Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-168-2014.pdf
PDF · 92.07 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/168/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: Š. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, o zaplatenie 1 721,18 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 397,70 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov celého konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.3.2014 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 1 716,80 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 4,38 eur a 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 716,80 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 27.6.2013 medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postupca postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému vo výške 1 873,88 eur. Postupca a žalovaný uzavreli dňa 30.6.2010 Zmluvu č. 213137342, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov (VOP). Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 942,- eur, ktorý mal byť splácaný mesačnými splátkami po 18,92 eur vždy k 15. dňu v mesiaci. Žalobca pre neplnenie dohodnutých splátok žalovaným vyhlásil predčasnú splatnosť splátok splatných od 15.8.2013 do 15.6.2020, ktoré sa stali splatnými dňa 11.8.2013. Predmetom konania je 91 nezaplatených splátok vo výške 1 716,80 eur pôvodne splatných od 15.12.2012 do 15.6.2020 a 8,5% úrok z omeškania ročne z mesačných splátok splatných v období od 15.12.2012 do 15.7.2013, a to od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej splátky do 11.8.2013, vyčíslený úhrnnou sumou 4,38 eur a ďalším príslušenstvom.
2. Žalobca na výzvu súdu podaním z 19.9.2014 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol žalovanému úver vo výške 942,- eur, ktorý mal byť splácaný mesačnými splátkami po 18,92 eur vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 15.7.2010 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.6.2020. Žalovaný v období od 9.7.2010 do 15.2.2011 uhradil svojmu veriteľovi úhrnom sumu 153,82 eur a ďalšie platby nerealizoval. Postupca postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému vo výške 1 872,88 eur, z ktorej si žalobca uplatňuje len nárok na zaplatenie 91 splátok v úhrnnej výške 1 716,80 eur, splatných od 15.12.2012 do 15.6.2020, keď splátky pôvodne splatné od 15.8.2013 do 15.6.2020 sa stali splatné dňa 11.8.2013 z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 23.9.2014 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 397,70 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 151,36 eur od 12.8.2013 až do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 15,- eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 397,70 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
4. Krajský súd v Nitre uznesením č.k.7Co/973/2014-105 z 29.1.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním žalobcu napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že záver prvoinštančného súdu, že žaloba nad prisúdenú pohľadávku nie je dôvodná, keďže žalobca nepreukázal vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, nie je správny. Odvolací súd zaujal názor, že uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí využiť. V danej veci žalobca tvrdil, že uplatnil toto právo a z tohto dôvodu žiadal o zaplatenie celého zvyšku neuhradeného úveru. Z hľadiska právneho posúdenia veci je podstatné, že aj v prípade, ak by žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o zosplatnení úveru žalovanému tak, ako to uzavrel súd prvého stupňa, žalobca uplatnil právo na splatnosť celej pohľadávky podaním žaloby na súde. Vo všeobecnosti platí, že veriteľ nie je povinný vyzvať pred podaním žaloby dlžníka na úhradu celej pohľadávky a namiesto výzvy adresovanej dlžníkovi môže uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky podaním žaloby na súde. Podanie žaloby na súde a doručenie žalobného návrhu má ten právny následok, že žalovaný sa dozvie o tom, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie celého zvyšku pohľadávky. Z tohto pohľadu bolo podstatné posudzovať aj prejednávanú vec, a preto pokiaľ žalobca nepreukázal vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pred podaním žaloby, bolo potrebné za túto považovať doručenie žalobného návrhu žalovanému po podaní návrhu. Z tohto hľadiska je potom nepodstatné, kedy mala byť zaplatená posledná splátka úveru, keďže nastala splatnosť celej pohľadávky.
5. Súd dňa 29.9.2016 pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného s tým, že predmetom konania zostal nárok žalobcu nad právoplatne priznanú sumu 397,70 eur spolu s nárokom žalobcu na 8,5 % úrok z omeškania ročne nad sumu 151,36 eur od 12.8.2013 až do zaplatenia. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.
6. V danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s. - má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, § 9 ods. 2 písm. j/, y/, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 11.6.2010.
Z oznámenia spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. z 9.7.2013 adresovanom žalovanému vyplýva, že uvedená spoločnosť ako postupca žalovanému oznámila postúpenie svojej pohľadávky z úveru č. 213137342 vo výške 1 872,88 eur v prospech žalobcu ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE - uzatvorenou dňa 27.6.2013.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi postupcom a žalovaným bola dňa 30.6.2010 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému úver vo výške 942,-. Žalovaný sa čerpaný úver zaviazal splatiť 120 mesačnými splátkami po 18,92 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe 17,90% a RPMN vo výške 24,21%, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 15.7.2010, splatnosť ďalších splátok k 15. dňu v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.6.2020. Podľa zmluvy je priemerná hodnota RPMN vyjadrená údajom - Priem_RPMN %. Údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom je označený ako 2,283.91. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 1,99 eur, za upomienku vo výške 23,24 eur.
Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. y/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 11.6.2010 je aj údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. V danom prípade písomné vyhotovenie úverovej zmluvy z 30.6.2010 neobsahuje údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Pre absenciu podstatného údaju zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úver čerpaný na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi postupcom a žalovaným dňa 30.6.2010 bezúročný a bez poplatkov, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 11.6.2010.
Podľa tvrdení žalobcu a prehľadu platieb, žalovaný na úver čerpaný vo výške 942,- eur v období od 9.7.2010 do 15.2.2011 uhradil úhrnom sumu 153,82 eur a ďalšie platby nerealizoval. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu nespochybnil. Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 1716,80 eur titulom splátok splatných od 15.12.2012 do 15.6.2020, keď splátky pôvodne splatné od 15.8.2013 do 15.6.2020 sa mali stať splatnými dňa 11.8.2013 z dôvodu údajného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, o čom však žalobca súdu nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz. Od splatnosti prvej splátky dňa 15.7.2010 do 15.11.2012 bolo splatných 29 mesačných splátok po 18,92 eur, čo úhrnom predstavuje sumu 548,68 eur. Tieto splátky nie sú predmetom konania. Potom k úhrade bezúročného a bezpoplatkového úveru zostala suma 393,32 eur (942 - 548,68), ktorá mala byť uhradená mesačnými splátkami po 18,92 eur, splatnými od 15.12.2012 až do zaplatenia, teda do 15.8.2014 (20 mesačných splátok splatných od 15.12.2012 do 15.7.2014 x 18,92 € = 378,40 € + suma 14,92 € splatná 15.8.2014 = 393,32 €). Preto súd žalovaného právoplatne zaviazal na úhradu zostatku dlžných mesačných splátok bezúročného a bezpoplatkového úveru, splatných od 15.12.2012 do 15.8.2014 v úhrnnej výške 393,32 eur a žalobu žalobcu nad uvedenú sumu zamietol, keď právoplatne priznaným prísudkom v časti 393,32 eur (z právoplatne prisúdenej sumy 397,70 eur) a žalobou neuplatnených splátok splatných do 15.2.2012 vo výške 548,68 eur je suma bezúročného a bezpoplatkového úveru čerpaného vo výške 942,- eur (393,32 + 548,68 = 942) doriešená.
Žalobca v súvislosti so svojim (novým) skutkovým tvrdením uvedeným v odvolaní proti rozsudku prvoinštančného súdu z 23.9.2014, podľa ktorého tvrdenia mal žalovaný čerpaný úver vo výške 942,- eur uhradiť 120 splátkami po 7,85 eur (podľa žaloby po 18,92 eur), a tak mal súd titulom splátok splatných od 15.12.2012 do 15.6.2020 žalobcovi priznať sumu 714,35 eur (podľa žaloby 1716,80 eur), neurobil žiadny dispozičný úkon a nenavrhol ani zmenu žaloby z dôvodu zmeny skutkových tvrdení a ani žalobu nezobral späť v časti prevyšujúcej sumu 714,35 eur. Navyše, s poukazom na § 294 CSP je od 1.7.2016 zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch neprípustná. Okrem toho, žalobca k novým skutkovým tvrdeniam nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, preto súd na tieto nové tvrdenia žalobcu neprihliadol.
7. Žalobca si uplatnil aj nárok na kapitalizovaný 8,5% úrok z omeškania ročne vo výške 4,38 eur za omeškanie mesačných splátok vo výške po 18,92 eur, splatných v období od 15.12.2012 do 15.7.2013, a to od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do 11.8.2013 (žalobcom ohraničené obdobie omeškania pre výpočet úroku z omeškania). Žalobcovi, s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB v období od 16.12.2012 až do 7.5.2013 bola 0,75%, od 8.5.2013 bola 0,5%, a tak súd v súlade s § 153 ods. 2 O.s.p. právoplatne priznal žalobcovi kapitalizovaný úrok z omeškania zo splátok splatných od 15.12.2012 do 15.7.2013, za obdobie od prvého dňa nasledujúceho po ich splatnosti až do 11.8.2013 v uplatnenej percentuálnej výške, úhrnom v žalovanej výške 4,38 eur.
8. Súd s poukazom na uvedené rozsudkom z 23.9.2014 právoplatne zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 397,70 eur (393,32 + 4,38) predstavujúcej nielen sumu dlžných splátok bezpoplatkového a bezúročného úveru vo výške 393,32 eur, ale aj sumu úroku z omeškania vyčísleného sumou 4,38 eur za omeškanie s úhradou od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej splátky, splatnej v období
od 15.12.2012 do 15.7.2013, a to za dobu do 11.8.2013. Keďže žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby v časti prevyšujúcej sumu 397,70 eur súd opätovne žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 397,70 eur zamietol.
Pretože žalovaný svoj peňažný záväzok riadne a včas neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil nárok na ďalší 8,5% úrok z omeškania ročne zo sumy vo výške 1716,80 eur od prvého dňa nasledujúceho po údajnej splatnosti predčasne zosplatnených splátok úveru, teda od 12.8.2013 do zaplatenia. Žalovaný k 12.8.2013 bol v omeškaní s úhradou (len) 8 mesačných splátok po 18,92 € splatných 15.12.2012, 15.1.2013, 15.2.2013, 15.3.2013, 15.4.2013, 15.5.2013, 15.6.2013 a 15.7.2013 vo výške 151,36 eur, keď žalobca tvrdené vyhlásenie predčasnej splatnosti bezúročného a bezpoplatkového úveru k 11.8.2013 nepreukázal, s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. súd žalobcovi rozsudkom z 23.9.2014 právoplatne priznal 8,5% úrok z omeškania zo sumy 151,36 eur až do jej zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu žalobcu zamietol. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný bol od 12.8.2013 v omeškaní s úhradou sumy prevyšujúcej sumu 151,36 eur. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 12.8.2013 bola 0,50%, pričom žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.
9. Čo sa týka názoru odvolacieho súdu k spôsobu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, podľa ktorého „pokiaľ žalobca nepreukázal vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pred podaním žaloby, bolo potrebné za túto považovať doručenie žalobného návrhu žalovanému po podaní návrhu“ súd uvádza, že žaloba, ktorá bola doručená súdu 27.3.2014, bola žalovanému doručená dňa 8.7.2014. Avšak z doručenia žaloby žalovanému nie je možné v danom prípade vyvodiť záver, že doručením žaloby žalovanému dňa 8.7.2014 nastala spätne k 11.8.2013 mimoriadna splatnosť údajných 91 splátok úveru splatných od 15.8.2013 do 15.6.2020, aj s poukazom na druhú vetu § 565 OZ. Navyše, žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal ani existenciu úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, či už k 11.8.2013, alebo k inému konkrétnemu dňu a ani nepreukázal splnenie podmienky upozornenia spotrebiteľa na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, upravenej v ustanovení § 53 ods. 8 OZ v znení účinnom do 30.6.2011, resp. v ustanovení § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 1.7.2011, podľa ktorého Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že doručenie žaloby žalovanému neovplyvnilo splatnosť splátok splatných od 15.8.2013.
10. Žalobca bol v celom konaní v časti istiny a úroku z omeškania len čiastočne úspešný (23,10%), pričom neúspech žalobcu je úspechom žalovaného (76,90%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov celého konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne úspešnejšiemu žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.