Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/84/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom J. č. XXX, zastúpený spoločnosťou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika č. 1822, IČO: 36 832 103, proti žalovanému: Roľnícke družstvo Dovalovo, so sídlom Liptovský Hrádok, Dovalovo č. 515, IČO: 00 633 437, zastúpený advokátom JUDr. Jiřím Martausom, so sídlom Liptovský Mikuláš, Ul. 1. mája č. 113/19, IČO: 37 908 022, o poskytnutie informácií podielnikovi družstva, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/155/2015-30 zo dňa 10. decembra 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/155/2015-30 zo dňa 10. decembra 2015 potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti poskytnúť mu písomnú informáciu o tom, aký je počet kusov všetkých vydaných družstevných podielnických listov emitenta - žalovaného, aký je počet kusov neprededených družstevných podielnických listov emitenta, aký je počet kusov umorených družstevných podielnických listov emitenta a aký je počet neprevzatých družstevných podielnických listov emitenta - žalovaného. Zároveň týmto rozsudkom priznal žalovanému náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 145,86 Eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Jiřímu Martausovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že pokiaľ z ustanovenia § 17d ods. 4 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách vyplýva aj povinnosť poskytovať informácie o „iných významných skutočnostiach", tieto sa musia týkať majetku a finančnej situácie družstva. Družstevné podielnické listy však družstvo nevlastní - ich vlastníkmi sú osoby, ktorým boli tieto listy vydané v rámci privatizácie podľa § 17a ods. 1 zákona č. 42/1992 Zb. Družstevný podielnický list je pritom cenným papierom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Právo disponovať s vydanými družstevnými podielnickými listami preto nepatrí družstvu, ale majiteľovi tohto cenného papiera. Vypočutím štatutárneho zástupcu žalovaného súd zistil, že žalovaný ani nedisponuje informáciami o počte kusov neprededených, umorených a neprevzatých družstevných podielnických listov. Vypočutím žalobcu bolo okrem toho zistené, že informácie označené v žalobnom petite požadoval od žalovaného za účelom získania hlasovacieho práva na výročnej členskej schôdzi družstva. Z výpovede predsedu žalovaného však vyplýva, že podľa stanov družstva hlasovať na výročných členských schôdzach sú oprávnení iba členovia družstva s tým, že každý člen má iba jeden hlas. Žalobca je síce podielnikom

žalovaného, avšak nie jeho členom, preto nie je oprávnený hlasovať na členskej schôdzi. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny a vyhovenia žalobe. Poukázal na to, že splnil všetky podmienky vyplývajúce z § 17d ods. 4 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Žalobca nie je členom žalovaného, avšak je vlastníkom hromadného družstevného podielnického listu vydaného dňa 1.12.2013 na 1372 družstevných podielnických listov v menovitej hodnote 33,193919/1 družstevný podielnický list. Celková hodnota podielnických listov tak predstavuje 45.542,04 Eur. Žalobca teda vlastní hromadný podielnický list v hodnote rovnajúcej sa viac ako 91-násobku základného členského vkladu člena žalovaného. Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že ním požadované informácie sú „inou významnou skutočnosťou s ohľadom na majetkovú a finančnú situáciu družstva" (§ 17d ods. 4 zákona č. 42/1992 Zb.). Družstevné podielnické listy vytvárajú a sú súčasťou majetkovej situácie družstva. Upriamil pozornosť na nález Ústavného súdu SR č. Pl. ÚS 6/96 zo dňa 16.6.1997, z ktorého vyplýva, že „uplatneniu ústavnej zásady o rovnakom zákonnom obsahu a ochrane vlastníckeho práva všetkých vlastníkov nebráni modifikácia obsahu vlastníckeho práva, ktorá vyplýva priamo zo zákonov a možno ju považovať za pojmové obmedzenia vlastníckeho práva. V dôsledku uplatnenia tejto ústavnej zásady bolo teda možné nahradiť majetkové podiely oprávnených osôb v družstvách ich kapitalizáciou do cenných papierov, predstavujúcich zodpovedajúcu majetkovú účasť oprávnených osôb v družstvách". Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že aj ústavný súd sa stotožnil s názorom, že družstevné podielnické listy ako cenné papiere predstavujú zodpovedajúcu majetkovú účasť oprávnených osôb v družstvách, t. j. v zmysle ustanovenia § 17a ods. 1 zákona č. 42/1992 Zb.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu bolo náležite odôvodnené, súd prvej inštancie sa jasne a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi žalobcu, vec správne právne posúdil, dospel k logickým záverom a úsudkom a tie náležite zdôvodnil.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálna úprava reguluje náležitosti odôvodnenia rozsudku v § 220 ods. 2 . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

7. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 . Z uvedeného dôvodu použil pri odôvodňovaní rozhodnutia aj novú terminológiu - označenie „žalobcu" a „žalovaného" namiesto pojmov „navrhovateľ", „odporca", ako sa to uvádza v napadnutom rozsudku.

8. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že základný program sporového konania je formulovaný petitom žaloby, ktorým žalobca požaduje ochranu jeho práv. Je výlučne na ňom, aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 150, 151 . Dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie (§ 120 ods.

4 O.s.p., aktuálne § 154 . Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.

9. Predmetom konania v posudzovanej veci bolo poskytnutie informácií podielnikovi družstva v zmysle § 17d zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Žalobca sa domáhal informácií o všetkých vydaných, neprededených, umorených a neprevzatých družstevných podielnických listov emitenta - žalovaného.

10. Žiada sa uviesť, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Naplnenie práva na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné a hmotnoprávne podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej v prospech žalobcu.

11. Právne posudzovanie veci je úzko spojené s výkladom právnej normy, ktorej použitia sa žalobca dožaduje. V zmysle § 17d zákona č. 42/1992 Zb. sa môže podielnik družstva domáhať okrem iného aj informácií o iných významných skutočnostiach s ohľadom na majetkovú a finančnú situáciu družstva. Aj podľa názoru odvolacieho súdu informácie požadované žalobcom sa netýkajú majetku a finančnej situácie družstva. Družstevný podielnický list je zaradený zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách medzi cenné papiere, ktoré sú definované ako peniazmi oceniteľné zápisy v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorými sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám. 12. V tomto zmysle cenný papier (družstevný podielnický list) sám o sebe nedeklaruje majetkovú situáciu družstva, ale len reprezentuje právo podielnika podieľať sa na hospodárskej činnosti družstva. Vo vzťahu k žalovanému by sa žalobca mohol domáhať konkrétnych informácií deklarujúcich stav majetku žalovaného, čo však nebolo predmetom konania. Pokiaľ požadoval „len" informácie týkajúce sa podielnických listov, tieto samé o sebe nemali vzťah k aktuálnemu stavu majetku a financiám družstva.

13. Za podstatné považoval krajský súd aj preskúmanie skutkových tvrdení žalobcu, ktoré mali odôvodniť poskytnutie informácií tak, ako boli formulované v žalobnom petite. Žalobca zjavne mienil od žalovaného dosiahnuť vyplatenie hodnoty jeho podielu v družstve, keďže sa s touto požiadavkou obrátil na družstvo pred začatím konania, avšak neúspešne. Na pojednávaní v aktuálnom konaní poukazoval na „špeciálny vzorec", ktorý sa používa na výpočet výšky hodnoty podielu a ktorý zrejme mal súvisieť s informáciami požadovanými v žalobe. Odvolací súd sa mohol len domnievať, že konečným cieľom žalobcu je dosiahnutie plnenia od žalovaného a účelom aktuálneho súdneho konania malo byť len deklarovanie informácií smerujúcich k výpočtu výšky takého plnenia. V tejto súvislosti odvolací musí konštatovať, že právo na súdnu ochranu môže dotknutý subjekt využívať len takým spôsobom, aby zbytočne nezaťažoval súdnu moc a iné subjekty práva iniciovaním súdnych konaní, ktoré samé nevedú k vyriešeniu spornosti právneho vzťahu, ale produkujú ďalšie spory. Takýto stav nemožno považovať za akceptovateľný, pretože znamená zneužívanie práva na súdnu ochranu na vyriešenie otázok, ktoré by mohli byť predmetom predbežného posudzovania v konaní s inak vymedzeným predmetom.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania pred súdom druhej inštancie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .