Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/56/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcov 1/ SWS Distribution s.r.o., so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, IČO: 35 816 473, 2/ SWS Slovakia, družstvo, so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, IČO: 48 048 933, obaja zastúpení: BAJO LEGAL, s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102590119/2021 zo dňa 16.12.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov 1/ a 2/ o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102590119/2021 zo dňa 16.12.2021 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“, alebo ,,tunajší súd“) dňa 08.03.2022, sa žalobca 1/ SWS Distribution s.r.o., so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, IČO: 35 816 473 (ďalej len „žalobca 1/“) a žalobca 2/ SWS Slovakia, družstvo, so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, IČO: 48 048 933 (ďalej len „žalobca 2/“) alebo (aj ako „žalobcovia“) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102590119/2021 zo dňa 16.12.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj „“) č. 101500756/2021 zo dňa 16.08.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím podľa ust. určil daňovému subjektu skupina DPH zastupovaná: SWS Distribution a.s., so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, IČ DPH: N. rozdiel dane v sume XXX XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2019. Žalobcovia žiadali napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu.

2. Žalobcovia súčasne s podaním správnej žaloby navrhli, aby správny súd uznesením priznal ich správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. (ďalej len ako „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobcovia odôvodnili tak, že v správnej žalobe uviedli skutočnosti preukazujúce, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, vychádzajúce z nesprávnych skutkových záverov, neodôvodnené a založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Ďalej argumentovali tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia objektívne dôjde k značnej finančnej škode na majetku žalobcov, pretože títo musia uhradiť vysokú sumu, a to rozdiel dane v sume XXX XXX,XX eura. Zdôraznili, že žalobcom v súčasnosti boli doručené aj ďalšie rozhodnutia žalovaného za iné zdaňovacie obdobia marec 2017, august 2017, september 2017, január 2018, a apríl 2018, pričom celkovo tak budú musieť uhradiť rozdiel dane vo výške X XXX XXX,XX eura. Uviedli, že výkon všetkých týchto rozhodnutí bude mať na nich likvidačný dopad na ich činnosť až to takej

miery, že im bude hroziť konkurz a ukončenie podnikania, čo by im znemožnilo brániť sa voči týmto nezákonným rozhodnutiam. Taktiež konkurz by mal za následok úplné zničenie ich niekoľkoročnej úspešnej podnikateľskej činnosti. V danom prípade považovali žalobcovia za nepochybné, že údajný daňový únik nenastal na strane daňového subjektu (resp. žalobcov), ale úplne iných subjektov, s ktorými neobchodoval a zastávali názor, že neporušili žiadnu povinnosť stanovenú zákonom a daň z obchodov s dodávateľom riadne uhradili.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 06.06.2022 a dňa 08.06.2022 predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcov a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný navrhol správnemu súdu, aby zamietol návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko je nedôvodný.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

8. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku, či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí

vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 10. Správny súd s prihliadnutím na ust. v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobcovia poukázali na hrozbu závažnej finančnej škody s možnými likvidačnými následkami, ktorá im má vzniknúť okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Na preukázanie svojich tvrdení však nepredložili správnemu súdu relevantné doklady osvedčujúce toto ich tvrdenie. Správny súd v takto formulovanom tvrdení žalobcov nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej finančnej škody. Žalobcovia v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčili svoju aktuálnu majetkovú situáciu žiadnymi dokladmi. Správny súd zdôrazňuje, že graf s prehľadom vývoja tržieb spoločnosti SWS Distribution a.s. za roky 2010 až 2020 získaný zo stránky P..sk nie je dokladom preukazujúcim aktuálnu majetkovú a finančnú situáciu žalobcov. Ďalej správny súd poukazuje na to, že samotná výška vyrubeného rozdielu dane žalovaným sama o sebe neosvedčuje hrozbu závažnej finančnej škody na strane žalobcov. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobcovia dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok nijakým spôsobom neosvedčili. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcov vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že účelom inštitútu odkladného účinku nie je zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcov a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcov povinnosti zaplatenia vyrubeného rozdielu dane a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by im okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

11. Zároveň správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobcovia túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnili a neosvedčili.

12. Správny súd taktiež opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -174 zo dňa 29.01.2019 v zmysle ktorého, správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcov o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. .

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).