Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_38Ek-695-2022.pdf
PDF · 102.7 KB
Case nature
Subarea
38Ek/695/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H. Ž., X.: X.XX.XXXX, B. G. XX, XXX XX X., zast.: JUDr. Slavomír Bachynec, advokát, 027 42 Podbiel 177, IČO: 37 975 749 proti povinnému: J. D.F., X.: XX.X.XXXX, K. XXXX/X, XXX XX K., zast. Mgr. Juraj Kornhauser, advokát, 811 03 Bratislava, Suché mýto 6, IČO: 52 864 651, o vymoženie 30 000,00 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Kabáč ml., so sídlom exekútorského úradu Trojičné námestie 191, 027 44 Tvrdošín, IČO: 37 801 571, pod číslom XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 8.3.2022, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 30 000,00 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp. zn. XC/X/XXXX-XXX zo dňa 24.11.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2021(ďalej len ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 4.4.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Kabáč ml., so sídlom exekútorského úradu Trojičné námestie 191, 027 44 Tvrdošín, IČO: 37 801 571, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 26.4.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinnému bolo dňa 8.4.2022 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu doručil poverenému súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k zákona č. 233/1995 Z. z.“ dňa 25.4.2022. 4. Povinný vo svojom podaní, ktoré súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie poukázal na výrok VI. exekučného titulu, kde súd v základnom konaní povolil povinnému splácať vyrovnací podiel v celkovej výške 35 000 Eur v troch splátkach, pričom prvú splátku vo výške 2 000,00 Eur mal povinný uhradiť do 15 dní od právoplatnosti exekučného titulu. Povinný uviedol, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2021, prvú splátku uhradil dňa 23.12.2021, čo je 9 dní po uplynutí paričnej lehoty na plnenie prvej splátky avšak do omeškania sa dostal len kvôli tomu, že zo strany oprávneného nebola poskytnutá súčinnosť, aby mohol prvú splátku včas uhradiť. Ďalej poukázal, že oprávnený s ním od právoplatného skončenie rozvodu dňa 2.3.2016 vôbec nekomunikuje, pričom povinný nedisponuje ani jej telefónnym číslom oprávneného, ktorý nekomunikuje ani s ich spoločnými deťmi, ktoré rovnako nemajú telefónne číslo oprávneného. Povinný súčasne tvrdil, že mal vedomosť o tom, že oprávnený nemá účet v banke, pričom sa snažil zistiť na aký účet má plniť splátky podľa exekučného titulu, oprávneného dvakrát navštívil bezúspešne v práci. Poukázal, že ani v exekučnom titule nebolo špecifikované číslo účtu, na ktoré má plniť. Ďalej uviedol, cit.: „Vzhľadom k tomu, že povinnému nebola poskytnutá súčinnosť, obával sa nedodržania povinností uložených v uznesení a následnej exekúcie, a preto dňa 23.12.2021 plnil z opatrnosti prvú splátku na účet J. Ž.N. (manžela oprávnenej). Povinný tak plnil bez akejkoľvek informácie alebo dohody s oprávnenou na číslo účtu, z
ktorého na jeho účet prichádzalo výživné na ich 3 spoločné deti, ktoré boli rozsudkom, č. k.: XP/XXX/ XXXX-XXX zo dňa 18.1.2016 zverené do osobnej starostlivosti povinného.“ Povinný rovnako poukázal, že druhú splátku v zmysle exekučného titulu vo výške 3 000,00 Eur uhradil na účet manžela oprávneného dňa 12.1.2022 pričom túto mal v zmysle exekučného titulu možnosť uhradiť až do 31.1.2022. Opätovne uviedol, že do omeškania s plnením prvej splátky sa nedostal vlastným zavinením. Poukázal, cit.: „Vzhľadom na deň vydania poverenia na vykonanie exekúcie 04.04.2022 predpokladáme že návrh na vykonanie exekúcie oprávnená podala v druhej polovici mesiaca marec 2022, čo je viac ako 3 mesiace po údajnom omeškaní povinného s prvou splátkou. Toto konanie vzhľadom na neposkytnutie súčinnosti oprávnenou a vzhľadom na ďalšie riadne plnenie splátok povinným považujeme za šikanózne a za zjavné zneužitie práva. Oprávnená z konania povinného mohla očakávať, že tretia splátka vo výške 30.000,- € bude zaplatená riadne a včas, a preto je nepochopiteľné prečo podala návrh na vykonanie exekúcie, keď sama bola v omeškaní na poskytnutie súčinnosti s plnením prvej splátky, resp. vôbec nekomunikovala s povinným ani mu neposkytla žiadne informácie k úhrade a riadnemu splneniu dlhu.“ Povinný poukázal na ustanovenie § 200 Exekučného poriadku, čl. 5 Civilného sporového poriadku, § 520 a § 522 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že v tomto prípade existuje dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Rovnako odkázal na „súbor rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, zv. 2 bod 2, C 89.“ V ďalšom povinný uviedol, že má snahu zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na úradu poslednej splátky vo výške 30 000 Eur a za týmto účelom požiadal bankovú inštitúciu o poskytnutie hypotekárneho úveru. Poskytnutie hypotekárneho úveru však nie je možné z dôvodu vedenia tejto exekúcie. Povinný navrhol vypočutie povinného oprávneného a ďalších osôb. Povinný mal za to, že sú dané dôvody zastavenia exekúcie vzhľadom k tomu, že povinný nestratil výhodu splátok, splátky riadne a včas plní, návrh na vykonanie exekúcie možno považovať za zjavné zneužitie práva a takýto výkon je v rozpore s dobrými mravmi. 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že s týmto nesúhlasí, pričom tvrdenia povinného obsiahnuté v ním podanom návrhu na zastavenie exekúcie sa nezakladajú na pravde a sú účelovým vykladaním skutkového stavu, resp. práva z jeho strany. Oprávnený poukázal, že nebol povinný oznamovať žiadny bankový účet, na ktorý má povinný poskytnúť plnenie. Tvrdil, že povinnému bola známa adresa oprávnenej a mal dostatok času uhradiť jej prvú splátku poštou, pokiaľ by účet nemal. Ďalej poukázal, cit.: „Sám viedol proti oprávnenej exekúcie a vedel o dôsledkoch neuhradenia splátky riadne a včas o čom bol riadne poučený aj zákonnou sudkyňou pri schválení zmieru. Pokiaľ sa vo svojom návrhu odvoláva na šikanózny výkon práva, resp. jeho zjavné zneužitie, dávame do pozornosti, že povinný bol na splnenie svojej povinnosti uhradiť splátku naviac dodatočne upozornený osobitnou výzvou zo dňa 17.12.2021. Napriek tejto skutočnosti prvú splátku uhradil až 23.12.2021. Zo strany oprávnenej mu bol poskytnutý dostatočne dlhý čas na splnenie svojho záväzku kde mu nad rámec svojich povinností poskytla aj bankový účet, kde mohol dlžnú sumu previesť.“ 6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa nevyjadril. 7. Podľa § 61k odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa § 201 odsek 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt. 13. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 14. Podľa § 121 odsek 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 15. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 16. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 17. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 8.4.2022. Povinný mala teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Zároveň je potrebné poukázať, že v prípade, ak koniec lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty nasledujúci pracovný deň. Súdnemu exekútorovi bol dňa 25.4.2022 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, t. j. podaný v posledný deň lehoty v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, v spojení s ustanovením § 121 odsek 4 CSP. Súd preto konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 18. Súd zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 19. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol v samotnom exekučnom titule poučený i povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky, ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
20. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 21. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp. zn. XC/X/XXXX-XXX zo dňa 24.11.2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2021 a vo výroku V. a VI. exekučného titulu vykonateľnosť dňa 29.11.2021. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo preto vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1,2 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj samotná exekúcia sa začali dôvodne. 22. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné: Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že sa nedostal do omeškania s plnením jednotlivých splátok v zmysle exekučného titulu, a preto nedošlo ani k naplneniu podmienok, t. j. splatnosti celého dlhu v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas v zmysle exekučného titulu, keďže oprávnený mu (povinnému) neposkytol súčinnosť, aby mohol prvú splátku včas uhradiť. Neposkytnutie súčinnosti povinný odvodzoval od skutočnosti, že oprávnený mu neoznámil číslo účtu, príp. IBAN, na ktoré má plniť. Súd v tejto súvislosti vo všeobecnosti poukazuje, že „právne skutočnosti, s ktorými je spojený zánik záväzku, sú vo všeobecnosti predpokladané zákonom. Väčšina z nich má priamo zmluvný základ a je viazaná na pozitívny prejav vôle dlžníka, prípadne obidvoch zmluvných strán. Zánik záväzku však môže nastať aj bez ohľadu na vôľu dlžníka alebo veriteľa, prípadne proti ich vôli, a to aj zo zákonných dôvodov, ktoré v rámci svojho záväzkového vzťahu účastníci osobitne neupravili. To je typické najmä pre zodpovednostné záväzkové vzťahy v rámci civilnoprávnej delikvencie. Základným klasifikačným kritériom právnych skutočností, ktoré majú za následok zánik záväzku, je ich účinok v zmysle uspokojenia veriteľa. Možno teda rozlišovať zánik záväzku s uspokojením veriteľa (cum satisfactione creditoris), ku ktorému dochádza splnením, vrátane poskytnutia náhradného plnenia, uložením do solučnej notárskej úschovy alebo započítaním, a zánik záväzku bez uspokojenia veriteľa (sine satisfactione creditoris), a to odstúpením, výpoveďou, nemožnosťou plnenia, uplynutím času, vzdaním sa práva, odpustením dlhu, splynutím a pod. Podľa povahy právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik záväzku, je potrebné rozlišovať zánik záväzku na základe a) jednostranného právneho úkonu: - splnenie dlhu (§ 559 OZ), -uloženie do notárskej úschovy (§ 568 OZ), - jednostranné započítanie (§ 580 OZ), - odstúpenie (§ 48 OZ), -výpoveď (§ 582 OZ); b) dvojstranného právneho úkonu: - privatívna novácia (§ 570 OZ), - zrušenie záväzku (§ 572 ods. 2 OZ), - vzdanie sa práva (§ 574 OZ), - odpustenie dlhu (§ 574 OZ), - započítanie dohodou (§ 581 ods. 3 OZ), - urovnanie (§ 585 OZ); c) právnej udalosti: -dodatočná nemožnosť plnenia (§ 575 OZ), - uplynutie času (§ 578 OZ), - smrť dlžníka alebo veriteľa (§ 579 OZ), - splynutie (§ 584 OZ); d) preklúzie podľa § 583 OZ, ako kombinácie právnej udalosti (uplynutie času) a právneho úkonu veriteľa, resp. jeho nečinnosti; e) rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ad hoc“ (In. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2091). S ohľadom na uvedené je potrebné poukázať,
že jedným zo spôsobov zániku záväzku je splnenie dlhu. V zmysle ustanovenia § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) splnením dlh zanikne. V zmysle ustanovenia § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas. V zmysle exekučného titulu mal povinný zaplatiť na vyrovnanie podielu sumu 35 000 Eur (výrok V. exekučného titulu), čo mu bolo súdom povolené uhradiť v splátkach nasledovne: prvá splátka v sume 2000 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti exekučného titulu, druhá splátka v sume 3000 Eur do 31.1.2022 a tretia splátka v sume 30 000 Eur do 31.5.2022 s tým, že prípade neuhradenia čo i len jednej splátky v určenej výške a v určenom čase sa stane splatným celý dlh (výrok VI. exekučného titulu). K tvrdeniu povinného ohľadom neposkytnutia súčinnosti oprávneného, aby mohol prvú splátku včas uhradiť tým, že oprávnený povinnému neoznámil číslo účtu, resp. IBAN bankovej inštitúcie určený na plnenie súd uvádza, že plnenie prostredníctvom bezhotovostnej platby je len jedným zo spôsobov realizácie splnenia dlhu. Splniť povinnosť uloženú povinnému v zmysle exekučného titulu možno realizovať rôznymi spôsobmi, t. j. v hotovosti k rukám oprávneného, bezhotovostne prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb, prípadne prostredníctvom inej oprávnenej osoby - poštového podniku, a pod. Zároveň súd dáva povinnému do pozornosti i ustanovenie § 568 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku, pričom vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ. „Dlžník má nielen povinnosť, ale aj právo splniť svoj dlh a zbaviť sa tým existujúceho záväzku. Z pragmatického hľadiska však nemožno vylúčiť situácie, keď k reálnemu splneniu dlhu nemôže dôjsť z dôvodov na strane veriteľa. Zákon v takýchto situáciách, ktoré taxatívne vymedzuje v § 568 OZ, umožňuje dlžníkovi uložiť predmet plnenia do notárskej úschovy, s účinkami splnenia dlhu (tzv. solučná úschova). Samotné uloženie do notárskej úschovy nie je pritom stotožniteľné so splnením dlhu, avšak má solučné účinky v zmysle § 559 ods. 1 OZ. Tie nastávajú bez ďalšieho aj v prípade, ak dlh plnený týmto spôsobom má povahu naturálnej obligácie“ (In. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2147-2152). 23. Súd preto v tejto súvislosti konštatuje, že tvrdenia povinného ohľadom neposkytnutia súčinnosti zo strany oprávneného, kedy mu oprávnený neuviedol číslo bankového účtu (resp. IBAN) nemožno prijať. Povinný mal možnosť realizovať povinnosť v zmysle exekučného titulu i iným spôsobom ako bezhotovostne na účet oprávneného tak, aby sa nedostal do omeškania s plnením prvej splátky v zmysle exekučného titulu, čo spôsobilo, že dlh povinného sa stal celý splatným. Povinný však v konaní nijakým spôsobom nepreukázal a ani netvrdil, že by realizoval povinnosť v zmysle exekučného titulu či už plnením v hotovosti k rukám oprávneného, resp. že využil možnosť splnenia dlhu, a to prostredníctvom poštového podniku alebo iným spôsobom, kedy by súčasne zo strany oprávneného došlo k bezdôvodnému odopretiu prijatia riadne ponúknutého plnenia. Súčasne povinný pokiaľ mal za to, že zo strany oprávneného nebola poskytnutá súčinnosť potrebná na splnenie dlhu mohol využiť i inštitút tzv. solučnej úschovy v zmysle § 568 Občianskeho zákonníka, čo však povinný rovnako nepreukázal, a ani netvrdil. Zároveň pokiaľ povinný vo svojom návrhu uvádza, že bezúspešne dvakrát navštívil oprávneného v práci, uvedené tvrdenie povinného súdu považoval za nepreukázané a rovnako uvedené samotné nie je dôvodom, aby súd posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie za dôvodný. S ohľadom na vyššie uvedené súd nevzhliadol ani povinným tvrdenú skutočnosť o nedostatku vykonateľnosti exekučného titulu. V neposlednom rade súd považoval tvrdenia povinného v ním podanom návrhu na zastavenie i za vzájomne rozporné, kedy na jednej strane tvrdil, že zo strany oprávneného mu nebola poskytnutá súčinnosť zo strany oprávneného čo do oznámenia čísla bankového účtu pre účely splnenia dlhu, na druhej strane však prvé dve splátky spolu vo výške 5000,00 Eur v zmysle exekučného titulu realizoval práve bezhotovostný prevodom na účet vedený v bankovej inštitúcii. 24. Povinný v ďalšom uvádza, že má snahu zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na úhradu poslednej splátky vo výške 30 000,00 Eur a za týmto účelom požiadal bankovú inštitúciu o poskytnutie hypotekárneho úver, pričom poskytnutie hypotekárneho úveru však nie je možné z dôvodu vedenia tejto exekúcie. Súd konštatuje i v súvislosti, resp. nad rámec vyššie uvedeného, že oprávnený nemá žiadnu právnu povinnosť pomáhať povinnému získať finančné prostriedky, aby dlžník mohol svoj dlh v peniazoch splniť. V tomto význame nie je možné chápať poskytnutie súčinnosti veriteľa k splneniu dlhu, ktoré by malo zabezpečiť solventnosť dlžníka. 25. S ohľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že exekučné konanie ako i samotné exekúcia sú dôvodné, kedy oprávnený z dôvodu, že zo strany povinného nedošlo k splneniu dlhu v zmysle vykonateľného exekučného titulu riadne a včas podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom práve podanie návrhu na vykonanie exekúcie je prostriedkom, ako zabezpečiť uspokojenie nároku
oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu a dobrovoľne sa nesplnil. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie preto nemožno považovať za zjavné zneužitie práva ani za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto tvrdenia povinného v uvedenom smere považoval za nedôvodné. 26. V neposlednom rade pokiaľ povinný navrhol vypočutie jeho samotného, oprávneného a ďalších osôb súd uvedené výsluchy považoval za nadbytočné nakoľko obsah súdneho spisu v tomto exekučnom konaní exekučný súd považoval za dostatočný pre posúdenie argumentácie povinného uvádzanej v ním podanom návrhu na zastavenie exekúcie. 27. Na základe preskúmania namietaných skutočností, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, príloh, návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako i vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a preto predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol (I. výrok). 28. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.