktore s 5 triedami polohy od I. do V. Porovnaním zistil rozdielne stanovené kvalitatívne faktory 1, 2, 8, 14, 17, 18, 19 a rozdielne stanovené triedy, pričom jeho triedy boli o triedu jeden až dva vyššie, ako podľa druhého ZP. Pri faktore 1. trh s nehnuteľnosťami poukázal na to, že v roku 2010 bol trh s nehnuteľnosťami v obci Bátorová vyrovnaný, preto dopyt sa rovnal ponuke. 2. poloha nehnuteľnosti v danej obci a vzťah k centru zistil, že nehnuteľnosť je situovaná v centre obce, na hlavnej ulici, susedná nehnuteľnosť je obchod s potravinami, čo má najväčšiu váhu na stanovenie priemerného koeficientu polohovej diferenciácie. 8. priemerná hustota obyvateľstva, pri rozlohe obce 594 ha a počte obyvateľov 384 k roku 2015, je hustota obyvateľstva 0,64 obyvateľov na hektár, čo je malá hustota a zodpovedá triede I. 14. prírodná lokalita v bezprostrednom okolí stavby zistil, že okraj lesného porastu smerom východným je vzdialený vzdušnou čiarou od rodinného domu 370 m, čo zodpovedá triede kvality III. 17. možnosti ďalšieho rozšírenia, zistil celkovú výmeru pozemkov 1.447 m2, celkovú zastavanú plochu 149,2 m2, skutočná rezerva plochy pre ďalšiu výstavbu je 1.297,8 m2, čo činí 8,69 násobok a triedu kvality II. 18. dosahovanie výnosu z nehnuteľnosti, stanovil nehnuteľnosť ako čiastočne využiteľné na prenájom s triedou kvality II a 19. názor znalca, určil triedu kvality II. nehnuteľnosť po celkovej rekonštrukcii a čiastočnej rekonštrukcii exteriéru s nad štandardným vybavením v rámci danej lokality s dobrým dispozičným riešením a v dobrej lokalite v rámci obci, čo možno považovať za dobrú nehnuteľnosť.

13. Za znaleckú organizáciou Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a. s. Bratislava, ktorý podal v konaní o dražbe č. 78/2012 z 29. 10. 2012, svedok Ing. Jozef Mesároš v písomnej svedeckej výpovedi z 27. 09. 2016 (č. l. 339) uviedol, že jedným z rozhodujúcich faktorov určenia všeobecnej hodnoty je deň ohodnotenia nehnuteľnosti. vypracovaný v konaní o dražbe je k 22. 10. 2012 a znalecký posudok Ing. Mariána Novotného je z 23. 06. 2010, t. j., dĺžka medzi týmito obdobiami je viac ako dva roky. Ak nedôjde k zmene stavebných prvkov, hlavným faktorom zmeny hodnoty je vývoj na realitnom trhu, kde sú rozhodujúcimi ponuka a dopyt, čo môže mať za následok zmenu všeobecnej hodnoty. Poukázal na to, že významný vplyv na stanovenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti mali faktory, ktoré ovplyvnili výšku koeficientu polohovej diferenciácie. Priemerný koeficient polohovej diferenciácie v stanovil na úrovni 0,2 z dôvodu, že podľa metodiky schválenej MS SR je pre obce do 5.000 obyvateľov daný koeficient od 0,2 do 0,3. Pretože Obec Bátorová má 360 obyvateľov, určil výšku priemerného koeficientu na spodnej hranici. V druhom bol stanovený priemerný koeficient polohovej diferenciácie 0,26. Pretože dopyt v porovnaní s ponukou bol v obci nižší a v obci sa nevyskytla ani jedna inzercia s požiadavkou kúpny nehnuteľnosti, stanovil koeficient na úrovni 0,110. V druhom bol stanovený 0,26 ako dopyt v porovnaní s ponukou v rovnováhe. Pri faktore poloha nehnuteľnosti v danej obci a vzťah k centru, zvolil ako časť mimo úplného centra, čo zodpovedá polohe danej nehnuteľnosti v časti obce, mimo obchodného centra, hlavných ulíc a vybraných sídlisk na úrovni 0,400. V druhom bol stanovený 0,780, kde bola charakterizovaná poloha nehnuteľnosti ako obchodné centrá, hlavné ulice a vybrané sídliská. Pri znaku skladby obyvateľstva použil priemernú hustotu, nakoľko sa jedná o obojstrannú uličnú zástavbu na úrovni 0,400. V druhom skladba obyvateľstva bola charakterizovaná ako malá hustota obyvateľstva vo výške 0,780. Znak prírodná lokalita v bezprostrednom okolí stavby, zodpovedá charakteristike les, vodná nádrž, park vo vzdialenosti nad 1.000 m a určili ho ako 0,110. V druhom bol charakterizovaný ako les, vodná nádrž, park vo vzdialenosti do 1.000 obyvateľov a bol určený ako 0,780. Pri znaku možnosti ďalšieho rozšírenia v uvažovali s rezervou plochy pre ďalšiu zástavbu trojnásobok súčasnej zástavby a koeficientom 0,110. V druhom znalec uvažuje s rezervou plochy pre ďalšiu výstavbu päťnásobku až desaťnásobku súčasnej zástavby vo výške 0,520, čo je nereálne. Faktor dosahovanie výnosu z nehnuteľnosti, je v danej lokalite takmer nedosiahnuteľné, pretože tu nie je žiadny záujem o kúpu, veľmi obmedzené pracovné príležitosti, chýbajúca infraštruktúra, minimálny turistický ruch, preto nie je predpoklad ani čiastočného záujmu o prenájom, z ktorého dôvodu nehnuteľnosť charakterizovali ako bez výnosu s koeficientom na úrovni 0,020. V druhom znalec nehnuteľnosť charakterizoval ako nehnuteľnosť čiastočne využiteľnú na prenájom a koeficient určil ako 0,143. V znaku názor znalca, vzhľadom na polohu nehnuteľnosti, jej orientáciu, použité stavebno-technické prvky a vybavenie, charakterizoval nehnuteľnosť ako priemernú s koeficientom 0,200. V druhom znalec charakterizoval nehnuteľnosť ako dobrú a koeficient určil 0,520, hoci v znaku 6. uviedol, že typ nehnuteľnosti je priemerný - dom v radovej výstavbe. Stanovenú všeobecnú hodnotu v považuje za objektivizovanú, ktorá je najpravdepodobnejšou cenou ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase.

14. Na pojednávaní po zrušení veci sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby a ďalej uviedol, že ohľadne dvoch rozporných tvrdení svedkov, sa mu javí tvrdenie znalca, ktorý vypracovával znalecký posudok pre potreby dražby ako zjavne podhodnotený, nakoľko uvádza koeficienty na dolnej hranici oproti stanovisku Ing. Novotného, ktorý uvádza priemerné hodnoty oceňovania. Nič nové k veci neuviedol, nenavrhol ani vykonanie žiadnych dôkazov.

15. Žalovaná I/ sa na pojednávanie po zrušení veci neustanovila, svoju neúčasť ako aj neúčasť právneho zástupcu písomne ospravedlnila podaním z 22. 09. 2016 a požiadala súd, aby spor prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Preto súd v zmysle ustanovenia § 180 otvoril pojednávanie a pokračoval v konaní.

16. Žalovaný II/ na pojednávaní po zrušení veci uviedol, že zo svedeckých výpovedí svedkov nevyplýva dôkaz o nesprávnosti znaleckého posudku č. 78/2012, vyhotoveného v konaní o dražbe. Svedecké výpovede poukazujú len na spôsob a metódu, akú použili svedkovia pri vyhotovovaní svojich znaleckých posudkov. Tvrdil, že námietka o nedoručení daného znaleckého posudku nie je dôvodná, žalobca mal vedomosť o doručovaných zásielkach na základe oznámení doručovateľa, ktoré sám na pojednávaní potvrdil, preto mal možnosť sa oboznámiť aj so znaleckým posudkom. Poukázal na nesprávny záver krajského súdu, ktorý použil ustanovenie, ktoré v čase konania dražby ako aj v prípravných procesoch dražby nebolo účinné, pretože ustanovenie § 12 ods. 5 zákona v znení, ako naň poukázal súd druhej

inštancie nebolo účinné, a z toho dôvodu nebolo možné takýmto spôsobom ani postupovať. Konštatoval, že znalecký posudok tvorí len procesný podklad pre vykonanie dražby a je len kvalifikovaným odhadom trhovej ceny, respektíve ceny predmetnej nehnuteľnosti, pretože cena nehnuteľnosti sa tvorí až na samotnej dražbe, ktorý právny názor vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. 03. 2012 sp. zn. 13Co/49/2012. Ďalej uviedol, že námietky žalobcu neboli preukázané a nemôžu byť považované za dôvodné.

17. Žalovaný III/ na pojednávaní po zrušení veci uviedol, že žalobca je zaťažený bremenom tvrdenia a bremenom dôkazu. Žalobca však nijakým spôsobom nepreukázal nesprávnosť záverov znaleckého posudku, ktorý bol použitý v rámci dražobného procesu. Bolo povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť ale aj preukázať, v čom bol predmetný znalecký posudok použitý v dražobnom procese nesprávny. Zo strany žalobcu žiadne takéto tvrdenie a ani žiadne takéto preukázanie vyprodukované nebolo. Ďalej uviedol, že sa stotožňuje s právnou kvalifikáciou jedného zo záverov súdu druhej inštancie, kde naznačuje, že žalobca by mohol utrpieť ujmu na svojich právach v dôsledku toho, že sa nemohol vyjadriť k znaleckému posudku a nemohol požadovať revízny znalecký posudok, ale takto by mohol postupovať v zmysle § 12 ods. 5 zákona od 01. 06. 2014, pretože v čase konania dražby takéto znenie § 12 ods. 5 neexistovalo, bolo zavedené až Zákonom č. 106/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 06. 2014, t. j. s odstupom roku a štvrť po konaní dražby. Preto nie je možné ani teoreticky uvažovať o nejakej ujme na právach žalobcu.

18. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2, 4 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb., o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom do 30. 09. 2013 (ďalej len zákona), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

19. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona, písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

20. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

21. Podľa ustanovenia § 12 ods. 4 zákona, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

22. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2, 5 písm. a/ zákona, oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak. V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.

23. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona vyplýva, že záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom výťažkom zo zálohy. Zákon presne stanovuje, kto môže byť účastníkom dražby, priebeh dražby, prísne formálny postup pri stanovení termínu dražby, ceny predmetu dražby, samotného priebehu dražby, príp., upustenia od dražby, nadobudnutie vlastníctva k veci dražbou. V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, a to v zmysle § 21 ods. 2 zákona. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona. Z uvedeného je zrejmé, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona. Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť.

24. V danom spore mal súd nesporne preukázané, že opakovaná dobrovoľná dražba, kde bol príklep daný žalovanej I/ ako vydražiteľke, sa konala dňa 21. 03. 2013. Týmto dňom začala plynúť trojmesačná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné podať žalobu o určenie jej neplatnosti na súd. Uvedená lehota uplynula dňom 21. 06. 2013, žalobca ako predchádzajúci vlastník a osoba, ktorá tvrdí, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a tým bol dotknutý na svojich právach, podal žalobu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na súd dňa 03. 04. 2013, teda v lehote troch mesiacov určenej zákonom. Okruh strán sporu je daný v zmysle § 21 ods. 4 zákona, pričom žalobca je predchádzajúci vlastník a osoba, ktorá tvrdí, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a tým bol dotknutý na svojich právach, žalovaná I/ je vydražiteľka, žalovaný II/ dražobník a žalovaný III/ záložný veriteľ.

