Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-10-2016.pdf
PDF · 105.76 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/10/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: W. W. U. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. G. č. XXX, o vymoženie sumy 1.651,49 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/709/2015-27 zo dňa 16. októbra 2015 a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/709/2015-32 zo dňa 16. októbra 2015, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 8Er/709/2015-27 zo dňa 16. októbra 2015 p o t v r d z u j e .
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 8Er/709/2015-32 zo dňa 16. októbra 2015 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením č. k. 8Er/709/2015-27 zo dňa 16. októbra 2015, Okresný súd Komárno, ako súd prvej inštancie, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. zo dňa 14.04.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "Zákon o rozhodcovskom konaní"), § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 379/2008 Z. z. (ďalej len "Občiansky zákonník"). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 30.03.2015 domáhal u súdneho exekútora vymoženia pohľadávky voči povinnému, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. PV-C/0112/0053 zo dňa 30.04.2014. S poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 105/2011, 3 Cdo 122/2011 a 3 Cdo 146/2011 preskúmal zmluvu o úvere č. 3917878908 zo dňa 12.11.2008, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. (predchodcom oprávneného) a povinným, ako aj príslušné všeobecné obchodné podmienky. Zistil, že v bode 2.7 zmluvy o úvere a časť II. bod 10.2.2. všeobecných obchodných podmienok obsahovala znenie rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bol právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda bolo potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že v danom prípade nebolo možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V zmluve o úvere boli zmluvné podmienky vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam vrátane OP, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by spotrebiteľ (povinný) bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s ním zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na zmluve o úvere nemožno, podľa názoru súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom. Súd prvej inštancie na základe uvedeného žiadosť súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že súd prvej inštancie bol oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zdôraznil, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci a skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Exekučný súd bol oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach, pričom o platnosti rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Namietal ďalej, že súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia čl. II. bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú doložku neodmietol. Tiež uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil § 153 ods. 1 OSP a nijako sa nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd. Taktiež vyjadril nesúhlas s tým, že súd prvej inštancie konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Oprávnený namietal tiež aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora súdom prvej inštancie. Za porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní označil skutočnosť, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú. Záverom uviedol, že súdy svojím konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentoval dôvodmi uvedenými v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrel, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
3. Súd prvej inštancie druhým napadnutým uznesením č. k. č. k. 8Er/709/2015-32 zo dňa 16. októbra 2015 uložil oprávnenému povinnosť, aby v zmysle položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zaplatil súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo výške 3 eurá, a to v lehote 3 dní od doručenia uznesenia. Súčasne oprávneného poučil, že v prípade ak poplatok v určenej lehote nezaplatí bude ho súd vymáhať.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Namietal, že rozhodnutie súdu je neodôvodnené a arbitrárne, čím bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom. Mal za to, že objektom poplatkovej povinnosti v zmysle ustanovenia položky 20a ods. 1 Sadzobníka je vyhotovenie rovnopisu za predpokladu, že toto podanie bolo podané elektronickými prostriedkami a podpísané so zaručeným elektronickým podpisom (ďalej len ZEP). Z uvedeného je zrejmé, že doručenie ani prijatie podania podpísaného ZEP-om poplatkovým úkonom nie je. Keďže v predmetnom konaní oprávnený výslovne nenavrhol súdu, aby vykonal poplatkový úkon, t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis, možno podľa názoru oprávneného konštatovať, že takýto výslovný prejav vôle účastníka konania absentoval. Súd teda vykonal spoplatňovaný úkon bez návrhu účastníka konania. Ak teda súd vyrubil súdny poplatok za úkon, ktorý vykonal bez návrhu účastníka konania, dal do pozornosti, že v ZoSP absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za vyhotovenie rovnopisu, a rovnako tak, že zákon neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda subjekt tejto poplatkovej povinnosti. Uloženie povinnosti zaplatiť poplatok podľa položky 20a Sadzobníka bolo teda neprípustné v prípade absencie výslovného návrhu na vykonanie tohto úkonu účastníkov. Keďže účastník konania, ktorý urobil podanie podpísané ZEP-om, návrh na vykonanie poplatkového úkonu pod položkou 20a Sadzobníka nepodal, nemalo uloženie poplatkovej povinnosti za tento úkon oporu v zákone, pretože ho ZoSP za poplatníka v takom prípade neurčil. Okrem toho mal za to, že uloženie poplatkovej povinnosti aj za spôsob podania návrhu je duplicitným spoplatnením toho istého úkonu a zákon takýto postup nepripúšťa. Uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok bolo tiež v rozpore so zákonom z dôvodu nedostatku návrhu a nedostatku v ustanovení osoby poplatníka a zároveň nemohlo vzniknúť skôr, ako bolo rozhodnuté o veci samej. Záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 7/11.
5. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý im predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutých uznesení dospel k záveru, že odvolania oprávneného nie sú dôvodné a preto napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenia vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 26.07.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8. Podľa § 9a ods. 1 až 4 Exekučného poriadku, (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 30.03.2015, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. PV-C/0112/0053 zo dňa 30.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2014 a vykonateľnosť dňa 21.06.2014. Súdu prvej inštancie bola dňa 28.04.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluva o úvere a plnomocenstvo. Medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným bola dňa 12.11.2008 uzavretá zmluva o úvere č. 3917878908, v rámci ktorej si v bode 2.7 zmluvné strany dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach“. Na výzvu súdu oprávnený predložil všeobecné obchodné podmienky, ktoré v časti II. bod 10.2.2. obsahujú rozhodcovskú doložku.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 8Er/709/2015-27 zo dňa 16. októbra 2015 dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
11. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva (doložka) medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou (doložkou) viazaná.
12. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou oprávneného, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, keďže v preskúmavanej veci bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská zmluva (doložka) bola uzavretá platne. Predmetný postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a teda nesmeroval k "zrušeniu" alebo "zmene" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
13. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva je teda každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá právnym predchodcom oprávneného (Poštovou bankou, a.s.) a povinným túto charakteristiku spĺňa. Znenie tejto zmluvy povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
14. Občiansky zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda podstatné, či spotrebiteľ (povinný) mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.
15. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 2.7 zmluvy o úvere, ktorý ďalej odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky (II. časť - článok 10.2.2), v ktorom sa nachádza plné znenie tejto rozhodcovskej doložky, bola správne posúdená ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy, pretože akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na
jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide práve o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
16. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu je rovnako irelevantná i námietka oprávneného o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného (Poštová banka a.s.) povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky.
18. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).
19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie č. k. 8Er/709/2015-27 zo dňa 16. októbra 2015 podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
20. Predmetom odvolacieho konania bolo aj druhé uznesenie č. k. 8Er/709/2015-32 zo dňa 16. októbra 2015, ktorým súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť, aby podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zaplatil súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo výške 3 eurá, a to v lehote 3 dní od doručenia uznesenia.
21. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len citovaného zákona) súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
22. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.
23. Podľa § 2 ods. 1 písm. f) citovaného zákona poplatníkom je oprávnený a povinný v exekučnom konaní.
24. Podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov je sadzba súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu podania a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitého zákona stanovená za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.
25. Podľa poznámky k tejto položke v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 OSP.
26. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie aj v predmetnom rozhodnutí postupoval správne, keď v zmysle položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov vyrubil oprávnenému súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré tvorí súdny spis, keďže išlo o podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré urobil oprávnený a podpísal ho svojím zaručeným elektronickým podpisom. V danom prípade oprávnený zaslal súdu prvej inštancie dňa 25.06.2015 (č.l. 15 spisu) všeobecné obchodné podmienky elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, za čo mu súd vyrubil súdny poplatok. Súd v prípade prijatia elektronického dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom overuje platnosť kvalifikovaného certifikátu, platnosť zaručeného elektronického podpisu, jeho neporušenosť integrity a následne priradí dokumentu čas jeho prijatia a zároveň vytlačí dokument prijatý v elektronickej podobe do listinnej podoby. Aj keď podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, netreba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice (§ 42 ods. 3 druhá veta OSP), odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že povinnosť vyhotoviť jeho listinnú podobu vyplýva súdu ex offo z poznámky k položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov s tým, že poplatkovú povinnosť znáša ten subjekt, ktorý alebo v mene ktorého bolo podanie urobené.
27. Čo sa týka námietky oprávneného, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je neodôvodnené a arbitrárne, odvolací súd túto nepovažoval za dôvodnú. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že obsahuje náležitosti požadované ust. § 169 ods. 1 OSP, resp. ust. § 236 CSP.
28. Odvolací súd poukazujúc na namietané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 23.06.2011 sp. zn. 6MCdo 7/2011, konštatuje, že poplatkovú povinnosť je potrebné posudzovať výlučne podľa zákona o súdnych poplatkoch, a teda ide o povinnosť zaplatiť súdny poplatok za úkon súdu vymedzený v položke 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý bol vykonaný súdom v konaní ako nevyhnutný dôsledok zákonom akceptovanej možnosti urobiť podanie elektronickými prostriedkami zo zaručeným elektronickým podpisom. Keďže v danej veci bolo podané podanie oprávneného elektronickými prostriedkami zo zaručeným elektronickým podpisom, oprávnený oslobodený od súdneho poplatku nebol a súd prvej inštancie bol povinný prijatý dokument vytlačiť do listinnej podoby.
29. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd aj druhé napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 8Er/709/2015-32 zo dňa 16. októbra 2015 ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).