Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/616/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej , v právnej veci žalobcu Ing. E. K., T. R. P.O., U. Č.. XX, proti žalovanej Rapid life životnej poisťovni, a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska č.2, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, B.Nemcovej č. 22, o zaplatenie 7.539,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.5.2015 č.k. 10C 206/2008-296 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 7.539,-eur s 9% úrokom z omeškania od 14.5.2012 do zaplatenia a na trovách konania sumu 2.799,28 eura všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poistného plnenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili poistnú zmluvu pre prípad smrti a dožitia na základe ktorej sa žalobca zaviazal platiť poistné. predmetom ktorej bolo životné poistenie žalobcu so začiatkom poistenia 13.5.1997 a s koncom poistenia 13.5.2012 s dojednaným poistným 1.073,-korún mesačne. Žalovaná sa zaviazala pre prípad dožitia žalobcu vyplatiť mu sumu 227.120,-Sk, teda žalovanú sumu 7.539,-eur. Poistná doba na základe zmluvy mala byť v trvaní 15 rokov s tým, že posledných 5 rokov poistné už nebude platené. Bola dohodnutá aj poistná suma pre prípad smrti žalobcu vo výške 150.000,-Sk. Súd ako predbežnú otázku riešil, či v danom prípade poistný vzťah zanikol následnou nemožnosťou plnenia v dôsledku zmeny právneho predpisu tak, ako uvádzala žalovaná a dospel k záveru, že poistná zmluva zanikla až uplynutím doby na ktorú bola dojednaná a teda nezanikla na základe tvrdenej nemožnosti plnenia. Súd sa nestotožnil s obranou žalovanej v tom, že kroky realizované vo vzťahu k žalobcovi, ktorých výsledkom bolo oznámenie o zániku poistenia mali predstavovať zosúladenie zmluvného vzťahu s novou právnou úpravou, pretože takýto záver z obsahu týchto úkonov vôbec nevyplýva. Súd sa tiež nestotožnil s názorom žalovanej, že v dôsledku vykonanej kontroly dozorujúcim orgánom bola poisťovňa nútená pod hrozbami uloženia vysokých pokút urobiť nové prepočty poistného v už existujúcich zmluvných vzťahoch. Podľa názoru súdu je nepochybné, že zmena právnej úpravy môže mať za následok následnú objektívnu nemožnosť plnenia a koniec možných spôsobov zániku zmluvného vzťahu, avšak podľa názoru súdu zavedením § 31a zákona č. 186/2004 Z.z. nedošlo k takej zmene právneho predpisu alebo právnej úpravy, ktorá by predstavovala následnú objektívnu nemožnosť plnenia a teda zánik vzťahu. Žalovaná v konaní nepreukázala nemožnosť plniť

