Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov 1/ C. U., nar. XX.X.XXXX, bytom U. H. X, 2/ K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom U., N. X, oboch právne zastúpených advokátom JUDr. Václavom Jaroščiakom, so sídlom U., M. W. XX, proti žalovanému Mesto Žilina, so sídlom Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, IČO: 00 321 796, o zaplatenie 79.904,07 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/190/2008-121 zo dňa 13. septembra 2012 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcom n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol (v celom rozsahu) žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť im náhradu škody v súvislosti s nemožnosťou užívať nehnuteľnosti (a s nimi nakladať), ktoré kúpili od žalovaného. Vo vzťahu k obdobiu od 15.10.1994 do 31.12.1996 odkázal na (svoje) stanoviská vyslovené v inom konaní, v ktorom vystupovali totožné strany. Ohľadne nároku na náhradu škody z titulu ušlého zisku za obdobie od 8.6.1998 do 3.8.2000 (t.j. od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia o uložení zákazu nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami žalobcom 1/ a 2/ do zmeny zápisu osoby ich vlastníka) vychádzal okresný súd z toho, že nárok bol uplatnený z titulu všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. Obč. zák. Na jej vznik sa vyžaduje (okrem iného) zavinenie, avšak žalobcovia neoznačili protiprávne konanie žalovaného. Za porušenie povinnosti pritom nemožno považovať podanie žaloby na súd; konkrétne o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (sp. zn. konajúceho súdu 13C/156/98). Navyše, dotknutý spor bol následkom nesplnenia povinnosti žalobcov zaplatiť riadne a včas kúpnu cenu. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ niekto neplní povinnosť v synalgmatickom vzťahu, nemôže sa domáhať ochrany práv, ktoré má z toho vzťahu nadobudnúť. 2. Hoci nariadením predbežného opatrenia uznesením č. k. 13C/156/98-23 zo dňa 24.2.1998 (doručeným žalobcom 8.6.1998) boli žalobcovia obmedzení v dispozícii s nehnuteľnosťami, zdôraznil, že nebol preukázaný vznik škody. Vyčíslený nárok žalobcov považoval okresný súd za hypotetický, „bez súvisu s obmedzením ich práv“. Aby im vznikla škoda z titulu ušlého zisku, museli by byť vytvorené podmienky pre to, aby v rozhodnom období tento zisk (inak) s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahli. Nestačí zistenie, že žalobcovia nemohli nehnuteľnosti užívať, ale je nevyhnutné dospieť k záveru, že nebyť konania žalovaného, k dosiahnutiu zisku by určite došlo; v konkrétnostiach súdenej veci, že by došlo k prenájmu dotknutých nehnuteľností a k zisku z tohto prenájmu. Nevyžaduje sa preukázanie, že vec mala byť prenajatá (existencia nájomného vzťahu), stačí preukázanie, že v danom období malo dôjsť k prenájmu veci; avšak nie, že by len mohlo dôjsť k prenájmu veci.

3. Okresný súd konštatoval, že žalobcovia nepreukázali, že dotknuté nehnuteľnosti boli v stave umožňujúcom ich prenajímanie. Naopak, tvrdenia ich samotných o nemožnosti vykonať rekonštrukciu nehnuteľností z dôvodu nariadenia predbežného opatrenia, ako aj výsledky z ohliadky na mieste samom (č.l. 65 spisu vo veci sp. zn. 13C/156/98), svedčia o tom, že v rozhodnom období nebolo možné nehnuteľnosti prenajímať pre ich závadný, na daný účel nespôsobilý, stav. Okresný súd doplnil, že žalobcovia rovnako nepreukázali, že pred rozhodným obdobím alebo počas neho mohli vykonať rekonštrukciu nehnuteľností, resp. ich uviesť do takého stavu, aby mohli byť prenajaté; rekonštrukciu vykonali až 18 mesiacov po zrušení rozsudkov okresného a krajského súdu v konaní sp. zn. 13C/156/98. Napokon, aj po obnovení dispozičných práv žalobcov a vykonaní rekonštrukcie nehnuteľnosti boli a sú využívané ako sídlo spoločnosti žalobcov. 4. Pokiaľ žalobcovia v priebehu konania (fakticky v jeho závere) začali svoj nárok odvodzovať od prípadnej nemožnosti predať vec spoločnosti CISS Martin, s.r.o., okresný súd konštatoval, že takto skutkovo vymedzený nárok nebol doposiaľ predmetom konania, ktorým opisom rozhodujúcich skutkových okolností je súd viazaný. Žalobcovia pritom nežiadali podľa § 95 O.s.p. pripustiť zmenu návrhu/žaloby; nárok z titulu ušlého zisku pre nemožnosť predať dotknuté nehnuteľnosti sa teda nestal/ nebol predmetom konania. Nadväzne ani prípadné potvrdenie záujmu o nadobudnutie nehnuteľností v čase účinnosti predbežného opatrenia nemôže mať pre rozhodnutie význam, preto okresný súd zamietol návrh na výsluch konateľov spoločnosti CISS Martin, s.r.o. Nad bezprostredný rámec prejednávanej veci dodal, že ak v dôsledku nariadenia predbežného opatrenia nemôže vlastník realizovať časť dispozičných oprávnení, škoda by mu vznikla len vtedy, keby nehnuteľnosť predal po skončení účinnosti predbežného opatrenia za nižšiu cenu, než za akú ju mohol predať v čase jeho účinnosti. 5. Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vymienil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietali nepreskúmateľnosť záveru okresného súdu, že nárok bol uplatnený z titulu všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák. Uvedený záver je navyše nesprávny, keďže žalobcovia („opakovane nepriamo“) poukazovali na § 77 ods. 3 O.s.p. a ako príčinu vzniku škody/ujmy označili nariadenie predbežného opatrenia. V zmysle označeného zákonného ustanovenia ide o náhradu ujmy podľa hmotného práva majúcej „pôvod v neskoršie zistenom a preukázanom bezprávne a nedôvodne nariadenom predbežnom opatrení na návrh účastníka konania“. Žalobcovia uviedli, že dôvod ich nároku - „vydanie predbežného opatrenia“ - nemenili od počiatku konania. Poukazovanie na ušlý zisk z titulu nemožnosti prenájmu nehnuteľností alebo iného využívania vlastníctva „je iba sekundárna skutočnosť spôsobujúca vznik ujmy, ktorá bola vyvolaná predbežným opatrením“. 7. Odvolatelia tvrdili, že presne označili konanie žalovaného, ktorým im bola spôsobená škoda. Žalovaný podal návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami a následkom právoplatných rozhodnutí súdov bolo vlastnícke právo zapísané (spätne) na žalovaného. Nesúhlasili s konštatovaním, že uplatnenie nároku v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie právnej povinnosti žalovaným. Výkon práva totiž nemôže byť svojvoľný; naopak, výkon práva v rozpore so zákonom môže byť súčasne porušením zákonnej povinnosti. Žalovaný pritom nekonal ako „právny laik“ (mal právny útvar) a zároveň bol zastúpený advokátom. Napriek tomu v jednom konaní uplatnil nárok na zaplatenie kúpnej ceny z platnej zmluvy a v druhom žiadal určiť neplatnosť danej kúpnej zmluvy. Podľa žalobcov bolo teda iba otázkou času, kedy svojím konaním spôsobí ujmu, resp. s jej spôsobením bol „prinajmenej uzrozumený“. 8. Za nepochopiteľnú označili odvolatelia požiadavku okresného súdu, aby preukázali vykonanie úkonov smerujúcich k prenajatiu nehnuteľností v čase súdneho zákazu vykonávať akokoľvek úkony výkonu vlastníckeho práva. Zároveň s prejednávanou vecou nijako nesúvisí skutočnosť, s akým časovým odstupom po obnovení vlastníckeho práva došlo k rekonštrukcii nehnuteľností a či ich potom prenajali; z uvedeného by nevyplynulo, že by sa zisk v rozhodnom období nedosiahol. Taktiež úvahy okresného súdu, že žalobcovia nemali v danom čase dostatočné prostriedky na opravu a rekonštrukciu nehnuteľností a nebolo ich možné prenajímať z dôvodu závadného stavu, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. 9. Napokon žalobcovia poukázali na vzájomnú rozpornosť (a tým nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť) konštatovaní okresného súdu, že úkonmi žalovaného im boli vytvorené prekážky v užívaní nehnuteľností a že neoznačili protiprávne konanie žalovaného. Zároveň, pokiaľ vytkol žalobcom, že nepreukázali výšku primeraného nájomného, nijako neodôvodnil zamietnutie ich návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania za uvedeným účelom.

10. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť, keď sa stotožňoval s jeho dôvodmi. Osobitne zdôraznil, že v prípade ušlého zisku musí ísť o konkrétny a reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech, o ktorý poškodený prišiel. Dotknutá nehnuteľnosť však v rozhodnom čase nebola spôsobilá na prenajímanie, čo je zrejmé aj s vykonania jej neskoršej rekonštrukcie.

11. Žalobcovia na vyjadrenie protistrany k odvolaniu už nereagovali.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Bez ohľadu na to, na akom základe, resp. z akého dôvodu, mala vzniknúť určitému subjektu ujma/ škoda, je pre vyhovenie žalobe o náhradu škody nevyhnutné, aby (vôbec) došlo ku vzniku škody. Hoci v prípade ušlého zisku (ktorého sa domáhajú i žalobcovia v súdenej veci) ide „len“ o predpokladané rozmnoženie majetku, ktoré nenastalo, nemôže sa jednať o (úplne) hypotetickú ujmu. Pre lepšie vysvetlenie tohto východiska je vhodný poukaz aj na výklad z opaku; t.j., že na existenciu nároku na ušlý zisk nepostačuje, že jeho vznik nemožno celkom vylúčiť. Žalobcovia minimálne naznačujú práve takýto prístup k otázke vzniku ušlého zisku. Naopak, je povinnosťou subjektu domáhajúceho sa takéhoto nároku dostatočne konkrétne skutkovo vymedziť, že pokiaľ by nenastala určitá prekážka (v súdenej veci prioritne predbežné opatrenie nariadené v inom konaní zakazujúce nakladanie žalobcom s vecou), s veľkou pravdepodobnosťou by došlo k rozmnoženiu majetku/k vytvoreniu zisku.

14. Krajský súd sa v dotknutej otázke stotožnil so záverom okresného súdu (vrátane súvisiacich úvah a východísk), že nárok deklarovaný/tvrdený žalobcami má presne takúto hypotetickú povahu. Žalobcovia v priebehu celého niekoľkoročného sporu bližšie nevymedzili okolnosti, z ktorých by vyplýval reálny predpoklad vzniku ušlého zisku v podobe platieb nájomného, o ktoré (z hľadiska odvolacej argumentácie) prišli pre nariadenie predbežného opatrenia v inom konaní. Hypotetickosť, až určitú účelovosť tvrdenej výšky škody dokresľuje tiež fakt, že žalobcovia matematické (nie však skutkové) vyčíslenie škody vykonali minimálne tromi rôznymi spôsobmi, keď bez akéhokoľvek vysvetlenia, či zdôvodnenia menili jednotlivé ukazovatele/veličiny, ale výslednú sumu uvádzali vždy totožnú. Ide pritom o zásadnú zmenu najmä o výške tvrdenej hodnoty nájomného za m2.

15. Už pri prvotnom uplatnení náhrady škody (podanie z 14.9.2000 - č.l. 2-3 spisu) týkajúcej sa obdobia od 8.6.1998 do 3.8.2000 zároveň žalobcovia zdôrazňovali, že škoda vznikla v spojitosti s predlžením doby potrebnej na rekonštrukciu kúpených nehnuteľností. To aspoň nepriamo znamená, že nehnuteľnosti neboli spôsobilé na bezprostredné prenajímanie. V danom smere žalobcovia nenavrhli žiadne dokazovanie, ktoré by malo preukázať spôsobilosť dotknutých priestorov na prenajímanie; nie to ešte dokazovanie na preukázanie, ktoré konkrétne priestory boli spôsobilé byť prenajaté za určitú výšku nájomného. Nehovoriac už o ani len rámcovom neoznačení potenciálnych nájomcov. Taktiež v prípade nutnosti rekonštrukcie predmetných priestorov je potrebné pri ušlom zisku zohľadniť (odpočítať) aj investíciu na ich úpravu do stavu spôsobilého na prenajímanie, ktorá výška podstatným spôsobom ovplyvňuje výšku možného ušlého zisku. Rovnako v danom smere neboli zo strany žalobcov produkované žiadne tvrdenia a dôkazy. Nadväzne bolo neúčelným vykonávať znalecké dokazovanie ohľadne výšky nájomného v danej lokalite Mesta Žilina v rozhodnom období; navyše pri veľmi všeobecnom (nevzťahujúcom sa na jedinečnosť súdenej veci) vymedzení predmetu znaleckého dokazovania žalobcami.

