Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-55-2022.pdf
PDF · 114.45 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/55/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky X. K., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt V. XXXX/XXX, XXX XX V., zastúpenej JUDr. Renátou Barbušovou, advokátkou so sídlom Štúrova 13, 810 00 Bratislava, a manžela C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. jazerá XXX, XXX XX F., zastúpeného JUDr. Mikulášom Pinnelom, bytom Svätoplukova 11, 903 01 Senec, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom G. F. K., nar. XX.XX.XXXX a G. F. K., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/150/2020-78, zo dňa 11.10.2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/150/2020-78 zo dňa 11.10.2021 sa vo výroku III. a IV. m e n í tak, že
Otec je povinný platiť výživné na maloletú G. F. K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 250 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc nadobudnutím právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.
Otec je povinný platiť výživné na maloletú G. F. K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 200 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc nadobudnutím právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. 28P/150/2020-78, zo dňa 11.10.2021, vo výroku I. rozviedol manželstvo C. K., nar. XX.XX.XXXX a X. K., rodenej F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu N. T., vo zväzku 3, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom 1, vo výroku II. na čas po rozvode manželstva maloleté deti G. F. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletú G. F. K., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky, vo výroku III. určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú G. F. K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 250 eur mesačne k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením tohto rozsudku, vo výroku IV. otec uložil povinnosť platiť výživné na maloletú G. F. K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 200 eur mesačne, vždy k 15. temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením tohto rozsudku, vo výroku V. styk otca s maloletou G. F. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletou G. F. K., nar. XX.XX.XXXX neupravil, vo výroku VI. určil že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude matka, vo výroku VII. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkom nemá nárok na ich náhradu.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, § 24, § 25, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 52, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) a tým, že na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodným listom maloletých detí, zápisnicou z informatívneho výsluchu rodičov zo dňa 18.06.2021, obsahom spisu sp.zn. 27P/13/2019 a sp.zn. 27P/151/2020, dospel k záveru o kvalifikovanom rozvrate manželstva, ktoré si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva. Za preukázané mal, že manželia od 9/2018 nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo nemajú záujem obnoviť, manžel sa odsťahoval do Austrálie a manželka o ňom nemá žiadne informácie. Na čas po rozvode manželstva maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke, bez úpravy styku otca s maloletými deťmi na čom bola zhoda zo strany obidvoch rodičov. Zastupovaním maloletých detí a správou ich majetku oprávnil matku, prihliadol na výnimočnosť situácie dôvodiac vysťahovaním sa otca do cudziny, ktorý s matkou nekomunikuje, jej telefónne číslo si zablokoval a matka nemá vedomosť kde sa zdržiava. Pri určení výšky výživného na maloleté deti na čas po rozvode manželstva vychádzal zo zákonných kritérií, odôvodnených potrieb maloletých