Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/79/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, práv. zast. HMG&PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: N. K., T.. XX.XX.XXXX, H. M., S. X, v konaní o zaplatenie 1.000,66 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,66 Eur, spolu s riadnym úrokom z omeškania vo výške 19,50 % ročne z istiny 793,21 Eur od 18.05.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 943,18 Eur od 18.05.2016 do zaplatenia, všetko spolu v povolených mesačných splátkach po 30,- Eur, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný vždy ku koncu kalendárneho mesiaca, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Súd priznáva náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.000,66 Eur, spolu s úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 793,21 Eur od 18.05.2016 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 943,18 Eur od 18.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 21.12.2005 Zmluvu o povolenom prečerpaní k bežnému účtu (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu do výšky úverového limitu 995,82 Eur. Žalovaný poskytnutý úver nesplácal a dostal sa do omeškania s vrátením viac ako dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Žalobca Oznámením o zosplatnení úveru vyhlásil celú pohľadávku za splatnú k dátumu 31.08.2015. Ku dňu 17.05.2016 predstavoval celkový dlh žalovaného sumu 1.000,66 Eur, ktorý pozostával z istiny vo výške 793,21 Eur, riadneho úroku vo výške 149,97 Eur, úrokov z omeškania vo výške 57,48 Eur.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Požiadal o ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní. Súhlasil s tým, aby súd rozhodol bez jeho účasti, na základe listinných dôkazov. Súčasne zaslal súdu prehľad splácania dlhu žalovaným.

5. Žalovaný uviedol, že uzavrel takú zmluvu, kde je povolené prečerpanie. Síce uznal, že je dlžný voči žalobcovi, ale nevedel, z akého dôvodu žalobca požadoval sumu uplatnenú žalobou, pretože od septembra 2015 platí pravidelne splátky vo výške 20,29 Eur. Ku koncu augusta 2016 uviedol, že mal zostatok nezaplateného dlhu vo výške 752,63 Eur a predložil o tom doklad o úhrade splátky dňa 04.08.2016 vo výške 20,29 Eur. Súhlasil so zaplatením sumy za podmienky akceptácie uhradenej splátky.

6. Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania č. 002059739R zo dňa 21.12.2005 vyplynulo, že žalovanému bolo povolené prečerpanie bežného účtu dňa 21.12.2005 vo forme poskytnutia úverového limitu vo výške 30.000,- Sk (995,82 Eur). Účet povoleného prečerpania č. XXXXXXXXXX/XXXX bol otvorený dňa 21.12.2005. Ku dňu otvorenia účtu, predstavovala úroková sadzba 11,60 % ročne a úroky z omeškania 15 % ročne.

7. Výzvou zo dňa 08.07.2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu, ktorý v tom čase predstavoval výšku 1.022,54 Eur spolu s príslušenstvom. Súčasne bol žalovaný upozornený, že v prípade, že nebudú žalovaným uhrádzané splátky úveru, uplatní si svoju pohľadávku súdnou cestou. Uvedenú výzvu žalovaný prevzal dňa 10.07.2015.

8. Listom zo dňa 01.09.2015 bolo oznámené zosplatnenie úveru žalovanému dňom 31. 08. 2015. K uvedenému dňu predstavovala dlžná suma výšku 1.020,29 Eur. Žalovaný uvedené oznámenie prevzal dňa 04.09.2015.

9. Súčasťou listinných dôkazov boli Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu, účinné od 01.11.2004, v zmysle ktorých z bodu 2 vyplynulo, že povolené prečerpanie z bežného účtu je poskytované majiteľom bežného účtu na základe písomnej zmluvy v zmysle príslušných ust. § 497 a nasl. ObZ.

10. Z pripojených úrokových sadzieb platných od 01.11.2015 bolo zrejmé, že výška úroku pre povolené prečerpanie účtu pre fyzické osoby bola 19,50 %.

11. Z pripojeného prehľadu splátok vyplynulo, že od obdobia 22.12.2005 do obdobia 17.05.2016 žalovaný splácal splátky v rôznych výškach, vyskytovalo sa však obdobie, kedy nebola zaplatená žiadna splátka - 01/2010, 04/2011, 05/2015. V danom období je súčasťou vykonávaných splátok aj obdobie od 01.09.2015, od kedy žalovaný začal splácať sumu 20,29 Eur, túto sumu platil pravidelne do 17.05.2016, pričom v mesiaci apríl 2016 zaplatil sumu 40,29 Eur. Ku dňu 17.05.2016 nezaplatená istina predstavovala 793,21 Eur, nezaplatený riadny úrok 149,97 Eur a nezaplatený úrok z omeškania 57,48 Eur.

