Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoZm-26-2015.pdf
PDF · 133.88 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoZm/26/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 172/21, Praha - Nové Město, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v F., H.. U. XXX/X, o zaplatenie 502,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 19CbZm/48/2013-70 zo dňa 28.11.2014 a dopĺňaciemu rozsudku č.k. 19CbZm/48/2013-106 zo dňa 7.4.2015, takto
rozhodol:
Pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu ohľadne požadovaného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v tej časti ruší rozsudok súdu prvého stupňa a v tomto rozsahu konanie zastavuje.
Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ ním bol v prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietnutý a vo výroku o náhrade trov konania.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Ruší dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ ním vyhlásil zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve č. XXXXXXX, uzavretej medzi Pohotovosťou, s.r.o. a žalovanou dňa 19.3.2009 pod bodom č. 17 za neprijateľnú.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a náhradu trov konania žalovanej nepriznal. Dopĺňacím rozsudkom potom vyhlásil zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v zmluve č. XXXXXXX, uzavretej medzi Pohotovosťou, s.r.o a žalovanou dňa 19.3.2009 pod bodom č. 17 za neprijateľnú.
2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Domáhal sa voči nej zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 502,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 512,- eur od 28. 3.2010 do 27.6.2012, zo sumy 502,- eur od 28.6.2012 do zaplatenia, 6 % úroku ročne zo sumy 512,- eur od 11.6.2010 do 27.6.2012, zo sumy 502,- eur od 28.6.2012 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1,71 eur, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 19.3.2009 na zmenkovú sumu 512,- eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 28.3.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 19.3.2009 na sumu 512,- eur, pričom do jej textu bol pojatý záväzok žalovanej, zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa, zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 28.3.2010. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil 10,- eur na zmenkovú sumu a na úroky neuhradil nič. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
3. Na základe vykonaného dokazovania, súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaná uzavrela dňa 18.3.2009 s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o zmluvu o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 300,- eur s tým, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 288,- eur, celkovo sa zaviazala zaplatiť sumu 588,- eur v 12-tich mesačných splátkach po 48,- eur, počnúc dňom 24.4.2009 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V spodnej časti formulárovej zmluvy, ktorá bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom Zmluvy o úvere, s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených, so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa č. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j., keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípade uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
4. Žalobca predložil originál zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 19.3.2009 na zmenkovú sumu 512,- eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 28.3.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Podľa originálu predloženej zmenky táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj, a to č. zmluvy XXXXXXX a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa, a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.
5. Žalovaná na pojednávaní vyhlásila, že si zobrala úver 300,- eur na pokrytie životných nákladov, splatila asi 200,- eur a následne jej došlo rozhodnutie, že má platiť okolo 2.000,- eur. Uviedla, že nerozumie, čo je to zmenka, nevie o tom, že by zmenku podpisovala a nikto jej v tejto súvislosti nič nevysvetlil. Po predložení zmenky zo spisového materiálu potvrdila, že je na nej jej podpis, avšak pri podpise zmenky nemala vedomosť, čo podpisuje. Je ochotná zaplatiť Pohotovosti, s.r.o. to, čo dlhuje, ale o zmenke nič nevie.
6. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1, oddielu Sro, vložka 23636/B je v tomto zapísaná obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o., s dňom zápisu 14.3.2001 a predmetom činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa výpisu z obchodného registra Mestského súdu v Prahe, je pod č. C81616 zapísaný s dňom zápisu 24.1.2001 žalobca, v predmete činnosti okrem iného od vzniku až po 8.1.2013 v činnosti ekonomických poradcov a sprostredkovateľskej činnosti. Predmetom nároku žalobcu, ktorý ho uplatňuje v zmysle ustanovení Nariadenia, je nárok vyplývajúci z uzavretej vistazmenky a domáha sa, aby súd formálne posudzoval predmetný vzťah výlučne podľa zásad zmenkového práva. Keďže však evidentne ide o spotrebiteľský právny vzťah, súd považoval za potrebné sa vyporiadať s otázkou platnosti uzavretej Zmluvy o úvere, ktorý bola kauzálnym vzťahom na vystavenie zmenky. Zmluva o úvere bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa ust. § 4 tohto zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecným náležitostí musí obsahovať okrem iného podľa písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platný ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere, uzatvoreným do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok, kde priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa ust. § 4 ods. 3 tohto zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tento údaj, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade je evidentné, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. uzavrela so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorom chýbala táto podstatná náležitosť zmluvy, následkom čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Blankozmenka, ktorá bola vyplnená ešte pôvodným veriteľom, zabezpečovala tak evidentne záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave, ktorou je v prípade spotrebiteľských zmlúv Občiansky zákonník a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú Obchodný zákonník.
7. Otázku vystavenej blankozmenky bolo potrebné posudzovať podľa ust. § 10 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, podľa ktorého, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané okrem, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Podľa § 11 tohto zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad možno previesť indosamentom. Podstatou blankozmenky je dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, ktorú súčasne s vystavením listiny uzatvára vystaviteľ blankozmenky s nadobúdateľom. Dohoda nemusí mať písomnú formu a dôkazom jej uzavretia môže byť aj jednostranne formulované vyhlásenie dlžníka o udelení vyplňovacieho práva. Na základe tejto dohody, získava majiteľ listiny právo doplniť nehotovú listinu na zmenku za vopred určených kritérií. Ide o osobitné neodvolateľné majetkové právo, ktoré je spojené s listinou. Vyplňovacie právo vzniká dohodou strán a zaniká predovšetkým jeho využitím. Pokiaľ bola listina vyplnená inak, než ako dohodnuté, svedčí dlžníkovi námietka protizmluvného doplnenia blankozmenky. Ak bola doplnená vyššia suma, než ako bolo dohodnuté, je v tejto nesprávnej sume obsiahnutá i správna suma nižšia. Do výšky sumy zodpovedajúcej dohode o porušenie dohody nejde a námietka by preto v tejto časti nemala úspech. Aby sa touto námietkou mohol dlžník brániť voči novému majiteľovi, musí mu okrem iného dokázať, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, alebo pri nadobúdaní zmenky sa previnil hrubou nedbanlivosťou. V zlej viere koná typický ten, kto vedel o dohode o vyplňovacom práve, s ktorou je text zmenky v rozpore a zmenku napriek tomu nadobudol. V hrubej nedbanlivosti koná ten, kto sa pri zachovaní základného úsilia a starostlivosti mohol dozvedieť o vadnom doplnení blankozmenky a neurobil tak. Nadobúdateľ zmenky má s náležitou starostlivosťou zistiť obsah dohody. Pokiaľ mohol bez väčších prekážok zistiť obsah dohody o vyplňovacom práve a napriek tomu tak neurobil, jedná pri nadobúdaní zmenky v hrubej nedbanlivosti a možno proti nemu uplatniť príslušnú námietku dlžníka. Pokiaľ pôvodný majiteľ blankozmenky vyplnil údaje v rozpore s dohodou, mala by byť námietka dlžníka braná do úvahy v každom prípade. Zatiaľ, čo čl. I. § 17 sa obmedzuje na námietku inter partes, teda na námietku z vlastných vzťahov medzi konkrétnym veriteľom a dlžníkom, je úprava námietok u blankozmenky pojatá všeobecne a v zásade s účinnosťou pre všetkých zmenkových dlžníkov, ktorí sa vedome so súhlasom majiteľa podpísali na blankozmenku. Žalobca sa dovoláva abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti, ale keďže táto zabezpečuje spotrebiteľský záväzok, neplatí s ohľadom na ustálenú európsku spotrebiteľskú legislatívu všeobecne uznávaná teória o tom, že súdy nie sú povinné skúmať kauzu zmenky a majú postupovať len z hľadiska dodržania predpisov zmenkového práva. Odklon od tejto všeobecnej teórie je prezentovaný v náleze Ústavného súdu ČR č. Pl.ÚS 16/12, v ktorom sa konštatuje, že zmenky, ktoré zabezpečujú spotrebiteľské záväzky, musia byť prístupné na preskúmanie kauzy zmenky z hľadiska ochrany spotrebiteľa v záujme zachovania ich práv a tak, aby nedošlo k zneužitiu neznalosti prísne formalistických zákonných zmenkových ustanovení veriteľmi v neprospech spotrebiteľa. Právna úprava zmeniek nie je všeobecne známou, ani prevažne odborne právnicky zdatnému okruhu účastníkov, medzi ktorých spotrebitelia bez týchto znalostí určite nemôžu patriť. Dňa 18.7.2013 vydal Ústavný súd ČR nález pod sp. zn. IV.ÚS 457/10, ktorým potvrdil názor na postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v oblasti zmenkového práva, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu, viac-menej túto ochranu nemožno dosiahnuť prostredníctvom legislatívnych zásahov do úpravy zmenkového práva, ale pomocou výkladu práva všeobecnými súdmi v konkrétnych prípadoch ich rozhodovacej praxe. Z predložených listinných dokladov je evidentné, že ustanovenia o dohode, o vyplnení zmenky sú uvedené na druhej strane formulárovej zmluvy - na prvej strane, ktorá je spotrebiteľom podpísaná a ktorá by mala byť rozhodujúcou pre deklarovanie najdôležitejších zmluvných ustanovení, nie je o zabezpečení záväzku blankozmenkou ani zmienky. Drobné písmo, ktorým je aj bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru písaný je nepriehľadný a táto zmluvná podmienka ani nebola individuálne dojednaná a je zrejmé, že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tým došlo k skutočnosti, že takéto zmluvné dojednanie je treba považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku a v rozpore ako s dobrými mravmi, tak aj
poctivým obchodným stykom. Navyše prvý nadobúdateľ zmenky obchodná spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vyplnila zmenku v rozpore so skutočne dlžnou sumou, ktorá ku dňu vyplnenia blankozmenky pre neho vyplynula z uzavretej zmluvy o úvere vzhľadom na to, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov, a týmto nárok prvého nadobúdateľa zmenky, mohol v zmenke obsahovať iba sumu poskytnutého úvere bez poplatkov a bez úrokov. Keďže súd mal v zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13 EHS poskytnúť spotrebiteľovi ochranu jeho spotrebiteľských práv ex offo, súd konštatoval, že v danom prípade došlo ako zo strany Pohotovosti, s.r.o., tak aj zo strany žalobcu k nerešpektovaniu základných zásad ochrany spotrebiteľa podľa ustálenej európskej spotrebiteľskej legislatívy. Oba subjekty zjavne konali vedome na škodu dlžníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.). Dôvodom odvolania bližšie uviedol, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaná však k dokazovaniu úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádzal len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladanej zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadne námietky neboli, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Ust. § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonala aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady, konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojim konaním ju prakticky uznala. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Provstupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené, údajne nesporné skutočnosti však nebolo tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, aký by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, čo podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Provstupňový súd ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže
tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaná, tým menej tak môže robiť súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/3/2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000 a zdôraznil, že zmenkový záväzok je pritom celkom samostatne a oddelený od prípadného záväzku, ktorý by bol pôvodom jeho vzniku. Žalobca považoval za potrebné sa vyjadriť aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov a v tejto súvislosti uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Nesúhlasil ani so záverom, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal v tejto súvislosti na to, že zmenku vystavila žalovaná. Túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. V tejto súvislosti znovu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/3/2008, na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000, ako aj na rozsudky ďalších súdov, a to Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13C/88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca sp.zn. 3C/8153/2013, rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 8C/198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/16/2010, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 a na záver zdôraznil, že záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Podľa Zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej prípustnosť. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a jeho návrhu vyhovieť, súčasne mu priznať náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca podal včas odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku, ktorý navrhol zrušiť. V dôvodoch poukázal na to, že neboli naplnené podmienky na rozhodovanie podľa § 166 O.s.p., a to preto, lebo súd musí v konečnom rozhodnutí vo veci samej rešpektovať požiadavku na vyčerpanie celého predmetu konania. V tomto konaní bol uplatnený návrhom nárok vyplývajúci zo zmenky, o ktorom súd v celom rozsahu rozhodol, a preto nebolo na mieste rozhodovať podľa § 166 ods. 1 O.s.p. Súčasne poukázal aj na to, že v danom prípade bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvná podmienka, ktorú používa spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., ktorá ale nie je účastníkom tohto konania.
9. Na odvolanie žalobcu sa žalovaná vyjadrila tak, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa a tiež aj s dopĺňacím rozsudkom, v ktorom bola vyhlásená zmluvná podmienka vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v zmluve pod č. 17 za neprijateľnú.
10. Odvolací súd odvolania žalobcu posúdil v zmysle § 470 ods. 2 CSP za odvolania, ktoré je treba posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolania žalobcu boli podané pred týmto dátumom, teda v prípade žalobcu ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov a niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie konania podľa Civilného sporového poriadku. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty bolo treba odvolania žalobcu posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy tieto boli podané. Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych prepisov. Pokiaľ niekto konal, postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosť, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. V súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku teda odvolací súd posúdil odvolania žalobcu a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné len pokiaľ ním napadol dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa. Ďalej odvolací súd v súvislosti s ust. § 212 ods. 3 O.s.p. zdôrazňuje, že na vady konania pred súdom prvého stupňa je treba prihliadať len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací
súd má za to, že v tejto veci sa nevyskytli také vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Závery súdu prvého stupňa zodpovedajú spoločnému stanovisku občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015, podľa ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia a uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a povahu pri rešpektovaní povinnosti, posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky, ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. V súlade s týmto spoločným stanoviskom, súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere, ktorú uzavrela žalovaná s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., a to dňa 19.3.2009. Podľa tejto zmluvy o úvere, veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 300,- eur s tým, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 288,- eur, teda celkom 588,- eur, a to v 12-tich mesačných splátkach po 49,- eur počnúc dňom 29.4.2009. Podľa tejto úverovej zmluvy bol úver poskytnutý na výkon povolania, avšak zo žiadnych ďalších skutkových okolností nevyplýva, žeby bol úver poskytnutý práve na tento účel. V ten istý deň žalovaná vystavila zmenku, na ktorej je uvedené to isté číslo ako číslo úverovej zmluvy, teda XXXXXXX. Zmenka bola vystavená na zmenkovú sumu 512,- eur s tým, že táto sa zaplatí spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 28.3.2010. Teda záver súdu o tom, že uvedená zmenka zabezpečovala záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere je správny. Z čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva Dohoda o vyplnení zmenky tak, ako ju konštatoval súd v dôvodoch rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné k vecne správnym dôvodom rozsudku súdu prvého stupňa uviesť, že návrh bol uplatnený podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, že v návrhu bolo uplatnené právo zo zmenky podľa zákona č. 191/1950 Zb. a že žalovanou v danom prípade bola fyzická osoba - spotrebiteľ. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom prostredníctvom vzorových tlačív. Z čl. 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesno-právne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolnosti súdu z jeho činností (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovanej v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo nie je Nariadením nijako vylúčená. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom v zmysle ust. § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy. Veriteľ sme prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Aj z toho dôvodu nebolo možné nárok žalobcu z uvedenej zmenky priznať.
11. Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je treba vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení súdu. Je povinnosťou súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, kedy ju účastník konania výslovne namieta. Musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lége. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Všeobecne treba rešpektovať základnú zmenkovo-právno doktrínu, že zo zmenky samotnej, ako abstraktného cenného papiera nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Vzhľadom na abstraktnosť cenného papiera, žalovaná, pokiaľ je spotrebiteľom, mal by túto skutočnosť namietať. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na strane žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytne jej ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Ako judikoval aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. Pl.ÍS 16/12 zo dňa 16.10.2012, súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním), najmä voči subjektom, po ktorých nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013, ktorý sa nestotožnil so záverom všeobecného súdu, že nie je možné po indosácii zmenky vznášať kauzálne námietky, ak nie sú splnené podmienky § 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Konštatoval, že v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Označil za výkladovú svojvôľu, ak súd zobral za základ pre svoje rozhodnutie záver, že v prípade nesplnenia dispozície § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, nie je možné ku kauzálnym námietkam prihliadať. Aktuálne Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I.ÚS 290/15 zo dňa 16.9.2015 vychádzajúc z obsahu o totožnej zmenkovo-právnej úpravy ako Slovenskej republiky konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri rešpektovaní špecifickej, prísne formálnej povahy inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinné vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. Pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane, v neprospech z účastníkov zmenkového vzťahu. Tu je potrebné tiež akcentovať, už v uvedenom českom ústavnom náleze sp. zn. IV.ÚS 457/10 vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami.
12. Napokon pre prípad, že v konaní nie sú žalovanou vznesené kauzálne námietky, nepôjde o zmenku tzv. spotrebiteľskú, ani nebude inak zo skutkového stavu zjavné, že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva, je možné samotnou aktivitou súdu prieskumom ex officio podľa okolností prípadu posúdiť nárok na úrok, ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade je v zmenke uvedený úrok vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, čo zodpovedá takmer požadovanej istine a vzhľadom na to, je takýto úrok treba považovať za neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi. Nič na tom nemení ani čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania v rozsahu 0,19 % denne, keďže požiadavka zaplatiť úrok vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a takýto prejav vôle urobený na predmetnej zmenke je treba považovať za neplatný, a preto nemožno priznať ani požadovaný úrok v rozsahu 0,06 % denne. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že o čiastočnom späťvzatí návrhu rozhodol podľa § 208 O.s.p., keďže zo strany žalovanej neboli proti tomuto prejavu žalobcu žiadne námietky.
13. Odvolací súd, pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve považuje za potrebné zdôrazniť, že táto je zakomponovaná v obchodných podmienkach, pričom tieto v spotrebiteľských zmluvách majú
slúžiť hlavne na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Obchodné podmienky nesmú slúžiť na to, aby do nich neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, u ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr unikne. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Aj v tomto smere je záver súdu prvého stupňa správny. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach je len zdanlivá, lebo obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ len ťažko môže domôcť zmenky predom pripravených zmluvných dojednaní. Dohodu o vyplňovacom práve by bolo možné v uvedenom prípade považovať za platne uzavretú len za predpokladu, že spotrebiteľ bol s dĺžkou a jej významom oboznámený, alebo ak sa preukáže, že význam doložky musel poznať. Ak však spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť v procese uzatvárania takejto dohody sa podieľať určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, lebo celá zmluvná situácia je postavená kategoricky na závere, že je tu len jediná možnosť, a to celkom a bezvýhradne akceptovať takýto návrh, potom možno mať za to, že za takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti tu ide o podnikateľom predom nastavené kritéria voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa spolupodieľať sa na obsahu takejto dohody a čo do dôsledkov by išlo o stav obdobný, ako je to pri neprípustných formulárových zmluvách. Súd v takejto situácii musí starostlivo posudzovať, či takáto dohoda nie je neplatná pre konanie priečiace sa dobrým mravom.
14. Odvolanie žalobcu je však dôvodné, pokiaľ ním napadol dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa. V danom prípade neboli naplnené podmienky pre rozhodovanie podľa § 153 ods. 4 O.s.p., keďže nešlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a naviac išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá medzi inými subjektmi, resp. iným subjektom, než ktorý je účastníkom tohto konania. Z tohto dôvodu, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. a) O.s.p. dopĺňací rozsudok zrušil.
15. So zreteľom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
16. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má oporu v ust. § 396 ods. 1, ust. § 255 ods. 1 a ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).