Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoZm-18-2015.pdf
PDF · 140.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoZm/18/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúci v E., o zaplatenie 104,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 19CbZm/49/2013-66 zo dňa 28.11.2014 a dopĺňaciemu rozsudku č.k. 19CbZm/49/2013-101 zo dňa 13.4.2015, takto
rozhodol:
Pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu ohľadne zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v tej časti ruší rozsudok súdu prvého stupňa a v tomto rozsahu konanie zastavuje.
Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ ním bol v prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietnutý a vo výroku o náhrade trov konania.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Ruší dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil zmluvnú podmienku vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve č. XXXXXXX, uzavretej medzi Pohotovosťou s.r.o. a žalovaným dňa 11.02.2009 pod bodom 17 za neprijateľnú.
odôvodnenie:
1. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Dopĺňacím rozsudkom potom vyhlásil zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v zmluve č. XXXXXXX uzavretej medzi Pohotovosťou, s.r.o a žalovaným dňa 11.2.2009 pod bodom č. 17 za neprijateľnú. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca podal návrh, ktorým uplatnil pohľadávku podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu, ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 104,- zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 184,- eur od 9.8.2009 do 10.11.2009, zo sumy 174,- eur od 11.11.2009 do 2.12.2010, zo sumy 164,- eur od 3.12.2010 do 9.12.2010, zo sumy 154,- od 10.12.2010 do 2.1.2011, zo sumy 144,- eur od 3.1.2011 do 9.2.2011, zo sumy 134,- eur od 10.2.2011 do 1.3.2011, zo sumy 124,- eur od 2.3.2011 do 9.3.2011, zo sumy 114,- eur od 10.3.2011 do 10.4.2011, zo sumy 104,- eur od 11.4.2011 do zaplatenia, 6 % úroku ročne zo sumy 184,- eur od 23.10.2009 do 10.11.2009, zo sumy 174,- eur od 11.11.2009 do 2.12.2010, zo sumy 164,- eur od 3.12.2010 do 9.12.2010, zo sumy 154,- eur od 10.12.2010 do 2.1.2011, zo sumy 144,- eur od 3.1.2011 do 9.2.2011, zo sumy 134,- eur od 10.2.2011 do 1.3.2011, zo sumy 124,- eur od 2.3.2011 do 09.03.2011, zo sumy 114,- eur od 10.3.2011 do 10.4.2011, zo sumy 104,- eur od 11.4.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 0,61 eur. Návrh odôvodnil
tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 7.1.2009 na zmenkovú sumu 184,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 9.8.2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou, opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 11.2.2009 na sumu 184,- eur, pričom do jej textu bol pojatý záväzok žalovaného, zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 9.8.2009. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil 80,- eur a na úroky neuhradil nič. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
2. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaný uzavrel dňa 11.2.2009 s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. zmluvu o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 150,- eur s tým, že žalovaný sa zviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 102,- eur, celkovo zaplatiť sumu 252,- eur v 6-tich mesačných splátkach po 42,- eur, počnúc dňom 4.3.2009 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V spodnej časti tejto formulárovej zmluvy, ktorá podľa názvu bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je takto z vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j., keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípade uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Žalobca predložil originál zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 11.2.2009 na zmenkovú sumu 184,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 9.8.2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou, opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Podľa originálu predloženej zmenky táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj, a to číslo zmluvy XXXXXXX a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkové veriteľa, a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.
3. Žalovaný na pojednávaní vyhlásil, že je dôchodca, zobral si pôžičku 4.000,- Sk, avšak nikto mu nepovedal ako a akým spôsobom ju má splácať, je negramotný, nevie čítať ani písať, vie sa len podpísať a nerozumie tomu, čo je zmenka. Nevie o tom, aby nejakú zmenku podpísal. Na predloženej fotokópii zmenky je možno jeho podpis, ale nevie, žeby niečo také podpísal.
4. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddielu Sro., vložka 23636/B, je obchodná spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. zapísaná s dňom zápisu 14.3.2001 s predmetom činnosti okrem iného, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa výpisu z obchodného registra Mestského súdu v Prahe je pod č. C81616 zapísaný s dňom zápisu 24.1.2001 žalobca, v predmete činnosti okrem iného od vzniku až po 8.1.2013 v činnosti ekonomických poradcov a sprostredkovateľskej činnosti. Predmetom nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje v zmysle ustanovení nariadenia, je nárok vyplývajúci podľa neho z uzavretej vista zmenky s tým, že sa domáha, aby súd predmetný právny vzťah posudzoval výlučne podľa zásad zmenkového práva. Keďže evidentne ide o spotrebiteľský právny vzťah, súd považoval za potrebné sa vyporiadať s otázkou platnosti uzavretej zmluvy o úvere, ktorá bola kauzálnym vzťahom vo vzťahu k zmenke ako blankozmenky. Zmluva o úvere bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa ust. § 4 tohto zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného podľa písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere, uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok, je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa ust. § 4 ods. 3 tohto zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tento údaj, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. uzavrela so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorom chýbala táto podstatná náležitosť zmluvy a následkom toho, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Blankozmenka, ktorý bola vyplnená ešte pôvodným veriteľom zabezpečovala záväzok zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to napriek tomu, že vo formulárovej zmluve je uvedený len odkaz na ust. § 497 Obchodného zákonníka a v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru si účastníci dohodli režim Obchodného zákonníka. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave, ktorou je v prípade spotrebiteľských zmlúv Občiansky zákonník a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú Obchodný zákonník. Otázku vystavenej blankozmenky bolo potrebné posudzovať podľa ust. § 10 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon o zmenkách a šekoch, podľa ktorého, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplne vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané okrem, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Podľa § 11 tohto zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom. Podstatou blankozmenky je dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, ktorú súčasne s vystavením listiny uzatvára vystaviteľ blankozmenky s nadobúdateľom. Dohoda nemusí mať písomnú formu a dôkazom jej uzavretia môže byť aj jednostranne formulované vyhlásenie dlžníka o udelení vyplňovacieho práva. Na základe tejto dohody získava majiteľ listiny právo doplniť nehotovú listinu na zmenku, za vopred určených kritérií. Ide o osobitné, neodvolateľné majetkové právo, ktoré je spojené s listinou. Vyplňovacie právo vzniká dohodou strán a zaniká predovšetkým jeho využitím. Vystavením blankozmenky sa podpísaný vystavuje rizikám, tlakom a situáciám, ku ktorým by inak mohol zostať spravidla ľahostajný. Všetky nepriaznivé následky dopadajú na podpísaného. Pokiaľ bola listina vyplnená inak, než ako bolo dohodnuté, svedčí dlžníkovi námietka protizmluvného doplnenia blankozmenky. Ak bola doplnená vyššia suma, než ako bolo dohodnuté, je v tejto nesprávnej sume obsiahnutá i správa suma nižšia. Do výšky sumy zodpovedajúcej dohode o porušenie dohody nejde a námietka by preto v tejto časti nemala mať úspech. Situácia sa pre dlžníka komplikuje indosáciou zmenky. Aby sa touto námietkou mohol brániť dlžník voči novému majiteľovi, musí mu okrem iného dokázať, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, alebo pri nadobúdaní zmenky sa previnil hrubou nedbanlivosťou. V zlej viere jedná typicky ten, kto vedel o dohode, o vyplňovacom práve s ktorou je text zmenky v rozpore a zmenku napriek tomu nadobudol. V hrubej nedbanlivosti koná ten, kto sa pri zachovaní základného úsilia a starostlivosti mohol dozvedieť o vadnom doplnení blankozmenky a neurobil tak. Nadobúdateľ zmenky má s náležitou starostlivosťou zistiť obsah dohody. Pokiaľ mohol bez väčších prekážok zistiť obsah dohody o vyplňovacom práve a napriek tomu tak neurobil, jedná pri nadobúdaní zmenky v hrubej nedbanlivosti a možno proti nemu uplatniť príslušnú námietku dlžníka. Pokiaľ pôvodný majiteľ blankozmenky vyplnil údaje v rozpore s dohodou, mala by byť námietka dlžníka braná do úvahy v každom prípade. Zatiaľ, čo čl. I. § 17 sa obmedzuje na námietky interpartes, teda na námietky z vlastných vzťahov medzi konkrétnym veriteľom a dlžníkom, je úprava námietok u blankozmenky pojatá všeobecne a zásadne s účinnosťou pre všetkých zmenkových dlžníkov, ktorí sa vedome so súhlasom majiteľa podpísali na blankozmenku. Žalobca sa dovolával abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti, ale keďže táto zabezpečuje spotrebiteľský záväzok, neplatí s ohľadom na ustálenú európsku spotrebiteľskú legislatívu, všeobecne uznávaná teória o tom, že súdy nie sú povinné skúmať kauzu zmenky a majú postupovať len z hľadiska dodržania predpisov zmenkového práva. Odklon od tejto všeobecnej teórie je prezentovaný aj v náleze Ústavného súdu ČR č. P1.ÚS 16/12, v ktorom sa konštatuje, že zmenky, ktoré zabezpečujú spotrebiteľské záväzky, musia byť prístupné na preskúmanie kauzy zmenky z hľadiska ochrany spotrebiteľa v záujme zachovania ich práva tak, aby nedošlo k zneužitiu neznalosti prísne formalistických zákonných zmenkových ustanovení veriteľmi v neprospech spotrebiteľa. Právna úprava zmeniek nie je všeobecne známou, ani prevažne odborne právnicky zdatnému okruhu účastníkov, medzi ktorých spotrebitelia bez týchto znalostí určite nemôžu patriť. Dňa 18. 7.2013 vydal Ústavný súd ČR nález pod sp. zn. IV.ÚS 457/10, ktorým potvrdil názor na postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v oblasti zmenkového práva, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu, viac-menej túto ochranu nemožno dosiahnuť prostredníctvom legislatívnych zásahov do úpravy zmenkového práva, ale pomocou výkladu práva všeobecnými súdmi v konkrétnych prípadoch ich rozhodovacej praxe. Z predložených listinných dokladov je evidentné, že ustanovenia o Dohode o vyplnení zmenky sú uvedené na druhej strane formulárovej zmluvy - na prvej strane, ktorá je spotrebiteľom podpísaná, ktorá by mala byť rozhodujúcom pre deklarovanie najdôležitejších zmluvných ustanovení nie je o zabezpečení záväzku blankozmenkou ani zmienky. Drobné písmo, ktorým je aj
bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru písaný, je neprehľadný a táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a je zrejmé, že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tým došlo ku skutočnosti, že takéto zmluvné dojednanie je treba považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku a v rozpore ako s dobrými mravmi, tak aj poctivým obchodným stykom. Navyše prvý nadobúdateľ zmenky obchodná spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vyplnila zmenku v rozpore so skutočnou dlžnou sumou, ktorá ku dňu vyplnenia blankozmenky pre neho vyplynula z uzavretej zmluvy o úvere vzhľadom na to, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov, a týmto nárok prvého nadobúdateľa zmenky mohol obsahovať iba sumu poskytnutého úveru bez poplatkov a úrokov. Následne na to, čo sa Pohotovosti, s.r.o. na základe takto vyplnenej zmenky nepodarilo v rozhodcovskom konaní uspieť a nadobudnúť predmetné sumy, zmenku rubopisom postúpil ďalšiemu nadobúdateľovi zmenky. Keďže ako tvrdí nadobúdateľ zmenky (v tomto spore žalobca), nadobudol rubopisom iba práva zo zmenky, nie práva zo zmluvného vzťahu, vznikla nepochybne pre dlžníka neprehľadná situácia, kedy nebolo zrejmé, aký nárok vlastne voči nemu uplatňuje Pohotovosť, s.r.o. z titulu uzavretej zmluvy a aký nárok a z akého dôvodu uplatňuje žalobca. Keďže súd mal v zmysle ust. § 53 a nasl. OZ a Smernice 93/13 EHS poskytnúť spotrebiteľovi ochranu jeho spotrebiteľských práv ex offo, súd konštatoval, že v danom prípade došlo ako zo strany Pohotovosti, s.r.o., tak aj zo strany žalobcu k nerešpektovaniu základných zásad ochrany spotrebiteľa, podľa ustálenej európskej spotrebiteľskej legislatívy. Oba subjekty zjavne jednali vedome na škodu dlžníka, hoci to bol predovšetkým dlžník, ktorý neplnil povinnosti z uzavretej zmluvy o úvere, aj keď by mal zaplatiť len požičanú istinu. Súd však zistil, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. napriek tomu, že dlžník neplnil svoje povinnosti z uzavretej zmluvy neuplatňoval na svoj nárok z titulu uzavretej Zmluvy o úvere v súdnom konaní, ale postúpila práva zo zmenky na nového nadobúdateľa, a tak jej musela byť protiprávnosť konania známa. Nový nadobúdateľ zmenky mal s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých údajov týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť s ohľadom na ochranu práv spotrebiteľa, avšak ani tento tak neurobil. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, súčasne mu priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.). K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak žalobca a podľa dostupných informácií, ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenabrali. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Ust. § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu, môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhrady zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podmetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky uznal. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásad do práva na
spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá ma za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Žalobca zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Prvostupňový súd ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prezval súd a suploval aktivitu žalovaného. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000 a zdôraznil, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Aj súdna prax dôvodila, že tzv. zabezpečovacia zmenka ako prostriedok zabezpečenia, je samostatným nárokom nezávislým dokonca na existencii zabezpečenej pohľadávky. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch, a že tomuto zákonu odporuje. Žalobca sa vyjadril aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov a v tejto súvislosti poukázal na to, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Prvostupňový súd ďalej dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. V tejto súvislosti znova poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000, ako aj na rozsudky iných súdov, a to Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13C/88/2013, Okresného súdu Revúca sp.zn 3C/8153/2013, rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 8C/198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/16/2010, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013. V závere odvolania zdôraznil, že záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Podľa Zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia ani jej neprípustnosť.
6. Žalobca podal včas odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku, tento navrhol zrušiť. Takto žiadal predovšetkým z toho dôvodu, že neboli splnené podmienky pre postup súdu podľa § 166 ods. 1 O.s.p.
Uviedol, že v konaní bol uplatnený nárok vyplývajúci zo zmenky, o ktorom súd v celom rozsahu rozhodol. Nesúhlasil s argumentáciou súdu ohľadne možnosti vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú, keďže súd vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku používanú spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá nie je účastníkom tohto konania, pričom výrok by sa vzťahoval aj na žalobcu, ktorý však zmluvnú podmienku vôbec nepoužíva.
7. Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.
8. V priebehu odvolacieho konania zo strany žalobcu došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu. Podľa tohto podania žalobca zobral svoj návrh na začatie konania čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca naďalej uplatňoval v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.
9. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, a to postupom podľa § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd má za to, že odvolateľovi vzniklo právo vzniklé podľa doterajších právnych predpisov a niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie konania podľa nových právnych predpisov. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty, odvolací súd posúdil odvolania žalobcu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase ich podania. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť v zásade do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu, zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany subjektov práva v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať.
10. Na základe vyššie uvedených dôvodov, potom, súd preskúmal podané odvolania žalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné len čiastočne. Odvolací súd v súvislosti s ust. § 212 ods. 3 O.s.p. zdôrazňuje, že na vady konania pred súdom prvej inštancie je treba prihliadať len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd má za to, že v tejto veci sa nevyskytli také vady konania pred súdom prvého stupňa, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Závery súdu prvého stupňa zodpovedajú spoločnému stanovisku občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015, podľa ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že 1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností v pojednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podaná kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
11. V súlade s týmto spoločným stanoviskom, súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere, ktorú uzavrel žalovaný s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. dňa 11. 2.2009. Podľa tejto zmluvy o úvere veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 150,- eur s tým, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumy zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 102,- eur, teda celkom 250,- eur v 6-tich mesačných splátkach pod 42,- eur, počnúc dňom 4.3.2009. Podľa tejto úverovej zmluvy bol úver poskytnutý na výkon povolania, avšak zo žiadnych ďalších skutkových okolností nevyplýva, že by bol úver poskytnutý práve na tento
účel. V ten istý deň, žalovaný vystavil zmenku, na ktorej je uvedené číslo zmluvy XXXXXXX. Zmenka bola vystavená na zmenkovú sumu 184,- eur s tým, že táto sa zaplatí spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 9.8.2009. Teda záver súdu o tom, že uvedená zmenka zabezpečovala záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere je správny.
12. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné k vecne správnym dôvodom rozsudku súdu prvého stupňa uviesť, že návrh bol uplatnený podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2001, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, že v návrhu bolo uplatnené právo zo zmenky podľa zákona č. 191/1950 Zb., a že žalovaným v danom prípade bola fyzická osoba - spotrebiteľ. Pri postupe podľa Nariadenia, je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom prostredníctvom vzorových tlačív. Z čl. 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenia neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesných právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesno-právne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne z návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke, nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením nijako vylúčená.
13. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby, sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len, ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Toto platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, a teda aj z toho dôvodu nebolo možné nárok žalobcu z uvedenej zmenky priznať.
14. Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení súdu. Je povinnosťou súdu zohľadniť všetky relevantné, individuálne okolnosti v súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi, vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, kedy ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lége. Dobré mravy pôsobia ako korektív, najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe.
15. Všeobecne je treba rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera, nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Vzhľadom
na abstraktnosť cenného papiera, žalovaný pokiaľ je spotrebiteľom, mal by túto skutočnosť namietať. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Ako judikoval aj Ústavný súd ČR v náleze sp.zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012 súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním), najmä voči subjektom, po ktorých nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013, ktorý sa nestotožnil so záverom všeobecného súdu, že nie je možné po indosácii zmenky, vznášať kauzálne námietky, ak nie sú splnené podmienky § 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Konštatoval, že v prípade spotrebiteľov, nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Označil za výkladovú svojvôľu, ak súd zobral za základ pre svoje rozhodnutie záver, že v prípade nesplnenia dispozície § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, nie je možné ku kauzálnym námietkam prihliadať. Aktuálne Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I.ÚS 290/15 zo dňa 16.9.2015 vychádzajúc z obsahu totožnej zmenkovo-právnej úpravy ako Slovenskej republike, konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri rešpektovaní špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. Pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane a v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tu je potrebné tiež akcentovať už v uvedenom českom ústavom náleze sp. zn. IV.ÚS 457/10 vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejšie, než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iné za predpokladu, že je zneužívané ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami.
16. Napokon pre prípad, že v konaní nie sú žalovaným vznesené kauzálne námietky, nepôjde o zmenku tzv. spotrebiteľskú, ani nebude inak zo skutkového stavu zjavné, že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva, je možné samotnou aktivitou súdu prieskumom ex officio podľa okolností prípadu posúdiť nárok na úrok ako nárok, uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade je v zmenke uvedený úrok vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, čo zodpovedá takmer požadovanej istine a vzhľadom na to, je takýto úrok treba považovať za neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi. Na tomto konštatovaní nič nemení ani čiastočné späťvzatie návrhu žalobcu ohľadom 0,19 %-ného zmenkového úroku, keďže uvedený úrok vo výške 0,25 % denne v zmenke je úkonom neplatným a na jeho neplatnosti nič nemení to, že z takéhoto neplatného právneho úkonu požaduje žalobca menší úrok.
17. Odvolací súd, pokiaľ ide o dohodou vyplňovacom práve považuje za potrebné zdôrazniť, že táto je zakomponovaná v obchodných podmienkach, pričom tieto v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Obchodné podmienky nesmú slúžiť na to, aby do nich v nepriehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, u ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Aj v tomto smere je záver súdu prvého stupňa správny. Zmluvnásloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktorej dojednanie bude uvedené v zmluve, a ktoré vo všeobecných podmienkach je len zdanlivá, lebo obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile dodávateľa a spotrebiteľa, je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ len ťažko môže domôcť zmeny predom pripravených zmluvných dojednaní. Dohodou o vyplňovacom práve by bolo možné v uvedenom prípade považovať za platne uzavretú len za predpokladu, že spotrebiteľ bol s doložkou a jej významom oboznámený alebo, ak sa preukáže, že význam doložky musel poznať. Ak však spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť v procese uzatvárania takejto dohody sa podieľať určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, lebo celá zmluvná situácia je postavená kategoricky na závere, že je tu len jediná možnosť, a to celkom a bezvýhradne akceptovať takýto návrh, potom možno mať za to, že za takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti tu ide podnikateľom o predom nastavené kritériá voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa spolupodieľať sa na obsahu takejto dohody, a čo do dôsledkov by išlo o stav obdobný, ako je to pri neprípustných formulárových zmluvách. Súd v takejto situácii musí starostlivo posudzovať, či takáto dohoda nie je neplatná pre konanie priečiace sa dobrým mravom.
18. Odvolací súd v zmysle § 208 O.s.p. rozhodol o čiastočnom späťvzatí návrhu, keďže zo strany žalovaného neboli voči tomuto prejavu žalobcu žiadne námietky.
19. Odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobcu, ktoré podal proti dopĺňaciemu rozsudku. Odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil tento dopĺňací rozsudok, a to z dôvodu, že v danom prípade išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, avšak táto bola zakomponovaná do úverovej zmluvy medzi obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a žalovaným, teda nie medzi žalobcom a žalovaným. Ďalej v tomto konaní nešlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale o spor vyplývajúci z nárokov uplatnených zo zmenky. Teda v danom prípade neboli naplnené podmienky ust. § 153 ods. 4 O.s.p.
20. Odvolací súd so zreteľom na tieto dôvody rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania má oporu v ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).