25. Odvolací súd súdu vyslovil v zrušujúcom rozhodnutí právny názor, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, z ktorého vyplýva, že bolo v spore nesporne preukázané, že námietka žalobcu k výberu miesta konania dražby je nedôvodná, lebo okresný súd sa s ňou v rozhodnutí riadne vyporiadal.

26. K námietke žalobcu o nedoručení písomností do vlastných rúk, odvolací súd uviedol, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že pre splnenie podmienky doručenia stačí len to, že dražobník zásielky na adresu zaslal a to s ohľadom na § 10 ods. 1 zákona. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z ustanovenia § 10 zákona o dobrovoľných dražbách skutočne vyplýva, že sa písomnosti doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, pričom na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, ktorým bol v čase doručovania Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok v § 47 upravoval doručovanie do vlastných rúk a v odseku 2/ ustanovoval aj náhradné doručenie. Pretože zákon o dobrovoľných dražbách predpokladá výhradne doručovanie do vlastných rúk, je nepochybné že sa potom použil § 47 O. s. p. vrátane náhradného doručovania, čo vyplýva aj z doterajšej judikatúry súdov SR. Okresný súd nikdy ani netvrdil, že by tieto ustanovenia zákonov neplatili, prípadne, že by ich nebolo potrebné rešpektovať. Konštatoval len, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by sa žalobca v čase doručovania písomností do vlastných rúk nezdržiaval v mieste bydliska a preto nemohli byť doručené náhradným doručením. Žalobca tvrdil, že sa v čase doručovania písomností týkajúcich sa dražby nezdržiaval v mieste bydliska. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil súdu len zmluvy o dielo, z ktorých vyplývalo, že boli uzatvorené na vykonávanie prác žalobcu v zahraničí v období rokov 2012 a 2013. Nevyplývalo však z nich, v ktorom období sa žalobca nezdržiaval v mieste bydliska. Podľa názoru súd žalobca okrem povinnosti tvrdenia má aj dôkaznú povinnosť a na preukázanie toho, že sa skutočne v čase doručovania písomností žalovaným II/ nezdržiaval v mieste bydliska a preto by náhradné doručenie nemalo byť platné, neoznačil ani nepredložil žiadny dôkaz, nenavrhol vypočuť žiadneho svedka, hoci dôkazná povinnosť v tomto smere bola na žalobcovi. Preto súd vyhodnotil danú situáciu tak, že žalobcovi boli žalovaným II/ písomnosti doručené do vlastných rúk náhradným doručením, pretože mal nesporne preukázané, že mu žalovaný II/ ako dražobník všetky písomnosti v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách zaslal a doručil.

27. K ďalšej námietke žalobcu, že nebol dodržaný postup podľa § 12 ods. 2 zákona, pretože nemal doručenú výzvu o tom, aby umožnil vykonanie ohodnotenia a ohliadku predmetu dražby a že mu ani nebol doručený znalecký posudok, preto nemohol postupovať podľa § 12 ods. 5 zákona odvolací súd zaujal právny názor, že aj v prípade, keby neboli dodržané podmienky pri doručovaní písomností žalobcovi v konaní o dražbe, nedodržanie tohto postupu by v zásade bolo právne významné len vtedy, pokiaľ by sa skutočne preukázalo, že ohodnotenie ceny nehnuteľností pre dražbu bolo vykonané nesprávne. Preto odvolací súd uložil súdu okresnému súdu odstrániť nedostatok ohľadom všeobecnej

hodnoty nehnuteľností v mieste a čase konania dražby a v tejto súvislosti vypočuť znalca, ktorý podával znalecký posudok, zistil vyjadrenia znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok v čase poskytovania úveru žalobcovi a posúdiť tak dôvod, pre ktorý došlo k rozdielu v cene predmetu dražby, pričom sa javí, že rozdiel v cene nehnuteľností mohol vzniknúť z hľadiska použitia koeficientu polohovej diferenciácie. Zároveň uložil okresnému súdu zaujať záver, či znaleckým posudkom č. 78/2012 bola posúdená všeobecná hodnota nehnuteľností tak, že táto zodpovedala cene v mieste a čase, keď mala byť dražba vykonaná a podľa toho posúdiť, či námietky žalobcu proti cene nehnuteľností sú tak závažné, že by pri porušení povinnosti ohľadne doručenia písomností žalobcovi v tomto smere mohli mať vplyv na neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Okresný súd preto vypočul ako svedkov znalcov, ktorí vypracovávali znalecké posudky jednak v konaní o dražbe, ako aj v konaní o poskytnutie úveru žalobcovi. Z výpovedí svedkov nesporne vyplynulo, že všeobecnú hodnotu nehnuteľností ovplyvnil koeficient polohovej diferenciácie, ktorý podľa v konaní o dražbe v roku 2012 znalec stanovil na úrovni 0,252 a v v konaní o poskytnutí úveru žalobcovi v roku 2010 znalec stanovil na úrovni 0,44. Súd posúdil výpovede svedkov, pričom dospel k záveru, že všeobecná hodnota nehnuteľností tak, ako vyplýva zo znaleckého posudku v konaní o dražbe č. 78/2012 z 29. 10. 2012 zodpovedala cene v mieste a čase, keď mala byť dražba vykonaná. Je nesporné, že medzi oboma znaleckými posudkami je obdobie viac ako dva roky. Pretože nebolo preukázané, že by v tomto období došlo k zmene stavebných prvkov a žalobca nepreukázal ani vloženie investícií do nehnuteľností, cenu nehnuteľností ovplyvňuje najmä vývoj na realitnom trhu, a to ponuka a dopyt. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že rozhodujúcim pre stanovenie koeficientu polohovej diferenciácie je stanovenie priemerného koeficientu. Súdu sa javí primeranejší priemerný koeficient polohovej diferenciácie v č. 78/2012 na úrovni 0,2 ako v č. 18/2010 v konaní o poskytnutí úveru žalobcovi na úrovni 0,26 a to s prihliadnutím napr. na to, že pre obce do 5.000 obyvateľov je daný koeficient od 0,2 do 0,3 a pretože Obec Bátorová má 360 obyvateľov, bola určená výška priemerného koeficientu na spodnej hranici a nie na hornej hranici. Tak isto to vyplýva aj pri posúdení ostatných faktorov, ovplyvňujúcich stanovenie výsledného koeficientu, na ktoré súd podrobne poukázal v odsekoch 12. a najmä 13 tohto rozsudku. Z uvedených dôvodov súd námietky žalobcu proti cene nehnuteľností nepovažoval za tak závažné, aby mohli mať vplyv na neplatnosť dražby.

28. Súd záverom zdôrazňuje, že odkaz odvolacieho súdu na znenie § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré bolo zavedené až zákonom č. 106/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 06. 2014, nebolo možné aplikovať na predmetný spor, pretože v čase konania dražby, ustanovenia § 12 zákona o dobrovoľných dražbách odsek 5 nemalo. Z tohto dôvodu nebolo možné prihliadať ani na jeho obsah a ani na závery odvolacieho súdu, z ktorých vyplynulo, že v prípade, ak by žalobca mohol utrpieť ujmu na svojich právach v dôsledku toho, že sa nemohol vyjadriť k znaleckému posudku a nemohol požadovať revízny znalecký posudok, tak takýmto spôsobom by bol poškodený na svojich právach.

29.Vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali existenciu dôvodov neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Všetky vznesené námietky žalobcu súd považoval za nedôvodné, v spore neboli zistené žiadne porušenia príslušných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Preto potom súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

30. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu. Žalovaní I/, II/ a III/ mali vo veci plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 , najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .