Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-586-2009.pdf
PDF · 95.13 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6Er/586/2009
Uznesenie
Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/ A, Bratislava, IČO: 36432105, zast. MCGA legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Partizánska 2, Bratislava proti povinnému: N. C., T.. XX.XX.XXXX, Z. XXX, N., o vymoženie 663,88 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vierou Uhríkovou, Exekútorský úrad Košice, Letná 40, pod. sp. zn. EX 1327/2009, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súdna exekútorka m á nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu.
IV. Oprávnený je povinný nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Viere Uhríkovej trovy exekúcie vo výške 160,98 € do troch dní odo dňa právoplatnosti výroku III. tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5608 019515 zo dňa 07.01.2010 poveril Okresný súd Revúca súdnu exekútorku JUDr. Vieru Uhríkovú vykonaním exekúcie oprávneného proti povinnému o vymoženie 663,88 € s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. M1208580 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. dňa 30.04.2009. Exekúcia sa vedie na návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi dňa 28.07.2009.
2. Na výzvu súdu oprávnený predložil zmluvu o úvere č. 5541514306 (ďalej len zmluva o úvere) a Obchodné podmienky pre úver (ďalej len Obchodné podmienky), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul. Zo zmluvy o úvere súd zistil, že povinný uzatvoril s právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou, a. s. dňa 19.05.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 663,88 € (20.000,-Sk), ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 21,38 € (644,- Sk).
3. Podľa čl. 9.2 Obchodných podmienok Poštovou bankou, a. s. a Klient sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a Obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Poštovej banky, a. s. na riešenie vzájomných sporov vzniknutých alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a Obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere a Obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia, s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
4. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok v platnom znení) exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
5. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
6. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
7. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 28.07.2009, bola teda dodržaná lehota stanovená v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení a súd vzhľadom na § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. decembra 2014 (ďalej len Exekučný poriadok).
8. Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa názoru súdu dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Súd má teda za to, že i v štádiu exekúcie po vydaní poverenia musí súd skúmať, či je exekúcia vedená v súlade so zákonom.
11. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len OZ alebo Občiansky zákonník), nakoľko ju právny predchodca oprávneného uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto záveru musí i predmetná zmluva spĺňať ďalej uvedené zákonné podmienky, predovšetkým nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.
12. Podľa § 53 ods. 1 - 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
13. Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004, ako aj jeho neskoršími novelami, bola do slovenského právneho poriadku prebratá smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), ktorej základným cieľom je dosiahnuť, aby zmluvy uzatvorené so spotrebiteľmi neobsahovali nekalé podmienky, aby sa nekalé podmienky neuplatňovali v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa a ak sa napriek tomu také podmienky uplatnia, nemajú byť pre spotrebiteľa záväzné. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Nekalou podmienkou je podľa smernice okrem iného podmienka, ktorej účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať eurokonformne, teda v zmysle znenia a cieľov smernice.
15. Občiansky zákonník v znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere obsahoval definíciu neprijateľných podmienok, teda popisoval ustanovenia zmlúv, ktoré je nutné považovať za neprijateľné podmienky a zároveň demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Za neprijateľnú podmienku teda možno posúdiť i ustanovenie, ktoré nie je v zákone výslovne uvedené, ale ktoré spĺňa podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výnimkou je situácia, keď ustanovenie zmluvy bolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté.
16. Ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať eurokonformne, teda v zmysle znenia a cieľov smernice. V zmysle znenia a cieľov smernice sa musí i posudzovať, či jednotlivé zmluvné ustanovenia nepredstavujú neprijateľnú podmienku. Nekalou podmienkou je podľa smernice okrem iného podmienka, ktorej účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.
17. I keď Občiansky zákonník v znení platnom do 31.12.2007 výslovne nestanovuje, že neprijateľnou podmienkou je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, súd eurokonformným výkladom §-u 53 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že aj takéto ustanovenie zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ak nebolo dohodnuté so spotrebiteľom individuálne, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa - povinného.
18. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v príkladnom výpočte neprijateľných podmienok Občianskeho zákonníka v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že nie je neprijateľnou podmienkou, ak sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
19. Predmetná zmluva o úvere obsahuje v čl. 9.2 Obchodných podmienok rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy rozhodne rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka bola upravená vo Všeobecných podmienkach, s ktorými sa mohol povinný oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale
nemohol ovplyvniť ich obsah. Všeobecné podmienky boli vyhotovené oprávneným vopred pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy v danom období. Povinný pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na Obchodných podmienkach s oprávneným, mohol len celú zmluvu prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka teda nebola dojednaná individuálne.
20. Rozhodcovská doložka neumožňuje zmluvným stranám podať žalobu na všeobecný súd SR. Z uvedeného je zrejmé, že povinný s právnym predchodcom oprávneného dohodol (nie individuálne), že všetky spory z predmetnej zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní. V uvedenom obmedzení možnosti výberu súdu, ktorý bude rozhodovať spor vzniknutý zo zmluvy, videl tunajší súd nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech povinného. V danom prípade zmluva priznáva spotrebiteľovi malý okruh práv, keďže podľa rozhodcovskej doložky všetky spory zo zmluvy má rozhodovať rozhodcovský súd. Spotrebiteľ teda nemá možnosť obrátiť sa so žalobou na všeobecný súd, musí sa podľa rozhodcovskej doložky podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím mu bola prakticky odobratá možnosť voľby riešenia sporu, resp. obrany na štátnom súde. Takto dojednanú zmluvnú podmienku považuje súd za neprijateľnú a v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy za neplatnú.
21. Súd teda dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. 9.2 Obchodných podmienok je neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti povinného riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie zmluvy o úvere neplatné.
22. Prípustnosť posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní z hľadiska, či ide o neprijateľnú podmienku, už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorá rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
23. Rozhodcovský súd rozhodoval o pohľadávke oprávneného voči povinnému zo zmluvy o úvere a dňa 30.04.2009 vydal rozsudok sp. zn. M1208580 a to napriek tomu, že rozhodcovská doložka je neplatná, keďže ide o neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol teda vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia zmluvy a teda celý exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Ide teda o nulitný právny akt, ktorý nie je možné vykonať. Nie je teda naplnená podmienka vykonateľnosti exekučného titulu. Na tento nedostatok súd prihliada z úradnej moci.
24. Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Nakoľko exekučný titul je nulitným právnym aktom, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil z úradnej moci v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
25. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
26. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
27. Podľa § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
28. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
29. Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 288/2005 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len vyhláška), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
30. Podľa § 6 vyhlášky, odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
31. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
32. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
33. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
34. Oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, na podklade ktorého nemožno viesť exekúciu. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený znáša trovy predmetnej exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, že súdna exekútorka má nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu.
35. Pokiaľ ide o výšku priznaných trov, súdna exekútorka si podaním zo dňa 29.03.2016 vyčíslila trovy exekúcie vo výške 240,63 €, a to nasledujúcim spôsobom: 1. odmena podľa § 14 ods. 2 vyhlášky za 21 úkonov vo výške 69,72 €
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie.......................................................................3,32 €
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie......................................................................3,32 €
- doručenie exekučného príkazu- zriadenie EZP...............................................................3,32 €
- doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie - zriadenie EZP ......................................3,32 €
- 3x každé zisťovanie bydliska povinného - OR PZ, Regob, MÚ Jelšava.........................9,96 €
- 5x každé zisťovanie účtu povinného - 4x elektronicky banky, DÚ............................. 16,60 €
- 9 x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - 4x elektronicky cez SP, 3x SP, OR PZ ODI, kataster.....................................................................................................................29,88 € 2. odmena podľa § 6 vyhlášky - zriadenie exek. záložného práva na 3 nehnuteľnosti....99,57 € 3.náhrada hotových výdavkov - poštovné.........................................................................31,24 € 4. náhrada DPH.................................................................................................................40,10 €
36. Výška trov exekúcie súdnej exekútorky bola krátená. Súd rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 160,98 €, ktoré pozostávajú: 1/ z odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 69,72 €, keďže z obsahu exekútorského spisu mal súd preukázané uskutočnenie všetkých uplatnených úkonov exekučnej činnosti, 2/ odmeny za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti podľa § 6 vyhlášky vo výške 33,19 €. Súd nepriznal odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na 2 nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, keďže exekučným príkazom (príkazom na zriadenie exekučného záložného
práva) zo dňa 08.06.2011 bolo exekučné záložné právo zároveň zriadené na 3 nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Súd je toho názoru, že súdnemu exekútorovi by patrila odmena za zriadenie exekučného záložného práva na 3 nehnuteľnosti v tom prípade, keď by súdny exekútor vydal 3 samostatné exekučné príkazy na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. V danom prípade bolo exekučné záložné právo na nehnuteľnosti zriadené doručením 1 exekučného príkazu (príkazu na zriadenie exekučného záložného práva). 3/ z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 31,24 €, spočívajúce vo vynaloženom poštovnom za 22 doručeniek, keďže z obsahu exekútorského spisu bolo preukázané jeho vynaloženie v uplatnenom rozsahu a 4/ z náhrady DPH vo výške 26,83 €, nakoľko odmena bola skrátená.
Poučenie:
Proti výrokom I. a IV. uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti výrokom II. a III. uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Revúca.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.