Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Csp-106-2021.pdf
PDF · 107.08 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/106/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX W., v konaní o zaplatenie sumy 1.601,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 20,- eur.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.391,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.391,78 eur od 24.9.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 73,78 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.601,80 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.9.2018.
2. V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 21.9.2018 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len ,,úverová zmluva“). Obsahom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.395,78 eur tak, že sumu 1.391,78 eur čerpal financovaním na účet predajcu a sumu 4,- eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru neuhradil žalobcovi do dňa podania žaloby nič z dlžnej sumy. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.4.2019 mimoriadnu
splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.601,80 eur. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 24 % ročne zo sumy 1.395,78 eur od 17.4.2019 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.581,80 eur od 17.4.2019 až do zaplatenia.
3. Žaloba spolu s prílohami a s výzvou na vyjadrenie bola žalovanému doručená dňa 28.2.2022. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote, ani do dňa rozhodnutia súdu, nevyjadril.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 29.7.2022, na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní v záujme hospodárnosti konania a tiež vzhľadom k tomu, že v prípade úspešnosti žalobcu v konaní by jeho prítomnosť na pojednávaní výrazne zvýšila trovy, ktoré by musel žalovaný znášať. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 21.9.2018 zmluvu označenú ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty“. Obsahom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. V zmluve bola uvedená aj aktuálna výška úverového rámca: 1.400,- eur a výška čerpania 1. revolvingového úveru: 1.391,78 eur. Výška mesačnej splátky bola stanovená na min. 3 % aktuálnej výšky úverového rámca; splatnosť 1. mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru.
7. Na základe zmluvy žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.395,78 eur tak, že sumu 1.391,78 financovaním na účet predajcu a sumu 4,- eurá predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v zmysle úverovej zmluvy. Do dňa podania žaloby žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu sumu.
8. Z dôvodu, že žalovaný neuhrádzal splátky úverov tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve žalobca vyhlásil dňa 16.4.2019 mimoriadnu splatnosť úveru a listom zo dňa 17.4.2019 označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti - Predžalobná výzva vyzval žalovaného k úhrade dlhu vo výške 1.601,80 eur, ktorý nárok pozostáva z úverovej istiny 1.395,78 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 186,02 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur.
9. Na výzvu súdu zo dňa 28.12.2021 žalobca prehlásil, že berie späť žalobu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur a žiada, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s bodom 1. úverovej zmluvy až po uplynutí splatnosti troch mesačných splátok od omeškania prvej neuhradenej splátky. Žalobca však podľa svojich záznamov neeviduje skoršiu písomnú výzvu na úhradu dlhu žalovaného pred oznámením mimoriadnej splatnosti úveru. Pre úplnosť uviedol, že žalobca predložil súdu všetky jemu v súčasnosti dostupné doklady preukazujúce vyzvanie žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
10. Po podaní žaloby žalovaný neuhradil žiadnu splátku.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
11. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ObZ“), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonávať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 9 ods. ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecný náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu meno spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd dospel k právnemu záveru:
28. V prvom rade je potrebné uviesť, že vzhľadom na čiastočne späťvzatie žaloby žalobcom (podaním zo dňa 12.1.2022) v časti o nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur, súd v súlade s hore citovanými zákonnými ustanoveniami § 144, § 154 ods. 1, 2 konanie v tejto časti zastavil. Súd pritom nezisťoval súhlas, resp. nesúhlas žalovaného, keďže v zmysle § 146 ods. 1 CSP, by súd na prípadný nesúhlas žalovaného neprihliadal.
29. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca, ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty dňa 9.8.2018 konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s dlžníkom, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia dlžníka v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo). Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené je potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.
30. V danom prípade sa súd najprv zaoberal tým, či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná, nakoľko na túto okolnosť musí prihliadať ex offo.
31. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
32. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
33. Súd zastáva názor, že trojročná premlčacia lehota plynie od zročnosti prvej nezaplatenej splátky t.j. v danom prípade od 11.10.2018. Žalobca totiž v liste o zosplatnení úveru neuviedol kvôli ktorej nezaplatenej splátke využíval právo na predčasné zosplatnenie úveru, navyše aj z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka vypláva, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
34. Zároveň však súd musel zohľadniť zákonné zastavenie plynutia premlčacích lehôt v zmysle zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícií a konkrétne teda prihliadal na § 1 písm. a/ citovaného zákona účinného od 27.3.2020, ako aj na § 8, ktorý bol do tohto zákona zavedený zákonom č. 9/2021 s účinnosťou od 19.1.2021.
35. Podľa § 1 písm. a/ citovaného zákona lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva neplynú v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30.4.2020.
36. Podľa § 8 písm. a/ citovaného zákona vyššie uvedené lehoty neplynú v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28.2.2021.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia teda premlčacie lehoty neplynú od 27.3.2020 do 30.4.2020 a od 19.1.2021 do 28.2.2021. Nebyť tejto právnej úpravy v danom prípade by trojročná premlčacia lehota uplynula 10.10.2021. Vzhľadom však na jej zastavenie plynutia na obdobie 76 dní bolo potrebné tento počet dní pripočítať ku dňu 10.10.2018 a to znamená, že trojročná premlčacia lehota by uplynula dňa 25.12.2021. Žalobca bola podaná dňa 16.12.2021, teda včas a pohľadávka ani čiastočne premlčaná nie je.
38. Keďže ide o spotrebiteľský právny vzťah, je tu zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j. spotrebiteľa aj v súdnom konaní. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) bol povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku aj z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Dospel pritom k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nespĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch, konkrétne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. g), l).
39. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, ktorú žalovaný využil a čerpal, neobsahuje obligatórne náležitosti, a to údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienkach upravujúcich jeho čerpanie podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý úver, keď v bode 1 zmluvy o revolvingovom úvere je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 1.400,- eur a následne je uvedená výška 1. čerpania revolvingového úveru 1.391,78 eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom. Nie je možné teda ustáliť, aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené tri rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo bezo sporu platí aj pre revolvingový úver. Keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch.
40. V časti zmluvy o revolvingovom úvere ďalej absentuje aj konkrétna, zrozumiteľne, určito a jasne uvedená výška splátky. V zmluve sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca. Pokiaľ zákon v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne a tiež aj jej zložky. Je nesporné, že výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. Súd je však toho názoru, že určenie výšky každej mesačnej splátky spôsobom, že mesačná splátka činí min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, je určením výšky splátky pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Pokiaľ má spotrebiteľ nielenže vypočítať príslušné percento z dlžnej sumy, keď navyše sú v zmluve uvedené v podstate tri údaje o výške úverového, resp. aktuálneho úverového rámca, potom je takéto určenie výšky mesačnej splátky vyjadrené pre priemerného spotrebiteľa príliš zložito. Spotrebiteľ je odkázaný sám si vypočítavať výšku jednotlivých mesačných splátok podľa uvedeného vzorca. Naviac mylne a zavádzajúco vyznieva i uvedená výška mesačnej splátky v časti „Dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN“, kde je uvedená výška čerpania revolvingového úveru 1.400,00 eur s výškou mesačnej splátky 132,38 eur. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy určujúcu výšku celej mesačnej splátky nemožno prihliadať a aj preto súd konštatuje, že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve chýba.
41. Absencia týchto náležitostí má za následok, že sa revolvingový úver považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z toho vyplýva, že žalobca má právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia a prípadne právo na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy po odpočítaní plnenia žalovaného. Žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal sumu eur, pričom žalobcovi nezaplatil žiadnu sumu, preto má žalobca právo na vrátenie celej sumy poskytnutej žalovanému.
42. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval za právne dôvodné vyhovieť žalobe v časti o zaplatenie istiny úveru v sume 1.391,78 eur.
43. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému aj zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 24 % ročne zo sumy 1.395,78 eur od 17.4.2019 až do zaplatenia. Vzhľadom na to, že súd považoval úver poskytnutý žalovanému za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ), nárok žalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 24 % ročne z dlžnej úverovej istiny zamietol.
44. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku si žalobca uplatnil popri istine aj úroky z omeškania. V danom prípade žalobca nepreukázal splnenie podmienok na platné zosplatnenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ, keďže počas celého konania, nepreukázal, že by pred zosplatnením úveru zaslal žalovanému výzvu, ktorou by ho vyzval na úhradu aktuálne dlžnej sumy s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prípade jej neuhradenia. V zmysle cit. § 53 ods. 9 OZ ide pritom o podmienku, ktorá musí byť splnená, ak chce veriteľ v spotrebiteľskom vzťahu vyhlásiť dlh za predčasne splatný. Bez splnenia tejto podmienky nemožno považovať zosplatnenie za platné. Na druhej strane v danom prípade ide o revolvingový úver, ktorý je špecifický tým, že dlžník má možnosť čerpať ľubovoľnú sumu peňažných prostriedkov až do výšky úverového rámca a tieto môže splácať rôznymi splátkami (samozrejme musí platiť aspoň minimálnu splátku) a ak nemá vyčerpaný celý úverový limit, alebo ak už určitú časť dlhu splatil, môže opakovane čerpať tieto peňažné prostriedky a splácať ich. Tento proces sa môže dookola opakovať až do skončenia zmluvy, ktorá môže trvať roky. V obdobných zmluvách sa pritom doba trvania zmluvy zväčša dohodne na neurčitú dobu, v dôsledku čoho má dlžník možnosť podľa potreby čerpať peňažné prostriedky kedykoľvek. Dlžník teda má povinnosť uhradiť dlh v aktuálnej výške podľa stavu čerpania. Žalovanému v danom prípade bolo dňa 23.9.2019 doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Aj keď z vyššie uvedených dôvodov nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, v každom prípade žalovaný vedel, že od neho žalobca požaduje celú dlžnú sumu. Vzhľadom na špecifikum uzavretej zmluvy a doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému súd akceptoval skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so žalovanou sumou, ale až odo dňa 24.9.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, keď mu bolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
45. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne zo sumy 1.581,80 eur odo dňa 17.4.2019 (nasledujúci deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 18.4.2019). Súd mu priznal úrok z omeškania v zákonnej výške, avšak len z prisúdenej sumy, t.j. 1.391,78 eur a až odo dňa 24.9.2019, teda odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa žalovaný preukázateľne dozvedel o zosplatnení úveru. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
Trovy konania
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania práva.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.601,80 eur (100 %), súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.391,78 eur (86,89 % úspech žalobcu) a vo zvyšnej časti 210,02 eur (13,11 % úspech žalovaného) žalobu zamietol. Podľa pomeru úspechu vo veci tak má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 73,78 % (86,89 - 13,11 %).
50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.