12. Žalovaný predložil výpis z účtu od 01.08.2016 do 31.08.2016 (jednalo sa o obdobie mimo špecifikácie predloženej žalobcom), z ktorého vyplynulo, že zaplatil žalobcovi splátku vo výške 20,29 Eur, s tým, že podľa stavu účtu, ostala istina po zaplatení tejto splátky vo výške 752,63 Eur, úroky z omeškania 79,74 Eur a úrok z úveru 194,58 Eur.

13. Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

14. Podľa ust. § 711 ods. 1 ObZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

15. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Bežný účet má charakter kreditného účtu, z čoho vyplýva, že jeho majiteľ disponuje finančnými prostriedkami, ktoré sa na účte nachádzajú, ale len do ich vyčerpania. Dohodou s bankou je však možné použiť účet aj ako debetný, kedy môže majiteľ čerpať prostriedky banky bez toho, aby bola uzatváraná samostatná zmluva o úvere. V zmysle uvedeného ustanovenia je potom možné určiť limit

čerpania peňažných prostriedkov konkrétnemu klientovi. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca zriadil žalovanému bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z uvedeného účtu na základe oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania, mal možnosť žalovaný čerpať peňažné prostriedky v limite, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 995,82 Eur. Je nesporné, že žalovaný uvedené peňažné prostriedky čerpal, čo vyplýva z predloženej špecifikácie úhrad ku dňu 17.05.2016. V zmysle uvedenej špecifikácie bol vykázaný dlh z titulu prečerpania v celkovej výške 1.000,66 Eur, avšak dňom 04.08.2016 bola vykonaná úhrada splátky, jedná sa o obdobie, ktoré nie je súčasťou špecifikácie. Z výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že po vykonaní tejto splátky vo výške 20,29 Eur, stav nezaplatenej istiny bol 752,63 Eur, tzn. nižší ako v špecifikácii avšak stav na úrokoch z omeškania a úroku z úveru bol vyšší a celkovo suma zostatku vrátane istiny a úrokov z omeškania a úroku z úveru predstavovala sumu 1.026,95 Eur. Žalobca si v tomto konaní uplatnil sumu 1.000,66 Eur, tak ako to vyplýva zo špecifikácie zo dňa 17.05.2016. Žalobu o ďalšie nároky nerozšíril, z toho dôvodu súd priznal žalobcovi len ním uplatnenú sumu, zahrňujúcu v sebe kapitalizovaný úrok z omeškania a kapitalizovaný úrok z úveru k 17.05.2016 vo výške 1.000,66 Eur.

17. Podľa ust. § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

18. Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 19. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Žalovaný sa nepochybne dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Úroky z omeškania a úrok z úveru bol postupne kapitalizovaný za dané obdobie, s tým, že k 17.05.2016 predstavoval kapitalizovaný úrok sumu 57,48 Eur a kapitalizovaný úrok z úveru 149,97 Eur. Súd teda vychádzal z uvedeného prepočtu a z obdobia podľa špecifikácie. Za obdobie od 18.05.2016, tzn. po zaplatení poslednej preukázanej splátky v zmysle špecifikácie, predstavoval úrok z omeškania 8 % ročne.

21. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

22. K prvému dňu omeškania predstavoval úrok z omeškania výšku 8 % ročne ( 0,00 % základnej sadzby ECB + 8 percentuálnych bodov).V tejto výške súd priznal úrok z omeškania.

23. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.000,66 Eur, ku dňu rozhodovania bol zistený vyšší zostatok, súd je viazaný žalobou, z toho dôvodu rozhodol len o uplatnenom nároku tak, že priznal sumu 1.000,66 Eur vrátane úroku z úveru a úroku z omeškania v zmysle výroku rozsudku.

24. Podľa ust. § 232 ods. 4 Zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

25. Súd povolil žalovanému zaplatenie dlžnej sumy v mesačných splátkach vo výške po 30,- Eur, s ohľadom na jeho príjmové a majetkové pomery. Žalovaný je starobným dôchodcom, rovnako ako aj jeho manželka. Ich spoločný príjem spolu s manželkou predstavuje sumu 670,- Eur, náklady na bývanie predstavujú 170,- Eur, splátky spoločnosti Profi Credit 35,- Eur. Obaja trpia vážnymi zdravotnými problémami, mesačne majú vysoké náklady na lieky a náklady spojené s vyšetreniami a s prísnou diétou, tieto zdravotné náklady predstavujú zhruba 100,- Eur. Okrem toho musia pokryť aj ďalšie náklady, ktoré sú spojené s uspokojením bežných životných potrieb. Súd povolil splátky s určením zročnosti a výšky splátky, s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu so zaplatením čo i len jednej splátky v súdom určenej výške a splatnosti, bude to mať za následok splatnosť celého nezaplateného dlhu.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Žalobca bol úspešný v konaní v rozsahu 100 %, z toho dôvodu súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej miere, s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.