detí, výlučnej osobnej starostlivosť matky o maloleté deti, zohľadňujúc schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Zdôraznil, že matka, ktorá sa o maloleté deti osobne stará si vyživovaciu povinnosť plní predovšetkým svojou osobnou starostlivosťou. Na starne maloletých detí mal za preukázané, že v školskom roku 2021/2022 maloletá G. navštevuje 9. ročník a maloletá G. 2. ročník základnej školy, mesačné výdavky na maloleté deti predstavujú náklady na stravu 200 eur, drogériu a kozmetika 15 eur, lieky 30 eur, električenku 24 eur, mobil 16 eur, oblečenie obuv 66 eur, voľnočasové aktivity cca 50 eur, tanečnú G. 50 eur a G. 55 eur, tenis 45 eur, školskú jedáleň 30 eur, príspevok ZRPŠ 13 eur, príspevok do triedneho fondu 5 eur, školské pomôcky pre maloletú G. 10 eur, pre maloletú G. 13 eur, na okuliare 16 eur mesačne, maloletá G. navštevuje logopéda 1x týždenne, nepravidelné výdavky na školské výlety, školu v prírode, lyžiarsky výcvik a letné tábory 50 eur mesačne, meniny, narodeniny, Vianoce po 200 eur ročne. Matkou vyčíslené výdavky na maloleté deti súd prvej inštancie považoval za dôvodné a aj primerané, pokrývajúce základne potreby maloletých detí a odzrkadľujúce životnú úroveň matky. Vychádzal z priemerného mesačného príjmu matky 1.119,33 eur, zamestnanej v spol. T. P. Sk, s.r.o., ktorá v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a poberá od 2/2020 čiastočný invalidný dôchodok 269,20 eur mesačne a prídavky na maloleté deti po 24,95 eur mesačne. Pokiaľ ide o jej majetkové pomery matky, je podielovou spoluvlastníčkou bytu na Z. ulici v V. v pomere 1/8, v ktorom býva jej matka. Zohľadnil, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom neplní, osobne sa o deti nestará. Na strane otca nezohľadnil jeho tvrdenia, že jeho jediný príjem predstavuje starobný dôchodok z Rakúska vo výške 241 eur mesačne, okrem ktorého nemá žiadne úspory a je nemajetný. Poukázal na výpoveď otca na informatívnom výsluchu zo dňa 18.06.2021 sp.zn. 27P/151/2020 a skutočnosť, že otec sa pojednávania súdu vo veci samej dňa 11.10.2021 nezúčastnil, pričom jeho zástupca nevedel zodpovedať základné otázky ohľadom miesta jeho pobytu a jeho majetkových pomerov. Súd prvej inštancie zisťoval majetkové pomery otca aplikujúc vyšetrovací princíp CMP a za preukázané považoval zistenia z obsahu spisu vedeného pod sp.zn. 27P/151/2020, in concreto z informatívneho výsluchu rodičov zo dňa 18.06.2021, na ktorom otec osobne potvrdil, že žije v Austrálii, že pred svojim odchodom v r. 2020 predal rekreačný dom na F. jazerách v F. za 210.000 eur a predtým v r. 2019 dom na V. ulici v V. za 230.000 eur, teda celkovo za 2 roky disponoval sumou 440.000 eur. Zohľadniac otcom tvrdené skutkové okolnosti týkajúce sa predaja jeho nehnuteľného majetku a finančných prostriedkov takto získaných ustálil možnosti otca, ktoré mu umožňujú podieľať sa na výžive a potrebách detí v primeranej miere, zodpovedajúcej zákonným kritériám určovania výživného na maloleté deti. Zohľadnil, že otec prenechal celkovú starostlivosť a výchovu maloletých deti na matke a pre svoj život si vybral Austráliu, s neporovnateľne vyššími nákladmi na život. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu vo vzťahu k výrokom o výživnom na maloleté deti podal odvolanie otec podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), h) CSP, navrhujúc rozhodnutie v napadnutej zmeniť a výživné na maloleté deti určiť po 50 eur mesačne. Nesúhlasil s určenou výškou výživného prevyšujúcej jeho dôchodok. Namietal, že súd prvej inštancie podrobne nevyhodnotil zvukový záznam a zápisnicu z predbežného prejednania veci konaného dňa 18.06.2021, z ktorej vyplýva jeho vyjadrenie ako naložil so svojím majetkom a finančnými prostriedkami získanými z predaja svojich nehnuteľností. Uviedol, že peniaze z dedičstva z roku 2011 a 2017 použil na splatenie pôžičiek a úverov z pred uzavretím manželstva. Na svadbu v zahraničí v r. 2007 minuli 10.000 eur, kedy mu aj odcudzili 5.000 eur. Uviedol, že uhradil úver matky, ktorý si zobrala pred manželstvom a za ktorý ručil, pričom hradil splátky úveru počas manželstva. Tieto okolnosti by podľa neho podstatne zmenili názor konajúceho súdu, že v čase rozvodu už nedisponoval
potrebným majetkom. Pri predbežnom prejednaní veci uviedol, že vzhľadom na jeho psychický stav, ktorý mu neverou privodila matka začal piť, hrať na automatoch, investoval na internetovej burze s Bitcoinom a podstatnú časť finančných prostriedkov prehral a bol donútený odísť do Austrálie, kde našiel pomoc od priateľov. Súd sa s týmito podstatnými skutočnosťami nevysporiadal a nevzal do úvahy kto zapríčinil rozpad manželstva. Uviedol, že pred uzatvorením manželstva v roku 2006 si zobral úver cca 2.000.000 SK (66.000 eur), ktorý splácal, v 6/2011 dostal v hotovosti dedičstvo vo výške cca 30.000 eur, ktoré spoločne minuli (10.000 eur na úhradu úveru, 10.000 eur na svadbu švagrinej v Madride v 7/2011). V 4/2012 predal starý rodinný dom po matke za 84.000 eur, 10.000 eur použili na splátku úveru a uhradili úver matky 56.000 eur. V 3/2014 a 8/2016 uskutočnil cestu do Austrálie za 3.000 eur za cestu. Uviedol, že od roku 2014 do 2018 2-3 krát ročne financoval dovolenku rodiny v Hoteli Senec, v 7/2016 dovolenku v Španielsku za 4.000 eur. Od 12/2017 do 5/2019 splácal dlh do Sociálnej poisťovni v celkovej výške 6.595 eur. Tvrdil, že všetky zdedené peniaze investoval do rodiny a minul počas manželstva do 10/2018, kedy ho manželka opustila. Podstatnú časť finančných prostriedkov ktoré mu zostali prehral a prepil. Toto skratové konanie ho priviedlo k dlhom, ktoré vykrýval ďalšími dlhmi, pričom celá situácia sa vyhrotila v 5/2019, kedy bol pre dlhy nútený predať rodinný dom na Z. v Bratislave za 230.000 eur, z čoho vyrovnal svoje dlhy a zostatok investoval na internetovej burze W. do Bitcoinu a zlata, avšak prišiel o väčšinu investovaných peňazí. Začiatkom roka 2020 mu známa z Austrálie navrhla, aby sa k nej presťahoval, túto ponuku prijal a v 6/2020 predal chatu v F. za cca 210.000 eur, vyplatil 5.000 eur províziu realitnej kancelárie a odsťahoval sa do Austrálie. Uviedol, že peniaze z predaja chaty po úhrade nákladov s presťahovaním opäť investoval do Bitcoinu a zase prerobil a peniaze tak ako rýchlo prišli, tak aj rýchlo odišli. Nie je pravdivé tvrdenie, že životné náklady na život v Austrálii sú podstatne vyššie ako na Slovensku, čo súd neskúmal. Tvrdil, že je nemajetný, nemá žiadne úspory, príbuzných a žije len z dôchodku a pomoci priateľov z Austrálie.
4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením, že by prvoinštančný súd podrobne nevyhodnotil zvukový záznam a zápisnicu z predbežného prejednania veci zo dňa 18.06.2021, ktorého sa ako jediného zúčastnil aj samotný otec, kedy sa podrobne vyjadril k svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, že je poberateľom starobného dôchodku, žije v Austrálii u známych na pláži, údajne zadarmo, pričom adresu odmietol uviesť. Najmä však potvrdil predaj nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, t.j. rodinného domu s garážou a pozemkami na V. ulicu v V. v 5/2019 (za 230.000 eur) a rekreačnej chaty s lodenicou, garážou a pozemkami v Senci v 6/2020 (za 210.000 eur), celkovo spolu za ním uvedenú sumu 440 000 eur. Poukázala na majetkové pomery otca, ktorý dedením nadobudol po matke 30.000 eur a rodinný dom v Malackách, ktorý predal za 85.000 eur a po otcovi 17.000 eur a rodinný dom na V. ulici v V. ktorý neskôr v 5/2019 predal za 230.000 eur. Otec už v priebehu predchádzajúceho zastaveného súdneho konania zámerne zamlčal, že už v tom čase disponoval značnými finančnými prostriedkami z predaja jeho rodinného domu na V. ulici v Bratislave (posledné pojednávanie v predmetnom zastavenom konaní dňa 07.10.2019 na ktorom otec vzal návrh späť, kedy priznal predaj tohto rodinného domu v 5/2019). K tvrdeniam otca, že všetky peniaze minul na výplatu dlhov z pôžičiek a investovaním na internetovej burze do Bitcoinov a zlata uviedla, že tieto nijakým spôsobom nekonkretizoval ani nepreukázal, nikdy sa doposiaľ o nich nezmienil, ani v predchádzajúcom zastavenom súdnom konaní sp.zn. 27P/13/2019, kedy na pojednávaní dňa 24.06.2019 ako svoje jediné dlhy uviedol len mesačnú splátku banke 69 eur z prečerpanej kreditnej karty a dlh voči Sociálnej poisťovni v celkovej výške 6.595 eur ktorý mal splácať od 12/2017 do 05/2019. V súvislosti s investovaním finančných prostriedkov na internetovej burze ETORO do Bitcoinu a zlata uviedla, že otec prostredníctvom jeho zástupcu na pojednávaní dňa 08.12.2021 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 27P/151/2020 krátkou cestou doložil doklady o uvedených investíciách, pričom sa jedná o nepresné a neúplne výpisy z internetového portfólia z ktorých nijako nevyplýva, že sa jedná o skutočný účet otca. Zdôvodnenie nemajetnosti otca v odvolaní je zmätočné a zavádzajúce, zamlčovanie podstatných skutočností ohľadne finančných prostriedkov a majetku a ničím nepodložené rôzne tvrdenia o jeho následnej strate sú účelové s úmyslom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Za zavádzajúce považovala aj tvrdenie, že jediným zdrojom príjmu otca z ktorého v Austrálii žije je starobný dôchodok a to vzhľadom na tamojšiu životnú úroveň a náklady na zdravotnú starostlivosť. Okolnosti uvedené v ním predloženom článku o životných nákladoch v Austrálii sa netýkajú otca a sú irelevantné. Pokiaľ ide o vyplatenie jej úveru otcom v sume 56.000 eur uviedla, že úver si zobrala počas trvania vzťahu s otcom tesne pred uzavretím manželstva, ktorý bol použitý na kúpu rodinného domu v F. už počas trvania manželstva, ktorý spoločne splácali a v ktorom ako rodina žili až do jeho predaja aj so ziskom v 5/2016 a presťahovania sa do rodinného domu na V. ulici v V.. Za zavádzajúce považovala tvrdenie otca o jeho údajnom
zlom psychickom stave, požívania alkoholu a hre na automatoch, ktoré doposiaľ nikde neuvádzal a to ani v predchádzajúcom zastavenom konaní sp.zn. 27P/13/2019, v ktorom boli šetrené pomery v jeho domácnosti v 6/2019, kedy ÚPSVaR Pezinok, pracovisko Senec v správe zo dňa 10.06.2019 nezistil žiadne nedostatky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti, ktoré v tomto čase chodievali k otcovi na chatu do F.. Nemožno zohľadniť jeho tvrdenia o neuváženom narábaní so svojimi financiami, ktoré údajne vynaložil na hazardné hry, alkohol a investovaním na burze, keďže je povinný svoje majetkové pomery a výdavky usporiadať v záujme plnenia si vyživovacej povinnosti (§ 75 Zákona o rodine). Uviedla, že otec celý život pôsobil ako profesionálny fotograf a v súčasnosti už nepracuje. Zdôraznila, že všetku starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje sama, otec na výživu detí neprispieva, maloleté deti nečakaným odchodom otca z ich života utrpeli psychickú traumu a jeho odchod znášajú veľmi ťažko.
5. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
6. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom, sp.zn. 28P/150/2020-78 zo dňa 11.10.2021, rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, ktoré na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku oprávnil matku, styk otca s maloletými deťmi neupravil a uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú G. 250 eur mesačne a na maloletú G. 200 eur mesačne. Vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku.
7. V danom prípade podal odvolanie otec len proti výrokom rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o výživnom na maloleté deti na čas po rozvode manželstva. Výrok rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2022.
8. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je.
9. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, ako aj určenia výšky výživného na maloleté deti, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy, alebo predložené nové dôkazy ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie k určenej výške výživného na maloleté deti, na ktoré ako správne poukazuje.
10. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie (§ 75 Zákona o rodine). Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča.
11. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.
12. Odvolací súd preskúmal odvolaním otca napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie III. a IV. týkajúce sa výšky výživného na maloleté deti ako aj vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie a vyhodnotil ich ako vecne a právne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako odôvodneným potrebám maloletých detí a ich veku, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výlučný výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú ako aj okolnosť, že otec svojim rozhodnutím odsťahovať sa do Austrálie prenechal celkovú rodičovskú zodpovednosť za maloleté deti, ich osobnú starostlivosť a výchovu iba na matke, pričom na výžive a potrebách maloletých detí sa nepodieľa. Aj keď je otec maloletých detí v dôchodkovom veku (pracoval ako profesionálny fotograf a poberá starobný dôchodok z Rakúska, ktorý mu prislúcha za 7 rokov výkonu práce v Rakúsku), jeho vyživovacia povinnosť k maloletým deťom vo veku 14 a 7 rokov trvá, nie je možné sa jej zbaviť a preto trvá aj povinnosť otca prijímať v živote také rozhodnutia, aby si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom vzhľadom na svoje zárobkové možnosti a majetkové pomery mohol plniť. Tu je potrebné uviesť, že otec od roku 1992 podnikal na Slovensku ako živnostník, pod názvom C. K. - R. I. s predmetom podnikania priemyselný, módny desing, reklamná činnosť, fotografické práce, školiaca činnosť pre modelky, maloobchod, sprostredkovanie služieb v oblasti modelingu a hostesingu, pričom živnostenské oprávnenie mu zaniklo ku dňu 25.11.2021. V danom prípade, napriek tvrdeniu otca, že ako profesionálny fotograf žije len zo starobného dôchodku, ktorý je iba vo výške 241 eur mesačne, správne súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o výške výživného na majetkových pomeroch otca zistených z obsahu spisu sp.zn. 27P/151/2020 a z informatívneho výsluchu rodičov zo dňa 18.06.2021, na ktorom otec osobne potvrdil, že pred svojim odsťahovaním sa do Austrálie v r. 2020 predal rekreačný dom na F. jazerách v F. za 210.000 eur a predtým v r. 2019 dom na V. ulici v V. za 230.000 eur, teda celkovo za 2 roky disponoval sumou 440.000 eur. Zohľadniac otcom tvrdené skutkové okolnosti týkajúce sa predaja jeho nehnuteľného majetku a finančných prostriedkov takto získaných potom správne ustálil výšku výživného na maloleté deti. Správne vyhodnotil, že finančné prostriedky otca získané pred jeho odsťahovaním sa do Austrálie po speňažení jeho nehnuteľného majetku umožňujú otcovi zabezpečiť výživu maloletých detí v primeranej miere o to viac, že jeho odsťahovaním sa do Austrálie ide iba o jedinú formu zabezpečovania potrieb maloletých detí, výživou na svojich rodičov odkázaných. Pokiaľ otec namieta nevykonanie dokazovania nákladmi na život v Austrálii, alebo že súd prvej inštancie nezohľadnil obsah jeho výpovede na informatívnom výsluchu v celom rozsahu, ako aj tvrdenia že užíval alkohol a míňal peniaze pri hazardných hrách a nesprávnym investovaním odvolací súd udáva, že povinnosťou
otca bolo v konaní pred súdom prevej inštancie podľa výzvy súdu zo dňa 18.06.2021, doručenej mu dňa 18.06.2021 predložiť dôkazy a listiny preukazujúce jeho zárobkové a majetkové pomery, osobné náklady, ako aj finančné záväzky na ktoré sa odvoláva. Pokiaľ si otec túto povinnosť nesplnil, správne súd prvej inštancie vychádzal z jeho vyjadrení na informatívnom výsluchu dňa 18.06.2021 o jeho majetkových pomeroch. Výška výživného bola súdom prvej inštancie riadne ustálená nielen s ohľadom na možnosti a schopnosti rodičov a ich príjem, ale aj s ohľadom na náklady maloletých detí na ich odôvodnené potreby, ktorých výšku otec v odvolaní nespochybnil a ktoré tak ako boli matkou vyčíslené a aj preukázané aj odvolací súd považuje za dôvodné, primerané a to s poukazom na vek, zdravotný stav, školské povinnosti a mimoškolské záujmy maloletých detí. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zohľadnil výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a z vykonaného dokazovania zrejmú skutočnosť, že otec sa o maloleté osobne vôbec nestará, na potrebách maloletých detí sa finančne nepodieľa a neposkytuje im ani vecné plnenia, čím jeho vklad do starostlivosti o maloleté spočíva iba v platení výživného. Odvolací súd poznamenáva, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, rodič, ktorý sa o dieťa stará osobne, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti) a osobnou starostlivosťou a rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným určeným súdom. V tomto prípade je tak celková starostlivosť a výchova maloletých poskytovaná iba matkou a preto musí byť vo väčšom rozsahu premietnutá do výšky výživného tak, aby odrážala pri zohľadnení odôvodnených nákladov na maloleté aj tento jej podiel. Za nedôvodné odvolací súd považoval odvolávanie sa otca na jeho insolventnosť, keď z predaja svojich nehnuteľností získané finančné prostriedky minul neuvážene a ako tvrdí ich prerobil na burze, keď pred odsťahovaním sa do Austrálie, z finančných prostriedkov vo výške 210.000 eur získaných v roku 2020 za predaj nehnuteľnosti v F., nezabezpečil z nich časť na výživu a potreby detí, a to najmä vzhľadom na jeho tvrdenie, že jediným zdrojom jeho príjmu je starobný dôchodok. Obrana otca v jeho odvolaní o tom, že „peniaze ako rýchlo prišli tak aj rýchlo odišli“ z dôvodu, že ich opakovane neuvážene investoval na burze, navyše bez akéhokoľvek preukázania takéhoto tvrdenia, je absolútne neakceptovateľná. Otec svoje tvrdenia o nakladaní so svojim majetkom a finančnými prostriedkami z predaja nehnuteľností v r. 2019 a v r.2020 spolu vo výške 440.000 eur (napr. investovanie značných finančných prostriedkov do Bitcoinov a zlata, ktoré údajne prerobil, a tiež bližšie nešpecifikované pôžičky a dlhy) nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi a preto dôvodnosť a účelnosť ich použitia nebolo možné vyhodnotiť a ako na také ani na ne prihliadať. Pokiaľ otec nedôvodne berie na seba neprimerané majetkové riziká, nevýhodné pôžičky, pochybne investuje, prípadne sa vzdá bez uvedenia dôvodu výhodnejšieho zárobku, bolo potrebné vychádzať z jeho majetkových pomerov, ktoré by mal, keby nevystavoval svoj majetok takýmto rizikám. Otec svoje osobné náklady tak pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní rovnako nepreukázal, za účelové odvolací súd považoval vzhľadom na nedostatočnú právnu a skutkovú argumentáciu otca uvedenú v odvolaní aj jeho ničím nepodložené tvrdenie, že v Austrálii žije na úkor svojich známych.
13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV., ktorým súd prvej inštancie určil výšku výživného na maloleté deti poukazujúc na správne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil, ako vecne a právne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, podľa § 388 CSP ich zmenil za účelom dosiahnutia formálnej správnosti výrokov, v určení počiatku povinnosti otca platiť výživné, keď v prípade rozhodnutia o rozvode manželstva táto povinnosť vzniká počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva a nie doručením rozsudku, ako nesprávne určil súd prvej inštancie.
14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).