Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-99-2016.pdf
PDF · 80.49 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/99/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L.: 1/ A. nar. X.X.XXXX a 2/ N. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: Q. E. nar. X.X.XXXX bývajúcej vo H. B. Č.. XXX a A. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. U. R. na U. R. č. XXX/XX o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 7.9.2015 č.k. 9P 6/2015-116 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. A. na 50 € mesačne a pre mal. N. na 50 € mesačne od 26.2.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 26.2.2014 do 31.8.2015 v sume 414,11 € pre mal. A. a 414,11 € pre mal. N. povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 41,41 € pre mal. A. a 41,41 € pre mal. N. spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok matke počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zamietol návrh na zvýšenie výživného. Poukázal na to, že z príjmu 10.000,- Kč uhrádza 5.500,- Kč nájomné, 2.200,- Kč stavebný úver, ktorý zobrali spolu s manželkou Q. L. a spláca ho, nakoľko spoludlžníci sú jeho starí rodičia, 550,- Kč sú cestovné náklady do práce, takže jeho príjem 10.000,- Kč - výdaje bez stravy a základných hygienických potrieb činia 8.250,- Kč. So zabezpečením stravy, hygienických potrieb a osobných nákladov mu vypomáha priateľka. Uviedol, že maloletým prispieval aj nad rámec určeného výživného zakúpením oblečenia, sladkostí, školských potrieb a podobne, čo však manželka odmietala alebo vyhadzovala do kontajnera. Akúkoľvek jeho snahu obmedzila, preto nemohol deťom nič poslať ani poštou, ani prostredníctvom svojich príbuzných, pretože ukončila vzťah s celou jeho rodinou a zakázala mu aj stýkať sa s deťmi, aj telefonicky, aj cez internet. Naposledy videl deti v marci 2015 približne 10 minút.
3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
4. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie ako aj ďalšie potreby súvisiace s prehlbovaním a rozširovaním dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v tomto prípade určená tak, aby zodpovedala zvýšeným potrebám dieťaťa.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 7C 128/2009-44 zo dňa 10.2.2010 v konaní o rozvod manželstva, kedy bolo na čas po rozvode určené výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na každé dieťa. Matka bola vtedy nezamestnaná, obidve maloleté deti navštevovali materskú školu. Otec v roku 2009 ukončil živnosť a od 1.2.2010 bol na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú do 31.12.2010 zamestnaný ako vodič s minimálnou mzdou 260 € mesačne. Býval u svojich rodičov, ktorým neplatil za stravu a bývanie a už vtedy mal veľa pôžičiek a exekúcii. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dôsledne porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že boli preukázané zvýšené odôvodnené potreby maloletých detí, pretože mal. A. je žiakom 6. ročníka ZŠ a mal. N. 4. ročníka ZŠ v súvislosti s čím jednoznačne od predchádzajúcej úpravy pomerov, kedy navštevovali predškolské zariadenie sa ich odôvodnené potreby značne zvýšili a je nepochybné, že v priebehu šiestich rokov došlo v súvislosti s pribúdajúcim vekom maloletých detí a návštevou školskej dochádzky
k významnému nárastu ich odôvodnených potrieb a jedná sa o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať, pretože je potrebné dokazovať len odôvodnené výdavky na výživu detí, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východisko zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo, či vôbec pracuje, ale to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí, teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potencionálnych schopnostiach a možnostiach otca a dodáva, že otec od roku 2010 od poslednej úpravy výživného vystriedal piatich zamestnávateľov, pričom väčšinou pracovný pomer ukončil z dôvodov na jeho strane, prípadne aj napriek tomu, že viackrát mal uzatvorené pracovné pomery na dobu určitú, nevydržal v týchto zamestnaniach a pracovný pomer bol ukončený oveľa skôr pred uplynutím doby, kedy mal pracovný pomer podľa pracovnej zmluvy skončiť. Otec sám tvrdil, že do Českej republiky v januári 2015 sa odsťahoval za prácou, pretože je tam väčšia možnosť výberu práce a minimálna mzda je tam 10.500,- Kč, t.j. 388,57 € v čistom. Z potvrdenia o príjme otca od predchádzajúcich zamestnávateľov bolo preukázané, že otec je schopný si zarobiť, pretože aj napriek tomu, že u niektorých zamestnávateľov dosahoval nízku mzdu, u ďalších zamestnávateľov bola jeho mzda podobná, prípadne aj vyššia ako v čase posledného určenia výživného, preto sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potencionálnych schopnostiach a možnostiach otca a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec vzhľadom na svoj aktívny vek nevyvíjal žiadnu snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Obsahom spisu je preukázané, že matka zabezpečovala výživu maloletých detí aj na úkor svojho minima a uspokojovala potreby detí spontánne tak, ako postupne vznikali a ponechanie výživného na doterajšej úrovni by v tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život maloletých detí na matku, ktorá sa osobne o maloleté deti stará, dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k deťom na hranici svojich možností s ohľadom na svoj príjem, čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).