Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-21-2016.pdf
PDF · 97.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu JUDr. Iva Hlucháňa a prísediacich Mgr. Dagmar Kulišíkovej a Mariána Babušu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. septembra 2016 , v trestnej veci obžalovaného Y. F., pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr.zák., takto
rozhodol:
obžalovaný Y. F. nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., H. č. XXXX/X, nezamestnaný,
j e v i n n ý, ž e
ako obchodný zástupca spoločnosti TESCOMA, s.r.o., Púchov, na základe zmlúv o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 01.02.2007 a zo dňa 04.01.2010 vrátane dodatkov k nim, v období od 16.04.2009 do 26.04.2010 zo skladov spoločnosti TESCOMA s.r.o., Púchov, nachádzajúcich sa na adrese Púchov, Nimnická cesta 1495/21 a na adrese Roľnícke družstvo podielnikov , Most pri Bratislave, prevzal rôzne kuchynské potreby vo vlastníctve spoločnosti TESCOMA s.r.o., Púchov, a to za účelom jeho predaja, takto prevzatý tovar ku dňu 26.04.2010 po odstúpení od zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 04.01.2010 nevrátil jeho vlastníkovi spoločnosti TESCOMA s.r.o., Púchov, a ani tejto obchodnej spoločnosti neuhradil za takto prevzatý tovar, finančnú hotovosť vo výške 63 714,58 Eur s DPH, tovar si ponechal a použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil spoločnosti Tescoma s.r.o., so sídlom 020 01 Púchov, Nimnická cesta, IČO: XXXXXXXX, škodu v celkovej výške 63 714,58 Eur, teda
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, t ý m s p á c h a l
zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.a
o d s u d z u j e s a z a t o :
Podľa § 213 ods. 3 Tr.zák.,za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr.zák., § 36 písm. j) Tr.zák., na trest odňatia slobody v trvaní 3 / tri / roky.
Podľa § 50 ods.1 Tr.zák., za použitia § 51 ods. 1, 2 Tr.zák. súd tento trest podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu na skúšobnú dobu 3 / troch / rokov /.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr.zák. súd zároveň ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku počas skúšobnej doby.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods.3 Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný v prípravnom konaní v podstate využil svoje práva a nevypovedal, resp. uviedol, že sa nebude vyjadrovať z toho dôvodu, že mu neboli predložené všetky doklady. Na hlavnom pojednávaní spáchanie trestnej činnosti v plnom rozsahu poprel.
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov Z.y A., svedka R. J., oboznámením sa s ostatnými listinnými dôkazmi, oboznámením sa správou o povesti a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné :
Obžalovaný Y. F. uviedol, že v uvedenej spoločnosti pre Tescoma pracoval na základe zmluvy o nevýhradnom osobnom zastúpení. Odberal tovar zo spoločnosti Tescoma nachádzajúcej sa v Púchove a taktiež aj v Moste pri Bratislave. Jeho úlohou v podstate bolo to, aby uvedený tovar následne odpredal odberateľom. O tom, že preberal uvedený tovar, sa vždy po prebratí tovaru spravil dodací list, ktorý on podpísal. Jeho vklad bol označený pod číslom 927. Vždy podpísal skladníkovi tovar , ktorý v skutočnosti aj prijal. Množstvo vydaného tovaru sa evidovalo aj v systéme firmy Tescoma prostredníctvom počítačov a obžalovaný potvrdil, že mal možnosť cez počítač zistiť reálny skutočný stav na svojom sklade. Stalo sa, že niekedy aj namietal nezrovnalosti, údaje v počítači so skutočným stavom, potom sa to riešilo. Zároveň obžalovaný potvrdil, že dňa 26.04.2010 podpísal tzv. uznanie dlhu , kde uznal dlh v celkovej výške 63714,58 , s tým, že sa zaviazal ho na dve splátky uhradiť. Uvedené uznanie dlhu však podpísal pod nátlakom, nakoľko mu bolo vyhrážané trestným stíhaním, nakoľko sa chcel tomu vyhnúť. Podpísal to napriek tomu, že si bol vedomý skutočnosti, že tento dlh on ale nespôsobil. Taktiež potvrdil, že bol vydaný Okresným súdom Bratislava IV. platobný rozkaz, na základe ktorého platobného rozkazu bol zaviazaný uvedený schodok zaplatiť. Proti tomuto nepodal odpor a taktiež