Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-207-2015.pdf
PDF · 135.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/207/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Vincent Pivarči Motorest STOP, s miestom podnikania Kozárovce 582, IČO: 32 583 923, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/OK2/KON/2015/101 zo dňa 27. júla 2015, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava č. UPS/US1/OK2/ KON/2015/101 zo dňa 27. 07. 2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Súd priznáva žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. V preskúmavanej veci z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že zamestnanci oddelenia kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice vykonali dňa 05. 10. 2012 o 12,40 hod. v prevádzkarni žalobcu Vincent Pivarči Motorest STOP, Kozárovce 582 kontrolu dodržiavania ustanovení zákona NR SR č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní") a zákona NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o službách zamestnanosti") v súvislosti s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. O výsledku vykonanej kontroly bol dňa 22. 10. 2012 vyhotovený protokol, z ktorého vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k nelegálnemu zamestnávaniu podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, keď zamestnával p. F. B. a p. L. F. bez prihlásenia na poistenie do registra Sociálnej poisťovne. Žalobca sa svojím konaním dopustil porušenia § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Protokol o výsledku kontroly bol so žalobcom prerokovaný dňa 03. 12. 2012.
2. Písomným oznámením zo dňa 07. 01. 2013 bolo voči žalobcovi začaté správne konanie podľa § 18 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len "Správny poriadok"), vo veci uloženia pokuty podľa § 68a ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti za porušenie § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Dôvodom na začatie správneho konania bolo nelegálne zamestnávanie p. F. B. a p. L. F.. K tomuto oznámeniu o začatí správneho konania sa písomným podaním zo dňa 16. 01. 2013 vyjadril žalobca, zastúpený JUDr. P. O..
3. Rozhodnutím č. k. LV1/OK/KON/2013/14-011 zo dňa 04. 02. 2013 prvostupňový správny orgán v zmysle § 68a ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ku ktorému došlo tak, že v čase kontroly dňa 05. 10. 2012 o 12,40 hod. v prevádzke kontrolovaného subjektu Kozárovce 582, MOTOREST STOP vykonávali závislú prácu (práce spojené s pohostinskými a reštauračnými službami) a svoju totožnosť hodnoverne preukázali p. F. B., nar. XX. XX. XXXX a p. L. F., nar. XX. XX. XXXX na základe uzatvorenej dohody o vykonaní práce zo dňa 05. 10. 2012. Oznamovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni však splnená nebola, a preto ich zamestnávaním došlo zo strany kontrolovaného subjektu k nelegálnemu zamestnávaniu podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca (zastúpený JUDr. P. O.) v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodnutím č. 2013/17736 UPS/US1/OKRVK/KON/2013/26-002 zo dňa 04. 04. 2013, ktorým odvolaniu žalobcu vyhovel a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice č. k. LV1/OK/KON/2013/14-011 zo dňa 04. 02. 2013 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie.
4. Po odstránení procesných chýb, úplnom a presnom zistení skutočného stavu veci a doplnení listinných dôkazov, prvostupňový správny orgán znova rozhodnutím č. 2015/127750 LV1/OK/KON/2015/35-0036 zo dňa 13. 05. 2015 v zmysle § 68a ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti uložil žalobcovi znovu pokutu 2.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ku ktorému došlo tak, že v čase kontroly dňa 05. 10. 2012 o 12,40 hod. v prevádzkarni účastníka konania vykonávali závislú prácu (práce spojené s pohostinskými a reštauračnými službami) a svoju totožnosť hodnoverne preukázali p. F. B., nar. XX. XX. XXXX a p. L. F., nar. XX. XX. XXXX na základe uzatvorenej dohody o vykonaní práce. Oznamovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni však splnená nebola, a preto ich zamestnávaním došlo zo strany kontrolovaného subjektu, účastníka konania k porušeniu zákazu nelegálnemu zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca (zastúpený JUDr. P. O.) v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.
II.
5. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 27. 07. 2015 č. UPS/US1/OK2/KON/2015/101 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice č. 2015/127750 LV1/OK/KON/2015/35-0036 zo dňa 13. 05. 2015 o uložení pokuty podľa § 68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výške 2.000,- eur za zavinené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že účastník konania (žalobca) nepredložil odvolaciemu orgánu žiadny relevantný dôkaz, ktorým by vyvrátil kontrolné zistenia orgánu kontroly pri kontrole dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania na kontrolovanej prevádzkarni účastníka konania dňa 05. 10. 2012, nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by dokázal nezákonný postup úradu, obmedzovanie jeho práv a záujmov účinne sa brániť. Postup správneho orgánu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty po úplnom a presnom zistení skutkového stavu veci odvolací orgán vyhodnotil ako správny. Ďalej uviedol, že preskúmaním správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia nezistil porušenie zákona, ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť. Uloženú pokutu v minimálnej výške stanovenej zákonom považoval odvolací orgán za dostatočnú pre naplnenie represívneho, ako aj preventívneho cieľa sledovaného zákonom.
III.
7. Žalobca s rozhodnutím žalovaného nebol spokojný a v lehote stanovenej zákonom podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia mu veci na nové konanie. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu trovy konania, ktoré vyčísli po vynesení rozsudku. Súhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania.
8. Uviedol, že rozhodnutím č. k. LV1/OK/KON/2013/14-01 zo dňa 04. 02. 2013 mu prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 2.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ku ktorému malo dôjsť tak, že v čase kontroly dňa 05. 10. 2012 o 12,40 hod. v prevádzke kontrolovaného subjektu MOTOREST STOP Kozárovce 582 vykonávali závislú prácu p. F. B., nar. XX. XX. XXXX a p. L. F., nar. XX. XX. XXXX na základe uzatvorenej dohody o vykonaní práce zo dňa 05. 10. 2012. Oznamovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni však splnená nebola, a preto ich zamestnávaní došlo zo strany kontrolovaného subjektu k nelegálnemu zamestnávaniu. Toto rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo skutočnosti, že prihlásenie do registra poistencov bolo vykonané dňa 05. 10. 2012 až o 13,15 hod., čiže prvý možný deň, resp. v deň po uzatvorení pracovných zmlúv. Elektronicky podanie nemohol vykonať pre poruchu internetu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodnutím č. 2013/17736 UPS/US1/OLRVK/KON/2013/26-002 zo dňa 04. 04. 2013, ktorým odvolaniu žalobcu vyhovel a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice č. k. LV1/ OK/KON/2013/14-011 zo dňa 04. 02. 2013 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie. Prvostupňový správny orgán po dvoch rokoch od vydania rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu znova rozhodnutím č. 2015/127750 LV1/OK/KON/2015/35-0036 uložil žalobcovi znovu pokutu 2.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodnutím č. 2015/123387 UPS/US1/OK2/KON/2015/101 zo dňa 27. 07. 2015 tak, že toto odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie zo dňa 13. 05. 2015 potvrdil.
9. Namietal, že obe rozhodnutie správnych orgánov boli vydané v rozpore so zákonom, pretože ho sankcionovali za niečo, čo nebolo v rozpore so zákonom. Správny orgán príslušný na konanie si nezadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, nezistil vo veci skutočný stav veci a nezodpovedne konal v súčinnosti s účastníkom konania. Rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu nebola výsledkom zákonnosťou postupu správneho orgánu. Žalobca sa cítil byť rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach, preto žiadal súd, aby preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Zdôraznil, že mu bolo odopreté právo v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
10. Mal za to, že pre posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do registra poistencov ako základného predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania je zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca. Predloženie pracovnej zmluvy a potvrdenie prihlášky do uvedeného registra Sociálnou poisťovňou bez ďalšieho sa považuje za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že pracovné zmluvy boli účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu podpísané dňa 05. 10. 2012. Prihláška do registra bola písaná a podpísaná tento istý deň a Sociálnou poisťovňou bola potvrdená v ten istý deň v poludňajších hodinách. Skutočnosť začatia výkonu činnosti potvrdili obe zamestnankyne odpoludnia od 14,00 hod. Túto skutočnosť správny orgán, ani odvolací orgán neakceptoval, nezisťoval skutočnú dochádzku do zamestnania, začatie práce podľa pracovnej zmluvy.
11. Ďalej namietal, že odvolací orgán sa vo svojom rozhodnutí opiera o rozsudok NS SR č. 10Sžo/16/2014 zo dňa 25. 03. 2015, čo je v rozpore s čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, keď je to pre páchateľa priaznivejšie. Skutok sa mal stať 05. 10. 2012, teda 2,5 roka pred vydaním rozsudku NS SR, a preto oň nemožno opierať svoje rozhodnutia (rozsudok KS v Trnave 14S/87/2011). Poznamenal, že odvolací správny orgán si v odôvodnení svojho rozhodnutia svojvoľne vykonštruoval situácie podľa svojej vôle, aby nepoškodil rozhodnutie prvostupňového orgánu, keď si osvojil skutočnosť, že na prevádzke sa nachádzali tri osoby, čo nie je podložené dôkazmi, keď vedúci prevádzky pred začatím kontroly tam bol prítomný, práve on podával pracovníčkam kontrolujúceho orgánu objednané obedy. Odvolací orgán nezisťoval kedy bola poskytnutá odmena tam prítomným osobám, ktoré mali vykonávať nelegálnu prácu. Odvolací orgán odmietol všetky námietky - spochybňovania žalobcu a vyhodnotil ich ako nepreukázané a neopodstatnené bez toho, aby v konaní presne a spoľahlivo zistil a preukázal opodstatnenosť svojich záverov.
IV.
12. Žalovaný správny orgán žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že na základe poverenia riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 26. 09. 2012 bola dňa 05. 10. 2012 o 12,40 hod. v prevádzkarni Motorest STOP, Kozárovce č. 582 vykonaná kontrola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V čase kontroly v prevádzkarni účastníka konania vykonávali závislú prácu a svoju totožnosť hodnoverne preukázali E. J., F. B. a L. F., pričom bolo zistené, že F. B. a L. F. v čase kontroly neboli prihlásené na registráciu do Sociálnej poisťovne, čo je uvedené v priebežnom protokoly. Prihlásenie do registra poistencov bolo uskutočnené dňa 05. 10. 2012 až o 13,15 hod. osobne napriek tomu, že Sociálna poisťovňa určuje zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva 1 a viac zamestnancov, s účinnosťou od 01. 02. 2011 zasielať registračné listy pobočke Sociálnej poisťovne elektronicky prostredníctvom Elektronické služby Sociálnej poisťovne. Zamestnávaním uvedených osôb bez prihlásenia na poistenie do registra Sociálnej poisťovne došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Uvedeným konaním sa kontrolovaný subjekt dopustil porušenia § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Kontrolovanému subjektu bolo dňa 07. 01. 2013 zaslané oznámenie o začatí správneho konania. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice vydal dňa 04. 02. 2013 pod č. LV1/OK/KON/2013/14-011 rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 68a ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti vo výške 2.000,- eur za porušenie § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Účastník konania sa voči predmetnému rozhodnutiu odvolal a odvolací orgán (žalovaný) rozhodnutím zo dňa 04. 04. 2013 č. 2013/17736, UPS/US1/OKRV/ KON/2013/26-002 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
13. Po odstránení procesných chýb a úplného a presného zistenia skutočného stavu veci mal úrad dostatočne preukázané, že účastník konania dňa 05. 10. 2013, v čase od 12,40 hod. do 12,45 hod. na kontrolovanej prevádzkarni orgánom kontroly využíval závislú prácu fyzickej osoby F. B., nar. XX. XX. XXXX a L. F., nar. XX. XX. XXXX tým, že účastník konania neprihlásil kontrolovaných zamestnancov do Registra poistencov Sociálnej poisťovne riadne a včas, čo bolo Sociálnou poisťovňou potvrdené na Registračnom liste FO obidvoch zamestnankýň. Tým bola naplnená skutková a právna podstata porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania účastníkom konania. Účastník konania sa dopustil správneho deliktu porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Správny orgán o uložení pokuty rozhodol podľa zákona platného a účinného v čase porušenia zákonnej povinnosti teda podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti účinného do 31. 10. 2013 a rozhodnutie o uložení pokuty č. 2015/127750, LV1/ OK/KON/2015/35-0036 zo dňa 13. 05. 2015 bolo prevzaté JUDr. P. O., splnomocneným zástupcom kontrolovaného subjektu dňa 19. 05. 2015. Odvolanie voči rozhodnutiu bolo na správny orgán doručené osobne dňa 03. 06. 2016 o 11,00 hod. O odvolaní rozhodol žalovaný správny orgán ako odvolací orgán rozhodnutím č. 2015/123387, UPS/US1/OK2/KON/2015/101 zo dňa 27. 07. 2015 tak, že ho zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice č. 2015/157750 LV1/ OK/KON/2015/35-0036 o uložení pokuty vo výške 2.000,- eur potvrdil.
14. Žalovaný mal za to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadny nový dôvod, ani dôkaz, ktorým by preukázal nezákonné konanie orgánu kontroly a správnych orgánov prvého a druhého stupňa. Žaloba je len zopakovaním argumentácie účastníka konania (žalobcu) v procese rozporovania kontrolného zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Odmietal tvrdenie žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nedostatočné a založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Výtka k použitiu rozsudku NS SR v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia nie je dôkazom nezákonnosti - použitím citácie žalovaný podporil správnosť právneho názoru uvádzaného v odôvodnení - nemá časovú nadväznosť na kontrolou preukázaný správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom. Konštatoval, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav podmieňujúci jeho rozhodnutie.
Odmieta nezákonnosť rozhodnutia, lebo prihlásenie do registra poistencov bolo uskutočnené dňa 05. 10. 2012 až o 13,15 hod. osobne napriek tomu, že Sociálna poisťovňa určuje zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva 1 a viac zamestnancov, s účinnosťou od 01. 02. 2011 zasielať registračné listy pobočke Sociálnej poisťovne elektronicky prostredníctvom Elektronické služby Sociálnej poisťovne.
Podľa vyjadrenia poisťovne obe osoby boli do informačného zaznamenané 09. 10. 2012 a pre kontrolný orgán je oficiálne vyjadrenie Sociálnej poisťovne (zaslané úradu dňa 28. 05. 2013) záväzné.
15. Žalovaný poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 6Sžo/51/2011 z 22. 08. 2012, sp. zn. 10Sžso/16/2014 z 25. 03. 2015 a rozhodnutie č. 99 najvyššieho súdu SR zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdom SR 10/2015, ktoré sa týkajú objektívnej zodpovednosti za správny delikt, pričom súčasná právna norma neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože neupravuje liberačné dôvody, podnikateľ zodpovedá za spôsobený protiprávny stav bez zavinenia. Ďalej na rozhodnutie sp. zn. 10Sžso/28/2014 z 15. 04. 2015, ktoré rieši tzv. zmiešané správne delikty FO- podnikateľov.
16. Ďalej uviedol, že z obsahu spisov správnych orgánov prvého i druhého stupňa bolo zrejmé, že správne orgány sa vecou riadne zaoberali a zistený skutkový stav dôkazne preukázal porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a v zmysle zákona bola žalobcovi uložená sankcia. Žalovaný preskúmaním správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia nezistil porušenie zákona, ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali zmenu rozhodnutia v prvom stupni konania.
V.
17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§10, §13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 1. júla 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. e/ , g/ v spojení s § 491 Správneho súdneho poriadku zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (písomný súhlas oboch účastníkov konania) a rozsudok dňa 28. 09. 2016 verejne vyhlásil podľa § 137 Správneho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Podľa § 68 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný v čase kontroly), (1) Kontrolnú činnosť vykonáva ministerstvo, ústredie a úrad. Pri následnej finančnej kontrole podľa osobitného predpisu 61a) ministerstvo, ústredie a úrad spolupracujú s ministerstvom financií a s príslušnou správou finančnej kontroly. 61b)
(3) Vonkajšia kontrolná činnosť je kontrola plnenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a osobitného predpisu 18a) pre účastníkov právnych vzťahov podľa § 2. Poznámka pod č. 18a) odkazuje na Zákon č. 82/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 68a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ústredie a úrad uložia pokutu b) právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu 18a) od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
(2) Ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný v čase kontroly), zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu 2) a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6) .
Poznámka pod č. 2 odkazuje na Zákonníka práce a pod č. 6na § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z. z.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).
Podľa § 231 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (2) Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j) a m) a n) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa. (3) Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až f, h) až j), m) a n) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou poštou alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS).
18. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (žaloba podaná za jeho účinnosti), teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
19. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.
20. V konaní správneho súdnictva úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, v čase podania žaloby na tunajší krajský súd podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016, ale i podľa Správneho súdneho poriadku platného od 01. 07. 2016, t. j. v čase rozhodovania súdu, je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
21. V danej veci medzi účastníkmi je sporný skutkový stav, z ktorého správny orgán vychádzal pri ustálení skutku ako podkladu pre záver o spáchaní správneho deliktu žalobcom a ukladaní pokuty podľa§ 68a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z., účinného ku dňu vykonania kontroly.
22. Krajský súd v intenciách citovaného zákon o službách zamestnanosti mal za preukázané, že žalovaný - Ústredie a úrad - správny orgán prvého stupňa sú oprávnení (§ 68a zákona) uložiť pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu. Poznámka pod č. 18a) odkazuje na zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 5/2004 Z. z.
neupravuje procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov a odkazuje na osobitný predpis, krajský súd je toho názoru, že bolo potrebné v preskúmavanej veci vychádzať z právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na ktorú zákonodarca v poznámke pod čiarou v § 68b zákona č. 5/2004 Z. z. priamo odkazuje a ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ako i v zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na ktorý zák. v ust. § 21 ods. 2 odkazuje.
23. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán pri vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia nemal dostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu ku kontrolovaným osobám v čase začatia kontroly prvostupňovým správnym orgánom, ktoré mali vykonávali závislú prácu pre žalobcu ako zamestnávateľa, a to p. F. B. a p. L. F., na základe uzatvorenej dohody o vykonaní práce zo dňa 05. 10. 2012 (pomocné práce), ktoré boli kontrolným orgánom i vypočuté. F. B. a L. F. do zápisnice z 21. 08. 2013 v podstate zhodne uviedli, že so žalobcom mali uzavretú dohodu o vykonaní práce na pomocnú silu v kuchyni s nástupom 05. 10. 2012 o 14,00 h, do práce prišli skôr lebo žalobca mal úraz, obedy nevarili, nepodávali v motoreste a v pracovnom ošatení (zástere, biely plášť) mali z dôvodu hygieny, keďže v civilnom ošatení do kuchyne nemohli ísť. V čase príchodu kontrolného orgánu na pracovisko žalobcu - motorest obe boli vonku a čakali na žalobcu.
24. Pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu oboch správnych orgánov sa súd obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal a ktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver opísaný žalovaným a súd dospel k záveru, že žalovaný ako odvolací správny orgán neuplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (obe rozhodnutia tvoria jeden celok).
25. V administratívnom konaní, predmetom ktorého bolo zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Zodpovednosť za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Na túto zásadu poukazuje i žalovaný, avšak podľa názoru súdu v prejednávanom prípade ide o predčasný záver vzhľadom na zistený skutkový tav veci.
26.V ustanovení § 3 Správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).
27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
28. Správny orgán môže podľa svojej úvahy posúdiť (§ 34 ods. 5 správneho poriadku), či sa určitá skutočnosť v rámci dokazovania ukázala ako pravdivá; t. j. môže dospieť k záveru, že určitý dôkaz je dostačujúci alebo sa rozhodnúť, že treba zadovážiť ďalšie dôkazy, ktoré majú relevantnejší podklad pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov predstavuje zložitý myšlienkový postup, v rámci ktorého správny orgán na základe svojich logických, systematických a historických úsudkov ako aj účelu zákona, tzv. ducha zákona, určité tvrdenia prijíma a iné odmieta. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nebol preukázaný opak.
29. Na základe dôkazov nachádzajúcich sa v spise žalovaného, ani s poukazom na oficiálne vyjadrenie Sociálnej poisťovne zaslané úradu dňa 28. 05. 2013, ktoré žalovaný považuje za záväzné, a podľa ktorého Sociálna poisťovňa určuje zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva 1 a viac zamestnancov, s účinnosťou od 01. 02. 2011 zasielať registračné listy pobočke Sociálnej poisťovne elektronicky prostredníctvom Elektronické služby Sociálnej poisťovne., nie je možné konštatovať porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného zákona pre nesplnenie oznamovacia povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení., nakoľko z doteraz vykonané dokazovanie , že F. B. a L. F. mali vykonávať dohodnutý druh práce a že túto prácu v prevádzke i vykonávali v čase začatia kontroly dňa 05. 10. 2012 o 12,40 hod., sa v spise nenachádza a túto skutočnosť obe popierajú, vrátane žalobcu.
30. Z ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákon o sociálnom poistení vyplývajú povinnosti zamestnávateľa voči poisťovni a z jazykového výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnancov do registra poistencov pred vznikom právneho vzťahu upraveného v § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, najneskôr pred začatím výkonu práce. Zákon teda rieši vznik viacero druhov pracovnoprávnych vzťahov, avšak podľa názoru súdu, u všetkých právnych vzťahoch spojených s povinnosťou zamestnávateľa prihlásiť zamestnancov do registra poistencov Sociálnej poisťovni registračným listom. Zákonodarca túto povinnosť však spája (podmieňuje) s faktickým začatím výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, dohody alebo pracovne náplne, čo v zákone vyjadruje slovným spojením "najneskôr pred začatím výkonu prác". Právny záver žalovaného o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom, musí preto vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že zamestnávané osoby vzhľadom k časovému sledu mohli začať a skutočne aj začali vykonávať pracovnú činnosť v zmysle uzavretej dohody zo dňa 05. 10. 2012. Súd poukazuje na závery rozhodnutia NS SR č. 6Co/51/2011, v ktorom bol riešený obdobný prípad.
31. Ak správny orgán tvrdí, že žalobca spáchal správny delikt (nelegálne zamestnávanie) opísaný vo výroku napadnutého rozhodnutia, lebo porušil zákonnú povinnosť spojenú s postihom a vychádzal zo skutočnosti, že prihlásenie do registra poistencov bolo vykonané osobne dňa 05. 10. 2012, t. j. v deň uzatvorenia pracovných zmlúv, ale až o 13,15 hod., teda po začatí kontroly o 12,40 h., jeho záver je predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
32. Súd považuje za potrebné uviesť, že z ust.§ 231 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že zamestnávateľ svoje povinnosti prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j) a m) a n) je povinný plniť na určených tlačivách a lehote upravenej v odseku 3 cit. zákona. Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až f, h) až j), m) a n) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou poštou alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS). Z jazykového výkladu potom vyplýva, že lehota na splnenie si oznamovacej povinnosti, t. j. prihlásenie do registra poistencov zákon neuvádza taxatívne ale príkladom, čo je vyjadrené slovným spojením "lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo...." alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS). Zákon teda nevylučuje doručenie registračných listov Sociálnej poisťovni osobne, ako to urobil žalobca v deň uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu písomnou formou ale pred začatím výkonu prác kontrolovaných osôb v prevádzke žalobcu.
33. Podľa názoru súdu, i keď Sociálna poisťovňa určila žalobcovi obsah a spôsob zasielania tlačiva, t. j. splnenie si oznamovacej povinnosti faxom alebo elektronickou poštou alebo prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), nie je možné považovať splnenie si povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona osobne v poisťovni, vzhľadom na zákonnú úpravu v čase kontroly. Námietka žalobcu v tom, že "postup správnych orgánov sa javí ako šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 takmer počítali hodiny pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni" je potom dôvodná a žalobca poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/2011, už vyššie citovaný, v ktorom odvolací súd zdôraznil, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného
trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny.
34. Pochybenie správneho orgánu prvého stupňa neodstránil ani žalovaný v odvolacom správnom konaní, ktorého povinnosťou bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu preskúmať v celom rozsahu (výrok rozhodnutia, ako i jeho odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo), prípadne konanie doplniť a zistené vady odstrániť. Z dikcie ust. § 59 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale i jeho správnosť. Odvolanie podľa vyššie citovaného zákona, ktorý sa vzťahuje i na konanie v predmetnej veci, je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový správny orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu a ani dôvodmi uvedenými v odvolaní.
35. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie označuje trestné činy, priestupky a iné správne delikty. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje, pričom iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve k priestupkom. V danom prípade ide o súčasť tzv. správneho (administratívneho) trestania, o postih zo strany správneho orgánu za určité nedovolené konanie (resp. opomenutie). Pod pojmom protiprávnosť možno zahrnúť všeobecne také konanie, ktoré je v rozpore s právom. Znamená to, že konaním je porušená alebo nesplnená právna povinnosť vyplývajúca zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu alebo uložená na jeho základe. Správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K výpovedi ani k priznaniu nemôže byť nikto donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo).
36. Vzhľadom na už vyššie uvedené a princíp legality, ktorý zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanovuje platný zákon a právo obvinený zo správneho deliktu zaručené mu v čl. 6 Dohovoru, podľa ktorého má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, súd je toho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa súčasne v konaní dopustili i porušenia ustanovení o konaní (vada), ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, lebo o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt nevykonal ústne pojednávanie, ktorý nedostatok neodstránil ani žalovaný.
37. Z administratívneho spisu v danej veci nevyplýva, že by správny orgán so žalobcom prejednal správny delikt kladený mu za vinu na ústnom pojednávaní (§ 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku), alebo že by sa žalobca odmietol dostaviť na ústne pojednávanie, na ktorú vadu súd prihliadol z úradnej povinnosti, keďže má za následok odňatie práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy v zmysle článku 46 ods. 1 ústavy (napr. rozhodnutia NS SR č. 6Co/51/2011).
38. Z uvedených dôvodov bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. g) Správneho súdneho poriadku pre nedostatočne zistený skutkový stav a porušenie ustanovení o konaní (vada konania) a vec mu vrátiť na nové konanie.
39. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v intenciách vyššie uvedených. Krajský súd je toho názoru, že ak sa žalovanému (vrátane správneho orgánu prvého stupňa) nepodarí odstrániť rozpory v dôkazoch, s prihliadnutím na zásadu "in dubio pro reo", nie je možné vylúčiť ani postup podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku.
40. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd zrušil rozhodnutie žalovaného), priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to podľa ust. § 168 a ust. § 175 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.