Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_11C-162-2016.pdf
PDF · 89.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/162/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31318916 p r o t i žalovanému: R. A., S.. XX.X.XXXX, M. Q., N. XX, o zaplatenie 12.604,64 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 12.604,64 Eur, poplatky 197,33 Eur, kapitalizovaný úrok vo výške 1622,58 Eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 272,51 Eur a od 10.5.2016 úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 12.604,64 eur do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach od 1.11.2016 po 100 Eur a od 1.1.2017 po 200 Eur mesačne pod následkom straty výhody splátok.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.5.2016 domáhal zaplatenia istiny vo výške 12.604,64 Eur, kapitalizovaného úroku počítaného ku dňu 9.5.2016 vo výške 5.079,33 Eur a od 10.5.2016 žiadal priznať úrok vo výške 13,3% p.a. zo žalovanej istiny až do zaplatenia, ďalej žiadal priznať kapitalizované úroky z omeškania počítané taktiež ku dňu 9.5.2016 vo výške 272,51 Eur a od nasledujúceho dňa vo výške 1% p.a. zo sumy 12.604,64 Eur do zaplatenia a napokon poplatkov vo výške 197,33 Eur. Nárok uplatnil zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXRSU zo dňa 12.12.2012, ktorou poskytol žalovanému úver vo výške 13.000 Eur. Žalovaný úver riadne a včas neplatil, preto listom zo dňa 20.3.2014 žalobca úver zosplatnil.
2. Žalovaný nemal výhrady voči žalobe a potvrdil, že predmetný úvere prestal splácať a to z dôvodu, že prišiel o prácu a 3 roky bol nezamestnaný. Pracoval len na základe dohody s mesačným príjmom okolo 150 Eur mesačne. Od októbra 2016 by mal na základe živnosti pracovať ako kuriér, k výške predpokladanému príjmu sa nevedel vyjadriť. Má vyživovaciu povinnosť k 2 maloletým deťom, je bezmajetný a nemá žiadne úspory, preto žiadal o povolenie mesačných splátok po 100 Eur mesačne od októbra 2016 a po 200 Eur mesačne od januára 2017.
3. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovaného, zmluvou o poistenom OTP expres úvere zo dňa 12.12.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, výzvou na zaplatenie záväzku zo dňa 18.8.2014 s doručenkou, zosplatnením úveru zo dňa 20.3.2014 s doručenkou, prehľadom o úhradách žalovaného a zistil tento skutkový stav:
4. Strany uzavreli dňa 12.12.2012 zmluvu o poistenom OTP Expres úvere pod č. XXXX XXXX XX R.. Zo zmluvy, ktorá je rozsiahla, vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver 13.000 Eur za pohyblivú úrokovú sadzbu stanovenú ako súčet základnej sadzby pre spotrebiteľské úvery a hrubej marže 6% p.a. Výsledná úroková sadzba ku dňu podpísania zmluvy bola vyčíslená na 12,50% p.a. V zmluve v čl. I. bode 2 sa uvádza aj to, že banka bude informovať dlžníka o zmene úrokovej sadzby v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné dlžníkovi a to najmenej dva mesiace pred nadobudnutím účinnosti zmeny výšky úrokovej sadzby.
5. V čl. I. zmluvy je uvedené aj RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) vo výške 15,10% a priemerná hodnota RPMN 12,29%. Celková čiastka, ktorú žalovaný mal zaplatiť bola vyčíslená na 20.553,35 Eur. V bode 3 tohto článku sú uvedené aj predpoklady použité pre výpočet RPMN.
6. Splácanie úveru je obsiahnuté v čl. IV. Dohodnutých bolo 84 mesačných splátok po 244,68 Eur a konečná splatnosť úveru bola stanovená na 12.12.2019.
7. V čl. V. sú vymenované poplatky, ktoré musí dlžník platiť a to za vedenie úverového účtu 2,50 Eur, za zabezpečenie poistenia vo výške 9,20 Eur mesačne a za upomienky vo výške 25 eur.
8. Podľa čl. VIII. bodu 2 písm. e/ pri podstatnom porušení zmluvných povinností je banka oprávnená vyhlásiť úver za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti.
9. Za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považuje okrem iného aj to, ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti (čl. VIII. bod 1 písm. a/).
10. Podľa prehľadu o úhradách žalovaného (č.l. 34) žalovaný uhradil 12.1.2013 sumu 19,03 eur, 14.1.2013 sumu 225,67 Eur, 12.12.2013 sumu 244,68 Eur, 12.3.2013 sumu 0,52 Eur, 19.4.2013 sumu 514,72 Eur a dňa 12.5.2013 sumu 0,69 Eur. Celkovo zaplatil z úverového vzťahu 1.005,31 Eur. Z tejto sumy však na istinu bola započítaná suma 395,36 Eur, na zmluvný úrok 536,56 Eur, na úrok z omeškania 0,9 Eur a na poplatky 72,49 Eur.
11. Keďže žalovaný úver riadne nesplácal, výzvou zo dňa 18.2.2014 bol vyzvaný na zaplatenie dlžných splátok vyčíslených k 18.2.2014 vo výške 2.512,97 Eur s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Žalovaný si túto zásielku neprevzal.
12. Listom zo dňa 20.3.2014 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru 10. dňom od doručenia tohto listu. Aj táto zásielka sa vrátila žalobcovi, posledný deň odbernej lehoty bol 14.4.2014.
13. Podľa čl. VIII. bodu 4 VOP žalobcu ak písomnosť doručovaná prostredníctvom poštového podniku nebola doručená z dôvodu, že adresát nebol zastihnutý uloží sa písomnosť pre adresáta v zmysle pravidiel poštového podniku. Ak písomnosť nebola vyzdvihnutá v odbernej lehote, považuje sa posledný deň odbernej lehoty za deň jej doručenia, i keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.
14. Žalobca na výzvu súdu predložil výpočet úrokov z omeškania počítaných s úrokovou sadzbou 8% ročne a od 23.8.2013 len 1% ročne podľa omeškaných dní a ku dňu 9.5.2016 tieto úroky z omeškania kapitalizoval na sumu 272,51 Eur.
15. Zmluvný úrok žalobca počítal z istiny 12,604,64 Eur najprv s úrokovou sadzbou 12,5% ročne za obdobie od 19.4.2013 do 24.1.2014, potom s úrokovou sadzbou 13,30% za obdobie od 24.1.2014 do 9.5.2016. Na výzvu súdu o vysvetlenie výšky úrokovej sadzby 13,30% však žalobca nereagoval.
16. Predmetom žaloby sú napokon aj poplatky vo výške 197,33 Eur, ktoré žalobca na základe výzvy súdu špecifikoval tak, že ide o poplatok za poistenie za obdobie od februára do mája 2014 (4 x 9,43 Eur) a za obdobie od mája 2013 januára 2014 vo výške 82,8 Eur ( 9 x 9,2 Eur) a napokon poplatky za upomienku zo dňa 19.6.2013, 20.5.2013 a 23.4.2013 po 25 Eur, pričom posledný poplatok bol čiastočne uhradený a napokon za vedenie účtu vo výške 2,5 Eur za máj 2013.
17. Právny vzťah medzi stranami bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.2.2011 do 31.12.2012).
18. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
20. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
23. V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami obsahuje všetky povinné náležitosti zmluvy v zmysle zákona a teda nenastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom na § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť žalobe o zaplatenie istiny, keďže žalovaný z úveru 13.000 Eur zaplatil na istine len 395,36 Eur. Jeho dlh na istine tak predstavuje sumu 12.604,64 Eur.
24. Žalobca má nárok aj na príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a to úroky a úroky z omeškania. Žalobca zmluvné úroky (dohodnuté v zmluve) síce pohyblivou úrokovou sadzbou, ale v čase uzavretia zmluvy vo výške 12,50% p.a. kapitalizoval za obdobie od 19.4.2013 do 9.5.2016 a uplatnil ich aj za ďalšie obdobie do budúcna až do zaplatenia istiny. Súd však zastáva názor, že zmluvné úroky možno priznať len do zosplatnenia úveru, ku ktorému došlo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka podľa dohodnutých zmluvných podmienok dňa 25.4.2014. Fikcia o doručení listu o zosplatnení totiž nastala 14.4.2014 a 10 dňová lehota na zosplatnenie uplynula 24.4.2014. Pri vyslovení právneho názoru o priznávaní zmluvných úrokov z úveru len do zosplatnenia istiny súd poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove 6Co 190/2014 zo dňa 30.6.2015. V ňom súd poukázal na to, že pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V takomto prípade totiž veriteľ svojim právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd ďalej poukázal na to, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo
zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka alternatívne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.
25. Súd navyše dodáva, že obdobný názor bol vyslovený aj v skorších právoplatných rozhodnutiach napr. rozsudku Krajského súdu v Prešove 1Co/30/2012 zo dňa 30.5.2012, pričom tento rozsudok bol napadnutý zo strany veriteľa ústavnou sťažnosťou, ktorú však Ústavný súd SR uznesením IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012 odmietol ako neopodstatnenú. Ústavný súd totiž nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že namietané rozhodnutie Krajského súdu bolo zjavne neodôvodnené resp. také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
26. V danom prípade navyše žalobca nezdôvodnil zmenenú výšku úrokovej sadzby, ktorá síce bola podľa zmluvy pohyblivá, ale žalobca nepreukázal (napriek výzve súdu), že si splnil svoju povinnosť podľa úverovej zmluvy informovať najmenej dva mesiace vopred žalovaného o zmene jej výšky.
27. Súd preto priznal zmluvné úroky len vo výške 12,5% p.a. a len za obdobie od 19.4.2013 do 25.4.2014, čo činí 1.622,58 Eur a keďže žalobca sa domáhal kapitalizovaných zmluvných úrokov až vo výške 5.079,33 Eur a žiadal aj o ich priznanie za ďalšie obdobie, súd žalobu v tejto časti vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ako neopodstatnenú zamietol.
28. Súd žalobcovi priznal aj poplatky, ktoré boli transparentne dohodnuté priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, kde boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne a preto nepodliehajú testu súdnej kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka.
29. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
30. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.
34. Uplatnené úroky z omeškania sú pod limitom, ktorý je stanovený pre výšku úrokov z omeškania vyššie citovanými vládnymi nariadeniami a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.
35. Súd zohľadnil zlú sociálnu situáciu žalovaného a preto aby sa predišlo ohrozeniu živobytia žalovaného a jeho 2 maloletých detí, súd mu povolil mesačné splátky tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Možnosť povolenia mesačných splátok vyplýva z § 232 ods. 4 CSP.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal totiž v konaní len čiastočný úspech v rozsahu 81% (priznaných celkovo 14.697,06 Eur proti uplatnenej sume 18.152 Eur) a neúspech v rozsahu 19% a preto podľa pomeru úspechu v konaní mu prislúcha náhrada trov konania v rozsahu 62%.
37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.