Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-16-2014.pdf
PDF · 116.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/16/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v spore žalobkyne: V.. S. K., N.. XX.XX.XXXX, V. X, K., D.. JUDr. Kristínou Piovarčiovou ml., advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: J. K., N.. XX.XX.XXXX, V. X, K., zast. JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) , takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že z vecí, patriacich do BSM prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne:
1. nehnuteľnosť, X-J. A. Č.. XX N. B. N. X. W. Y. F. N. V. X M. K., vedený na Okresnom úrade Košice, Katastrálnom odbore, na LV č. 13841, súp. č. 273, ktorý je postavený na parcelách registra "C" č. 814 zastavané plochy a nádvoria o výmere 269m2, č. 815 zastavané plochy a nádvoria o výmere 267m2 a č. 816 zastavané plochy a nádvoria o výmere 265m2, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom na pozemku o veľkosti 163/10000 k celku, v hodnote 74.625.- €, 2. zostatok na účte V. Č.. B. vedený v m-Bank SA vo výške 146,98 €,
3. zostatok na bežnom účte č. B. M. M. C. A., a.s. vo výške 24,66 €.
Spolu veci v hodnote: 74.796,64 €
Súd určuje, že z vecí, patriacich do BSM prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného:
1. zostatok na Ú. J. B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX M. M. C. A., P..B.. M. M. X.XXX,XX €., 2. finančné prostriedky z osobného doplnkového dôchodkového poistenia (DDP) Stabilita vo výške 9.280,48 €.
Spolu veci v hodnote: 11.369,16 €
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu 41.602,40 €, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 2.584,50 € na účet Okresného súdu Košice II, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í zaplatiť náhradu trov štátu, každý z nich v sume po 50.- €, na účet Okresného súdu Košice II, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa domáhala žalobným návrhom, doručeným súdu 27.1.2014, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvom sporových strán (ďalej len BSM) po rozvode ich manželstva vzhľadom na skutočnosť, že sa so žalovaným nedohodli po rozvode na vyporiadaní BSM napriek osobnému jednaniu, aj vzájomnej písomnej komunikácii pre odmietnutie akýchkoľvek jej návrhov žalovaným. Uviedla, že za trvania manželstva nadobudli so žalovaným: 1/ nehnuteľnosť - X-J. A. N. V. X M. K., v odhadnej trhovej cene 84.000 €, 2/ doplnkové dôchodkové poistenie (DDP) žalovaného Stabilita v sume cca 8.402,26 €, 3/ spoločné finančné prostriedky, vynaložené na vec v jej výlučnom vlastníctve
- na osobné motorové vozidlo M. W. Z.: K. XXX S., K. N. M. T. Š. M. D. F. A.. E. hodnota vecí, tvoriacich BSM podľa nej činila 100.259,26 €, pričom do výlučného vlastníctva žalovaného navrhla prikázať nehnuteľnosť, finančné prostriedky z DDP a na jej podiel zarátať sumu 7.857.- €, vynaloženú zo spoločných prostriedkov na jej výlučnú vec, takže titulom vyrovnania jej mal žalovaný vyplatiť sumu 42.272,63 € do 30 od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu, doručenom súdu 26.5.2015 prostredníctvom jeho právneho zástupcu uviedol, že 3-J.Ý. A. N. V. má podľa neho trhovú cenu 68.000.- €, vklad na účte DDP Stabilita predstavuje ku dňu zániku BSM sumu 8.239.- €, spoločne vynaložené prostriedky na kúpu vozidla činia 9.690.- €. Súčasne označil vo vyjadrení spoločné úspory- vklady počas manželstva na 3 účtoch, spolu v sume 10.787.- € s tým, že hodnota vecí predstavuje 96.716.- € a vypočítal podiel žalobkyne z celkového majetku patriaceho do BSM na sumu 27.880.- €.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedka, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 25P/39/2012, vyžiadanými a predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
4. Manželstvo sporových strán, uzavreté dňa 16.1.1988, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P/39/2012 zo dňa 18.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2012.
5. Zo súhlasných výpovedí strán súd zistil, že o vyporiadaní BSM sa po rozvode manželstva nedohodli, že za trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov nadobudli 3-izbový byt na Markušovej 7 v Košiciach, opísaný vo výroku rozsudku, na základe kúpnej zmluvy V-1211/98, po rozvode manželstva užíva nehnuteľnosť žalovaný spolu s ich plnoletým synom R. K., N.. 15.6.1988. Žalobkyňa poukazovala na to, že byt nadobudli od susedov, keďže jej rodičia bývajú tiež na V. X M. K. na 6. poschodí a ich byt je na 5. poschodí, byt užívali spoločne so žalovaným do augusta 2013 a odišla z neho bývať do podnájmu v 1-izbovom byte z dôvodu, že v jednej domácnosti sa nedalo spoločne so žalovaným bývať a netolerovala už jeho fyzické a psychické násilie, o čom predložila súdu listinné dôkazy (uznesenie Okresnej prokuratúry Košice II z 31.5.2012, písomnú komunikáciu s Okresnou prokuratúrou Košice II a Okresným úradom Košice). V priebehu konania byt navrhla určiť do jej vlastníctva s poukazom na to, že z bytu odišla len preto, že nevedeli so žalovaným spolu žiť. Argumentovala aj tým, že v tom istom bytovom dome bývajú jej rodičia vo veku 70 a 73 rokov, je ich jediné dieťa a v starobe a chorobe sú odkázaní na jej pomoc, chce sa o nich postarať, navyše tam vyrastala, bývala od narodenia a byt kúpili od susedov na ich ponuku práve kvôli dobrým vzťahom s jej rodičmi, aby bola blízko nich. Vôľu žiť so žalobkyňou v spoločnej domácnosti na V. prejavil aj ich syn. Napriek narušeniu vzťahov s rodičmi v dôsledku nevhodného správania sa žalovaného v období pred rozvodom, postupom času tieto sa upravili. Aj keď bývala v podnájme, prispievala 11 mesiacov na byt do fondu opráv, plus platila podnájom, avšak od augusta 2011 už neprispievala na náklady spojené s bývaním v tomto byte, čo žalovaný nenamietal. Znížila hodnotu bytu z 84.000.- € na 77.000.- € na základe realitného inzertného portálu Byty SK. Žalovaný poukazoval na to, že sa pričinil o nadobudnutie bytu na V., lebo ten kúpili za 700.000.- Sk po predaji jeho 2-izbového bytu na Tatranskej ulici za 800.000.- Sk (dostal od rodičov za slobodna), teda zo spoločných peňazí nenadobudli byt na V., čo rozporovala žalobkyňa tým, že byt na Tatranskej bol družstevným bytom, za trvania manželstva ho obaja manželia odkúpili za spoločné prostriedky, potom ho aj spoločne predali a kúpili byt na V. D.a 700.000.- Sk, z toho 100.000.- Sk mali stavebný úver, ktorý splácali. Žalovaný zdôrazňoval, že on sa pričinil o nadobudnutie bytu na Tatranskej a navrhol túto skutočnosť zohľadniť pri tom, komu súd prikáže byt na V. do výlučného vlastníctva. Za pravdivé napokon považoval tvrdenie žalobkyne, že zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu na Tatranskej uzavreli spoločne so žalobkyňou 30.11.1994, následne tento byt 13.3.1998 predali a kúpnu
cenu použili na kúpu bytu na V. dňa 30.3.1998, čo strany aj preukázali súdu predmetnými zmluvami, z ktorých bolo jednoznačne preukázané, že byt na V. patrí do ich BSM, pretože ho nadobudli za spoločné finančné prostriedky počas trvania manželstva a rovnako tak nadobudli aj byt na Tatranskej. Žalovaný nesúhlasil so zostatkovou hodnotu bytu na V. M. B. XX.XXX.- €., K. Q. W. N. M.. M. D. C. S. M. Y. R. a z ponuky bytov na internete a za reálnu sumu považoval 70.000.- €. Strany sa zhodli v priebehu konania na tom, že spoločne oslovili realitné kancelárie za účelom zistenia hodnoty bytu a navrhli súdu vyporiadať čiastku 74.625 € ako spriemerovanú trhovú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti.
6. Ohľadom DDP Stabilita žalovaného navrhli strany súdu vychádzať z potvrdenia zamestnávateľa žalovaného U.S.Steel Košice o tom, akú sumu vložil na tento účel, resp. aká čiastka mu bola zrazená z jeho výplaty, ktorá tiež tvorí BSM. Žalovaný na základe zamestnaneckej zmluvy o doplnkovom dôchodkovom poistení v DDP Stabilita ku dňu zániku BSM vykonal vklady zo spoločných prostriedkov na jeho osobné poistenie v sume 9.280,48 €, ktorú sumu navrhli zhodne vyporiadať.
