Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoPv/4/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobkyne O. W. - KIKASPOL, Bitarová 8, 010 04 Žilina, IČO: 41 921 950, zastúpeného LEGATE, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, proti žalovanému G.. P. P. - DM Computer, Novomeského 28, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 37 625 756, zastúpenému advokátskou kanceláriou AKSK, s.r.o., Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, o ochranu práv z ochrannej známky a proti nekalej súťaži, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/9/2015-155 zo dňa 3. mája 2016 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/9/2015-155 zo dňa 3. mája 2016 vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť vykonať všetky úkony potrebné na efektívny prevod domény K. na žalobkyňu a efektívne previesť doménu K. na žalobcu do 7 dní od právoplatnosti rozsudku zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania

- súdne poplatky 364,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 803,11 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie ohľadne trov konania odôvodnil tým, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech, a preto jej v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu na vydanie predbežného opatrenia 33,-Eur, a z návrhu na začatie konania 331,50 Eur, ako aj z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, účasť na súdnych pojednávaniach v dňoch 8. marca 2016 a 3. mája 2016 ) v sume po 66,-Eur s 20 % DPH, spolu 39,60 Eur, režijný paušál 3 x 8,58 Eur + 20 % DPH t.j. 5,15 Eur, z cestovných nákladov na trase Bratislava - Banská Bystrica a späť z účasti na súdnych pojednávaniach 107,14 Eur + 109,58 Eur s 20 % DPH, t.j. 43, 34 Eur a náhradu za stratu času 228,80 Eur + 20 % DPH, t.j. 45,76 Eur.

3. Proti rozsudku vo výroku o trovách konania, v jeho druhej časti trov právneho zastúpenia podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti tak, že náhradu trov právneho zastúpenia žalobkyni sčasti alebo úplne nepriznal a to v sume cestovných nákladov. Podľa názoru žalovaného rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Uviedol, že namieta neprimeranú výšku a neúčelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia. Argumentoval tým, že žalobkyňa má miesto podnikania v obci W. v okrese N., sídlo súdu je v Banskej Bystrici a žalobkyňa mimo dvoch okresov, ktoré sú jej vzdialenostne najbližšie vyhľadala právne služby advokáta až v Bratislave,

čím došlo k neúmernému navýšeniu trov právneho zastúpenia v položke cestovných nákladov. Došlo tak k navýšeniu trov konania v neprimeranej výške, ktorá nezodpovedá rozsudkom priznanému nároku, a preto má za to, že na strane žalovaného sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov právneho zastúpenia žalobcovi v časti cestovných nákladov v zmysle § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neprihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, došlo z jeho strany k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Naviac k odročeniu prvého pojednávania nedošlo z dôvodov na strane žalovaného.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd odvolanie zamietol a priznal jej trovy konania vo výške súdnych poplatkov v sume 364,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 803,11 Eur + 49,90 Eur, všetko na účet jej právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedla, že si zvolila právneho zástupcu v súlade s § 25 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s článkom 47 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. V žiadnom ustanovení nie je možnosť účastníka konania zvoliť si advokáta teritoriálne obmedzená a zvolenie si advokáta z ktoréhokoľvek mesta nemôže byť v žiadnom prípade interpretované ako neúčelné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9.11.2010 sp.zn. 5Mdo 21/2009. V tomto uznesení Najvyšší súd uviedol, že je „ výsostným ( slobodným ) právom účastníka rozhodnúť koho ustanoví za svojho zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto voľby ( úvahy ) zákon neobmedzuje ani iným spôsobom nevymedzuje; jej kritériá sú autonómnou vecou účastníka konania“. Na margo otázky údajného teritoriálneho kritéria voľby advokáta Najvyšší súd uviedol, že toto „ samo o sebe nemá zákonné opodstatnenie v zákonom sledovanom a prezumovanom cieli nahradiť úspešnej strane trovy konania. Jeho opodstatnenosť nemožno vyvodiť ani z možnosti využitia inštitútu právnej substitúcie, pretože táto má dispozitívnych charakter a nie je povinnosťou uloženou účastníkovi konania ani jeho advokátovi“. Následne Najvyšší súd uviedol, že posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov vo vzťahu k cestovným nákladom a náhrade straty času za účelom posúdenia, či existujú dôvody hodné osobitného ztreteľa na nepriznanie náhrady trov v zmysle § 150 O.s.p., na ktorý sa žalovaný odvoláva, sa týka výlučne otázky, či boli použité vhodné dopravné prostriedky. Žalovaný ako jediný dôvod odvolania uviedol, že žalobkyňa si zvolila advokátsku kanceláriu z Bratislava, preto odvolanie postavené na takomto dôvode nemôže byť úspešné. K odročeniu prvého pojednávania uviedla, že dôvodom odročenia tohto pojednávania bola neprítomnosť žalovaného, a preto, že súd prvej inštancie považoval za nutné vypočuť žalovaného, nutnosť druhého pojednávania bola spôsobená výlučne konaním žalovaného nesplnením si procesných povinností.

5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto v zmysle ust. § 387 ods. 1 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania v časti trov právneho zastúpenia potvrdil ako vecne správny.

7. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobkyňa ako majiteľka ochrannej známky XXXXXX „ O.“ zapísanej pre triedy 16, 17, 20, 35, 37 a 40 v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky a držiteľka domény K.., sa s poukazom na § 8 Zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, § 44 a nasl. Obchodného zákonníka a článku 21 ods. 1, 3 Nariadenia Komisie (ES) č. 874/2004 žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť previesť na žalobkyňu doménu K. do 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia a nahradil jej trovy konania. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozsudkom žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ako v spore úspešnej priznal nárok na náhradu celých trov konania.

8. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že predmetom odvolania je len výrok o náhrade trov konania v časti priznanej náhrady trov právneho zastúpenia, keď žalovaný namietal najmä neprimeranú výšku a neúčelnosť vynaložených nákladov vo vzťahu k cestovným nákladom z dôvodu, že žalobkyňa ustanovila za svojho zástupcu v konaní pred súdom advokátsku kanceláriu so sídlom v Bratislave a nezvolila si

zástupcu z okresov, ktoré sú najbližšie k miestu podnikania žalobkyne, prípadne najbližšie k súdu v Banskej Bystrici. V súvislosti s voľbou advokáta žalovaný namieta výšku cestovných nákladov. Podľa názoru žalovaného existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady týchto trov v zmysle § 150 O.s.p.

9. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom v dobe rozhodovania o odvolaní odvolacím súdom už bol účinný Civilný sporový poriadok, pričom v zmysle ust. § 470 ods. 2 sú zachované všetky právne úkony, odvolací súd aj napriek ust. § 262 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, pristúpil k prejednaniu odvolania, nakoľko právne účinky podaného odvolania ostali zachované

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na rozhodnutí o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sa účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

12. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

13. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

14. Podľa § 25 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku si ako zástupcu účastník môže vždy zvoliť advokáta.

15. Právo na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi, upraveného tiež Občianskym súdnym poriadkom. Pre voľbu advokáta zákon neustanovuje žiadne obmedzenia, je teda len a len na účastníkovi, ktorého z advokátov zapísaných v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou si zvolí. Dôležitým kritériom pritom nie je len povesť advokáta, jeho odborné zameranie, ale aj osobný faktor dôvery danému advokátovi, vedomosť, že sa naňho môže spoľahnúť a že advokát si preňho nájde čas. Účastník konania si advokáta volí berúc na seba riziko, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, respektíve, že mu táto nebude priznaná. Avšak v prípade, že mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania vznikne, ale súd mu náhradu neprizná, alebo prizná len v časti, znáša súd povinnosť riadne a presvedčivo svoj postup odôvodniť ( napr. § 150 O.s.p. ).

16. Účelným bránením práva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa rozumie voľba účelných krokov, resp. úkonov právnej pomoci zo strany advokáta. Súd je oprávnený skúmať účelnosť vynaložených trov, ako aj skutočnosť, či nie sú naplnené podmienky pre postup podľa § 150 O.s.p. Doprava na pojednávanie priamo súvisí s účelným úkonom právnej pomoci, zastupovaním na pojednávaní pred súdom, je realizáciou práva účastníka na účasť na konaní v spojení s právom na právnu pomoc. V prípade cestovného a náhrady za stratu času právneho zástupcu sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miestom procesného úkonu, napríklad pojednávania, jeho dostupnosťou z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy ako lacnejších foriem cestovania. Súčasne však treba brať do úvahy výšku náhrady za stratu času, ktorá je pri použití osobného automobilu za normálnych okolností väčšinou najnižšia.

17. Postup súdov smerujúci k tomu, že nebude priznávať náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu účelne vynaložených výdavkov na cestovné a za stratu času ( v tomto prípade účtované cesty predstavovali dopravu na pojednávanie a späť ), ak sídlo advokátskej kancelárie bude v obvode iného prvostupňového súdu než je bydlisko, resp. sídlo účastníka alebo sídlo konajúceho prvostupňového súdu než je bydlisko, resp. sídlo účastníka, alebo sídlo konajúceho prvostupňového súdu, predstavuje

obmedzenie práva slobodnej voľby advokáta dotknutým účastníkom konania by bolo v rozpore nielen s ustanoveniami § 142 až § 150 Občianskeho súdneho poriadku ( teraz § 257 ), § 25 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ale odporuje aj článkom 47 ods. 2 a čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

18. Žalovaný z hľadiska obsahového namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neprihliadol na ust. § 150 O.s.p. a žalobcovi trovy právneho zastúpenia a ani čiastočne žalobcovi neodoprel.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo sudca aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada nebola odvolacím súdom zistená.

20. Ako vyplývaj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky účastník má výsostné právo rozhodnúť koho ustanoví za svojho zástupcu v konaní pred súdom a otázka teritoriálneho kritéria voľby advokáta samo o sebe nemá zákonné opodstatnenie v zákonom sledovanom a prezumovanom cieli nahradiť úspešnej strane trovy konania.

21. V zmysle § 257 ( predtým 150 O.s.p. ) výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle citovaného ustanovenia ( predtým § 150 O.s.p. ) odvolací súd nepovažoval skutočnosť, že žalobkyňa sa slobodne rozhodla a ustanovila za svojho zástupcu v konaní pred súdom advokátsku kanceláriu so sídlom v Bratislave.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách právneho zastúpenia podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

24. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 262 ods. 1 a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech a ktorej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 náhradu trov odvolacieho konania priznal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

25. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .