Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-1-2015.pdf
PDF · 141.03 KB
No categories available
6Cob/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: LINEA, investičné družstvo, so sídlom Drieňová 34, Bratislava, IČO: 31 322 247, zastúpený SALLEM PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 45, Bratislava, proti žalovaným: 1/ MAPEX PLUS v.o.s., so sídlom Tatranská Lomnica 262, Vysoké Tatry, IČO: 45 663 793, 2/ Y. Č., nar. XX.X.XXXX, bývajúci L. Y., T.N. XX/XXXX, 3/ R.. K. Č., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca L. Q. - T., X. XX/XX, 4/ R. X., nar. XX.X.XXXX, bývajúci L. B. K. Č.. XXX, L. B., zastúpený Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom, AK v Poprade, Nám. sv. Egídia 78, o zaplatenie 46.311,06 eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 4/ rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/34/2012-206 zo dňa 18.5.2015 a uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/34/2012-248 zo dňa 18.9.2015, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného v 4/ rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne so žalovanými v 1/ až 3/ rade sumu 20.340,- eur ako dlžné nájomné, 696,66 eur ako zmluvnú pokutu, úroky z omeškania vo výške 911,72 eur, zmluvnú pokutu 2.384,87 eur, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 20.340,- eur od 4.11.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. až 4. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 20.340,- eur ako dlžné nájomné, sumu 696,66 eur ako zmluvnú pokutu, úroky z omeškania vo výške 911,72 eur, zmluvnú pokutu vo výške 2.384,87 eur, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 20.340,- eur od 04.11.2011 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 0,075 % denne zo sumy 20.340,- eur od 04.11.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu voči žalovaným súd zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovaným v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 46.311,06 eur spolu s úrokmi z omeškania v sadzbe 9,50 % ročne zo sumy 41.376,66 eur od 04.11.2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty v sadzbe 0,075 % denne zo sumy 40.680,- eur od 04.11.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že ako prenajímateľ uzavrel dňa 24.07.2010 so žalovaným v 1. rade ako nájomcom zmluvu označenú ako „Zmluva o nájme nebytových priestorov“. Touto zmluvou žalobca prenechal do nájmu žalovanému v 1. rade nehnuteľnosť - X. Q., spolu s príslušenstvom, hnuteľnými
vecami a priľahlými pozemkami, nachádzajúci sa v katastrálnom území Y., zapísaný na LV č. XXXX a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnuté nájomné. Na zaplatenie dohodnutého nájomného vystavil žalobca žalovanému faktúry za mesiac máj 2011 faktúru č. 34110298 na sumu 6.780,- eur zo dňa 05.04.2011 s dátumom splatnosti dňa 15.04.2011, za mesiac jún 2011 faktúru č. 34110334 na sumu 6.780,- eur zo dňa 03.05.2011 s dátumom splatnosti dňa 15.05.2011, za mesiac júl 2011 faktúru č. 34110376 na sumu 6.780,- eur zo dňa 06.06.2011 s dátumom splatnosti 15.06.2011, za mesiac august 2011 faktúru č. 34110464 na sumu 6.780,- eur zo dňa 04.07.2011 s dátumom splatnosti dňa 15.07.2011, za mesiac september 2011 faktúru č. 34110501 na sumu 6.780,- eur zo dňa 08.08.2011 s dátumom splatnosti 16.08.2011, za mesiac október 2011 faktúru č. 34110534 na sumu 6.780,- eur zo dňa 06.09.2011 s dátumom splatnosti dňa 15.09.2011. So žalovaným v 1. rade sa v čl. III bod 5 nájomnej zmluvy dohodli, že v prípade omeškania žalovaného v 1. rade s úhradou nájomného má žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sadzbe 0,075 % denne z dlžného nájomného. Nakoľko bol žalovaný v 1. rade v omeškaní s úhradou nájomného, žalobca vystavil žalovanému v 1. rade faktúru č. 34110350 na sumu 696,66 eur zo dňa 25.05.2011 s dátumom splatnosti dňa 04.06.2011, ktorou si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Suma, ktorú žalovaný v 1. rade do dňa vyhotovenia návrhu 3.11.2011 aj napriek predchádzajúcej výzve žalobcu neuhradil, predstavuje 41.376,66 eur. Z uvedených skutočností je podľa žalobcu zrejmé, že zmluvné strany uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. Kým žalobca svoj záväzok vyplývajúci z nájomnej zmluvy splnil, žalovaný v 1. rade svoj záväzok z nájomnej zmluvy nesplnil riadne a včas, nakoľko dňa 03.11.2011 nezaplatil žalobcovi nájomné, čím sa dostal do omeškania. Žalobca ďalej podrobne vyčíslil dlžnú sumu úrokov z omeškania, vychádzajúc zo splatnosti jednotlivých faktúr do dňa spísania žaloby 03.11.2011, ktorá predstavuje sumu 1.334,20 eur a zároveň vyčíslil zmluvnú pokutu, ktorá za obdobie od splatnosti faktúr do dňa spísania žaloby predstavuje celkovú sumu 3.600,20 eur. Tieto sumy žalobca zahrnul do istiny, ktorá súhrnne už s uplatnenou zmluvnou pokutou vo výške 696,66 eur za omeškanie úhrady faktúry za mesiac máj 2011 predstavuje sumu 46.311,06 eur. Keďže žalovaný v 1. rade je verejná obchodná spoločnosť, kde spoločníci ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne, žalobca podal návrh proti žalovaným v 2. a 3. rade. Žalobca v zmysle ust. § 306 ods. 1 v spojení s § 312 Obchodného zákonníka vyzval žalovaného v 1. rade na splnenie povinnosti, výzva však bola žalobcovi vrátená, čím žalovaný v 1. rade zmaril prevzatie zásielky. Podaním doručeným súdu dňa 29.06.2012 žalobca požiadal súd o pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania, R. X., ako žalovaného v 4. rade. Návrh odôvodnil tým, že podľa výpisu z obchodného registra bol R. X. spoločníkom žalovaného v 1. rade, v čase od 23.07.2010 do 06.07.2011, teda zodpovedá za záväzky žalovaného v 1. rade, ktoré vznikli predtým, ako zanikla jeho účasť v spoločnosti, spoločne a nerozdielne. Týmto podaním tiež navrhol zmenu pôvodného návrhu. Návrh odôvodnil tým, že v časti žalovanej sumy má nárok na zaplatenie aj voči R. X. a to za obdobie, kedy bol spoločníkom žalovaného v 1. rade. Do zániku účasti R. X. ako spoločníka žalovaného v 1. rade vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 27.816,66 eur. Úroky z omeškania voči žalovanému v 4. rade predstavujú sumu 1.108,32 eur a zmluvná pokuta sumu 2.949,31 eur. Celkovo tak nárok žalobcu voči žalovanému v 4. rade predstavuje sumu 32.570,95 eur. Na základe týchto skutočností sa domáhal voči žalovaným v 1. až 3. rade zaplatenia sumy 13.740,11 eur spolu s úrokmi z omeškania v sadzbe 9,50 % zo sumy 12.863,34 eur od 04.11.2011 do zaplatenia a voči žalovaným v 1. až 4. rade zaplatenia sumy 32.570,95 eur spolu s úrokmi z omeškania v sadzbe 9,50 % zo sumy 27.816,66 eur od 04.11.2011 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sadzbe 0,075 % denne zo sumy 27.816,66 eur od 04.11.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 4.651,- eur.
2. Súd vstup účastníka na strane žalovaného v 4. rade do konania a zmenu návrhu pripustil uznesením zo dňa 22.05.2013.
3. Ďalším podaním, doručeným súdu dňa 28.08.2012, žalobca zobral čiastočne návrh späť a znova požiadal o zmenu návrhu. Do sumy 27.816,66 eur žalobca započítal zmluvnú pokutu vo výške 696,66 eur, na ktorú bola vystavená faktúra č. 34110350 a z tohto dôvodu bola zmluvná pokuta v tejto výške uplatnená dvakrát, preto v tejto časti zobral žalobu späť. Zároveň došlo k nesprávnemu vyčísleniu dlžného nájomného voči žalovaným v 1. až 4. rade. Preto požiadal o ďalšiu zmenu návrhu a na základe tejto sa domáhal voči žalovaným v 1. až 3. rade zaplatenia sumy 14.436,77 eur spolu s úrokmi z omeškania v sadzbe 9,50 % ročne zo sumy 13.560,- eur od 04.11.2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty v sadzbe 0,075 % denne zo sumy 13.560,- eur od 04.11.2011 do zaplatenia a voči žalovaným v 1. až 4. rade zaplatenia sumy 31.874,29 eur, spolu s úrokmi z omeškania v sadzbe 9,50 % ročne zo sumy 27.120,- eur od 04.11.2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty v sadzbe 0,075 % denne zo sumy 27.120,-
eur od 04.11.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd uznesením zo dňa 10.12.2013 pripustil zmenu návrhu.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 24.7.2010 uzavreli žalobca a žalovaný v 1. rade Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Za žalovaného v 1. rade uzavreli nájomnú zmluvu žalovaný v 2. rade a žalovaný v 4. rade ako štatutárne orgány. Predmetom nájmu bola nehnuteľnosť, X. Q., nachádzajúci sa v katastrálnom území Y., zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXXX/X,X,X,X spolu s priľahlými pozemkami a príslušenstvom. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od momentu odovzdania predmetu nájmu nájomcovi, najneskôr 12.08.2010 do 31.05.2015. Výška nájomného za 1 mesiac bola stanovená na sumu 6.600,- eur bez DPH a za nájom hnuteľných vecí 150,- eur mesačne s tým, že prvé 2 mesiace trvania nájmu nebudú spoplatnené. Nájomné mal nájomca platiť vopred, najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca na základe faktúry, vystavenej prenajímateľom najmenej 7 dní vopred. V prípade neplatenia nájomného si zmluvné strany dohodli pre výpoveď výpovednú lehotu jeden mesiac odo dňa jej doručenia. V bode 3 ods. 5 sa strany dohodli na uplatnení zmluvnej pokuty za omeškanie platieb nájomcu, resp. prenajímateľa vo výške 0,075 % denne z dlžnej sumy s tým, že pokiaľ by náhrada škody prevýšila zmluvnú pokutu, je zmluvnou pokutou náhrada škody. Žalovaný v 1. rade prvýkrát neuhradil nájomné za mesiac máj 2011 do 15.04.2011, splatné mesiac vopred, čím sa dostal do omeškania. Tieto skutočnosti vyplývali z fotokópií výpisov z účtu žalovaného v 1. rade, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu priloženého k súdnemu spisu. Posledná suma nájomného bola uhradená v mesiaci marec 2011 za nasledujúci mesiac apríl 2011. Následne neboli uhradené faktúry za obdobie jún 2011 - október 2011. Listom zo dňa 25.05.2011, adresovaným žalovanému v 2. rade a žalovanému v 4. rade ako štatutárnym orgánom žalovaného v 1. rade, žalobca oznámil omeškanie s platbami nájomného za mesiac máj 2011 a jún 2011 a vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zároveň vyzval žalovaných na osobné stretnutie a zaplatenie dlžnej sumy. Výzvou zo dňa 23.09.2011 vyzval žalobca žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 41.376,66 eur. Zásielka obsahujúca výzvu nebola žalovanými prevzatá. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov dňa 06.07.2011 zanikla účasť žalovaného v 4. rade ako spoločníka žalovaného v 1. rade. Dňa 07.07.2011 sa spoločníkom žalovaného v 1. rade stala R.. K. Č. - žalovaná v 3. rade. Žalobca vypovedal nájomnú zmluvu písomnou výpoveďou zo dňa 27.03.2012, doručenou žalovanému v 1. rade dňa 03.04.2012, čím sa uplynutím výpovednej lehoty v trvaní jeden mesiac dňa 03.05.2012 skončil nájomný vzťah medzi zmluvnými stranami.
5. Ďalej súd citoval ust. § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení platnom od 1.7.2004, ust. § 517 OZ, ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.1.2013, ust. § 86, § 87, § 306 ods. 1 až 3, ust. § 307 ods. 1 až 3, ust. § 312, ust. § 369 a ust. § 365 Obchodného zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že návrh žalobcu je v prevažnej časti dôvodný. Mal za zistené, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vznikol dňa 24.07.2010 zmluvný vzťah na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Z uzavretej zmluvy vyplývali pre prenajímateľa aj nájomcu práva a povinnosti. Povinnosťou prenajímateľa bolo odovzdať predmet nájmu do užívania nájomcovi a s tým úzko súvisí právo nájomcu užívať predmet nájmu spôsobom dohodnutým v zmluve. Na druhej strane mal nájomca povinnosť platiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné. Nájomná zmluva je teda odplatným, synalagmatickým právnym úkonom, v ktorom práva a povinnosti obidvoch zmluvných strán vzájomne korelujú. Ak niektorá zo zmluvných strán neplní povinnosti zmluvne dohodnuté, má druhá zmluvná strana právo vyžadovať plnenie danej povinnosti. Pokiaľ zlyhávajú mimosúdne riešenia, môže sa dotknutá strana domáhať plnenia, na ktoré má právo, na príslušnom súde. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade, vystupujúci v predmetnom zmluvnom vzťahu v pozícii nájomcu, sa v zmluve zaviazal platiť prenajímateľovi nájomné v mesačnej výške 6.600,- eur za nehnuteľnosť a 150,- eur za hnuteľný majetok. Prenajímateľ si účtoval mesačne z titulu nájomného od nájomcu celkovú sumu 6.780,- eur vrátane DPH z nájomného za hnuteľné veci v sadzbe 20 %. V prípade neplatenia zmluvne dohodnutého nájomného si zmluvné strany dohodli ako zabezpečovací inštitút zmluvnú pokutu vo výške 0,075 % z dlžnej sumy denne. Súd mal za preukázané, že poslednú úhradu nájomného vykonal žalovaný v 1. rade v mesiaci marec 2011. Išlo o nájomné vopred splatné za mesiac apríl 2011. Posledným uhradeným mesiacom bol teda apríl 2011 tak, ako to uviedol žalobca v návrhu na začatie konania. V mesiaci apríl 2011 už nájomné za mesiac máj 2011 uhradené nebolo. Rovnako žalovaný v 1. rade neuhradil splatné nájomné ani za nasledujúce mesiace až do októbra 2011. Žalobca žalovaného opakovane upozornil na skutočnosť, že je v omeškaní s platením nájomného a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy, ten však na výzvu nereagoval a svoje
zmluvné povinnosti si ďalej neplnil. Žalovaný v 1. rade tak porušil povinnosti vyplývajúce mu z uzavretej nájomnej zmluvy, keď v období od mája 2011 do októbra 2011 neplatil žalobcovi ako prenajímateľovi zmluvne dohodnuté nájomné. Žalobcovi tak vzniklo právo na úhradu dlžného nájomného za žalované obdobie. Žalobca si uplatnil právo na zaplatenie dlžného nájomného za obdobie 6 mesiacov od mája 2011 do októbra 2011. Keďže dlžné nájomné za jeden mesiac je vo výške 6.780,- eur, žalobcovi súd priznal dlžné nájomné v celkovej výške 40.680,- eur. V danej veci ide o prípad podľa § 307 Obchodného zákonníka , kedy sa za rovnaký záväzok zaručilo viacero ručiteľov, pričom títo spoluručitelia sú zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne. Ide o solidárny dlh, kedy každý spoluručiteľ ručí za celý záväzok a žalobca môže svoj dlh uplatniť voči ktorémukoľvek z nich. Ak splní jeden spoluručiteľ celý dlh, zanikne povinnosť ostatných spoluručiteľov voči veriteľovi. Nakoľko žalovaný v 1. rade je verejnou obchodnou spoločnosťou, za jej záväzky ručia spoločníci spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom. Ak žalovaný v 1. rade, ktorým je samotná verejná obchodná spoločnosť, nesplní svoju zmluvnú povinnosť, hoci bol na to veriteľom vyzvaný, veriteľ sa môže domáhať plnenia od ktoréhokoľvek zo spoločníkov. Ide o prípad podľa § 307 Obchodného zákonníka, kedy je za rovnaký záväzok zaručených viacero ručiteľov, pričom títo sú zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne. Ide o osobitný druh ručenia, ktoré nevzniká bežným spôsobom, t. j. písomným vyhlásením ručiteľa, ale priamo zo zákona bez toho, aby spoločník prejavil vôľu byť ručiteľom verejnej obchodnej spoločnosti. Aj pre ručenie zo zákona však platia primerane ustanovenia, ktoré platia pre bežné ručenie založené písomným vyhlásením ručiteľa. Žalovaný v 2. rade bol spoločníkom žalovaného v 1. rade počas celého obdobia uplatneného dlžného nájomného, teda od mája 2011 až do októbra 2011. Žalovaná v 3. rade vstúpila ako spoločník do spoločnosti dňom 07.07.2011, napriek tomu však ručí aj za záväzky vzniknuté pred jej vstupom, v súlade s ust. § 87 ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto spolu so žalovanými v 1. rade a 2. rade ručí za všetky záväzky spoločnosti v období, počas ktorého si žalobca uplatňuje svoje nároky. Žalovaný v 4. rade ukončil svoju účasť v spoločnosti dňom 06.07.2011, teda ručí za záväzky spoločnosti, ktoré vznikli počas obdobia, kedy bol spoločníkom žalovaného v 1. rade. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného v 4. rade spolu so žalovanými v 1. a 2. rade a žalovanou v 3. rade zaplatiť sumu 20.340,- eur ako dlžné nájomné za mesiace máj 2011 - júl 2011, teda celkovo za 3 mesiaca za dobu, kedy trvala jeho účasť v spoločnosti. Z uvedených dôvodov súd rozhodol diferencovane, pričom príslušnú časť sumy zaviazal zaplatiť všetkých žalovaných a časť sumy 20.340,- eur len žalovaných v 1. až 3. rade tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Súd zamietol návrh voči žalovanému v 4. rade na zaplatenie sumy v časti prevyšujúcej sumu 20.340,- eur. Súd neuznal argument žalobcu, že by mal žalovaný v 4. rade ručiť aj za dlžné nájomné za mesiac august 2011. Splatnosť nájomného za mesiac august 2011 nastala dňa 15.07.2011. V čase, keď žalovaný v 4. rade ukončil svoju účasť v spoločnosti, nájomné za mesiac august nebolo ešte dlžným nájomným. Žalovaný v 4. rade spoločne a nerozdielne so žalovanými v 1. a 2. rade tak zodpovedá len za dlžné nájomné za mesiace máj, jún a júl 2011, teda za tie, ktoré vznikli pred tým, než zanikla jeho účasť v spoločnosti, v súlade s ust. § 87 ods. 2 Obchodného zákonníka. Suma dlžného nájomného za 3 mesiace bez úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty je vo výške 20.340,- eur. Sumu prevyšujúcu 20.340,- eur, teda dlžné nájomné za mesiac august 2011 vo výške 6.780,- eur, súd zaviazal zaplatiť len žalovaných v 1. až 3. rade.
6. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka, § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. Základná úroková sadzba ECB bola v čase vzniku omeškania s platbou nájomného za mesiace máj 2011 - júl 2011 stanovená na 1,25 %. Vzhľadom na to, že v zmysle príslušného ustanovenia Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. sa zvyšuje o 8 percentuálnych bodov, zákonná výška úrokov z omeškania dosiahla sadzbu 9,25 %. Od 13.07.2011 bola základná úroková sadzba ECB stanovená na 1,50 %. Úrok z omeškania v prípade pravidelných, opakujúcich sa plnení sa počíta z každej dlžnej sumy samostatne od prvého dňa omeškania. Žalobca si vyčíslil úroky z omeškania do dňa podania žaloby, t. j. 03.11.2011. Nájomné za mesiac máj bolo splatné dňom 15.04.2011. Do dňa podania žaloby trvalo omeškanie 202 dní. Sadzba úroku z omeškania bola v čase vzniku omeškania 9,25 %, o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Ročný úrok z omeškania by dosiahol sumu 627,15 eur. Denný úrok by mal hodnotu 1,7182 eur, za 202 dní omeškania teda úroky z omeškania dosiahli sumu 347,08 eur. Nájomné za mesiac jún bolo splatné dňom 15.05.2011, omeškanie až do dňa podania žaloby trvalo 172 dní. Denný aj ročný úrok sú rovnaké ako v prvom prípade, úroky z omeškania za júnové nájomné tak dosiahli sumu 295,53 eur. Nájomné za mesiac júl 2011 bolo splatné dňom 15.06.2011. Dĺžka omeškania do dňa podania žaloby trvala 141 dní. Keďže denný úrok z omeškania bol vo výške 1,7182 eur, úroky z omeškania dosiahli sumu 242,27 eur. Žalobca vo faktúre zo dňa 04.06.2011 vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu v sume 696,66 eur. Pri dennom úroku z omeškania 0,1766 eur dosiahli
úroky z omeškania z tejto sumy výšku 26,84 eur za 152 dní omeškania. Celkovo úroky z omeškania za dlžné sumy splatné od mája 2011 do júla 2011 dosiahli sumu 911,72 eur. Nájomné za mesiac august 2011 bolo splatné 15.07.2011. Denný úrok z omeškania vypočítaný už podľa zmenenej sadzby 9,50 % ročne bol v sume 1,7647 eur. Úroky z omeškania za 111 dní omeškania dosiahli sumu 195,88 eur za mesiac august 2011. Nájomné za mesiac september 2011 bolo splatné dňom 16.08.2011. Pri dennom úroku z omeškania vo výške 1,7647 eur tak úroky z omeškania za 79 dní omeškania dosiahli sumu 139,41 eur. Za mesiac október nastala splatnosť nájomného dňa 15.09.2011. Keďže denný úrok z omeškania bol v sume 1,7647 eur, úroky z omeškania za 49 dní omeškania dosiahli výšku 86,47 eur. Úroky z omeškania z nájomného za obdobie september 2011 - október 2011 dosiahli celkovú výšku 225,88 eur. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v sadzbe 9,50 % ročne z dlžnej sumy od 04.11.2011 až do zaplatenia, a to od žalovaných v 1. až 3. rade zo sumy 20.340,- eur a voči žalovaným v 1. až 4. rade zo sumy 20.340,- eur, nakoľko žalovaný dlžné nájomné doposiaľ neuhradil.
7. Súd zamietol návrh na zaplatenie úrokov z omeškania voči žalovanému v 4. rade v časti prevyšujúcej sumu 911,72 eur, keďže žalovaný v 4. rade ručí za záväzky žalovaného v 1. rade len za mesiace máj 2011 - júl 2011, teda za dlžné nájomné za mesiace máj 2011 - júl 2011, súd ho zaviazal spoločne a nerozdielne s ostatnými žalovanými na zaplatenie úrokov z omeškania vypočítaných len z týchto súm dlžného nájomného. Úroky z omeškania z nájomného za obdobie máj 2011 - júl 2011 dosiahli celkovú sumu spolu s úrokmi z omeškania zo zmluvnej pokuty 696,66 eur celkovú sumu 911,72 eur. Z tohto dôvodu mu súd nemohol uložiť povinnosť zaplatiť vyčíslené úroky z omeškania z dlžného nájomného aj za mesiac august 2011, ktoré sú vo výške 195,88 eur. Na zaplatenie tejto sumy súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade. Z rovnakých dôvodov súd zamietol aj návrh na zaplatenie ešte nevyčíslených úrokov z omeškania voči žalovanému v 4. rade od 04.11.2011 zo sumy prevyšujúcej sumu 20.340,- eur. Na ich zaplatenie zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade. Súd zamietol návrh na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 696,66 eur v časti prevyšujúcej sumu 26,84 eur. Žalobca žiadal zaplatiť úroky z omeškania z tejto sumy vo výške 27,56 eur vypočítanej zo sadzby 9,50 % ročne. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta bola splatná 05.06.2011 a úroková sadzba dosiahla výšku 9,50 % ročne až odo dňa 13.07.2011, súd vypočítal úroky z omeškania z tejto sumy podľa sadzby 9,25 % ročne.
8. O zmluvnej pokute súd rozhodol podľa ust. § 544 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli na zmluvnej pokute ako zabezpečovacom inštitúte v sadzbe 0,075 % denne z dlžnej sumy. Zmluvná pokuta a úroky z omeškania sa nevylučujú, je možné ich požadovať popri sebe. Kým úroky z omeškania sú sankciou, zmluvná pokuta plní zabezpečovaciu funkciu a má pôsobiť preventívne pred prípadným neplnením niektorej zo zmluvných povinností. Do dňa 23.05.2011 žalobca vyčíslil zmluvnú pokutu vo výške 696,66 eur vo faktúre zo dňa 04.06.2011 za dovtedajšie omeškania. Preto ďalšia zmluvná pokuta sa počítala odo dňa 24.05.2011. V tom čase už boli splatné 2 faktúry, a to nájomné za mesiac máj 2011 a jún 2011. Dlžná suma na jedno nájomné predstavuje 6.780,- eur. Keďže zmluvná pokuta bola dohodnutá v sadzbe 0,075 % denne, za 1 deň má zmluvná pokuta výšku 5,085 eur. Od 24.05.2011 do 03.11.2011, čo je deň podania žaloby, ubehla doba 164 dní. Zmluvná pokuta z dlžného nájomného za mesiac júl 2011 dosiahla za dobu omeškania 141 dní výšku 716,99 eur. Z nájomného za mesiac august 2011 za 111 dní omeškania je zmluvná pokuta vo výške 564,44 eur. Zmluvná pokuta z nájomného za september 2011 je za 79 dní omeškania vo výške 401,72 eur a za október za 49 dní omeškania vo výške 249,17 eur. Súd uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. až 4. rade zmluvnú pokutu za dlžné nájomné za mesiace máj 2011 - júl 2011 v celkovej sume 2.384,87 eur. Žalovaných v 1. až 3. rade zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu za dlžné nájomné za mesiace september 2011 a október 2011 v sume 650,89 eur. Súd priznal žalobcovi aj zatiaľ nevyčíslenú zmluvnú pokutu v sadzbe 0,075 % denne z dlžnej sumy od 04.11.2011 až do zaplatenia, a to od žalovaných v 1. až 3. rade zo sumy 20.340,- eur a voči žalovaným v 1. až 4. rade zo sumy 20.340,- eur, nakoľko žalovaný dlžné nájomné doposiaľ neuhradil.
9. Súd zamietol návrh voči žalovanému v 4. rade na zaplatenie zmluvnej pokuty v časti prevyšujúcej sumu 2.384,87 eur, keďže tento ručí za záväzky žalovaného v 1. rade len za mesiace máj 2011 - júl 2011. Prevyšujúca suma zmluvnej pokuty bola vyčíslená voči žalovanému v 4. rade aj z dlžného nájomného za mesiac august 2011. Súd preto zaviazal žalovaného v 4. rade na zaplatenie zmluvnej pokuty spoločne a nerozdielne s ostatnými žalovanými, vypočítanej len z nájomného za mesiace máj 2011 - júl 2011 vo výške 2.384,87 eur. Zmluvná pokuta za mesiac august 2011 bola vypočítaná na sumu 564,44 eur a na zaplatenie tejto sumy súd zaviazal len žalovaných v 1. až 3. rade.
10. Súd posúdil vzťah medzi žalovaným v 1. rade a ostatnými žalovanými ako vzťah ručiteľský. Vo výroku rozsudku, ktorým uložil povinnosť dlžníkovi a ručiteľovi zaplatiť pohľadávku tomu istému veriteľovi, u každého z nich však zo samostatného právneho dôvodu, bolo potrebné vyjadriť okrem iného aj povahu záväzku, najmä z hľadiska, či sú dlžník a ručiteľ povinní plniť každý celú pohľadávku a či splnením pohľadávky jedným z nich zanikne povinnosť druhého. Vo výroku rozsudku preto musela byť povinnosť splniť dlh vyjadrená takým spôsobom, aby plne zodpovedal vzťahu dlžníka a veriteľa, ako aj vzťahu ručiteľa a veriteľa. Z týchto dôvodov a so zreteľom na to, aby veriteľ nemohol byť uspokojený dvakrát tým istým plnením, musel súd vo výroku rozsudku vyjadriť povinnosť dlžníka a ručiteľa zaplatiť veriteľovi tú istú sumu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká do výšky plnenia povinnosť ďalších žalovaných. Súd neuznal obranu žalovaného v 4. rade spočívajúcu v spochybnení nezaplatenia vyúčtovacích faktúr, ich nedoručenia žalovanému v 1. rade. Bolo jeho povinnosťou pri tvrdení žalobcu o nezaplatení faktúr preukázať ich uhradenie, čo sa nestalo. Faktúry boli doručované na adresu žalovaného v 1. rade ako osoby povinnej v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 O.s.p..
12. Uznesením č. k. 16Cb/34/2012-248 súd nepriznal žalovanému v 4. rade oslobodenie od súdnych poplatkov. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že dňa 1.6.2015 bolo súdu doručené odvolanie žalovaného v 4. rade proti rozsudku č. k. 16Cb/34/2012-206. Súd uznesením č. k. 16Cb/34/2012-217 zaviazal odvolateľa k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 1.220,- eur. Odvolateľ dňa 3.7.2015 doručil súdu žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd následne vyzval žalovaného v 4. rade na predloženie vyplneného tlačiva o majetkových pomeroch účastníka konania, ktoré tento predložil súdu dňa 26.8.2015. V tlačive uviedol nasledovné skutočnosti: nie je podnikateľom, je bez akéhokoľvek príjmu, nakoľko spoločnosť, v ktorej bol konateľom, je od 14.4.2015 v konkurze. Býva v byte č. 1 B, v bytovom dome súp. č. XXX, v B. K., ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou. Je ženatý od roku 1997, manželka je živnostníčka s priemerným mesačným príjmom 800,- eur. Má jedno nezaopatrené dieťa. Mesačné výdavky súvisiace s bývaním platí manželka. Motorové vozidlo nevlastní, vklady, ani úspory nemá. Manželka vlastní motorové vozidlo FORD KUGA. Má hypotekárny úver vo výške 30.000,- eur v ČSOB, mesačná splátka je 1.000,- eur, spoludlžníkom je manželka a stavebný úver vo výške 20.000,- eur vo Wűstenrot, mesačná splátka je 200,- eur, spoludlžníkom je manželka. Žalovaný v 4. rade uviedol, že nakoľko je bez príjmu, platby spojené s užívaním bytu a chodom domácnosti hradí jeho manželka z podnikateľskej činnosti. Na splátky úveru si požičiava od rodičov. Voči jeho osobe sú vedené dve exekučné konania.
13. Súd posúdil žiadosť žalovaného v 4. rade na oslobodenie od súdnych poplatkov za nedôvodnú. Poukázal na tvrdenie žalovaného v 4. rade zo dňa 24.8.2015, ktoré uviedol v tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, že nie je podnikateľom, avšak v máji 2015 sa stal jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, kde musel ako základné imanie vložiť vklad 5.000,- eur. Nakoľko žalovaný v 4. rade založil novú obchodnú spoločnosť, preukázal tým, že má dostatok finančných prostriedkov, resp. že ich tvrdený nedostatok je len prechodnej povahy. V tejto súvislosti súd konštatoval, že ak mal žalovaný v 4. rade finančné prostriedky na založenie obchodnej spoločnosti a vklad vo výške 5.000,- eur, nie je jeho situácia taká ťaživá, aby zaplatenie súdneho poplatku mohlo vážne ohroziť zabezpečovanie jeho životných potrieb a jeho rodiny. Súd nevzal na zreteľ dlhy, ktoré uviedol žalovaný v 4. rade, keďže predmetné úvery boli mu poskytnuté pre jeho potreby, s jeho súhlasom a musel si byť vedomý toho, že tieto bude musieť splácať.
14. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 4. rade, a to proti prvému výroku, a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Poukázal na to, že podľa súdu prvého stupňa nájomné za mesiac máj 2011 až jún 2011, ako aj ostatné uhradené neboli a v tejto súvislosti poukázal na listinný dôkaz označený ako výpoveď z nájmu zo dňa 27.3.2012, ktorý doručil súdu žalobca a ktorým dáva výpoveď z nájmu žalovanému v 1. rade, pričom vo výpovedi je uvedené, že ku dnešnému dňu je žalovaný v omeškaní s platbou nájomného za obdobie 15.7.2011 až 15.9.2011 a ďalej sa vo výpovedi uvádzajú faktúry splatné v neskoršom období, t. j. 15.10.2011 až 19.2.2012, teda za nájomné za obdobie od novembra 2011 do marca 2012. Zdôraznil, že vo výpovedi je ako prvá uvedená nezaplatená faktúra č. 34110464, ktorá sa týka nájomného za mesiac august 2011 so splatnosťou 15.7.2011. Teda záväzok, za ktorý on neručí, keďže splatnosť tohto záväzku mohla nastať najskôr k 15.7.2011, teda v čase, kedy už žalovaný v 4. rade nebol spoločníkom žalovanej spoločnosti. Z uvedeného je zrejmé, že záver súdu o neuhradenom nájomnom za mesiace máj až júl 2011 nie je správny. Pokiaľ išlo o dobu omeškania,
žalovaný v 4. rade uviedol, že podmienkou pre splatnosť nájomného bolo jednak uplynutie 15. dní predchádzajúceho mesiaca a po druhé doručenie faktúry prenajímateľa nájomcovi, keďže nájomné mal nájomca uhrádzať na základe faktúry. V konaní žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by faktúry za nájomné za obdobie máj - júl 2011 boli doručené pred 15. dňom predchádzajúceho mesiaca, a teda že žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania pri nájomnom za mesiac máj už nasledujúci deň po 15.4.2011, za mesiac jún po 15.5.2011 a za mesiac júl po 15.6.2011. S poukazom na uvedené právne posúdenie otázky vzniku omeškania s platbou nájomného za mesiace máj - júl 2011 považuje za nesprávne. Z tohto dôvodu považuje súdom určenú zmluvnú pokutu z titulu omeškania nájomného vo výške 696,66 eur a vo výške 2.384,87 eur a rovnako aj úrok z omeškania vo výške 911,72 eur za nesprávne vyčíslenú, keďže súd prvého stupňa mal za to, že žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania pri nájomnom za mesiac máj už nasledujúci deň po 15.4.2011, za mesiac jún po 15.5.2011 a za mesiac júl po 15.6.2011, napriek tomu, že doručovanie faktúr bolo žalovaným v 4. rade namietané a doručenie faktúr v konaní nebolo preukázané. Navyše určenie doby splatnosti nájomného podľa bodu 3. čl. III Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.7.2010 považoval za neurčité, keďže v zmluve sa len uvádza najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca, bez ďalšieho určenia. Zmluva ďalej neurčuje, čo sa považuje za predchádzajúci mesiac, pretože môže ísť o kalendárny mesiac, za ktorý sa nájomné má platiť, ale aj o iné určenie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh proti nemu zamietne alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
15. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného v 4. rade uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Konajúci súd správne vyhodnotil skutkový stav aj vo vzťahu k žalovanému v 4. rade z dôvodu jeho ručiteľského záväzku, ktorý zanikol 6.7.2011. Námietka žalovaného v 4. rade, že podľa výpovede zo zmluvy o nájme, jej dôvodom boli neuhradené faktúry so splatnosťou 15.7.2011, 16.8.2011, 15.9.2011, čím preukazuje zaplatenie faktúr za sporné obdobie vo vzťahu máj - júl, nie je právne opodstatnená. V súdnom konaní na prvom stupni žalobca uviedol, že pri uvedení nezaplatených faktúr vo výpovedi išlo o nedopatrenie a o omyl, ktorý však nemá žiaden vplyv na posúdenie predmetu sporu. V spore boli predložené doklady z účtovníctva, podľa ktorých úhrady za sporné obdobie neboli žalovaným v 1. rade vykonané. Účtovníčka žalovaného v 1. rade v trestnom konaní sa nevedela vyjadriť k otázke zaplatenia fakturovaných súm a nijako nespochybnila tvrdenie žalobcu o neuhradení sporných súm. Žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že by záväzky požadované žalobcom uhradili. Zo strany žalovaného v 4. rade ide o zavádzajúce tvrdenie. Skutočnosť, či vo výpovedi boli uvedené len niektoré mesiace, nemá na posúdenie splnenia peňažného záväzku žiaden vplyv. Pre právne posúdenie je rozhodujúce, či žalovaný v 1. rade splnil peňažný záväzok. Poukázal na to, že dokladom o splnení peňažného záväzku je podľa § 339 ods. 2 Obchodného zákonníka pripísanie sumy peňažného záväzku na účet veriteľa - žalobcu. Nie je preto možné považovať záväzok za splnený do doby pripísania peňažných prostriedkov na účet žalobcu. Skutočnosť uvádzaná v odvolaní, že účtovníctvo bolo vedené zmätkovito, bolo časovo nesúrodé, nie je nedostatkom na strane žalobcu a nemôže ospravedlniť konanie žalovaných. Poukázal ďalej na to, že spoločníci a štatutárny orgán, ktorým bol aj žalovaný v 4. rade od 23.7.2010 do 6.7.2011, boli povinní zabezpečiť riadne vedenie spoločnosti a plnenie základnej povinnosti viesť účtovníctvo v spoločnosti, ako aj zabezpečiť plnenie peňažných záväzkov. Z čl. III. Zmluvy o nájme je nesporná dohoda o nájomnom za mesiac. Nesporná bola aj výška dohodnutého nájomného. Jednoznačne bola aj dohodnutá povinnosť platiť nájom do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca. Podľa výkladových pravidiel slovenského jazyka sa mesiac považuje za kalendárny mesiac a nemôže ísť o štvrťrok, ako to tvrdí bez nejakého logického dôvodu žalovaný v 4. rade. Táto skutočnosť je nesporná aj z dôvodu, že žalovaný v 1. rade po uzavretí Zmluvy o nájme 24.7.2010 jednotlivé platby platil až do sporného obdobia a nespôsobovalo mu to výkladové problémy, ani ich nenamietal.
16. Odvolací súd odvolanie žalovaného v 4. rade posúdil v zmysle § 470 ods. 2 CSP, podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolanie žalobcu bolo podané pred 1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. Z uvedeného teda vyplýva, že právo na prejednanie odvolania žalobcovi vzniklo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Z hľadiska princípu legitímneho očakávania a princípu právnej istoty je treba odvolanie žalobcu prejednať podľa právneho poriadku platného a účinného v čase podania odvolania. Nový právny predpis nemôže meniť osobný status odvolateľa a aj odvolacie dôvody, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní je treba prejednať v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, keďže tieto neobsahuje už Civilný sporový poriadok.
17. Odvolací súd preto v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
18. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, súčasne poukazuje na vecne správne dôvody napadnutého rozsudku, tieto si aj vo svojom rozhodnutí osvojuje. Na ich zdôraznenie však považuje za potrebné dodať nasledovné:
19. Odvolacia námietka týkajúca sa toho, že za žalované obdobie už bolo zaplatené nájomné, nie je dôvodná, keďže žalovaný, ale ani ostatní žalovaní nepreukázali jeho zaplatenie. To, že sa vo výpovedi uvádzal iný údaj o dobe dlžného nájomného, nie je rozhodujúci. Rozhodujúci je preukaz toho, že za žalované obdobie zaplatené bolo a túto povinnosť žalovaní nesplnili. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku týkajúcu sa doby omeškania, táto je taktiež nedôvodná vzhľadom na to, že v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného v čase, kedy sa žalovaní dostali do omeškania so splnením peňažného záväzku, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov v čl. III. bod 3 nájomné mal nájomca platiť vopred, najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca na základe faktúry vystavenej prenajímateľom najmenej 7 dní vopred, čo však neznamená aj v prípade, že faktúra nebola doručená nájomcovi, že tento nemal povinnosť nájomné zaplatiť vopred najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca, keďže výška nájomného za 1 mesiac bola zo zmluvy zrejmá. Až počnúc tretím rokom nájmu sa ceny nájmu mohli zvýšiť alebo znížiť podľa indexu rastu alebo poklesu cestovného ruchu v Slovenskej republike zistené Štatistickým úradom SR za najbližšie vykazovaný predošlý rok. Zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá 24.7.2010 a dlžné nájomné je za obdobie máj - júl 2011, teda z uvedeného nemohli byť žiadne pochybnosti o výške nájomného za ten ktorý mesiac. Aj v tomto smere súd správne ustálil dobu omeškania s plnením peňažného záväzku. Určenie doby splatnosti nájomného podľa čl. III. bod 3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.7.2010, teda bolo jasné a určité.
20. Žalovaný v 4. rade podal odvolanie aj proti uzneseniu, ktorým mu súd nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a v tomto odvolaní uviedol, že súd pri posudzovaní podmienok pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov dospel k nesprávnym záverom. Poukázal, že predmet konania v danej veci nijako nesúvisí s účasťou v obchodnej spoločnosti Seven Real, s.r.o., v ktorej je spoločníkom od mája 2015. Ďalej uviedol, že nevykonáva podnikateľskú činnosť a na vklad do označenej spoločnosti použil cudzie finančné prostriedky, ktoré musí vrátiť. Príjem z tejto majetkovej aktivity bude mať, až ak táto obchodná spoločnosť dosiahne kladný hospodársky výsledok a po splnení podmienok uvedených v § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, a to vo forme podielu na zisku. Obchodná spoločnosť nemôže vyplácať preddavky na podiel zo zisku, z čoho vyplýva, že toho času nemá z tejto majetkovej aktivity žiaden príjem, a teda ani finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. Ťaživú situáciu preukazuje aj tá skutočnosť, že sú voči nemu vedené dve exekučné konania. Zároveň pri posudzovaní podmienok oslobodenia od súdneho poplatku bolo potrebné zohľadniť aj výšku súdneho poplatku za podané odvolanie vo veci samej v sume 1.220,- eur. Navrhol, aby odvolací súd zrušil uvedené uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil a priznal mu oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
21. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného prejednal odvolanie žalovaného v 4. rade podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
22. Súd prvého stupňa správne nepriznal žalovanému v 4. rade oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keď poukázal najmä na tú skutočnosť, že v máji 2015 sa stal žalovaný v 4. rade jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, kde musel zložiť vklad 5.000,- eur, a teda z tohto hľadiska naozaj nemožno usudzovať, že by pomery žalovaného v 4. rade boli tak ťaživé, aby nemohol zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, naviac nezaplatením súdneho poplatku nie je ohrozené jeho právo na súdnu ochranu, keďže aj bez zaplatenia súdneho poplatku odvolací súd odvolanie žalovaného v 4. rade prejednal. Otázka zaplatenia súdneho poplatku je potom záležitosť jeho vymáhania, nesúvisí však s tým, aby jeho odvolanie vo veci samej nebolo prejednané.
23. Z týchto dôvodov odvolací súd rovnako podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uzneseniu súdu prvého stupňa potvrdil.
24. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má oporu v ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP.
25. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorú za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).