uviedol, že nie je si celkom istý, či sa voči nemu vedie exekučné konanie, alebo nevedie. Na otázku súdu, ako si on vysvetľuje, že uvedený schodok vznikol, lebo ten skutočne vznikol, uviedol, že nevie to vysvetliť, ale myslí si, že je to z dôvodu, že systém bol nekorektný. Došlo možno k tomu všetkému aj z toho dôvodu, že bol nedôsledný a riadne si neskontroloval skutočne vydaný tovar v tzv. „sieti“, čo nazýva prehľad tovaru, ktorý bol dodaný na jeho sklad. Pokiaľ aj systém uvádzal, že má nejaký tovar na jeho sklade, v skutočnosti on takýto tovar ani na sklade nemal. Pokiaľ by uvedený tovar on mal, musel by mať on, resp. Tescoma by k tomuto musela mať dodacie listy. Záverom v podstate obžalovaný uviedol, že napriek tomu, že sa nebránil proti tomuto schodku, považuje tento schodok za účtovný, v skutočnosti uvedený tovar on nikdy ani neprevzal.
Súd vypočul svedkyňu Z.. A., ktorá uviedla, že pracuje ako účtovníčka v uvedenej firme s tým, že obžalovaný bol obchodný zástupca uvedenej firmy. Tento mal za úlohu na základe riadne písomnej zmluvy predávať tovar firmy Tescoma a to takým spôsobom, že tento tovar predával zo skladu Púchov a zo skladu Bratislava-Most. Činnosť obchodného zástupcu a konkrétne aj obžalovaného spočívala v tom, že tento na svoj sklad č. 927 prevzal tovar buď v Bratislave alebo v Púchove, konkrétne Hudec preberal tento tovar zo skladu Bratislava z Tescomi, pričom on najprv oznámil do skladu, aký tovar potrebuje pre následnych odberateľov a tento tovar sa mu potom aj skutočne pripravil a on si ho aj odobral. Každý tovar, ktorý sa mu dostal na jeho sklad, sa zaznamenal do počítačového systému a keď ten tovar konkrétne odpredal, sa takýto tovar z tohto jeho skladu účtovne aj v počítačovej sieti vyškrtával. Keď si obžalovaný ako obchodný zástupca objednal tovar v sklade, spravila sa tzv. vychystávka, s tým, že tento tovar sa mu v papierovej forme spísal, ktorý berie a potom keď mu ho skladník aj v skutočnosti vydal, podpísali sa o tomto doklady. Toto sa potom všetko zaznamenalo do systému SAP. Celý systém bol prepojený, takže jednoznačne obžalovaný videl a mal možnosť kontroly, aký tovar je konkrétne na jeho sklade 927 a aký tovar z tohto skladu odchádza. Vykonala sa inventúra, pričom pri inventúre sa zistilo, že mu chýba tovar cca v hodnote 50 000,- bez DPH. Teda jednalo sa o tovar, ktorý mal predať, resp. odobrať a tento chýbal. Obžalovaný uznal dlh a na základe exekučného konania dokonca boli firme Tescoma vyplatené nejaké finančné prostriedky. Svedkyňa uviedla, že cca 30 000,-Eur. Bližšie sa k tejto sume vyjadriť nevedela. Naďalej ešte prebieha exekúcia voči obžalovanému cca 27 000,-, čo je suma, ktorá je po odrátaní finančných prostriedkov, ktoré boli už exekuované a po odrátaní provízie. Na doplňujúce otázky obhajcu obžalovaného uviedla, že inventúra sa fyzicky vykonávala v priestoroch
Tescoma skladu, ale v tomto sklade má každý obchodný zástupca svoju kóju, do ktorého si ukladá tovar alebo si tovar ukladá priamo do motorového vozidla. A tu sa skutočne fyzicky aj táto inventúra vykonávala. Potvrdila na doplňujúcu otázku senátu, že tovar sa vždy aj fyzicky zobral z centrálneho skladu, zapísal sa na sklad obchodného zástupcu. Teda nemohlo ísť len o nejaké účtovné manko, že by tovar po prevzatí ostával naďalej v skladoch Tescoma. S týmto tovarom mohol aj disponovať a aj ním disponoval. O tom, že si tento obchodený zástupca uvedený tovar skutočne aj zobral, potvrdzovali tzv. vychystávaky a dodacie listy. Konkrétne tieto vychystávaky a dodacie listy za uvedené obdobie niekto odcudzil z bratislavského centrálneho skladu. Zároveň však sa tento tovar aj automaticky zapisoval do celkového systému firmy Tescoma, teda aby bol prehľad o tom, kto, v akom množstve tovar zobral a toto v systéme sa nachádza. Teda je v systéme doklad o tom, že tento tovar skutočne aj prevzal. Svedkyňa ďalej poprela tvrdenie obžalovaného v tom, že tento viackrát reklamoval nesúlad dodávky tovaru. Svedkyňa vylúčila možnosť, že by v systéme počítačom firmy Tescoma bol nahodený tovar na obchodného zástupcu, ktorý by skutočne aj nebol prevedený na tento sklad.
Súd potom vypočul svedka R. J., ktorý uviedol, že pracuje ako IT-pracovník v uvedenej firme. Nastúpil až potom, ako malo dôjsť k spáchaniu trestnej činnosti. Tento svedok vo svojej výpovedi v podstate absolútne vylúčil možnosť, že by v počítačovom systéme bol nahodený tovar, ktorý skutočne aj obchodný zástupca neprevzal. Taktiež uviedol, že celkový spôsob preberania tovaru bol taký, že obchodný zástupca si jednoznačne mohol preveriť skutočný stav skladu, taktiež si mohol preveriť , ktorý tovar im bol vydaný, v akom množstve. Tieto informácie mal po celý čas a celý čas mohol vidieť aj on vo svojom počítači, nakoľko tieto boli prepojené, aktuálny stav v jeho sklade. Každý obchodný zástupca teda aj Hudec pri vychystanom tovare mal v ruke doklad, z ktorého bolo zrejmé, aký tovar sa mu konkrétne v uvedený deň vydával. Čiže v prípade, že by prevzal nejaký tovar, resp. akýkoľvek tovar papierovo a tento by skutočne nemal, by hneď na mieste mohol namietať nedodanie tohto tovaru. Okrem elektronickej, teda počítačovej registrácie prevzatého tovaru sa pri preberaní tovaru vydávali dva doklady v písomnej forme, z ktorých bolo zrejmé, aký tovar sa vydával, aký tovar sa prebral. Jedna kópia ostala obchodnému zástupcovi. Ďalej svedok uviedol, že vie o tom, že zhodou okolností sa stratil šanon len za uvedené obdobie, kedy mal vzniknúť schodok a len u obchodného zástupcu F.. Toto on však nevie sám, teda v tom čase nepracoval pre uvedenú firmu, len to vie z dosluchu. Svedok vylúčil, že akýmkoľvek spôsobom by mohlo dôjsť k účtovnému manku, program riadne pracoval.
Skutočný stav bol ďalej na hlavnom pojednávaní preukázaný jednak zmluvou o nevýhradnom obchodnom zastúpení uzavretou medzi obchodnou firmou Tescoma, s.r.o. a firmou Y. F. kde v bode 3/ uvedenej zmluvy sa uvádza , že obchodný zástupca zodpovedá za tovar od doby jeho prevzatia, kedy správnosť a úplnosť prevzatého tovaru podľa jednotlivých dodacích listov potvrdzuje súhrnne v Zozname dodacích listov, až po jeho vyúčtovanie v hotovosti alebo vystavenie faktúry, . Odstúpením od zmluvy ,na základe ktorej obžalovaný Y. F. oznámil firme Tescoma, že odstupuje od zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení ku dňu 30.04.2010. Ďalej uznaním dlhu, kde na základe uvedeného prípisu obžalovaný uznal dlh voči obchodnej spoločnosti Tescoma s.r.o., so sídlom Nimnická cesta Púchov, s tým, že celkový dlh uznal vo výške 53.714,58 Eur s DPH a zaviazal sa uvedený dlh zaplatiť a to následne : 31.857,29 Eur do 31.08.2010 a 31.857,29 Eur do 31.12.2010. Potvrdil, že je spôsobilý k právnym úkonom , spôsobilosť nebola obmedzená , uznanie dlhu je prejavom jeho vážnej a slobodnej vôle, nebolo urobené v tiesni a ani za zvlášť nevýhodných podmienok.
Na základe platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV. mal súd za preukázané, že uvedeným platobným rozkazom sp.zn. 36Rob 584/2010-10, zo dňa 28.02.2011 bol povinný v tomto prípade Y. F. - Y., s miestom podnikania Bratislava, Karlova Ves, zaplatiť 30.857,29 Eur. Proti tomuto nebol podaný odpor. Ďalej sa súd oboznámil s exekučnými konaniami a to konkrétne upovedomením o začatí exekúcie, ďalej bol skutočný stav preukázaný zápisom o vykonanej inventúre zo dňa 26.04.2010, kde bolo zistené, že schodok bol v celkovej výške 63.714,58 Eur s DPH. Ostatnými listinnými dôkazmi a to najmä faktúrami firmy, medzi firmou Tescoma a firmou Y., Y. F..
Na základe takto zisteného skutkového stavu potom súd konanie obžalovaného F. kvalifikoval ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1,3 Tr.zák., nakoľko mal súd jednoznačne preukázané, že tento si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu. Pri uznaní viny súd vychádzal jednoznačne z vykonaného dokazovania a to výsluchom uvedených svedkov, ako aj z listinných dôkazov. Obžalovaný sa bránil, že nie je zodpovedný za uvedený skutok a podľa jeho názoru sa jedná len o účtovné manko. V skutočnosti poprel, že by aj uvedený tovar bol na jeho
sklad prevedený a zároveň poprel, že by tento tovar on odpredal a finančné prostriedky by nejakým spôsobom neboli dodané firme Tescoma. Skutočnostiam, že podpísal uznanie dlhu sa vyjadril v tom zmysle, že bol v podstate prinútený firmou Tescoma, aby takýto dlh uznal, vzhľadom k tomu, že sa mu vyhrážali trestným stíhaním. Sám však potvrdil, že v podstate mu bolo uvedené, že keď uzná dlh, nebude vec vyťažená do trestného konania a s týmto sa uspokojil a preto to aj podpísal. Následne neuviedol, z akého dôvodu nepodal proti platobnému rozkazu, ktorým bol zaviazaný k náhrade škody odpor, taktiež žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, z akého dôvodu sa nebránil už aj voči exekúcii, ktorá bola aj čiastočne úspešná. Tvrdenia obžalovaného o tom, že sa jedná len o účtovné manko, bolo bez akýchkoľvek pochýb vyvrátené práve svedeckými výpoveďami jednak svedkyne A. ktorá v rozsiahlej výpovedi uviedla, akým systémom funguje firma Tescoma. Z jej výpovede bolo jednoznačne jasné, že každý obchodný zástupca si tovar, ktorý skutočne aj preberie, môže kedykoľvek odsúhlasiť vo svojom počítačovom systéme a teda takúto možnosť mal aj obžalovaný. Poprela, že by nejakým spôsobom mohla iná osoba, či skladník alebo podobne spraviť takýto schodok. Uvedený tovar prebral a jednoznačne za celý čas vykazoval na jeho sklade pod číslom 927. Zo spáchanej trestnej činnosti bol usvedčený aj svedkom R. J., ktorý v uvedenej firme pracuje ako IT-pracovník, ktorý taktiež vylúčil, že by sa mohlo jednať o účtovný schodok, teda že by tovar skutočne nebol vyskladnený a takáto nezhoda by mohla byť len na základe zlých údajov v počítači. Práve tento svedok a čiastočne aj svedkyňa A. presne popísali mechanizmus obchodného vzťahu medzi základnou firmou Tescoma a ich obchodnými zástupcami. Dostatočným spôsobom vysvetlili, akým spôsobom dôjde k preberaniu tovaru s tým, že pri preberaní tovaru obchodným zástupcom je tento prítomný a vylúčili obaja zhodne, že nie je možné, aby skutočne prebral tovar, ktorý mu aj nebol dodaný. Skutočný stav bol ďalej zistený aj inventárnym zápisom, ako aj fakúrami, z ktorých mal súd bez akýchkoľvek pochýb za preukázané, že od uvedenej firmy Tescoma ako obchodný zástupca prebral celkový tovar za uvedené obdobie od 16.04.2009 do 26.04.2010 tovar v celkovej výške s DPH vo výške 63.714,58 Eur. V uvedených dokladoch a faktúrach je konkretizovaný jednotlivý tovar, pričom pri súčte týchto položiek táto suma súhlasí. Na základe týchto skutočností potom súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré navrhol obžalovaný Y. F., nakoľko jeho spáchanie trestnej činnosti bolo práve vykonaným dokazovaním v plnej miere preukázané. Na základe týchto skutočností potom súd bez akýchkoľvek pochýb mal za preukázané, že boli naplnené všetky formálne aj materiálne stránky uvedeného trestného činu a to konkrétne zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,3 Tr.zák. Z týchto všetkých dôvodov potom súd obrane obžalovaného neuveril a túto vyvrátil, teda súd sa nestotožnil s tvrdením obžalovaného že sa jedná len o účtovné manko, ktoré v podstate nesvedčí o tom, že tento tovar aj prevzal. Aj celkové správanie obžalovaného v priebehu vyšetrovania, ako aj počas ozrejmovania uvedeného manka svedčí tomu, že obžalovaný si bol vedomý toho, že uvedený tovar prevzal a tento následne nezúčtoval. Svedčí o tom aj taká skutočnosť, že vôbec sa žiadnym aktívnym spôsobom nebránil tomu, že by sa jednalo o účtovné manko. Takúto obranu zvolil prvýkrát až na hlavnom pojednávaní. Taktiež je nepochopiteľné, aby osoba, ktorá nespôsobí takýto schodok, takéto manko, dobrovoľne uznal dlh. Skutočnosť, že bol pod nátlakom, sa nepreukázala. Naopak v dokladoch, v ktorých uznal dlh je jasne napísané, že dlh uznal bez akéhokoľvek psychického alebo iného násilia alebo v stave tiesne. Taktiež vôbec aktívne nevystupoval proti platobnému rozkazu, ktorým platobným rozkazom bol zaviazaný časť dlhu zaplatiť a taktiež sa žiadnym spôsobom aktívne nebránil tomu, aby podal námietky voči exekúciam, dokonca v rámci exekúcie už značná suma bola spoločnosti vrátená. Teda z celkového tohto konania je zrejmé, že obžalovaný si bol vedomý toho, akým spôsobom došlo k naplneniu uvedenej skutkovej podstaty tohto trestného činu.
Obžalovaný F. bol doposiaľ štyrikrát priestupkovo riešený, všetko na úseku dopravy. Doposiaľ súdne trestaný nebol. Z miesta bydliska je hodnotený v podstate dobre.
Podľa § 34 ods.1,4 Tr. Zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. Zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. Zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j), a to , že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného súd nezistil. Takže pomer poľahčujúcich k priťažujúcim bol 1:0 v prospech poľahčujúcich.
Súd pri ukladaní trestu dospel k záveru, že pre zabezpečenie trestu tak, ako to má na mysli zákonodarca bude postačujúce uloženie trestu, teda trestu vo výmere 3 roky, pričom mu zároveň v zmysle § 50 ods. 1 tento trest podmienečne odložil, za súčasného uloženia probačného dohľadu na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov. Zároveň súd v zmysle § 51 ods. 4 písm. g) tomuto uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku počas skúšobnej doby. Týmto druhom trestu a jeho výmerou bude dostatočne zabezpečený účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 a to teda tento trest dostatočne ochráni spoločnosť pred páchateľom , zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne tento trest odradí od páchania trestných činov iných a taktiež uložením takéhoto trestu trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Na základe všetkých skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.