Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-54-2022.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/54/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., o vymoženie pohľadávky v sume 16,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Er/606/2015-27 zo dňa 25.03.2020 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov konania vo výške 157,04 eura. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 44 ods. 2, § 61b ods. 3, § 243c ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia sumy 16,93 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 14695/09 zo dňa 12.10.2009, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. Súd dospel k záveru, že zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie bola spísaná dňa 22.03.2015, teda po uplynutí lehoty ustanovenej v § 61b ods. 3 Exekučného poriadku. Možnosť vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom oprávnenému uplynula dňa 26.11.2012, t.j. uplynutím viac ako troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený nepodal vo vyššie uvedenej zákonnej lehote návrh na vykonanie exekúcie a následne pri podaní návrhu po uplynutí tejto lehoty nepredložil dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinnou tak ako to predpokladá § 61b Exekučného poriadku. Súd mal z uvedených dôvodov za to, že v predmetnej exekúcii nie je možné vymôcť príslušenstvo pohľadávky, ktoré pozostáva z trov konania 157,04 eura, a preto v tejto časti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie veci a o nesprávne skutkové zistenia. Súd podľa neho prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci. On s povinnou uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 zmluvy bola daná právomoc rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy mala povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.
Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 22.03.2015, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, rozsudku vydaného dňa 12.10.2009 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno, Bratislava, sp. zn. SR 14695/09. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 23.03.2015, doručeným súdu dňa 07.05.2015 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe uvedeného exekučného titulu. Uznesením zo dňa 25.03.2020 súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora zamietol odvolávajúc sa na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku.
Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Exekučný poriadok bol rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak ide o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky od
nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom; to neplatí, ak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priloží dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.
Podľa článku 125 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“) ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o ústavnom súde“) právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov.
Podľa § 91 ods. 3 Zákona o ústavnom súde stratou účinnosti alebo platnosti právnych predpisov na základe nálezu ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených, ak ústavný súd nerozhodne inak; ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením, ak ústavný súd nerozhodne inak.
Nálezom sp. zn. PL. ÚS 6/2016 zo dňa 30.01.2019 Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil nesúlad ustanovenia § 61b ods. 3 Exekučného poriadku s čl. 1 ods.1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nález bol vyhlásený v Zbierke zákonov dňa 28.02.2019 pod č. 57/2019 Z. z. Ústavný súd SR v náleze uviedol, že napadnutá zákonná norma zakotvená v § 61b ods. 3 Exekučného poriadku síce dlžníka pred nadmerným nárastom príslušenstva peňažnej pohľadávky chráni, ochranný mechanizmus z nej plynúci však zasahuje do základného práva veriteľa vlastniť majetok nadmerne, pretože zakazuje nútený výkon celého príslušenstva peňažnej pohľadávky, teda aj tých jeho častí, ktoré vznikli v dôsledku neplnenia dlhu a súčasne na ich vznik plynutie času (špekulatívny nástroj v rukách veriteľa) nemalo žiaden vplyv. Napadnutá právna norma tak na základnom práve veriteľa vlastniť majetok vyvoláva negatívne právne následky, ktoré nie sú nevyhnutné na ochranu dlžníka pred veriteľským šikanovaním. Naopak, prestávajú byť zamerané len na ochranu dlžníka a stávajú sa prostriedkom represívnej intervencie do vlastníckeho práva veriteľa, ktorý si judikované právo uplatnil síce až po uplynutí určitého času od vzniku exekučného titulu, no urobiť tak mohol predovšetkým preto, lebo dlžník stále neplní, hoci povinnosť plniť už právom aprobovaná autorita potvrdila záväzným spôsobom. Veriteľ si tak nemôže nahradiť ani majetkové záťaže spôsobené protiprávnym omeškaním dlžníka, ktoré s plynúcim časom vôbec nenarastajú, a akákoľvek špekulácia veriteľa spočívajúca v účelovom vyčkávaní s podaním návrhu na začatie exekučného konania je tu teda vylúčená.
Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ak Ústavný súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky uviesť ich do súladu s Ústavou Slovenskej republiky s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť do šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
Hmotnoprávne účinky nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky o nesúlade pôsobia ex tunc (od počiatku). Hoci Ústava Slovenskej republiky a Zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, tak treba vychádzať zo záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom to tak musí byť aj vo veciach právoplatne neskončených v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad by bol popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty.
Vzhľadom na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL. ÚS 6/2016 zo dňa 30.01.2019 vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 57/2019 Z. z. dňa 28.02.2019 vyslovil nesúlad ustanovenia § 61b ods. 3 Exekučného poriadku s čl. 1 ods.1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a aj vzhľadom na to, že hmotnoprávne účinky tohto nálezu pôsobia od počiatku, toto ustanovenie nemožno na predmetné konanie aplikovať.
Odvolací súd preto už nie je oprávnený podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku skúmať, či si oprávnený v súlade s týmto ustanovením uplatnil príslušenstvo pohľadávky priznanej exekučným titulom v lehote troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a vo veci nanovo rozhodne bez toho, aby bolo aplikované vyššie uvedené ustanovenie § 61b Exekučného poriadku, ktoré nálezom Ústavného súdu stratilo od počiatku svoju účinnosť.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).