Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/116/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: R. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. 3, T., V. republika, zastúpená JUDr. Janem Károu, advokátom so sídlom Kaplice, Dlouhá 154, Česká republika, proti žalovanému: W. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. J., V. XXX/XX, zastúpený Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom so sídlom Topoľčany, M. R. Štefánika 30/33, o vyporiadaní BSM, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 3. februára 2016 č. k. 5C/197/2014-128 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí nehnuteľnosť zapísaná na Okresnom úrade v Topoľčanoch, katastrálny odbor na LV č. XXX pre kat. úz. E. J., obec P. ako parc. č. 325/2 - orná pôda o výmere 1620 m2, parc. č. 325/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 - rozostavanú rodinný dom bez súp. čísla na parc. č. 325/10 všetko v hodnote 98.700 eur a finančné prostriedky a to kúpna cena za predaj osobného motorového vozidla Renault Megane v sume 800 eur spolu 99.500 eur. Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti pod bodom 1 a finančné prostriedky v celkovej sume 99.500 eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 34.825 eur tak, že žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 20.000 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a sumu 14.825 eur je povinný zaplatiť do jedného roka od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal účastníkov do učtárne súdu zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume 2.985 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobkyňu zaviazal zaplatiť do učtárne súdu trovy štátu v sume 77,49 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj žalovaného zaviazal zaplatiť do učtárne súdu náhradu trov štátu v sume 77,49 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 09. 02. 1991, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom súdu zo dňa 12. 01. 2012 č. k. 9P/359/2011-20, právoplatne dňa 20. 01. 2012. Za trvania manželstva účastníci nadobudli nehnuteľnosti, ktorých všeobecnú hodnotu určil súdny znalec v sume 98.700 eur a žalovaný po zániku manželstva predal osobné motorové vozidlo Renault Megane za kúpnu cenu 800 eur. Keďže medzi účastníkmi nedošlo po rozvode manželstva k dohode o vyporiadaní BSM, preto toto vyporiadanie vykonal podľa § 149 OZ. Účastníci sa dohodli, že do masy BSM patria nehnuteľnosti v celkovej hodnote 98.700 eur, ako aj kúpna cena za predaj motorového vozidla vo výške 800 eur. Žalobkyňa žiadala, aby BSM bolo vyporiadané tak, že nehnuteľnosť ako aj finančné prostriedky budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného. Hodnota veci prikázaná žalovanému je 99.500 eur, polovica z masy BSM predstavuje sumu 49.750 eur, rozdiel oproti tomu, čo má žalobkyňa dostať je suma 49.750 eur. Súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil tú skutočnosť, ktorý z manželov sa akou mierou podieľal na nadobudnutí a udržaní majetku patriaceho do BSM, a ktorý z manželov akou mierou prispieval k starostlivosti o domácnosť a mal. deti. V danej veci pri zohľadnení starostlivosti žalobkyne

o deti a spoločnú domácnosť sú dané predpoklady pre zvýhodnenie žalovaného, ktorý nepochybne vyvíjal značné úsilie na to, aby dosiahol také príjmy, aby strany sporu mohli postaviť rodinný dom a nadobudnúť a udržať spoločné veci. Z rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 08. 12. 2011 č. k. 11P/197/2011-24 bolo preukázané, že mal. L. J., nar. XX. XX. XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu 60 eur mesačne od 01. 11. 2009 do 01. 09. 2010 a od 01. 09. 2010 sumou 100 eur mesačne. Z výsluchu svedkov, synom strán sporu mal za preukázané, že počas manželstva sa významnejšou mierou pričinil žalovaný o nadobudnutie majetku patriaceho do BSM, ktorý zabezpečoval celkový príjem do domácnosti. Naproti tomu žalobkyňa počas celého manželstva buď nepracovala alebo len krátku dobu a s minimálnou výškou príjmu. Mal za preukázané, že v počiatkoch manželstva sa starala o domácnosť aj mal. deti avšak následne asi od roku 2009 prestala prejavovať záujem o rodinu, nestarala sa o jej potreby, manžela, mal. deti, ako aj o udržanie hodnoty vyporiadavaného majetku. Súd pri vyporiadaní zohľadnil teda tú skutočnosť, že žalovaný o dosť významnejšou mierou podieľal na nadobudnutí a udržaní majetku patriaceho do BSM a aj väčšou mierou prispieval k starostlivosti o domácnosť a mal. deti. Z toho dôvodu súd určil podiely účastníkov na spoločnom majetku tak, že žalovanému určil 65 % a podiel žalobkyne 35 %. Keďže spoločný majetok je v celkovej hodnote 99.500 eur, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu na 35 % sumu 34.825 eur, ktorú v zmysle § 160 ods. 1 OSP určil zaplatiť tak, že sumu 20.000 eur je povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a sumu 14.825 eur je povinný zaplatiť do 1 roka od právoplatnosti rozsudku. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP, trovy štátu predstavujú sumu 154,98 eura, ktoré boli zaplatené zo štátnych prostriedkov na znalečnom za podaný znalecký posudok, a preto na každého pripadá čiastka 77,49 eura. O zaplatení súdneho poplatku rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. a uložil účastníkom zaplatiť súdny poplatok podľa položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď účastníci boli v konaní úspešní každý len čiastočne. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a domáhala sa jeho zmeny tak, že žalovaný jej bude povinný zaplatiť na vyrovnanie jej podielu sumu 49.750 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň bude zaviazaný zaplatiť súdny poplatok ako aj trovy štátu. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie správne zistil rozsah BSM účastníkov, ako aj jeho cenu, keď u nehnuteľnosti sa jednalo o cenu stanovenú znaleckým posudkom a u finančných prostriedkov o čiastku 800 eur, ktorá medzi účastníkmi nebola sporná. Avšak pochybil súd, keď namiesto čiastky 49.750 eur, predstavujúcu jednu polovicu zistenej hodnoty zaniknutého BSM zaviazal žalovaného k úhrade len sumou 34.825 eur, t. j. 35 % namiesto 50 % z celku hodnoty BSM. S takýmto záverom a jeho odôvodnením sa nestotožňuje. Z podaného znaleckého posudku bolo preukázané, že stavba v stave, v ktorom sa nachádzala ku dňu ocenenia prakticky bola hotová v roku 2000, napokon aj sám žalovaný uviedol vo svojej výpovedi, že dom je v stave, v akom ho žalobkyňa opustila so zmenami spočívajúcimi v zhotovení dlažby pred domom a zapletenie domu z jednej strany. Tieto práce však znalec v posudku neocenil a nepremietol do konečnej ceny 98.700 eur. V tej dobe žalobkyňa sa starala o mal. syna L., nar. XX. XX. XXXX a mal. W., pričom bola na materskej dovolenke a materský príspevok bol jej jediným príjmom. V konaní tiež bolo preukázané, že manželské nezhody sa datujú od roku 2009. V konaní vypočutí svedkovia L. J. a W. J. vypovedali, že sa o ne žalobkyňa normálne starala a výhrady k jej starostlivosti zaradili až do obdobia predchádzajúcemu rozvodu manželstva rodičov, teda rok 2012 a od roku 2009. Žalobkyňa má za preukázané, že celá hodnota nehnuteľnosti bola nadobudnutá spôsobom a v dobe, keď nie je možné uvažovať o inej aplikácii ust. § 150 OZ, než v znení jeho prvej vety. Súd prvého stupňa tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v tom smere, že sa žalovaný o dosť významnejšiu mieru podieľať na nadobudnutí a udržaní majetku prináležajúceho do BSM a väčšou mierou prispieval k starostlivosti o domácnosť a mal. deti. Rozhodnutie teda spočíva na nesprávnom právnom posúdení tak ako to má na mysli ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP. Ďalej namietala nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o stanovenie lehoty k úhrade sumy na vyporiadanie jej podielu. Na strane žalovaného neboli preukázané žiadne mimoriadne okolnosti, pre ktoré by malo byť rozhodnuté o plnení v splátkach so splatnosťou dlhšou ako 30 dní. Žalovaný mal dostatok času k zabezpečeniu finančných prostriedkov, keď od samého počiatku navrhoval prikázanie predmetných nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva. Je taktiež potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že spolu so žalovaným užívajú predmetný rodinný dom, tiež už t. č. plnoleté deti, ktoré už pracujú. 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 prejednal

odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 . 5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 7. Podľa § 140 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 8. Podľa § 150 pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby mal. deti, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti, a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 9. V preskúmavanej veci súd správne zistil rozsah BSM účastníkov ako aj jeho cenu, keď ohľadne hodnoty nehnuteľnosti vychádzal zo znaleckého posudku a ustálil hodnotu na 98.700 eur a u finančných prostriedkov 800 eur za predaj osobného motorového vozidla, keď vychádzal z vyjadrenia žalovaného ako aj žalobkyne a uvedená suma medzi účastníkmi nebola sporná. Odvolací súd sa s takto zisteným skutkovým stavom súdu prvej inštancie stotožňuje a s takto zisteným skutkovým stavom je viazaný. Napokon v tomto smere ani žalobkyňa v odvolaní žiadne odvolacie námietky nemala. Jej odvolacie dôvody spočívali v tom, že nesúhlasí s právnym posúdením súdu prvého stupňa pri aplikácii ust. § 150 OZ. 10. Občiansky zákonník ukladá (§ 149 ods. 1 , aby vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo vykonané podľa zásad uvedených v ust. § 150. Toto ustanovenie dáva tak svojou všeobecnom formuláciou ako aj tým, že výpočet hľadísk, na ktoré sa má pri vyporiadaní BSM prihliadať je iba príkladný, široké možnosti prihliadnuť podľa okolností konkrétneho prípadu na najrôznejšie skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vysporiadania. Základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada rovnosti (parity podielov). Zo zásady rovnosti podielov vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, a preto tu má súd možnosť určiť podiely v inom podiele v závislosti od ďalších hľadísk určených v § 150 OZ. Zákonný predpoklad rovnosti podielov a smernica, podľa ktorej môže dôjsť k modifikácii tohto predpokladu platia ako v prípade, ak sa vyporiadanie robí na základe dohody, tak aj v prípade, že vyporiadanie vykonáva súdu. 11. Podiely oboch manželov na majetku patriacom do BSM môžu byť stanovené aj inak ako v rovnakej výške. Súd pri určení výšky podielov prihliadne na hľadiská uvedené v tretej vete ust. § 150 OZ, t. j. na potreby mal. detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Disparita podielov pri vyporiadaní BSM môže byť vyjadrená nielen percentuálne alebo zlomkom, ale i prikázaním určitej veci jednému z manželov bez toho, aby bol ohľadne nej zaviazaný na finančné vyrovnanie. 12. Prihliadanie na potreby mal. detí nemusí nevyhnutne viesť k záveru, že podiel toho manžela, ktorému boli zverené do výchovy mal. deti musí byť vyšší. Ohľad na potreby mal. deti je potrebné posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu podľa povahy, určenia životnosti veci, ktoré sú predmetom vysporiadania, ako aj s prihliadnutím na to, či konkrétna vec môže byť užívaná aj inou osobou ako mal. deťmi, prípadne po akú dlhú dobu bude deťmi používaná. I pri dodržaní zreteľa na potreby mal. detí pripadnú také veci, ktoré budú slúžiť deťom tomu z manželov, do výchovy ktorého sú deti zverené; nemusí tu záver rešpektujúci toto zákonné hľadisko vyústiť aj do zvýšenia podielu tohto manžela. 13. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak mal jeden z manželov na to lepšie predpoklady (vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod.) než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí pri starostlivosti o dieťa a pri zaobstáravaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje možnosti a schopnosti. Prichádzalo by to do úvahy v prípadoch, ak by jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí pri starostlivosti o deti a rodinu a pri zaobstarávaní svojej domácnosti svoje možnosti a schopnosti a svoje povinnosti neplnil riadne alebo v prípadoch, v ktorých žili manželia oddelene a nadobúdali veci do bezpodielového spoluvlastníctva. 14. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o disparite založil na závere, že žalobkyňa sa v počiatkoch manželstva starala o domácnosť aj mal. detí, ale následne asi od roku 2009 prestala prejavovať záujem

o rodinu, nestarala sa o jej potreby a o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí sa zaslúžila len v podstatne menšej miere. Zároveň uviedol, že pri vyporiadaní BSM zohľadnil tú skutočnosť, že na nadobudnutí a udržaní majetku patriaceho do BSM sa pričinil vyššou mierou žalovaný a aj väčšou mierou prispieval k starostlivosti o domácnosť a mal. deti. S takýmto právnym posúdením súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje a považuje ho za predčasné. Na jednej strane súd prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa sa o spoločnú domácnosť a mal. detí starala až do roku 2009 a na druhej strane konštatuje, že väčšou mierou prispieval k starostlivosti o domácnosť a mal. deti žalovaný. Takéto jeho rozhodnutie je navzájom si odporujúce, zmätočné, nepreskúmateľné a nespĺňa náležitosti ust. § 157 ods. 2 OSP (§ 220 ods. 2 - 4 . V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že od princípu rovnosti podielu (tzv. disparita podielov) je postup výnimočný, ktorý musí byť opodstatnený konkrétnymi okolnosťami. Pokiaľ jeden z manželov sa riadne stará o spoločnú domácnosť, prichádza do úvahy disparita podielov len v prípade mimoriadnych zásluh druhého manžela o nadobudnutie spoločného majetku. Ak druhému z manželov nie je možné vytýkať nedostatok starostlivosti o rodinu a v medziach jeho možností o spoločný majetok, je rozhodnutie o disparite úplne výnimočné a musí byť odôvodnené mimoriadnými okolnosťami daného prípadu. Súd prvej inštancie sa doposiaľ vo svojom rozhodnutí takýmto zásadami neriadil. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že účastníci nežili v spoločnej domácnosti od roku 2009, avšak v tom čase, až do rozvodu manželstva už účastníci spoločný majetok nenadobúdali, pretože stavba bola v stave, v ktorom sa nachádzala ku dňu ocenenia prakticky hotová a od tejto znalec odpočítal len náklady, ktoré spočívali v zhotovení dlažby pred domom a zateplenie domu z jednej strany. Tiež bolo nesporné, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť až v roku 2009, pričom manželstvo trvalo od roku 1991 a počas trvania tohto manželstva sa žalobkyňa o domácnosť ako aj mal. deti riadne starala, čo potvrdili i v konaní vypočutí svedkovia. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní súd opätovne po výsluchu strán ustáli vyporiadavací podiel v súlade s ust. § 150 OZ. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .