Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.09.2016, v trestnej veci obžalovaného H. D. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu P. zo dňa 22.2.2016, sp. zn. 2T 20/15, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods.1 písm. d/, e/ ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovanému H. D., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom F. K. č. XX, okr. R.

u k l a d á:

Podľa § 295 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 3, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného H. D. vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1,2 a § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- spoluobvinený E. D. si od presne nezistenej osoby v presne nezistenom čase na nezistenom mieste zadovážil 1 ks samopal, strelnú samočinnú zbraň chorvátskej výroby zn. Agram, model 2000, kaliber 9 mm Luger, bez výrobného čísla, na tele a puzdre záveru vyrazené čísla 67, na ľavej strane tela vyrazený kaliber zbrane CAL 9 mm NATO-9x19, na pravej strane nápis MP 8 USAK, k nemu 1 ks zásobník, 1 ks tlmič, 1 ks pružina, 1 ks podávač, 1 ks plastové dno zásobníka, 1 ks textilné puzdro na zbraň a 1 ks textilné puzdra na tlmič, 175 ks pištoľových nábojov zn. Sellier a Bellot, kalibru 7,65 mm Browning s celoplášťovými strelami, ks zásobník zo zbrane - samopalu Agram, kaliber 9 mm Luger s 10 ks nábojov kalibru 9 mm Luger a 22 ks nábojov kalibru 7,65 mm Browning, značky Sellier a Bellot, 1 ks krátku strelnú planú zbraň nemeckej výroby, samonabíjaciu pištoľ zn. Dreyse, model 1907, kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo 227005 s podomácky upraveným zásobníkom s obsahom 7 ks nábojov zn. Sellier a Bellot, kalibru 7,65 mm Browning s celoplášťovými strelami a 2 ks granátov juhoslovanskej výroby typu M 52

so zapaľovačom P3, ktoré následne v čiernom kufríku v presne nezistenom čase uložil so súhlasom obvineného H. D. v mieste jeho trvalého bydliska, a to v rodinnom dome na adrese F. K. č. XX, u ktorého tieto zbrane boli nájdené dňa 6. 9. 2014 počas domovej prehliadky vykonanej v uvedenom rodinnom dome č. XX v obci F. K., okres R., ktorá bola vykonaná na základe príkazu sudcu Okresného súdu v P. č. p. OS-HE-V-X/XXXX.

Za to mu podľa § 295 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/, h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 51 ods. 1,2 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch rokov, počas ktorej mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním a podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. mu uložil aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie, avšak len čo do výroku o treste, okresný prokurátor. V písomných dôvodoch podaného odvolania vyčítal súdu prvého stupňa, že nepoužil ust. § 49 ods. 2 Tr. zák., v zmysle ktorého nie je možné obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia slobody, pokiaľ ho odsudzuje za úmyselný trestný čin, ktorý spáchal v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zmení v neprospech obžalovaného.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Súd prvého stupňa zistený a ustálený skutkový stav slovným vyjadrením správne právne posúdil, keď konštatoval, že obžalovaný bez povolenia držal strelivo, strelnú zbraň, hromadne účinnú zbraň alebo jej súčasť a komponent, správne konštatoval, že konaním obžalovaného došlo k naplneniu ust. § 294 ods. 1,2 Tr. zák. a § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nepresne sa ale vyjadril, keď konštatoval, že ide o zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, čo naznačuje, že by malo ísť len o zločin jeden, hoci na strane druhej pri ukladaní trestu konštatuje zistenie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., čo nasvedčuje tomu, že obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov. Ust. § 294 ods. 1 Tr. zák. obsahuje základnú skutkovú podstatu, vzťahujúcu sa výlučne len na strelivo, ust. § 294 ods. 2 Tr. zák. obsahuje ďalšiu základnú skutkovú podstatu, vzťahujúcu sa len na strelnú zbraň a ust. § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. predstavuje ďalšiu základnú skutkovú podstatu trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, viažucu sa na hromadne účinné zbrane a ich komponenty. To znamená, že súd prvého stupňa mal správne konštatovať, že svojim konaním sa obžalovaný dopustil prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a zločinov nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Vzhľadom ale na to, že súd prvého stupňa videl v konaní obžalovaného viac trestných činov, keďže pri ukladaní trestu uvažoval aj o priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., teda že obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov, s ohľadom na skutočnosť, že obžalovanému za takejto situácie bolo nutné ukladať úhrnný trest podľa zákonného ustanovenia týkajúceho sa najprísnejšie trestného trestného činu, táto nepresnosť súdu prvého stupňa pri právnom posúdení zisteného skutku zásadne neovplyvnila postavenie obžalovaného, preto krajský súd, vychádzajúc z ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., v spojení s ust. § 371 ods. 5 Tr. por., dospel k záveru, že nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., preto preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je v zásade dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia plynie, že pri ukladaní trestu prihliadal prvostupňový súd najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Z obsahu predloženého spisu plynie, že v mieste trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne s tým, že doposiaľ nebolo jeho správanie

prejednávané komisiou verejného poriadku. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR plynie, že pred spáchaním stíhaného trestného činu obžalovaný nebol uznaný vinným zo spáchania žiadneho priestupku. Z odpisu registra trestov, ako aj pripojeného spisu Okresného súdu H. sp. zn. 0T 171/13 vyplýva, že obžalovaný už v minulosti raz súdne trestaný bol, a to trestným rozkazom Okresného súdu H. sp. zn. 0T 171/13 zo dňa 18.11.2013, právoplatným toho istého dňa, ktorým mu za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil dňa 16.11.2013, bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov, zároveň mu však bol podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 36 mesiacov. To potom znamená, že obžalovaný sa skutku v prejednávanej veci dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, ktorá plynula od 19.11.2013 do 19.11.2014, pričom skutok v prejednávanej veci obžalovaný dokonal dňa 6.9.2014, a aj keď Okresný súd H. uznesením sp. zn. 0T 171/13 zo dňa 20.2.2015 podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, obžalovanému popri treste odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, bol uložený aj trest zákazu činnosti na dobu 3 rokov, ktorý doposiaľ ešte neuplynul a keďže jednotlivé výroky o uložení rôznych trestov popri sebe sú neoddeliteľné, plynúci trest zákazu činnosti bráni tomu, aby v prípade obžalovaného nastala fikcia, že sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený. Preto ani rozhodnutie Okresného súdu H. o tom, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, nebráni záveru, že stíhaného trestného činu sa dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia.

Obžalovanému priťažovalo, že sa dopustil viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Krajský súd, na rozdiel od záverov súdu prvého stupňa, nezistil, žeby obžalovanému priťažovala aj okolnosť vyplývajúca z ust. § 37 písm. m/ Tr. zák., teda okolnosť, že v minulosti sa už trestnej činnosti dopustil, pretože túto okolnosť zvažoval pri závere, že obžalovanému nie je možné uložený trest odňatia slobody podmienečne odložiť, preto konštatovanie tejto priťažujúcej okolnosti by znamenalo dvojité pričítanie tej istej okolnosti v neprospech obžalovaného. Obžalovanému poľahčovalo, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zák.), keďže aj na podklade výpovede obžalovaného a jeho označenia osoby, ktorá sa mala taktiež na stíhanej trestnej činnosti podieľať, bolo aj tejto osobe, ktorej daktyloskopické odtlačky sa našli, podľa záverov znaleckého dokazovania z odboru kriminalistiky, na jednom zo zásobníkov zaistenej zbrane a zaistenom ručnom granáte, vznesené obvinenie.

U obžalovaného bola teda zistená prevaha poľahčujúcich okolností nad okolnosťou priťažujúcou. To znamená, že bolo potrebné podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. znížiť hornú hranicu trestnej sadzby najprísnejšie trestného trestného činu (keďže obžalovanému bolo potrebné ukladať úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., teda trest za viacero trestných činov spáchaných jedným konaním), teda zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 Tr.

zák., podľa ktorého je možné páchateľovi takéhoto trestného činu uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od troch do ôsmich rokov, z rozdielu medzi jej hornou a dolnou hranicou (§ 38 ods. 8 Tr. zák.), t.j. o jeden rok a osem mesiacov, na úroveň šiestich rokov a štyroch mesiacov.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov ustanovených v odseku 3 písm. d) trest odňatia slobody nie kratší ako 20 rokov.

Z citovaných ustanovení ako aj skutočnosti, že všeobecné podmienky mimoriadneho zníženia trestu upravuje v odseku 1 citovaného §-u 39, potom vyplýva, že ochota obžalovaného ukončiť jeho trestnú vec v rámci konania o dohode o vine a treste a tým vzdanie sa práva na verejné prejednanie jeho veci pred súdom, zjednodušenie trestného procesu v takejto veci v dôsledku spomínaného konania a v neposlednom rade aj ušetrenie nákladov štátu na prejednanie veci uvedeným spôsobom je takou mimoriadnou okolnosťou, ktorá mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej

trestnej sadzby odôvodňuje. však stanovuje len pravidlá, za ktorých prokurátor môže k takémuto konaniu pristúpiť, no nestanovuje, že by tak prokurátor, aj keď má splnené všetky podmienky, urobiť musel. Podľa čl. 12 ods. 1, veta prvá, Ústavy SR (ústavného zák. č. 460/92 Zb.) ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, čo znamená, že aj všetci obvinení sú si rovní a patrí im právo na rovnaké zaobchádzanie. Bezdôvodné odopretie konania o dohode o vine a treste za situácie, že všetky podmienky pre jeho vykonanie boli splnené a v presne rovnakom prípade, no iného obvineného, prokurátor dohodu o vine a treste uzavrel, naplneniu spomínaného práva nenasvedčuje, preto podľa názoru krajského súdu, ktorý už opakovane vo svojich rozhodnutia vyjadroval, v záujme zachovania práve spomínaného práva na rovnaké zaobchádzanie, a teda rešpektovanie zákazu diskriminácie, je splnenie všetkých podmienok pre konanie o dohode o vine a treste za situácie, že prokurátor napriek tomu takéto konanie nezačne, pričom zo spisu nie je možné zistiť, prečo takto nekonal, mimoriadnou okolnosťou prípadu, ktorá mimoriadne zníženie trestu odôvodňuje, pričom v konaní o dohode o vine a treste je možné pri treste odňatia slobody, vychádzajúc z citovaného ust. § 39 ods. 4 Tr. zák., upraviť jeho dolnú hranicu, teda znížiť o jednu tretinu.

Pokiaľ staršia ustálená súdna prax považovala za okolnosti prípadu len tie okolnosti, ktoré existovali v čase spáchania skutku, táto súdna prax bola prelomená súdnou praxou novou, podľa ktorej za mimoriadne okolnosti prípadu, odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, je možné považovať aj neprimerane dlhú dobu trestného konania, pričom dĺžka trestného konania je nepochybne okolnosťou prípadu, ktorá bezpochyby nastala až po spáchaní skutku, teda v čase spáchania skutku a ani

v počiatkoch trestného stíhania ešte neexistovala. Za takejto situácie potom vyššie prezentovaný názor nepredstavuje odklon od doteraz zaužívanej súdnej praxe.

Z obsahu spisu je zrejmé, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku v celom rozsahu tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, priznal, pričom jeho výpoveď s ohľadom na okolnosti, za akých bol skutok spáchaný, bola nepochybne dôležitým usvedčujúcim dôkazom. Obžalovaný už v prípravnom konaní sám inicioval konanie o dohode o vine a treste, pričom zo spisu nie je zrejmé, aby k takémuto konaniu malo dôjsť a nie je ani zrejmé, prečo sa tak nestalo.

Aplikujúc teda vyššie spomínané zásady pre ukladanie trestov, ako aj účel trestu, ktorým je, vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasné odradenie iných od páchania trestných činov a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou, zohľadňujúc v prospech obžalovaného spomínanú prevahu poľahčujúcich okolností nad okolnosťou priťažujúcou, zohľadňujúc taktiež vyššie spomínanú okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu, ale prihliadajúc taktiež v neprospech obžalovaného na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil troch trestných činov, jedného prečinu, dvoch zločinu, držal väčšie množstvo streliva, viac strelných zbraní, ale taktiež aj viac dokonca zbraní hromadne účinných, dospel krajský súd k záveru, že na prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti bude potrebné ukladať trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorý je, podľa názoru krajského súdu, trestom tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, primeraným.

Vzhľadom ale na to, že obžalovaný sa dopustil stíhaného skutku v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia a vzhľadom aj na už spomínaný rozsah spáchanej trestnej činnosti, dospel krajský súd k záveru, že podmienky pre podmienečné odloženie uloženého trestu odňatia slobody splnené neboli.

Keďže obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin nebol, bolo potrebné ho pre výkon uloženého trestu zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že výrok o vine zostal týmto rozhodnutím krajského súdu nedotknutý.

Záverom je potrebné ešte uviesť, že krajský súd sa zaoberal aj otázkou zaistených predmetov, ktoré neboli pri znaleckom dokazovaní spotrebované a zničené, dospel ale k záveru, že z obsahu spisu nevyplýva, že by ich vlastníkom mal byť obžalovaný, ale doposiaľ vykonané dokazovanie naznačuje, že by to mal byť druhý spoluobžalovaný, preto podmienky pre ukladanie trestu prepadnutia veci splnené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.