7. K zhodnému stanovisku strany dospeli, aj čo týka použitia spoločných finančných prostriedkov vynaložených na vec vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorá motorové vozidlo zn. Volkswagen Polo odkúpila 29.10.2012, t.j. až po rozvode manželstva od leasingovej spoločnosti Auto Credit, pričom použila na to aj spoločné financie, keď jednorázovo pri podpísaní leasingovej zmluvy vyplatila sumu 7.791.- € a zvyšnú časť ceny 3.339.- € zaplatila aj zo spoločných financií (za 17 splátok po 111,70 €= 1.898,90 €) a tak ku dňu zániku BSM bolo vynaložených zo spoločného majetku na ostatný majetok žalobkyne spolu 9.689,90 €, ktorú sumu po odsúhlasení navrhli strany zahrnúť do vyporiadania BSM.
8. Čo sa týka spoločných úspor, nadobudnutých počas manželstva, žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne tvrdil, že so žalobkyňou mali 3 účty v Tatrabanke, a.s., zriadené na jej meno počas manželstva, že 17.12.2011 žalobkyňa vybrala tieto finančné prostriedky a minula ich bez súhlasu žalovaného na účel, ktorý je mu neznámy a keďže sa jedná o neplatný právny úkon, patria tieto finančné prostriedky do spoločnej masy BSM. Žalobkyňa zablokovala účty, on k ním nemal prístup, pretože mu zrušila dispozičné právo a nemal vedomosť o nakladaní s týmito úsporami. Poukázal na rozhodnutie NS SR zn. 2 M Cdo/5/2008, zo záverov ktorého vyplýva, že pokiaľ jeden z manželov nakladal s vecou alebo úsporami, ktoré sú z BSM, spôsobom v rozpore s ust. § 145 ods. 1 OZ, nemožno prihliadať k tomuto neplatnému právnemu úkonu a peňažnú sumu, resp. vklad, ktorú manžel za trvania manželstva bez súhlasu druhého manžela vybral a použil pre seba, treba zaradiť do BSM a vyporiadať. Táto otázka bola medzi účastníkmi sporná, keďže žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne argumentovala zasa tým, že tieto prostriedky nepoužila len na vlastnú potrebu. Potvrdila, že tieto finančné prostriedky šetrili niekoľko rokov spoločne a v čase od decembra 2011, kedy zablokovala dispozičné právo žalovanému k týmto účtom, do času nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode je veľmi nepravdepodobné, aby ich minula na vlastnú spotrebu, keďže výdavky na byt uhrádzali manželia spoločne. Tvrdila, že finančné prostriedky použila na platby za bývanie, na stravu, chod domácnosti, podporu nezamestnaného syna. Po oddelení domácnosti so žalovaným v októbri 2001 ju žalovaný požiadal, aby hradila všetko zo spoločných peňazí (poplatky spojené s bytom, motorovým vozidlom, stavebným sporením syna, všetky zrážky) a on prestal platiť tieto platby, tak ich začala realizovať zo spoločných účtov, pričom v priebehu jedného roka žili postupne aj so synom z týchto peňazí. Mali so žalovaným aj spoločný bežný účet a na ten previedla postupne všetky financie z terminovaných 3 vkladov v Tatra banke ešte počas manželstva, tým spôsobom, že každý termínovaný účet postupne zrušila a financie previedla na bežný účet kvôli problému s platbami na byt z termínovaného účtu, postupne sa financie spotrebovali a ku dňu právoplatnosti rozvodu manželov neboli už tieto finančné prostriedky. Výpismi zo spoločného účtu preukazovala, kedy tieto prostriedky boli zo spoločných termínovaných účtov poukázané na bežný účet a ako sa míňali, teda pohyb peňazí, ktorými výpismi preukazovala aj účel ich použitia. Žalobkyňa požadovala, aby súd zohľadnil, že tieto peniaze použila spolu so synom a žalovaný mu neprispel ani jedným eurom, na čo žalovaný reagoval tým, že po zablokovaní účtov žalobkyňou a oddelení domácnosti si každý hospodáril po svojom, on platil polovicu za byt podľa dohody a synovi platil mesačne 70.- €, ako navrhla žalobkyňa. Zdôrazňoval, že nedal súhlas žalobkyni k tomu, aby vybrala finančné prostriedky z termínovaných účtov a teda výber sumy spolu 10.087,40 € z účtov a jej použitie žalobkyňou bez súhlasu druhého manžela na vlastné potreby nemožno podľa neho považovať za bežnú vec v zmysle § 145 ods. 1 OZ, preto túto peňažnú sumu treba zaradiť a vyporiadať v BSM. 9. Z dokladov, predložených žalobkyňou súdu 11.1.2016, ktorými preukazovala vynaloženie úspor na bežnú spotrebu spolu s prehľadnou tabuľkou súd zistil, že sa jednalo o výpis nákladov na stravu,