16. Napokon i okolnosť, že žalobcovia počas niekoľkých rokov neoznačili žiadneho potenciálneho nájomcu, ale takmer v úplne záverečnom štádiu prvoinštančného konania predniesli zásadne odlišné skutkové vyjadrenie (o údajnom záujme o kúpu celej nehnuteľnosti) výrazne znižuje vierohodnosť ich tvrdení o reálnej, resp. aspoň vysoko pravdepodobnej možnosti prenajatia jednotlivých priestorov v danej nehnuteľnosti. Okresný súd náležite poukázal na veľmi malú výpovednú hodnotu možných tvrdení osôb, ktoré by sa mali vyjadriť k záujmu o prenájom po takmer 15 rokoch; navyše ak ani na „poslednom“ pojednávaní dňa 13.9.2012 žalobcovia (ako v celom predchádzajúcom priebehu konania) tieto nedokázali označiť.

17. Žalobcovia ani v odvolaní (bez ohľadu na to, či by sa jednalo o akceptovateľné odvolacie dôvody

- § 205a ods. 1 OSP, resp. aktuálne § 366 neuvádzajú žiadne konkrétnosti viažuce sa k

otázke reálnosti ušlého zisku. Najväčšiu pozornosť venujú ustanoveniu § 77 ods. 3 O.s.p. a jeho uplatneniu v prejednávanom prípade, ktoré ustanovenie však taktiež pre priznanie nároku na jeho základe nevyhnutne vyžaduje vznik ujmy/škody. Odvolatelia (čiastočne účelovo) sa snažia konštatovanie okresného súdu o nepreukázaní škody/ušlého zisku prezentovať ako neprijateľnú požiadavku okresného súdu, že o prenájom nehnuteľnosti sa mali snažiť aj počas trvania nariadeného predbežného opatrenia. Argumentácia okresného súdu však k uvedenému nesmeruje; naopak, bola postavená na zhodných úvahách a východiskách, aké sú obsiahnuté i v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu.

18. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobcovia vznik škody nepreukázali, čím nie je daný jeden z kumulatívnych predpokladov uplatňovaného nároku, je preto nadbytočné podrobnejšie sa zaoberať ostatnými podmienkami priznania nárokovanej náhrady škody. Hoci odvolatelia napádajú rozsudok okresného súdu ako celok, v rámci súvisiacej argumentácie sa vyjadrujú iba k tvrdenému ušlému zisku, ku ktorému na ich strane malo dôjsť (neopodstatneným) nariadením predbežného opatrenia. K „prvej časti“ nároku, t.j. k ušlému zisku za nemožnosť prenajímania priestorov v roku 1994 až 1996 neuvádzajú žiadne odvolacie námietky. Vzhľadom na neustále sa meniaci spôsob výpočtu celkovej sumy náhrady škody nebolo možné vymedziť, že nejaká časť zamietajúceho výroku zostala nedotknutou. Pokiaľ teda odvolatelia deklarovali napadnutie rozsudku v celom rozsahu, potom v dotknutej časti jeho vecná správnosť vyplýva z takmer úplnej absencie odvolacích dôvodov. Uvedené pri zásade viazanosti odvolacieho súdu konkrétnymi dôvodmi odvolania nutne vedie k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

19. V podstate len pre úplnosť krajský súd dodáva, že k nepreskúmateľnosti rozhodnutia (resp. ku konštatovaniu nedostatku jeho odôvodnenia) nepostačuje nesúhlas strany/strán sporu s obsahom odôvodnenia. Nie je totiž porušením práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ak súd nezdôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv strany; či už o vecných alebo obsahových náležitostiach. Zároveň odvolatelia si pomerne tendenčne zamieňajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nimi tvrdenú vecnú nesprávnosť jednotlivých úvah a záverov okresného súdu.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolatelia - žalobcovia neboli v tomto štádiu konania (vôbec) úspešní, preto má žalovaný voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.