z predmetnej poistnej zmluvy v zmysle ust. § 585 ods. 1,2 Obč. zákonníka, pretože žalovaná tvrdenú nemožnosť plniť z poistnej zmluvy mohla vykryť aj inými spôsobmi ako len zmenou poistnej zmluvy na ktorú žalobca nepristúpil. Platí teda, že pokiaľ záväzok možno splniť hoci za sťažených podmienok, alebo s väčšími nákladmi, nejde o prípad zániku záväzku. Poistná zmluva, ktorú uzatvorili účastníci predstavuje založenie záväzkového vzťahu súkromno-právnej povahy a práva a povinnosti z nej vyplývajúce sa riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom, pričom zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve je predpisom verejného práva, ktorý neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali uzavierania ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán. Preto aj povinnosť uložená v ust. § 31a tohto zákona predstavuje zásah verejnoprávneho charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovní, ktorý súčasne nezasahuje do konkrétnych súkromnoprávnych vzťahov, t.j. uzatvorených poistných zmlúv, keďže to zákon výslovne neustanovuje. Ďalej bol súd toho názoru, že nesúhlas poisteného so zmenou poistnej zmluvy - doplatenie poistného z dôvodu nesprávnej kalkulácie pri výpočte výšky poistného zo strany poisťovne, nemôže byť na úkor zmluvnej strany - poisteného ako spotrebiteľa, ktorý vstúpil s poisťovňou do poistného vzťahu za určitých a konkrétnych zmluvných podmienok. Žalobcu nemožno nútiť, aby pristúpil k takej zmene poistnej zmluvy, ktorou by v konečnom dôsledku zhoršil svoje zmluvné postavenie. Preto sú účastníci pôvodnou zmluvou viazaní a teda žalovaná nemá nárok na doplatok poistného od žalobcu. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že žalobca neplatil poistné riadne a včas poukázal súd prvej inštancie na článok 9 ods.. 1 a 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie. V tejto súvislosti mal súd za preukázané, že žalobca za prvé poistné obdobie riadne uhrádzal poistné a za ďalšie obdobie platil žalobca tiež poistné riadne, aj keď s dvoj až trojdňovým omeškaním, avšak nikdy mu zo strany žalovanej nebola v zmysle Občianskeho zákonníka doručená výzva na úhradu dlžného poistného. Nikdy nebol zo strany poisťovne upovedomený o tom, že je v omeškaní s platbami poistného, teda zo strany žalovanej neboli splnené zákonné ani zmluvné podmienky pre redukciu poistnej sumy. Súd teda konštatoval, že keďže nedošlo k zmene poistnej zmluvy, nedošlo ani k zániku poistenia dohodou, preto vychádzal z názoru, že nie je žiaden, ani iný zákonný dôvod zániku poistenia a nie je daný ani dôvod na redukciu poistnej sumy, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie vznikla už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu a na takéto protiprávne sadzby a pokračovala aj za pôsobnosti zákona č. 95/2002 Z.z. resp. zákona č. 8/2008 Z.z.. Tu štát pochybil a v dôsledkom jeho pochybenia bolo vydanie povolenia nielenže poistnou, matematicky neprávnymi alebo logicky podľa vyššieho aj s nevyhnutne protiprávnymi sadzbami poistného ( kalkuláciami). Za nesprávny teda považuje záver súdu, že protiprávnosť v uvedených sadzbách poistného vznikla až za pôsobenia novely zákona č. 95/2002 Z.z. v podobe § 31a. Uvedený nesprávny skutkový a právny záver súdu o čase vzniku protiprávnosti sadzieb je dôsledkom neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu, keďže súd ignoroval protokol o kontrole Národnej banky Slovenska z roku 2007, znalecký posudok č. 4/2008, ktorí je tvrdenie o protiprávnosti použitých sadzieb v poistnej zmluve jednoznačne konštatovali ako i dôsledok nesprávneho právneho posúdenia uvedeného zo strany súdu. Použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho úkonu robí celý úkon neplatným v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Poistná zmluva tak platne nevznikne ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, tak potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 Obč. zákonníka absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľkovek zákonom a nie iba Občianskym zákonníkom zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 Obč. zákonníka použilo slovné spojenie. Súd opomenul vo svojich úvahách právne významnú skutočnosť, že orgán dohľadu, ktorý zistil autoritatívnym spôsobom nesprávnosť použitých sadzieb, nezisťuje v dohľadaných subjektoch akékoľvek nedostatky v činnosti a to azda podľa ľubovoľných kritérií, ale len nedostatky podľa zákonných kritérií, t.j. musí byť zrejmé, že zistené nedostatky sú jednoznačne zo strany dohľadaného subjektu postupy alebo úkony protiprávne. Poistno-matematická nesprávnosť vo výške poistného dosiahla teda až takú intenzitu, že sa stala protiprávnou . Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor pre zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitosti poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Vzhľadom na negatívne vymedzenie toho, ktoré neplatné

právne úkony sú absolútne neprávnymi úkonmi, je zjavné, že aj v tomto prípade ide o absolútnu neplatnosť na ktorú súd musí prihliadnuť ex offo. Súd si túto povinnosť zjavne nesplnil. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že súd procesne opomenul splniť svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 a neusmernil ju pri jej procesnom postupe, na aké otázky súdu sa má dôkazne reagovať. Má za to, že rozhodnutie súdu má všetky znaky tzv. prekvapivého rozhodnutia, keď aj z rozsudku sa dozvedela, ktoré jeho tvrdenia sú podľa súdu údajne nepreukázané, resp. ako súd hodnotil skutkové a právne nesprávne sadzby poistného vo väzbe na poistné plnenie. Dôsledkom toho je, že až v odvolacom konaní musí predložiť dôkazy, ktoré pri preukázaní skutočnosti z nich vyplývajúcich by zákonite viedli k inému rozhodnutiu súdu vo veci samej. Snažila sa riešiť ňou nezavinenú situáciu vzniknutú nesprávnym postupom štátu s minimálnymi ekonomickými dôsledkami pre klienta. Poistná zmluva totiž ako absolútne neplatný právny úkon v dôsledku vyššie uvedeného totiž právne ani nikdy nevznikla. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinnosti, ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť, ani konvalidáciou, ani ratihabíciou. Súd nesprávne posúdil nedostatok spočívajúci v protiprávne stanovenej výške poistného vo väzbe na poistné plnenie len ako chybu v počítaní, pričom je zrejmé, že protiprávne stanovené poistné v podstatnom ustanovení poistnej zmluvy zakladá samo o sebe protiprávnosť celého tohto právneho úkonu. Je nepochybné, že takýto právny úkon sám o sebe je odporujúci zákonu a ako taký v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom. Má za to, že z predložených listín (protokol z roku 2007, znalecký posudok 4/ 2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačne skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom 24/1992 Zb. o poisťovníctve.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k zániku poistného vzťahu v dôsledku zmeny právneho predpisu, ale až následne uplynutím poistnej doby, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak zaviazal žalovanú na plnenie dohodnutej poistnej sumy. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového a právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci spočívajúci v tom, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť spôsobujúca zánik poistnej zmluvy z dôvodu nemožnosti plnenia, ktorý následne aj správne právne posúdil ak žalovanú zaviazal na výplatu poistného plnenia. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu veci, preto odvolací súd poukazuje na skutočné zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

10. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že k zániku poistnej zmluvy došlo v dôsledku nemožnosti plnenia, resp. v zmysle čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok.

11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná v konaní nepreukázala, aby došlo medzi účastníkmi k dohode o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ išlo o možnosť ukončenia poistenia a nepreukázala ani takú skutočnosť, ktorej následkom by bola neplatnosť poistnej zmluvy. Správne súd konštatoval, že k zániku poistenia nedošlo v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovanej a rovnako správne konštatoval, že k zániku zmluvného vzťahu nedošlo ani z dôvodu nemožnosti plnenia zo strany žalovanej podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná aj v podanom odvolaní uvádza, že k zániku právneho vzťahu medzi účastníkmi došlo v dôsledku jej nemožnosti plnenia, odvolací súd na potvrdenie správnosti záverov súdu prvého stupňa uvádza nasledovné.

13. V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že účastníci uzatvorili poistnú zmluvu UDP- K so začiatkom poistenia 13.5.1997 a koncom poistenia 13.5.2012 s dobou platenia poistného 10 rokov s výškou poistného 1.073,- Sk mesačne. V zmluve dohodli poistnú sumu pre prípad smrti vo výške 150.000,- Sk a pre dožitie vo výške 227.120,- Sk. Žalovaná listom zo dňa 23.6.2008 oznámila žalobcovi, že dňom 15.6.2008 o 00.00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a zároveň aj oznámila, že odkúpna hodnota v sume 90.340,- Sk mu bude vyplatená.

14. Žalovaná je toho názoru, že k zániku poistného vzťahu došlo z dôvodu nemožnosti jej plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka, a to v dôsledku zmeny právneho predpisu zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, ktorý s účinnosťou od 1.5.2004 bol novelizovaný zákonom 186/2004 Z. z., a ktorý v § 31a určil poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistných matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. V tejto súvislosti poukazovala zároveň na skutočnosť, že dokazovaním v konaní pred súdom prvého stupňa bolo spoľahlivo preukázané - protokolom Národnej banky Slovenska o vykonanom dohľade zo dňa 29.10.2007 - že v prípade poistného produktu UDP- K nebolo poistné vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsob ich umiestnenia, a teda že poistné bolo určené v nižšej výške ako správne poistno-matematicky malo byť.

15. K uvedeným tvrdeniam žalovanej je potrebné uviesť, že aj keď ustanovenie § 31a zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve stanovilo poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno- matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsob ich umiestnenia, neznamená to však, že pred účinnosťou tohto ustanovenia žalovaná nemala povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno- matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov. Práve naopak ako žalovaná vo svojich podaniach uviedla v roku 1995 Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako dozorný orgán nad poisťovníctvom jej schválilo kalkuláciu poistnej sadzby UDP-K v rámci obchodného plánu. Táto kalkulácia bola označená za správnu aj v roku 1999 (porovnaj protokol o kontrole zo dňa 4.6.1999 a za správnu bola označená aj Úradom pre finančný trh dňa 13.2.2003 (porovnaj protokol o vykonanom dohľade). Žalovaná bola teda toho názoru, že pri kalkulácii produktu UDP-K, t.j. pri stanovení poistného postupovala v súlade s takým vzorcom, ktorý bol aprobovaný a opakovane verifikovaný orgánom dohľadu (dozoru) nad poisťovníctvom.

16. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

17. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 C.s.p..

18. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).