Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/57/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti o maloletého Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov, matky D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad Y. XXXX, právne zastúpená JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou, so sídlom v Q., C. XXXX, a otca I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad Y. XXX, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Jozef Plačko, s.r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, Nám. A. Hlinku 29/34, IČO: 47 241 411, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 28. júna 2016 sp. zn. 5P/45/2015-129, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil výživné otca na maloletého Z. zo sumy 90 Eur na sumu 110 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2015. Dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného v zmysle podmienok uvedených v § 78 ods. 1 Zákona o rodine je dôvodný. Naposledy o výživnom otca na maloletého Z. bolo rozhodovaného rozsudkom Okresného súdu v Čadci z 28.05.2015 sp. zn. 4P/6/2015, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého Z. rozvedené, bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej maloletý U. a maloletý Z. na čas po rozvode boli zverení do výchovy a starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého U. vo výške 110 Eur mesačne a na maloletého Z. vo výške 90 Eur mesačne. Matka podala návrh na zvýšenie výživného od 01.09.2015 z dôvodu, že maloletý Z. od 01.09.2015 sa stal žiakom základnej školy, čím sa zvýšili výdavky tohto dieťaťa. Matka pracuje v spoločnosti Continental, so sídlom vo Frenštáte pod Radhošťom s priemerným mesačným príjmom od 500 do 600 Eur mesačne. Otec je samostatne zárobkovo činnou osobou v odbore vykonávania stavebných prác. Otec žiadnym relevantným spôsobom (potvrdením lekárskej posudkovej komisie, rozhodnutím o priznaní čiastočného alebo invalidného dôchodku) nepreukázal tvrdenia o tak nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý by mu neumožňoval vykonávať doterajšie zamestnanie, na základe čoho by došlo k tak podstatnému poklesu príjmu, ktoré by neodôvodňovalo platenie výživného na maloletého Z., prípadne, že by podľa tvrdenia otca by bol dôvod na zníženie výživného. V tejto súvislosti nepovažoval za dôvodné vykonať dokazovanie výsluchom I. Y. - sestry otca, keďže schopnosť platiť výživné bolo potrebné dokladovať najmä lekárskou správou o tom, že otec nie je schopný vykonávať doterajšie zamestnanie. V naznačenom smere nevykonal dokazovanie na návrh matky maloletého, vykonaním dopytu na Sociálnu poisťovňu za účelom preukázania jej tvrdenia, že otec posledných 5 rokov bežne bol PN počas zimného obdobia, čím poukazovala na účelovosť takéhoto konania otca z dôvodu, aby neplatil odvody cez zimné obdobie. Taktiež nepovažoval za dôvodné vykonanie dokazovania výsluchom svedka D. U., keďže uvedená osoba, i keď podľa tvrdenia otca žije v spoločnej domácnosti s matkou, nemá k maloletému Z. vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom k tomu, že u maloletého Z. s návštevou základnej školy sa zmenili okolnosti najmä zvýšením výdavkov na stravovanie, cestovné, hygienu, zakupovaním školských potrieb, mimoškolskej činnosti, bolo dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu o 20 Eur s účinnosťou od nástupu dieťaťa na základnú školu.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec. Uviedol, že pokiaľ dohoda o výživnom medzi rodičmi maloletého bola uzavretá na poslednom pojednávaní dňa 28.05.2015, táto zohľadňovala skutočnosť, že maloletý Z. v mesiaci september nastupuje na základnú školu. Na maloletého Z. nástupom do základnej školy nie je potrebné platiť poplatok za škôlku, cestovné, nakoľko škôlka je vedľa školy a nie je pravdivé tvrdenie matky o tom, že sa zvýšili výdavky na cestovné do školy o 15 Eur. V priebehu konania ďalej poukazoval na skutočnosť, že od 15.12.2015 v dôsledku dlhodobej namáhavej práce na stavbách a pretrvávajúcich bolestí v driekovej časti chrbtice, je PN. Od tohto dátumu jeho príjem pozostáva zo sumy 230 Eur, ktorý nie je dostatočný na platenie výživného vyplývajúceho z posledného rozhodnutia od 08.06.2015 v pôvodnom rozsahu 90 Eur. Súdu predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 15.12.2015 spolu s podrobnou a kompletnou špecifikáciou jeho ekonomických aktivít. Okresný súd nedôvodne zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom Mgr. I. Y., jeho sestry, ktorá by potvrdila na pojednávaní, že táto v súčasnej dobe okrem platenia výživného financuje aj ostatné jeho bežné výdavky. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietnuť.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.

4. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedla, že maloletý Z. od 01.09.2015 začal navštevovať základnú školu, čím došlo k zmene pomerov na strane maloletého. Otec napriek tomu, že od 01.09.2015 si mal začať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, účelovo v konaní tvrdí, že jeho majetkové pomery mu od 01.09.2015 neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť, ktorú za neho plní sestra I. Y.. Otec v konaní nepreukázal, z akého dôvodu má od 13.10.2015 pozastavenú samostatnú zárobkovú činnosť. Práceneschopný bol až od decembra 2015. Nie je zrejmé, prečo otec nevykonáva inú činnosť v stavebnej oblasti, keď podľa jeho tvrdenia nemôže prácu v oblasti stavebníctva vykonávať pre nepriaznivý zdravotný stav. Odvolacie dôvody sú ničím nepodložené tvrdenia, ktoré nemajú skutočný reálny základ. Výdavky na žiaka 1. triedy základnej školy sú oveľa vyššie ako na dieťa navštevujúce materskú školu. Nie je možné prenechávať bremeno zodpovednosti za uspokojovanie potrieb maloletého Z. výlučne na nej ako matku. Súčasné výdavky na výživu a výchovu maloletého Z. nie sú nadmerné a neprimerané, ak žiadala zvýšenie výživného primerane odôvodneným potrebám maloletého Z. o 20 Eur mesačne.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas strana konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu § 65, 66 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 potvrdil.

6. Odvolací súd sa v rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 377 ods. 2 . Na zdôraznenie vecnej správnosti len zopakoval niektoré podstatné skutočnosti, argumenty, pričom v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

7. Z výsledkov vykonaného dokazovania okresným súdom vyplýva, že naposledy o vyživovacej povinnosti otca na maloletého Z. bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca z 28.05.2015 sp. zn. 4P/6/2015-102 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.06.2015), keď v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletého bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej maloletý U. a maloletý Z. na čas po rozvode boli zverení do výchovy a opatery matky a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého U. vo výške 110 Eur mesačne a maloletého Z. vo výške 90 Eur mesačne. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom maloletý Z. navštevoval predškolské zariadenie. Od 01.09.2015 maloletý Z. začal navštevovať základnú školu v mieste svojho bydliska. Vychádzajúc z podmienok uvedených v § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zaužívaná súdna prax považuje prestup maloletého dieťaťa z nižšieho stupňa školy na vyšší stupeň školy za podstatnú zmenu pomerov v jeho odôvodnených potrebách, keďže prestupom dieťaťa na základnú školu je spojené so zvýšenými výdavkami oprávneného rodiča na zakupovanie školských potrieb a zabezpečovaním všetkých výdavkov žiaka na školské ako aj mimoškolské aktivity (výlety, kurzy a pod.). Z obsahu spisu Okresného súdu Čadca 4P/6/2015-102 nevyplýva, že by pri schvaľovaní dohody rodičov o rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti bolo vo vzťahu k maloletému Z. zohľadnené, že tento od 01.09.2015 nastupuje na vyšší stupeň školy a že dohoda rodičov o výške výživného uvedenú skutočnosť zohľadňuje. Taktiež krajský súd nepovažoval za dôvodné odvolanie otca proti rozsudku okresného súdu, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné na maloletého Z. od 01.09.2015. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že otec dlhodobo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť v oblasti stavebníctva. Otec v priebehu konania relevantným spôsobom nezdôvodnil, z akého dôvodu pozastavil podnikateľskú činnosť v období od 13.10.2015 do 13.10.2016, ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra. Pre naplnenie podmienok na zvýšenie výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine nemôže byť prekážkou ani krátkodobá práceneschopnosť povinného rodiča. Otec v konaní nepreukázal, ako správne konštatoval v dôvodoch rozsudku okresný súd, že by sa u neho jednalo z dôvodu PN od 15.12.2015 o tak závažné zdravotné postihnutie, ktoré by z dlhodobého hľadiska bolo prekážkou výkonu jeho práce z titulu podnikateľskej činnosti. Podstatnú zmenu pomerov v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča v zmysle podmienok § 78 ods. 1 Zákona o rodine by bolo možné vykladať za tých podmienok, keby bolo jednoznačne preukázané, že pre dlhodobo nepriaznivý stav alebo závažné zdravotné postihnutie nemôže povinný rodič vykonávať doterajšie zamestnanie. Takéto skutočnosti v prejednávanej veci na strane otca jednoznačne preukázané neboli. Krajský súd sa preto stotožnil s vyhodnotením skutkového stavu okresným súdom, že vzhľadom k tomu, že nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa a že otec v zmysle § 78 ods. 1 v spojení s § 62 ods. 2 Zákona o rodine nepreukázal, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem z výkonu podnikateľskej činnosti ako doposiaľ (na základe ním tvrdeného zhoršenia zdravotného stavu a keď iné okolnosti nemožnosti výkonu podnikateľskej činnosti nepreukázal), krajský súd rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 52 a § 57 tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Krajský súd nezistil také okolnosti prípadu, na základe ktorých by bolo priznanie náhrady trov odvolacieho konania spravodlivé (§ 55 .

9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu n i e j e prípustné odvolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.