Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1117/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu W. Y., nar. XX. 1. XXXX, bytom G., Q.. M. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom, AK Trenčín, Braneckého 161/12 proti žalovanému: Y. - spoločenstvo vlastníkov bytov so sídlom B. Z., B. XXX/X, IČO: 36 131 407, právne zastúpený JUDr. Alojzom Žitníkom, advokátom, AK Považská Bystrica, Moyzesova 816/100, o zaplatenie 2.051,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27. mája 2015, č.k. 8C/4/2015-174, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 810,22 eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 2.12.2014 do zaplatenia potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 500 eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 2.12.2014 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

IV. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 28%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 810,22 eura s príslušným úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca ako záložca domáhal vydania výťažku z predaja zálohu, ktorý prevyšoval zabezpečenú pohľadávku a nevyhnutné a účelné náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva, pretože mal za to, že si žalovaný ako záložný veriteľ ponechal z výťažku z predaja viac, než na čo má nárok.

2. Ohľadom priznanej sumy 810,22 eur prijal súd prvej inštancie záver, že uvedenú sumu si žalovaný z výťažku predaja zálohu ponechať nemohol. Jedná sa o trovy súdneho konania žalovaného, v ktorom žalovaný ešte pred výkonom záložného práva uplatnil na súde pohľadávku neskôr uspokojenú predajom zálohu. Konanie bolo zastavené pre späťvzatie a o trovách bolo rozhodnuté tak, že žalovanému (tam v postavení navrhovateľa) náhrada trov konania priznaná nebola. Podľa súdu prvej inštancie sa preto vôbec nejedná o náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva. Povinnosť zaplatiť priznanú sumu posúdil súd prvej inštancie právne ako bezdôvodné obohatenie podľa §451 ods. 1 OZ.

3. Zamietnutie zvyšku žaloby zdôvodnil súd prvej inštancie tým, že uplatnená suma predstavuje odmenu za zastupovanie advokátom pri dobrovoľnej dražbe, ako spôsobe výkonu záložného práva, preto s ním

súvisí a žalovaný si ju z výťažku ponechal dôvodne. To tak v časti tarifnej odmeny ako aj v časti paušálnej odmeny 500 eur, pretože obe tieto zložky odmeny advokáta mal preukázateľne vyúčtované a žalovaným uhradené.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa vtedy platného ust. § 142 ods. 2 O.s.p. pri zohľadnení pomeru úspechu strán sporu, v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p., pri použití ktorého vychádzal z toho, že v časti 361 eur bolo konanie zastavené pre správanie žalovaného a v časti 98 eur zavinil zastavenie konania žalobca.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zmienil sa, že o nedoplatku spojenom s užívaním vydraženého bytu za dozvedel až v súvislosti s konaním dražby a zo záverov napadnutého rozhodnutia namietal, že odmena za právne služby súvisiace s dražbou nebola zo strany žalovaného účelne vynaložená. Zvlášť nie pri súčasnom uplatnení tarifnej i paušálnej odmeny. Ďalej s poukazom na ust. § 7c ods. 2 a ods. 9 Zákona o vlastníctve bytov namietal, že vyplatenie odmeny ani samotnú zmluvu s advokátom nebol oprávnený uzavrieť predseda spoločenstva vlastníkov bytov bez schválenia a súhlasu zhromaždenia vlastníkov.

6. Odvolanie podal aj žalovaný, a to proti vyhovujúcemu výroku rozhodnutia a trovám konania. V tejto časti žiadal rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť alebo rušiť a vrátiť na ďalšie konanie. V súvislosti s dražbou považoval za účelné aj náklady súdneho konania predchádzajúceho dražbe, pretože od ďalšieho vedenia tohto konania upustil iba pre pasivitu žalobcu v danom konaní (tam žalovaného) a neustále narastajúci dlh na byte, čomu bolo potrebné bez meškania zabrániť. Ďalej žalovaný poukázal na riadny priebeh dražby ako aj na to, že v nej bola zjavne dôvodne uplatnená identická pohľadávka ako v predchádzajúcom súdnom konaní 4C/16/2014 a trovy tohto konania vo výške 810,22 eur aj preto žalovanému patria a nie je dôvod na vydanie tejto sumy žalobcovi. K otázke uplatnenie kombinovanej odmeny advokáta žalovaný uviedol, že sa jedná o postup v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z.z. a bežnú prax. Napadnutým rozhodnutím uloženú povinnosť považoval preto žalovaný za úplne nedôvodnú a poukázal na to, že na daný prípad nie je možné vôbec aplikovať inštitút bezdôvodného obohatenia. Žalobcom namietanú dohodu o poskytnutí právnych služieb považoval za riadne a platne uzatvorenú. Ohľadom rozhodnutia o trovách konania nesúhlasil so záverom napadnutého rozhodnutia, že v časti 361 eur vzal žalobca žalobu späť pre správanie žalovaného. Uvedená suma predstavovala preplatok na platbách súvisiacich s užívaním bytu, ktorý vznikol a bol písomne vyšpecifikovaný dňa 25. 2. 2015, pričom žalobou bol uplatnený už dňa 9. 1. 2015. Z vyúčtovania bolo zrejmé, že preplatok bude vyplatený v máji 2015, čo sa aj stalo a žalovaný sa tak nedostal do omeškania. Žaloba v tejto časti preto nebola podaná dôvodne. Tak ako žalobca zavinil zastavenie konania v časti 98 eur, rovnako je potrebné výlučne žalobcovi pričítať zavinenie zastavenia konania v časti o 361 eur. Z uvedeného potom vyplýva, že v konaní nie je pomer úspechu približne rovnaký, ale úspech žalovaného prevyšuje úspech žalobcu.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu považoval rozhodnutie v žalobcom napadnutej časti za vecne správne.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 378 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo vyhovujúcom výroku potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a v zamietavom výroku zmeniť podľa § 388 CSP.

9. Rozhodujúcou otázkou konania bolo posúdenie, ktoré náklady záložného veriteľa, v tomto prípade žalovaného, súvisiace s výkonom záložného práva sú na výkon záložného práva nevyhnutne a účelne vynaložené. Iba na úhradu takýchto nákladov mal totiž žalovaný právo voči žalobcovi v zmysle § 151 l ods. 3 a iba takéto náklady si mohol v danom prípade ponechať z výťažku dražby v zmysle § 25 ods. 1 Zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Časť výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku a nevyhnutne a účelne vynaložené náklady v súvislosti s výkonom záložného práva bol žalovaný povinný vydať žalobcovi podľa § 151m ods. 10 OZ. V tomto ustanovení a nie v bezdôvodnom obohatení je daný aj právny základ žaloby, čo však na rozhodujúcu otázku veci nemá zásadný vplyv.

10. Čo sa týka priznanej sumy 810,22 eur pripadajúcej na trovy súdneho konania 4C/16/2014, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a má za to, že sa nejedná o nevyhnutne a účelne vynaložené náklady súvisiace s výkonom záložného práva. I keď bola v danom súdnom konaní

uplatnená pohľadávka, ktorá bola neskôr uspokojená výkonom záložného práva, nebolo predmetné súdne konanie pre výkon záložného práva vôbec potrebné. Bolo vecou žalovaného, aký spôsob zvolí pre uspokojenie svojho nároku voči žalobcovi. Pokiaľ sa najprv rozhodol pre súdne konanie a v jeho priebehu zmenil svoje rozhodnutie tak, že zvolil výkon záložného práva a žalobu zobral späť, bolo to výlučne jeho voľbou optimálneho spôsobu realizácie práva a náklady takejto optimalizácie voľby nemôžu ísť na ťarchu žalobcu. Pre výkon záložného práva nie sú nevyhnutné také náklady záložného veriteľa (§ 151 l ods. 3 , ktoré boli spojené s inými spôsobmi uplatnenia práva než je samotný výkon záložného práva, pokiaľ neboli pre výkon záložného práva podmienkou, bez splnenia ktorej by výkon záložného práva nebol realizovateľný. V danom prípade súdne konanie o zaplatenie dlhu takouto podmienkou pre výkon záložného práva na jeho splnenie nebolo a k výkonu záložného práva bolo možné pristúpiť aj bez uplatnenia pohľadávky na súde. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie v jeho vyhovujúcej časti potvrdil.

11. Ohľadom zamietavej časti zmenil odvolací súd napadnuté rozhodnutie tak, že žalovanému uložil zaplatiť tiež 500 eur s príslušenstvom pripadajúcich na paušálnu odmenu advokáta za zastupovanie pri realizácii výkonu záložného práva. Stotožňujúc sa so žalovaným v názore na prípustnosť kombinovanej odmeny advokáta aj pri tomto druhu právnej služby a nespochybňujúc skutkové závery súdu prvej inštancie, že žalovaný advokátovi aj kombinovanú odmenu vyplatil, má odvolací súd za to, že pri totožných pojmoch právnych predpisov je potrebné v záujme jednoty a vnútornej nerozpornosti práva takéto pojmy aj totožne vykladať. Preto ohľadom účelnosti trov právneho zastúpenia nie je dôvod posudzovať pojem účelnosti odlišne ako je to v občianskoprávnom súdnom konaní (bývalý § 142 ods. 1 O.s.p., resp. súčasný § 251 , teda tak, že účelne vynaloženými trovami právneho zastúpenia sú iba náklady právneho zastúpenia vo výške tarifnej odmeny v zmysle príslušných ustanovení Vyhl. č. 655/2004 Z.z. Bez ohľadu na to, že spravidla náklady právneho zastúpenia aj v súdnom konaní výšku tarifnej odmeny presahujú.

12. Vo zvyšku zamietavého výroku sa odvolací súd so zamietnutím žaloby stotožnil. Právne zastúpenie v procese výkonu záložného práva nie je možné považovať za neúčelné a nie nevyhnutné. Ako každý právom upravený postup má svoje špecifiká, pri ktorých nemožno spravodlivo požadovať, aby účastník tohto postupu nevyužil kvalifikovanú pomoc, za ktorú je potom samozrejme potrebné poskytnúť odmenu. Neobstojí ani námietka žalobcu, že predseda spoločenstva vlastníkov bytov nie je oprávnený na uzatvorenie zmluvy o právnej pomoci bez schválenia a súhlasu zhromaždenia vlastníkov bytov, pretože sa jedná o svojvoľné hospodárenie s finančnými prostriedkami všetkých vlastníkov bytov a nemá oporu v zákone. I keď do právomoci zhromaždenia patrí schvaľovanie použitia prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 7c ods. 2 písm. e) Zák. č. 182/1993 Z.z.) a rozhodovanie o použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 7c ods. 9 písm. e) Zák. č. 182/1993 Z.z.), súčasne schvaľuje aj vykonanie dobrovoľnej dražby v zmysle (§ 7c ods. 2 písm. i) Zák. č. 182/1993 Z.z.). Keďže dražba je nevyhnutne spojená aj s nákladmi na jej realizáciu, zahŕňa schválenie dražby v sebe aj rozhodnutie o použití prostriedkov z fondu na úhradu nákladov, ktoré sú s dražbou spojené aj bez toho, aby toto použitie prostriedkov na dražbu bolo zhromaždením osobitne prerokované a schválené. Odvolacie dôvody žalobcu týkajúce sa uvedeného preto neboli uplatnené dôvodne, konanie predsedu spoločenstva pri zabezpečení právnych služieb potrebných pre výkon záložného práva nezakladalo dôvod, pre ktorý by sa v zamietnutej časti žaloby nejednalo o náklady nevyhnutné a účelné pre výkon záložného práva.

13. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutia rozhodol odvolací súd aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Vzhľadom na to, že splatnosť preplatku 361 eur bola podľa vyúčtovania určená až na 5/2015 a žaloba bola podaná v 1/2015 nebola ohľadom tejto časti podaná dôvodne, ako to vyžadovalo vtedy platné ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. pre uloženie povinnosti náhrady trov zastaveného konania odporcovi. Trovy celej zastavenej časti konania (459 eur) bol tak povinný znášať žalobca podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., pretože späťvzatím časti žaloby zavinil zastavenie konania v danom rozsahu. V časti žaloby, o ktorej bolo rozhodnuté vo veci samej mal žalobca neúspech v časti 740,88 eur (2.051,10 - 1310,22). Neúspech žalobcu v rozsahu 740,88 eur spolu s rozsahom zastavenej časti 459 eur predstavuje spolu cca 1.200 eur, čo sa tesne približuje neúspechu žalovaného v rozsahu priznanej sumy cca 1.300 eur, preto odvolací súd o trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. V odvolacom konaní bola predmetom konania už iba suma 2.051,10 eur (teda bez zastavenej časti konania), z ktorej mal žalobca úspech tak v potvrdzujúcom výroku ohľadom 810.22 eur ako aj v časti 500 eur meniaceho výroku. Celkový úspech žalobcu v odvolacom konaní tak predstavuje po zaokrúhlení 64 % (1310,22/2051,10) a úspech žalovaného v odvolacom konaní predstavuje zamietavá časť meniaceho výroku, po zokrúhlení 36 % (740,88/2051,10). Uvedený pomer úspechu strán sporu zakladá nárok žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 28 %.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.