Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/99/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti povinnej Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. U. XXXX/X, XXX XX N., vedenej pod sp. zn. EX 22044/15 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 60, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 314,19 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/783/2015-14 zo dňa 30.10.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie zastavil podľa § 103, § 104 ods. 1 prvá veta, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), platného a účinného do 30.06.2016. Rozhodol tak po zistení, že o totožnom návrhu na vykonanie exekúcie so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako v prejednávanej veci medzi totožnými účastníkmi konania a na základe totožného exekučného titulu už exekučný súd právoplatne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v konaní vedenom pod sp.zn. 8Er/634/2008, ktoré rozhodnutie (č.k. 8Er/634/2008-17 zo dňa 20.03.2012, právoplatné 25.06.2014) predstavuje prekážku rozhodnutej veci pre opätovne podaný totožný návrh na vykonanie exekúcie proti totožnej povinnej a na základe totožného exekučného titulu v prejednávanej veci, keďže skutkové okolnosti, vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného titulu sa nezmenili, pričom ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie. Okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil; v danej fáze exekučného konania nemožno rozhodnúť o jeho zastavení, ale podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku môže exekučný súd buď udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Oprávnený v odvolaní ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013. Uviedol, že v exekučnom konaní nemožno uplatniť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), pretože vecou v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa konanie skončí len z procesných dôvodov, ale je nutné, aby bola vec meritórne prejednaná. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci, exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je podľa oprávneného spôsobilé vytvoriť

prekážku rozhodnutej veci. Zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne a logicky neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Zákonodarca nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu konania, t.j. litispendenciu, upravuje v ustanovení § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Ak by prekážka litispendencie mala byť aplikovaná prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by potrebné ju zakotviť priamo v Exekučnom poriadku. Na základe uvedených skutočností oprávnený žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie .

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Dňom 01. 07. 2016 okrem presne vymedzených častí nadobudol účinnosť aj zákon č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku, ktorý v článku XL. § 9a ods. 1 ustanovuje, že ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona (z. č. 233/1995 Z. z.) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a nepovažujúc odvolanie oprávneného za dôvodné, uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného. Dospel k záveru, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci. Stotožnil sa so záverom okresného súdu, že priebehu exekučného konania bráni prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), preto má za to, že odvolacie námietky oprávneného nemôžu privodiť zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu.

8. Odvolacia námietka oprávneného s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013 v prejednávanej veci neobstojí; v uvedenej veci vyčítal najvyšší súd súdom nižšej inštancie, že pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikovali na vec § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, hoci prípadná aplikácia tohto ustanovenie podľa najvyššieho súdu prichádza do úvahy až po rozhodnutí o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci však ide o inú procesnú situáciu, kedy okresný súd pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neaplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ale pri skúmaní podmienok konania (§ 161 dospel k záveru, že konanie je zaťažené nedostatkom procesnej podmienky konania a to prekážkou veci rozhodnutej (res iudicata), ktorá bráni súdu (vrátane exekučného súdu) vo vecnom posúdení návrhu (bráni meritórnemu rozhodovaniu). Na prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) je exekučný súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu preto na prejednávanú vec nedopadá. Naopak, v uvedenom rozhodnutí (v rozpore s argumentáciou oprávneného) najvyšší súd uviedol, že exekučné konanie je spôsobilé založiť vo vzťahu k inému exekučnému konaniu prekážku rozhodnutej veci (porovnaj strana 7 bod 1 citovaného uznesenia najvyššieho súdu : „exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p. vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu“, ale rovnako napríklad aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/162/2011 zo dňa 10.10.2012).

9. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že právoplatne zastavené exekučné konanie nie je spôsobilé založiť prekážku rozhodnutej veci (okrem iného túto prekážku vo vzťahu k inému exekučnému

konaniu pripustil aj najvyšší súd v citovaných rozhodnutiach) a že pokiaľ zákonodarca v Exekučnom poriadku na rozdiel od prekážky skôr začatého konania (litispendencia) výslovne neupravil aj prekážku veci rozhodnutej (res iudicata), nemožno v exekučnom konaní na túto prekážku aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p.. Oprávnený v tomto smere zjavne nesprávne a účelovo vykladá vzťah všeobecného procesnoprávneho predpisu a špeciálneho právneho predpisu (Exekučný poriadok), pretože je zrejmé, že vzhľadom na znenie §159 si osobitosti exekučného konania vyžiadali špeciálnu právnu úpravu prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v ustanovení § 36 ods. 3 prvá a druhá veta Exekučného poriadku (...začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie...), čo znamená, že ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví. Keďže súdne konanie zásadne začína dňom doručenia žaloby resp. návrhu na súd (§156 a exekučné konanie začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), odlišný okamih začatia konania si tu vyžiadal osobitnú úpravu prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v exekučnom konaní; súčasne zákonodarca upravil dôsledky podania viacerých návrhov na vykonanie exekúcie rôznym súdnym exekútorom, pretože v exekúcii pokračuje ten súdny exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd, teda deň začatia exekučného konania tu nehrá rozhodujúcu úlohu (na rozdiel od súdneho konania, kde v zásade dôjde k zastaveniu neskôr začatého konania). V prípade prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) žiadne takéto osobitosti do popredia nevystupujú (nie je rozhodujúce, kedy konanie začalo, ale či ide o totožnú vec), preto nie je potrebné tento inštitút špeciálne upravovať.

10. Nie je správny názor oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata). Prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec; o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Z hľadiska exekučného konania tou istou vecou je exekúcia medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, vedená na základe toho istého exekučného titulu; nie je rozhodujúci spôsob exekúcie, pretože ten určuje priamo súdny exekútor. Vo všeobecnosti k záveru, že aj procesné rozhodnutia môžu založiť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), dospela aj súdna prax (konkrétne v prípade predbežných opatrení ako jednom z druhov procesných rozhodnutí - pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2011 k výkladu § 159 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 O.s.p. a § 243e ods. 1 O.s.p. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2011 pod číslom 25).

11. V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti totožnej povinnej a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený ako nevykonateľný pre rozpor so zákonom, keď toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) pre nové exekučné konanie, vedené medzi totožnými účastníkmi na základe tohto exekučného titulu. Okresný súd preto správne exekučné konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) a z dôvodu tejto (negatívnej) procesnej prekážky nebol povinný rozhodovať o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (preto zastavením exekučného konania nemohlo dôjsť ani k oprávneným tvrdenému odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, či porušením iných jeho procesných práv, pretože mal dostatočný priestor na vyjadrenie v odvolacom konaní a samotné skutkové okolnosti zistené okresným súdom žiadnym spôsobom nespochybnil).

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu, ako vecne správne, v plnom rozsahu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

13. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .