Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/280/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Q.. R. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX proti žalovaným 1. L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX/X, P., 2. L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX/XX, P., zastúpeného JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom v Stropkove, Hrnčiarska 1619/42, 3. A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. G. XXX, zastúpenému JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, o náhradu škody z ublíženia na zdraví v sume 2 460,88 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných v 2. a 3.rade proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 17. 04. 2015, č. k. 5C/107/2013-69 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1. - 3.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2 460,88 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi nepriznal a žalovaným v1. - 3.rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume 147,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za zistené, že následkom prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom žalovaných v 1. - 3.rade utrpel žalobca škodu na zdraví, za čo boli žalovaní právoplatne uznaní za vinných v trestnom konaní. Žalobca utrpel tržnú ranu pravej ušnice a pomliaždenie pravej spánkovej oblasti. Výšku bodového ohodnotenia bolestného žalobcu stanovil lekár v počte 15 bodov. Žalobca si uplatnil aj náhradu zárobku za obdobie od 17. 01. 2009 do 07. 05. 2009, pretože z dôvodu liečby bol v tom čase práceneschopný. Ušlý čistý zárobok žalobcu za toto obdobie predstavuje sumu 2 960,33 Eur. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vychádzal z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu. Spolu náhrada za spôsobenú škodu na zdraví žalobcu je v sume 2 460,88 Eur. V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí len subjektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zo zákona je vylúčená aplikácia objektívnej premlčacej doby. Na námietku premlčania, ktorú žalovaní v konaní vzniesli by mal súd prihliadať a nemal by premlčané právo žalobcovi priznať. Táto námietka môže byť v rozpore s dobrými mravmi len v prípade, ak by druhému účastníkovi takýto výkon práva spôsobil neprimeranú tvrdosť, šikanu, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ako aj na sociálne postavenie účastníkov. Samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia inštitútu dobrých mravov na vznesenú námietku premlčania prichádza do úvahy iba vo výnimočných a ojedinelých prípadoch. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj keď námietka žalovaných o premlčaní nároku žalobcu je dôvodná, v danom prípade je v rozpore s dobrými mravmi. Ak by súd námietke premlčania vyhovel, došlo by k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, ktorý sa stal obeťou trestného činu. Preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust.§ 142 ods. 1 O. s. p..

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 2. a 3.rade. Žalovaný v 2.rade navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá. Uplatnil si náhradu vzniknutých trov konania. Uvádza, že súd prvej inštancie považoval námietku premlčania vznesenú v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody, ktoré ho viedli k tomuto záveru však súd prvej inštancie bližšie nešpecifikoval, a teda už z tohto dôvodu je jeho rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalovaný v 2.rade poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR v náleze I ÚS 33/2012. V tomto sa konštatuje, že námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie, že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. Žalovaný v 2.rade tak tvrdí, že v duchu tohto názoru sa uplatnenie premlčacej námietky môže priečiť dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, keď by bolo na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. Žalobca v danom prípade o tom, kto mu spôsobil škodu sa dozvedel už v priebehu trestného stíhania žalovaných a na tom nič nemení ani fakt, žeby sa tak stalo až 14. 04. 2010 ako to žalobca uvádza vo svojom podaní. Pokiaľ ide o nárok na bolestné, o výške tohto nároku sa žalobca dozvedel najneskôr z lekárskeho posudku o bolestnom z 02. 02. 2012. Výška nároku na náhradu straty na zárobku počas PN bola žalobcovi známa po ukončení práceneschopnosti 07. 05. 2009, resp. po vyplatení poslednej dávky nemocenského najneskoršie 02. 02. 2011 začala žalobcovi plynúť 2-ročná premlčacia lehota podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka na náhradu škody na zdraví z titulu bolesti a najneskôr 14. 04. 2010 premlčacia lehota náhradu straty na zárobku, pričom ale žalovaný v 2.rade tvrdí, že sa to stalo už skôr, v priebehu trestného stíhania žalovaných. Vtedy žalobca mal nepochybne vedomosť nielen o výške škody, ale aj o osobách zodpovedných za túto škodu. Nič nebránilo, aby si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonom stanovenej lehote. Žalobca žiadne relevantné dôvody neuvádza a ani súd prvej inštancie sa k uvedenému nevyjadruje. Len samotná nečinnosť žalobcu nemôže byť dôvodom, aby námietka premlčania bola paušálne posudzovaná ako námietka vznesená v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko to odporuje princípu istoty právnych vzťahov a vnáša chaos do právneho poriadku. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaný v 3.rade navrhuje rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiada rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá. Poukazuje na to, že v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, ktorú aj konajúci súd uznal ako dôvodnú, avšak túto súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Súd neodôvodnil v čom vzhliadol rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi, k akému zásahu do subjektívnych práv žalobcu by mohlo dôjsť, ako aj ďalšie okolnosti aplikácie inštitútu dobrých mravov v tomto konkrétnom prípade. Uplatnenie námietky premlčania je vo všeobecnosti potrebné považovať za výkon práva v súlade s dobrými mravmi. Ak účastník, voči ktorému sa táto námietka uplatnila, chce vylúčiť účinky tejto námietky pre rozpor s dobrými mravmi, mal by v zásade tento rozpor v konaní uplatniť a aj náležite preukázať. Žaloba podľa žalovaného v 3.rade rozpor s dobrými mravmi v konaní nenamietal a ani nijako nepreukázal. Ani žalobca, ani súd výnimočnosť a ojedinelosť tohto konkrétneho prípadu pre aplikáciu inštitútu dobrých mravov nezdôvodnili. Bez preukázania ďalších relevantných skutočností, napr. žeby v dôsledku trestného činu bolo zmarené poškodenému domáhať sa uplatňovať svoje nároky riadne a včas, nemožno mať za to, že každé aj nedbanlivostné protiprávne konanie, ktoré hoci aj je trestným činom zakladá automaticky rozpor s dobrými mravmi. Myslí si, že žalobca už v trestnom konaní ako poškodený mal možnosť domáhať sa náhrady škody spôsobenej mu trestným činom. Má za to, že súd v konaní neodstránil rozpory týkajúce sa najmä uplatneného nároku žalobcu na náhradu za stratu na zárobku. Žalovaný v 3.rade však v konaní namietal žalobcom uplatnený nárok na náhradu za stratu na zárobku, a to najmä pre existenciu príčinnej súvislosti trvania práceneschopnosti žalobcu v rozhodujúcom období s konaním žalovaných, ďalej z dôvodu neopodstatnenosti výšky žiadaných nárokov v súvislosti s vyplatenými nemocenskými dávkami a pod.. Týmito skutočnosťami týkajúcimi sa vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaných a vznikom škody, výšky požadovanej náhrady a ďalšími sa však súd v rámci konania nezaoberal.

5. Žalobca sa k odvolaniam žalovaných nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, nakoľko tento je nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov a zároveň súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými právne významnými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie v predmetnej veci.

7. Žalobca sa vo vzťahu k žalovaným v 1. - 3.rade v tomto konaní domáha náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená na zdraví v tej súvislosti, že dňa 17. 01 2009 žalovaní napadli žalobcu pred barom zvaným „W.“ na E. vo P. s tým, že žalovaný v 3.rade ho vytiahol spoza volantu taxíka na zem, následne ho žalovaní bili a kopali do rôznych častí tela, pričom mu spôsobili tržnú ranu pravej ušnice a pomliaždenie pravej spánkovej oblasti s obvyklou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 5 - 7 dní. Za toto konanie boli žalovaní v 1. - 3.rade uznaní vinnými zo spáchania prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom trestným rozkazom Okresného súdu Svidník zo dňa 07. 04. 2010, č. k. 1T/29/2010.

8. Žalobca v súvislosti s ublížením na zdraví uplatňuje v tomto konaní náhradu bolestného s tým, že bodové ohodnotenie bolestného žalobcu pri diagnóze odierky väčšieho rozsahu s väčším pomliaždením a následnými krvnými výronmi bol stanovený lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia L.. L. F. zo dňa 02. 02. 2011 v rozsahu 15 bodov. Žalobca tiež požaduje náhradu zárobku za obdobie od 17. 01. 2009 do 07. 05. 2009, kedy bol práceneschopný, keď jeho čistý zárobok za dané obdobie podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahoval celkovo sumu 2 260,33 Eur.

9. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo.

12. Podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

13. Podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. U práva na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí iba subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá v súlade s ust. § 106 Občianskeho zákonníka začína plynúť od okamihu, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Slová „dozvie sa o škode“ znamenajú nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj to, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde.

14. Keďže žalovaní vzniesli v priebehu konania námietku premlčania nárokov požadovaných zo strany žalobcu, súd prvej inštancie sa správne zaoberal dôvodnosťou tejto námietky, keď v zásade možno akceptovať jeho závery v tom zmysle, že táto námietka môže byť v rozpore s dobrými mravmi, v prípade ak by druhému účastníkovi takýto výkon práva spôsobil neprimeranú tvrdosť. Sám súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazuje, že je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu a sociálne postavenie účastníkov, avšak ďalšie aspekty dopadu uplatnenej námietky premlčania na strany sporu bližšie nekonkretizuje. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno zistiť (okrem poukazu na zásah do subjektívnych práv žalobcu, ktorý sa stal obeťou trestného činu), pre aké konkrétne dôvody so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci, je uplatnenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi.

15. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

16. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže

na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016.

17. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôľe sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o veci samej.

18. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

19. Námietka premlčania je zákonným inštitútom, s ktorým právny poriadok spája zánik nároku, pričom aplikácia inštitútu dobrých mravov prichádza v tejto súvislosti do úvahy len vo výnimočných prípadoch, ktoré však súd prvej inštancie musí dôsledným spôsobom zistiť a vyhodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti veci. Ako už bolo uvádzané závery súdu prvej inštancie v tomto smere sú stručné a odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje poukaz na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Z obsahu spisu tiež vyplynulo, že súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby vypočul žalobcu ako účastníka konania (§ 131 O. s. p. v znení platnom do 30. 06. 2016, § 187 ods. 2 . Dokazovanie skutočností významných pre súdne rozhodnutie sa vykoná dôkazmi, ktorými sú všetky prostriedky, na základe ktorých možno zistiť skutkový stav veci a jedným z týchto prostriedkov je aj výsluch strany konania. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vzhľadom na charakter prejednávanej veci žalobcu vypočuť aj s ohľadom na uplatnenú námietku premlčania, keď by sa mal vyjadriť k dôvodom, pre ktoré žiadaný nárok na náhradu škody uplatnil v súdnom konaní až v apríli 2013.

20. Z dôvodov vyššie uvádzaných tak odvolací súd rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 s tým, že v novom rozhodnutí sa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .