Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-352-2015.pdf
PDF · 92.11 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/352/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRBKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanej: K. H., narodená X.X.XXXX, bytom M. U. XXXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 315,75 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 264,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 69,98 EUR od 24.09.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 116,22 EUR od 24.10.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 78,55 EUR od 24.11.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 67,70 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu 09.11.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 315,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 117,55 EUR od 24.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 69,98 EUR od 24.09.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 6,- EUR od 24.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 122,22 EUR od 24.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca pod pôvodným obchodným menom Telefónica Slovakia, s.r.o. uzatvoril dňa 25.07.2013 so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zák.č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky a cenník. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanej elektronické komunikačné služby. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Žalobca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, pričom jej vystavil vyúčtovacie faktúry, a to faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 74,74 EUR so splatnosťou dňa 23.09.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 126,22 EUR so splatnosťou dňa 23.10.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 121,55 EUR so splatnosťou dňa 23.11.2013 a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 10,- EUR so splatnosťou 23.12.2013. Žalobca si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka taktiež uplatnil zákonný úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm.
2.Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, zostala v konaní pasívnou.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná suma je nižšia ako 1000 EUR a ide o drobný spor, súd konal a rozhodol v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku ( CSP ) bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4.Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.07.2013, faktúr variabilný symbol č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, pokusom o zmier, odstúpením od zmluvy, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
5.Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Telefonica O2 Slovakia s.r.o. (ďalej poskytovateľ) uzatvorila dňa 25.07.2013 so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej zriadil poskytovateľ služieb žalovanej prístup k dohodnutým službám - O2 paušál. Faktúrami č. XXXXXXXXXX na sumu 74,74 EUR so splatnosťou 23.09.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 126,22 EUR so splatnosťou 23.10.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 121,55 EUR so splatnosťou 23.11.2013 a č. 1063948247 na sumu 10,- EUR so splatnosťou 23.12.2013 vyúčtoval poskytovateľ odporcovi cenu, poplatky za poskytnuté služby, t.j. v celkovej sume 332,51 EUR, v konaní sa domáha zaplatenia sumy 315,75 EUR titulom čiastočnej úhrady žalovanou dňa 23.09.2013 vo výške 4,76 EUR, dňa 23.10.2013 vo výške 4,- EUR, dňa 23.11.2013 vo výške 4,- EUR a dňa 23.12.2013 vo výške 4, -EUR. Žalovaná faktúry v lehote splatnosti celkom neuhradila.
6.Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:
Podľa § 44 ods.1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods.1 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods.12 písm. b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný okrem výberu programu a svojho podpisu žiadnym spôsobom neparticipoval na koncipovaní zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy. Dôsledné aplikovanie všetkých európskych režimov a opatrení určených na ochranu spotrebiteľov je potrebné na udržanie dôvery spotrebiteľov k štandardizovaným produktom aj na slovenskom trhu.
Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej„ Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách . Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včasne splní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému účasníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
8.Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne len sčasti. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Žalobca sa zaviazal zriadiť žalovanej potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť jej s tým súvisiace služby a žalovaná bola povinná platiť cenu za poskytnuté služby podľa platného cenníka. Žalobca poskytol žalovanej služby, ktorých cenu v zmysle tarify jej vyúčtoval faktúrami. Žalovaná si však povinnosť uhradiť faktúry za poskytnuté služby poskytované v súlade s predmetnou zmluvou nesplnila riadne a v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými mu boli účtované poplatky a hovorné za užívanie služieb v sieti žalobcu v dôsledku čoho mu vznikol nedoplatok, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní. Súd na základe vyššie uvedeného priznal žalobcovi nárok z vystavenej faktúry č. 1059024103 v sume 69,98 EUR ( ako rozdiel sumy 74,74 EUR a čiastočnej úhrady 4,76 EUR), z faktúry č. 1060612171 v sume 116,22 EUR ( ako rozdiel sumy 126,22 EUR a čiastočnej úhrady 4,- EUR bez nároku na poplatok za upomienku 6,- EUR), z faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 78,55 EUR ( ako rozdiel sumy 121,55 EUR a čiastočnej úhrady 4,- EUR bez nároku na poplatky 39,- EUR), z faktúry č. 1063948247 nepriznal nárok ani s časti keď faktúra bola vystavená na sumu 10,- EUR, žalovaná uhradila sumu 4,- EUR a vo zvyšku 6,- EUR ako poplatku za upomienku žalobcovi nevznikol nárok. Tým, že žalovaná nedodržala lehotu splatnosti jednotlivých faktúr, v lehote splatnosti vystavené faktúry nezaplatila, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania, podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola v čase 24.09.2013 a 24.10.2013 bola (t.j. i v čase prvého dňa omeškania so splatnosťou jednotlivých faktúr) vo výške 0,50 %, a v čase 23.11.2013 a 23.,12.2013 bola 0,50 % preto v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995Z.z. výška úroku z
omeškania je z jednotlivých faktúr 5,50% a 5,25% ročne. V prevyšujúcej časti príslušenstva súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úhradu časti faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 6,- EUR za upomienku a časti faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 6,- EUR za upomienku. Súd v konaní nemal preukázané, že takúto službu žalobca skutočne poskytol, t.j. či skutočne bola upomienka v zúčtovacom období vystavená a žalovanej aj zaslaná a preto súd v tejto časti žalobu o zaplatenie sumy 2 x 6,- EUR i spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
10. Taktiež súd nepriznal žalobcovi ani nárok na úhradu časti faktúry č. 1062257939 vo výške 10,- EUR ako poplatku za obmedzenie služieb a vo výške 29,- EUR ako poplatku za odpojenie. Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanému hradiť žalobcom vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobou a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná. Takéto poplatky nevyplývajú zo zmluvy ani z priloženého cenníku a iný doklad o tom, že by medzi žalobcom a žalovanou boli takéto poplatky dohodnuté, žalobca súdu nepredložil. O dôkaznej povinnosti bol žalobca riadne poučený. Žalobca teda nepreukázal nárok na tieto poplatky, neuniesol ani dôkazné bremeno o správnosti vyrubenia týchto poplatkov, ani nepreukázal, že skutočne došlo k takýmto službám. Okrem toho v spotrebiteľských vzťahoch nemožno akceptovať vyberanie poplatkov od spotrebiteľa za úkony, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, ale výlučne v záujme dodávateľa, aj v prípade keď sú tieto poplatky uvedené v cenníku služieb. Z pohľadu súdu obmedzenie služby a odpojenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal žalovaný určitý prospech a teda bol by za ňu povinný platiť. Obmedzenie služby a odpojenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovaného a preto súd aj v tejto časti návrh o zaplatenie sumy 39,- EUR i spolu s príslušenstvom zamietol.
11. Na základe všetkých uvedených skutočností súd nárok žalobcu v časti týkajúcej sa poplatku za obmedzenie služieb a odpojenie, poplatku za upomienky a časti úroku z omeškania prevyšujúcu zákonný úrok z omeškania nepovažoval za dôvodný a v tejto časti ho zamietol.
12. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP) tak, že rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V konaní bol v rozsahu 67,70 % úspešný žalobca, ktorému súd priznal trovy konania s poukazom na § 255 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.