hygienické a čistiace prostriedky, iné náklady na chod domácnosti, ale aj o oblečenie, obuv, benzín do MV, výlety so synom. 10. Sporným medzi stranami zostalo zaradenie finančných hodnôt na vkladových účtoch do masy BSM. Po doplnení dokazovania a doručení oznámení od príslušných bankových inštitúcií sa zhodli na prikázaní zostatkov ku dňu rozvodu na účtoch do vlastníctva tak, ako ich účty používajú. Z oznámenia mBank SA v Bratislave zo dňa 4.5.2016 súd zistil, že banka vedie nasledovné účty žalobkyne: osobný účet V. Č.. B. B. B. Ú. K. F. XX.XX.XXXX M. B. XXX,XX €.,B. Ú. Z. Č.. B. B. B. Ú. K. F. XX.XX.XXXX M. B. X €. P. B. Ú. Z. W. Č.. B. B. B. Ú. K. F. XX.XX.XXXX M. B. X €.. B. W. B. B. W. D. N. Ú. V. M. B. XXX,XX €. F. M. Ž..
11. Z oznámenia Tatra banky, a.s. z 3.5.2016 mal súd za preukázané, že na meno žalobkyne bol zostatok na bežnom účte č. B. K. F. XX.XX.XXXX M. M. -XX,XX €.. Ž. P. K. V. M. A. M. P. Ď. X C. účtov, všetky už boli zatvorené, posledný11.6.2015, všetky so zostatkom k 17.10.2012 v čiastke 0 €, iba na účte č. B. ku dňu 17.10.2012 bol zostatok 0,01 €. Po oboznámení súdom o týchto zostatkoch strany nenamietali, že súd do vyporiadania BSM nezahrnie zostatok na uvedenom termínovanom účte v sume 0,01 € vzhľadom na zanedbateľnú jeho hodnotu. Tatra banka a.s. oznámila súdu 10.5.2016 aj zoznam produktov ich banky na meno žalovaného, z ktorého je zrejmé, že žalovaný mal zostatok na účte J. B. K. F. XX.XX.XXXX M. M. X.XXX,XX €.. B. aj tu nenamietali, aby tento zostatok na účte bol prikázaný do vlastníctva žalovaného. 12. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. oznámila súdu 10.5.2016, že žalobkyňa ku dňu 17.10.2012 nemala žiadnu zmluvu o stavebnom sporení a ani neevidujú k uvedenému dňu žiadnu pohľadávku. 13. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka (OZ) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 14. Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
15. Podľa ust. § 149 ods. 1,3 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
16. Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
17. V konaní o vyporiadanie BSM súd po vyporiadavanom majetku z BSM síce nepátra a vychádza zo skutkového opisu vecí tak, ako ho vykonali strany, ale nie je viazaný ich návrhmi a to ani pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, ani pri posúdení právnej otázky, či určitý majetok patrí do nevyporiadaného BSM. Rovnako súd nie je viazaný návrhmi strán pokiaľ ide o spôsob vyporiadania BSM, pretože spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami vyplýva zo zákona. Súd v konaní o vyporiadanie BSM zisťuje predovšetkým rozsah spoluvlastníctva, potom sa zameriava na zistenie ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM, preto bolo úlohou súdu v prvom rade ustáliť rozsah vecí, ktoré patria do vyporiadavaného BSM. Vychádzal z toho, že predmetom vyporiadania BSM ostáva iba to, čo ešte vyporiadané nebolo a na čom sa rozvedení manželia dohodnúť nevedeli.
18. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, včítane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania BSM, v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú.
19. Ak v konaní o vyporiadanie BSM niektorá zo strán tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje toho, kto tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí.
Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva strán patria do BSM a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu, ktorá tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jej oddeleného majetku alebo zo spoločného majetku sa vynaložilo na jej oddelený (samostatný) majetok.
20. Nakoľko strany sa nedohodli na vyporiadaní BSM, na návrh jedného z bývalých manželov musel rozhodnúť súd.
21. Vykonaným dokazovaním ohľadom majetku, ktorý nadobudli strany za trvania ich manželstva, súd zistil a nebolo to sporné ani medzi stranami, že do ich BSM patrí nehnuteľnosť - byt nachádzajúci sa na L.. V. X M. K., označený vo výroku rozsudku, pričom súd posúdil ako súhlasný a zhodný ich prejav, aby vychádzal zo všeobecnej ceny bytu vo výške 74.625 €. Zaradil do vyporiadania aj zostatky na účtoch vedených v bankách tak, ako sú uvedené vo výroku rozsudku u oboch sporových strán a prikázal ich do vlastníctva tomu z bývalých manželov, ktorý s nimi disponuje so zostatkom ku dňu právoplatnosti rozvodu ,t.j. ku dňu 17.10.2012, keďže tieto účty reálne existovali ku dňu zániku BSM. Týka sa to aj osobného doplnkového dôchodkového poistenia žalovaného v DDP Stabilita v sume 9.280,48 € ku dňu zániku BSM, kedy vykonal vklady zo spoločných prostriedkov na jeho osobné poistenie. 22. Pokiaľ ide o spoločné finančné prostriedky výške 10.087,40 € zo zrušených termínovaných účtov, vedených na meno žalobkyne v Tatra banke, a.s., z dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa ešte počas trvania manželstva so žalovaným zrušila 3 tieto účty, hoci k tomu nemala súhlas žalovaného a doposiaľ z týchto finančných prostriedkov mu nič nevyplatila, v čase zrušenia účtov strany spolu nekomunikovali, neviedli spoločnú domácnosť, žalovaný sa preto nevedel ani vyjadriť, akým spôsobom použila žalobkyňa finančné prostriedky zo zrušených účtov, avšak s určitosťou to nemohlo byť spotrebované na spoločnú domácnosť. Žalobkyňa zasa nepreukázala relevantným spôsobom tvrdenie, že spoločné úspory použila na spoločnú vec, patriacu do BSM. Vychádzajúc z uvedeného súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa za trvania manželstva nesporne získala zo spoločných úspor sumu 10.087,40 €, podľa jej vyjadrenia z týchto peňazí hradila bežnú spotrebu v domácnosti a poskytla finančnú pomoc aj nezamestnanému synovi. Nepredložila v konaní ale žiaden relevantný dôkaz o tom, aby celú čiastku spoločných úspor použila na nejakú konkrétnu spoločnú vec alebo majetkové spoločné hodnoty. Žalovaný neuznal žalobkyňou predložené pokladničné doklady, považoval za nereálne a neakceptovateľné tvrdenie žalobkyne, aby za obdobie od decembra 2011 do 17.10.2012 minula na bežnú spotrebu sumu viac ako 27.800 €, t.j. mesačne viac ako 2,5 tisíc €. Trval na tom, že finančné prostriedky neboli použité na spoločnú domácnosť, lebo v čase ich použitia žalobkyňou spolu už nežili, pričom počas doby, keď spolu hospodárili, neminuli počas celého manželstva viac ako 1000 € mesačne na všetky potreby domácnosti. Je nepochybné teda, že žalobkyňa sama disponovala celou majetkovou spoločnou hodnotou, aj keď jej prináleží len polovica týchto spoločných úspor, s ktorou mohla disponovať, preto polovicu spoločných úspor na termínovaných účtoch musí nahradiť žalovanému, t.j. sumu 5.043,70 €. Ak totiž došlo k postupnému výberu spoločných úspor vo výške 10.087,40 € žalobkyňou, tvrdiac, že ich minula na bežnú spotrebu domácnosti, ale bez súhlasu žalovaného disponovala so spoločnými finančnými prostriedkami, nie je možné prihliadať k tomuto neplatnému právnemu úkonu (v rozpore s ust.§ 145 OZ), pokiaľ jeden z manželov takto nakladal s vecou alebo úsporami z BSM a je potrebné vklad, ktorý manžel za trvania manželstva bez súhlasu druhého z manželov vybral a použil pre seba, zaradiť do BSM a vyporiadať.
23. Úvahy žalovaného o jeho vyššej miere pričinenia sa o nadobudnutie bytu na Tatranskej sú mylné a právne nevýznamné, nakoľko predmetom BSM nie je vypriadanie bytu na Tatranskej ulici v Košiciach. Súd preto v tomto smere nevykonal dokazovanie navrhované žalovaným (výsluch jeho otca).
24. Pri správnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné ustáliť tzv. „masu BSM“, do ktorej je potrebné započítať nielen spoločne nadobudnuté veci ( byt v hodnote 74.625 €), ale aj aktíva a pasíva majetku patriaceho do BSM. Ako bolo zistené dokazovaním pred súdom, aktívami sú zostatky na účtoch vo výške, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, ktoré súd ponechal tej zo strán, na ktorej meno sú účty vedené v bankách. U žalobkyne ide o zostatky na 2 účtoch, a to v mBank a v Tatra banke, a.s. (146,98 + 24,66 €) a u žalovaného zostatok na účte v Tatra banke ( 2.088,68 €) a o finančné prostriedky z DDP Stabilita v sume 9.280,48 €. Po zohľadnení týchto aktív BSM účastníkov v zmysle vyššie uvedeného dostaneme celkovú masu BSM v sume 86.165,80 € ( žalobkyňa -byt 74.625 + účty 146,98 + 24,66 = 74.796,64 € a žalovaný účet 2.088,68 + 9.280,48 € DDP = spolu 11.369,16 €). Z toho potom vyplýva, že podiel jednej zo strán na tejto mase BSM v polovici
predstavuje sumu 43.082,90 € ( 86.165,80 : 2). Žalobkyňa dostala nehnuteľnosť uvedenú vo výroku rozsudku v celkovej hodnote 74.625 € eur a zostatky na účtoch v sume 146,98 + 24,66 €, spolu majetok a hodnoty v sume 74.796,64 €. Žalovanému boli prikázané hodnoty z majetku v BSM v sume 11.369,16 €. Súčasne žalobkyňa disponovala s celým zostatkom spoločných úspor na termínovaných účtoch v Tatra banke, a.s. v sume 10.087,40 €, aj spoločnými prostriedkami, ktoré použila v sume 9.689,90 € na kúpu motorového vozidla VW Polo do jej výlučného vlastníctva, čo znamená, že žalobkyňa zo spoločných majetkových hodnôt patriacich do BSM je povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov, 1-icu zo sumy spotrebovaných spoločných úspor ( 10.087,40 . 2 = 5.043,70 €) a 1-icu sumy zo spoločných financií použitých na kúpu jej MV ( 9.689,90 € . 2 = 4.844,95 €), spolu sumu 9.888,65 €. Ak žalovanému sa má dostať na neho pripadajúci podiel v sume 43.082,90 € a v skutočnosti dostal majetkovú hodnotu 11.369,16 € (prikázanú vo výroku rozsudku), z toho je rozdiel 31.713,74 € a po vyplatení 1-ice hodnoty z úspor a vkladu od žalobkyne vráti sa žalovanému na neho pripadajúci podiel z BSM v hodnote 41.602,40 € ( po zaokrúhlení ), o ktorú hodnotu prevyšuje podiel žalobkyne na aktívnej mase BSM podiel žalovaného. Ak spočítame sumu 74.796,64 €, ktorá sa dostala žalobkyni a pripočítame sumu 9.888,65 €, ktorú vynaložila zo spoločného majetku na jej ostatný majetok, dostaneme čiastku 84.685,29 €, ktorá sa žalobkyni v skutočnosti dostala. preto po odpočítaní podielu na ňu pripadajúceho v sume 43.082,90 € dostaneme sumu 41.602,39 €, ktorú má povinnosť vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov z BSM.
25. Na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd vyporiadal BSM tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
26. Pri rozhodovaní o tom, ktorej zo strán prikáže do výlučného vlastníctva predmetný byt, pretože mali o neho záujem obe strany sporu, súd vychádzal zo zásady účelného využitia veci a zásluhovosti pri nadobudnutí veci. Prihliadol na rozhodujúce skutočnosti, že syn strán je už plnoletý a nemožno teda prihliadať v tomto prípade na jeho potreby. Žalobkyňa prostredníctvom svojich rodičov získala tento byt ( od susedov jej rodičov). Miera pričinenia o nadobudnutie spoločného bytu je teda zjavne na jej strane a nie na strane žalovaného. Aj keď byt neužívala, platila v byte určitý čas polovicu poplatkov, čo žalovaný nepopieral. Vzhľadom na všetky zistené okolnosti súd považoval za najobjektívnejšie a najúčelnejšie riešenie, ak výlučnou vlastníčkou predmetného bytu sa stane žalobkyňa. Je povinnosťou súdu v každej prejednávanej veci vyvinúť maximálne úsilie na nájdenie takého riešenia, ktoré bude zlučiteľné so všeobecnou predstavou spravodlivosti. Súd v danom prípade dospel k názoru, že žalobkyňa spolu so synom strán má väčšiu možnosť využitia tohto bytu do budúcna najmä vzhľadom na blízky rodinný vzťah s rodičmi, ktorý obývajú byt v rovnakom bytovom dome a nepochybne v pokročilom veku budú potrebovať, aj prirodzene očakávať pomoc od žalobkyne ako ich jedinej dcéry, pričom aj syn strán prejavil pred súdom záujem zostať bývať v tomto byte s matkou, nie s otcom, aj potvrdil tvrdenie žalobkyne o agresívnom správaní žalovaného, kvôli ktorému bola nútená sa žalobkyňa z bytu odsťahovať. Za danej skutkovej situácie súd považoval za objektívne, aby byt zostal žalobkyni s poukazom predovšetkým na rodinné väzby. Pred súdom napokon žalobkyňa aj preukázala, že má finančné prostriedky na to, aby vyplatila žalovaného.
27. Súd pri posudzovaní možnosti vyplatenia vyrovnacieho podielu žalobkyňou vychádzal z charakteru sporu, ktorým je vyporiadanie spoločného majetku strán po rozvode manželstva, zároveň z toho, že v podstate celý nehnuteľný majetok po rozvode manželstva bol k dispozícii žalovanému, ako aj s prihliadnutím na výšku tejto sumy a v objektívnej snahe poskytnúť žalobkyni reálnu možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky na vyplatenie podielu žalovanému, aj preukázanú solventnosť žalobkyne v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu. Za takejto situácie súd jej uložil povinnosť zaplatiť titulom náhrady vyrovnacieho podielu žalovanému sumu 41.602,40 € v lehote dlhšej ako 3 dni ( § 232 ods. 3 CSP) , t.j. do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
28. Keďže v súvislosti s vyplatením poplatkov Tatra banke, a.s. za podanie správ súdu vznikli trovy štátu v celkovej výške 100 €, tieto trovy súd uložil stranám v zmysle § 259 CSP zaplatiť tiež spoločne, každému z nich rovnako vo výške 50 €.
29. V súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. c/ zák. č. 71/92 Zb. v znení noviel súd rozhodol o poplatkovej povinnosti sporových strán tak, že im uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie BSM na účet tunajšieho súdu vo výške 2.584,50 € spoločne a nerozdielne. V danom prípade bol návrh podaný na súd 27.1.2014 a vzhľadom na charakter konania v zmysle ust. § 17 ods. 1 cit. zákona, riadi sa poplatková povinnosť strán ustanoveniami skôr platného predpisu. Za vyporiadanie
BSM sa platí súdny poplatok podľa položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov, platného v čase podania návrhu, vo výške 3 % z predmetu konania, najmenej 66 €. Základom poplatku je suma 86.165,80 €, ktorá predstavuje hodnotu celej masy BSM sporových strán, na základe ktorej sa ustaľuje výška poplatku. Poplatok sa platí na účet tunajšieho súdu v zmysle § 3 písm. a/ cit. zákona. Súd poskytol stranám tiež dlhšiu lehotu (ako 3 dni ) na jeho zaplatenie vzhľadom na jeho výšku a reálnu schopnosť strán splniť poplatkovú povinnosť.
30. O trovách konania vo vzťahu medzi stranami sporu súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP O.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, a to vzhľadom na osobitý charakter tohto konania, v ktorom sa riešia majetkové pomery na strane oboch strán, pričom ani u jednej z nich nemožno konštatovať prevažný úspech vo veci, preto každá strana si má trovy znášať sama.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II. V odvolaní proti rozsudku sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku -CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).