Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-67-2016.pdf
PDF · 105.19 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/67/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Petra Šama, v právnej veci žalobkyne: Ľ. O., H.. XX.X.XXXX, C. E. XXX/XX, O., zastúpená advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, AK Svidník, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 2C/123/2015-49 zo dňa 23.11.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len súd prvej inštancie) rozhodol takto:
„ I. Súd u r č u j e, že poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur a b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eur v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomne oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 215,75 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 286,45 eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, č. účtu K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, N.: K., N.: XXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník súdny poplatok v sume 116,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume 215,75 eur a určenia, že poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
3. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia §§ 1 ods. 2 písm. a) a b), 9 ods. 1 všetko zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a §§ 52 ods. 1 až 4 a 53 ods. 1 a 3, 53 ods. 5 a 10, 54 ods. 1, 2 všetko Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2009 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanoveniami §§ 37 ods. 1, 39, 3, 451 ods. 1, 2, 456 všetko Občianskeho zákonníka a §§ 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že dohoda o poskytnutí služby obsiahnutá v bode 8 predmetnej zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa sa s predmetnou zmluvnou podmienkou vôbec neoboznámila a nemala o nej pri podpisovaní vedomosť a o takúto službu vôbec žalovaného nežiadala. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa po vypísaní tlačiva zmluvy, ktoré obsahovalo aj dohodu o odklade splátok, bez toho, aby bola náležite poučená o tom, že podpisuje aj túto dohodu, podpísala aj zmluvu o úvere. Žalovaný teda túto dohodu neuzatvoril za vedomia žalobkyne, ale sám si strhol z poskytnutého úveru poplatok za poskytnutie tejto údajnej služby vo výške 215,75 eur. Súd prvej inštancie podrobil túto dohodu prieskumu a vzhľadom na výšku stanoveného poplatku mal za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď dohodu posudzoval ako celok. Strhnutie časti úveru za službu, ktorú možno v budúcnosti žalobca využije za poplatok 215,75 eur pri úvere 1.500,- eur, je neprimerané. Podľa súdu prvej inštancie táto dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi účastníkmi v neprospech žalobkyne. Je zrejmé, že táto dohoda nebola individuálne dojednaná, keď z horeuvedenej zmluvy je možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver. Touto zmluvou však v ďalšom žalovaný podľa súdu prevej inštancie vopred vnútil žalobkyni aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu ako získanie úveru. Ako vyplýva z predtlače zmluvy, žalobkyňa súčasne jedným a tým istým podpisom na zmluve sa podpísala aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho úkonu, a to dohody o poskytnutí služby. Teda, ak chcela žalobkyňa získať úver, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa podľa súdu prvej inštancie tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného vzťahu so žalovaným, ako bolo primárne vo sfére jej záujmu. V čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa inú vôľu, než tú, ktorá smerovala k získaniu úveru, nemala, preto nedostatok vôle žalobkyne uzatvoriť dohodu o poskytnutí služby spôsobuje podľa súdu prvej inštancie absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o poskytnutí služby obsiahnutá v čl. 8 predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je neplatným zmluvným dojednaním v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
4. Vzhľadom na to, že žalovaný na základe zmluvy mal žalobkyni poskytnúť úver vo výške 1.500,- eur, avšak z výpisu účtu žalobkyne jednoznačne vyplýva, že jej poskytol plnenie vo výške 1.284,25 eur, vzniká tak na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel a na jeho vydanie zaviazal žalovaného.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. a žalobkyni ako plne úspešnej účastníčke priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia.
6. Proti tomuto rozsudku, a to v celom rozsahu, podal žalovaný včas odvolanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že prvostupňový súd neuviedol žiadne skutočnosti o tom, že ustanovenie článku 8 ods. 8.1 spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v čom je nerovnováha v neprospech spotrebiteľa a v čom dosahuje znak značnej nerovnováhy. Rozsudok je podľa odvolateľa nepreskúmateľný, pretože zdôvodnenie „nerovnováhy“ a „hrubej nerovnováhy“ v neprospech spotrebiteľa, nie je v ňom žiadnym spôsobom konkretizovaný. Na základe rozhodnutia sa nedá určiť, v čom mal súd preukázané znaky neprijateľnej podmienky a ako aplikoval ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolateľa sa súd prvej inštancie dôsledne nezaoberal článkom 8 bodom 8.1 a bodom 8.6, nakoľko dohoda o poskytnutí služby nevzniká podpisom zmluvy
o revolvingovom úvere, ale samotným podpisom nachádzajúcim sa za článkom 8, ods. 8.6 (teda v samotnej podpisovej doložke). Táto podpisová doložka je rovnako, ako celý text, osobitne farebne odlíšená časť listiny a okrem toho samotnú skutočnosť samotného uzatvárania výslovne uvádza v bode 8.6, ktorý súd vôbec nezohľadnil. Zároveň z rozsudku nie je zrejmé, ako a či vôbec súd vyhodnotil znenie článku 8 ods. 8.6 v tom zmysle, že uzavretie dohody je dobrovoľné a teda jej neuzavretie nemá vplyv na vznik úverovej zmluvy. Závery súdu o neprijateľnosti ustanovenia sú podľa žalovaného nepresvedčivé a vzájomne si odporujúce. Ak súd dospel k záveru, že ustanovenie článku 8 ods. 8.1 má byť neplatné pre nedostatok vôle navrhovateľa, dané ustanovenie uzavrieť, potom by išlo podľa odvolateľa o neplatnosť z dôvodu § 39 Občianskeho zákonníka a súd by nemal dané ustanovenie posudzovať ako neprijateľnú podmienku. Dôvody určenia neprijateľnosti podmienky sú v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprijateľnou podmienkou nie je ustanovenie o cene plnenia. Výšku odplaty však súd hodnotí ako skutočnosť zakladajúcu nepomer v právach a povinnostiach strán. V ďalšom odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa relevantným spôsobom nevysporiadal s vyjadrením žalovaného vo veci, čím došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.
7. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal za to, že na jeho strane žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo (aj keď sa to konštatuje vo výroku napádaného rozsudku) okrem skutočnosti, že zmluva o úvere je konsenzuálnou zmluvou (a nie reálnou ako je zmluva o pôžičke). Podstatným je fakt, že akékoľvek závery súdu o záväzku platiť odplatu vo výške 215,75 eur podľa dohody o poskytnutí služby by podľa žalovaného znamenali nanajvýš to, že by nedošlo k splneniu zmluvy vyplatiť úver v celej výške. Otázka splnenia zmluvy a záväzku a otázka uvádzania sumy úveru v zmluve, sú podľa žalovaného rozdielnymi, čo prvostupňový súd bez bližšieho zdôvodnenia zamieta a spája do jedného celku. Nevyplatenie celej sumy úveru z dôvodu vyslovenia neplatnosti ustanovenia, súčasťou ktorého je záväzok platiť odplatu započítanú do sumy úveru, nie je zákonným dôvodom pre záver, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa žalovaného by mohlo ísť nanajvýš o záver, že nedošlo k splneniu záväzku vyplatiť úver v celom rozsahu.
8. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalovaný v rámci odvolacieho petitu, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napádanej časti a veci vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie s tým, že si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
10. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalovaného ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba jeho odvolania prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy tieto boli podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 Os.p., vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ako aj na príslušnej webovej stránke súdu a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
12. Súd prvej inštancie vo vzťahu k vyslovenej neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal so skutkovými zisteniami, z ktorých vyvodil správny právny záver. Odvolací súd sa s nimi stotožnil s tým, že poplatok zaplatený na základe dohody o poskytnutí tejto služby, musel byť zaplatený bez ohľadu na to, či táto služba bude v budúcnosti využitá alebo nie, čím sa spotrebiteľ dostáva do nevýhodnejšieho postavenia.
13. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každý zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, takéto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné.
17. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie považuje dohodu o poskytnutí služby - „odmeny za odklad splátok“ vo výške 215,75 eur a rovnako aj dohody týkajúcej sa odkladu splátok revolvingu vo výške 112,08 eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj zo samotného výroku jeho rozsudku, v ktorom je citovaná celá dohoda o poskytnutí služby tak, ako bola formulovaná v zmluve.
18. Tak, ako žalobkyňa tvrdila v priebehu konania a žalovaný tvrdenie žalobkyne ani nepopieral, žalovaný si stiahol pri vyplatení sumy úveru žalobkyni odplatu vo výške 215,75 eur za službu v zmysle článku 8 ods. 8.1 dohody o poskytnutí služby. Touto službou žalovaný „nanútil“ žalobkyni možnosť požiadať o odklad troch splátok. Žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobkyňa bude mať o takúto „službu“ záujem, alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov, považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Zároveň je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká, keďže jej suma dosahuje sumu 2 a pol splátky, pričom odložené môžu byť 3 splátky. Žalovaný nemal právo na takúto odplatu a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalobkyne na poskytnutie úveru, s čím súvisí aj ďalší výrok napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, na základe ktorého je žalovaný povinný vydať túto započítanú pohľadávku vo výške 215,75 eur ako neoprávnené obohatenie na úkor žalobkyne.
19. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že uvedenou odplatou dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol službu, iba hypotetickú možnosť požiadať o odklad splátok. Žalobkyňa uhradila poplatok (odplatu) bez ohľadu na to, či túto „hypotetickú“ možnosť už aj vzhľadom na podmienky, ktoré žalovaný stanovil pre možnosť odkladu splatnosti splátok (práceneschopnosť, strata zamestnania dlžníka) dlžník využije, alebo nevyužije. Nepochybne odplata za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru v bode 8.1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predstavuje peňažný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo dodané a služby v skutočnosti bola len záujmom dodávateľa.
20. K odvolacej námietke žalovaného, že zo žiadneho ustanovenia regulujúceho spotrebiteľské vzťahy a ani z napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy spotrebiteľ by nemohol za zakúpenú službu platiť vopred, odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka je irelevantná vzhľadom k odôvodneniu záveru, že zo strany žalobkyne nešlo o zakúpenú službu, ale išlo o službu neprijateľne vymienenú žalovaným bez možnosti žalobkyne rozhodnúť sa, či bude na takejto dohode participovať, alebo nie.
21. Pokiaľ ide o formu dojednania dohody o poskytnutí služby, odvolací súd konštatuje, že samotný podpis dohody nemožno považovať za splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej zmluvnej podmienky tak, ako to tvrdí žalovaný. Dohoda je nepochybne súčasťou formulárovej zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou. V zmluve o revolvingovom úvere v článku 8 je upravená „dohoda o poskytnutí služby“. Už len samotné zakotvenie v rámci formulárovej zmluvy nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku. Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienila žalobkyňa, resp. že žalobkyňa mala možnosť výberu, či predmetnú dohodu podpíše, alebo nepodpíše, ak chcela, aby jej bol zo strany žalovaného poskytnutý úver.
22. Zmluvné dojednanie v bode 8 tejto úverovej zmluvy nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ju aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jej využívaním za poplatok), ale naopak tak, že za službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 215,75 eur. Mesačná splátka je vo výške 80,37 eur. Za odklad troch splátok, t. j. splátok vo výške 241,11 eur by mala žalovaná ako spotrebiteľka podľa dojednania vopred, t. j. už pri uzavretí zmluvy, uhradiť poplatok vo výške takmer dosahujúcej samotný súčet odložených splátok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná.
23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 54 ods. 2 O.Z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (s ktorou sa stotožňuje). Vrchní krajinský súd v Brandenbursku v rozhodnutí z 21.6.2006 č. k. 7U17/06 konštatoval, že „pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaní zmluvných podmienok vôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že zmluvná formulácia poplatku za odklad splátok je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.
24. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, odvolací súd mal za to, že v predmetnom spore sa posudzuje komplexne celá táto dohoda, nielen výška stanoveného poplatku (resp. cena, akú argumentuje odvolateľ), ktorý však nepochybne vzhľadom na to, že predstavuje 14 % poskytnutého úveru, len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej podmienky. Navyše je potrebné konštatovať, že zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Žalovaný opak toho v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka žiadnym spôsobom nepreukázal.
25. Vo vzťahu k uvedenému poukazuje odvolací súd na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Azis C-415/11: „na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne mohol rozumne očakávať, aby tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou v individuálnom dojednaní.
26. Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebráni takému výkladu článku 4 ods. 2 a článku 8 Smernice 93/13, podľa ktorého členské štátny môžu prijať vnútroštátnu právnu úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo neprimeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami,
či tovarmi poskytnutými proti hodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne“. S poukazom na uvedené nie je ani v tomto smere v odvolacia námietka dôvodná.
27. Ohľadom odvolacej námietky žalovaného, že akékoľvek závery súdu o záväzku platiť odplatu vo výške 215,75 eur podľa dohody o poskytnutí služby by znamenali nanajvýš to, že by nedošlo k splneniu zmluvy vyplatiť úver v celej výške, odvolací súd uvádza, že žalobkyňa tak, ako to už bolo uvedené vyššie, zaplatila žalovanému celú túto odplatu vo výške 215,75 eur (žalobkyňa uhradila všetky splátky úveru riadne a včas) a preto, keď súd vyslovil neprijateľnosť takto dojednanej zmluvnej podmienky, došlo na strane žalovaného, pokiaľ sa týka tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá bola žalovanému zaplatená, resp. ktorú si žalovaný započítal, k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, ktorej je tento povinný vydať.
28. Súd prvého stupňa rozhodnutie súdu presvedčivo odôvodnil. Jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky v súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov na bezdôvodné obohatenie, nakoľko pokiaľ si žalovaný sumu 215,75 eur ako poplatok za odklad splátok automaticky započítal voči žalobkyni a o takto zníženú sumu jej poskytol úver, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne.
29. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania.
30. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 s tým, že žalobkyňa ako plne úspešná účastníčka odvolacieho konania má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o samotnej výške náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie o právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).