Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-48-2016.pdf
PDF · 77.42 KB
No categories available
11C/48/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: J. Ľ., C.. XX.X.XXXX, S. L. XX/X, A. C. D. proti žalovaným: 1/ B. I., C.. XX.XX.XXXX, S. T. XXX/X, A. 2/ X. I., C.. XX.XX.XXXX, S. T. XXX/X, A. o zaplatenie 331,94 € s príl., t a k t o
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovaný v 1/rade a žalovaná v 2/rade má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazania žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 331,94 € s 10% ročným úrokom z omeškania od 23.01.2009 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.12.2008 žalobca zapožičal žalovaným 1,2 čiastku 10.000,- Sk, t. j. 331,94 eur na základe zmluvy o pôžičke. Prevzatie sumy 331,94 eur potvrdil žalovaný v 1/rade podpísaním výdavkového pokladničného dokladu dňa 22.12.2008. Dňa 04.11.2010 žalovaní spoločne a nerozdielne uznali dlh vo výške 331,94 eur a zaviazali sa ho zaplatiť do 04.11.2012. Žalovaní aj napriek telefonickým výzvam predmetný dlh neuhradili.
2.Obaja žalovaní zhodne uviedli, že s podanou žalobou nesúhlasia, pretože žiadne peniaze neobdŕžali, peňažnú pôžičku neobdŕžali. Dostali televízor, anglické zlato a vežu. Žalobca im pred minulým pojednávaním povedal, že nemusia chodiť.
3.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to zmluva o pôžičke, výdavkový dokladom zo dňa 22.12.2008, predsúdnou upomienkou zo dňa 16.03.2008, z 24.06.2014, uznaním dlhu z 04.11.2010, mimosúdnou dohodou, výsluchom strán sporu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí :
4.Zo žalobcom predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 22.12.2008 vyplýva, že žalobca a žalovaní mali uzavrieť zmluvu o pôžičke na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že dňom podpísania zmluvy požičia žalovaným sumu 10.000,-Sk, t.j. 331,94 € na dobu od 22.12.2008 do 22.01.2009, s tým, že žalovaní sa zaviazali vrátiť požičanú sumu v lehote do 22.01.2009.
5.Z výpovede žalovaného v 1/rade B. I. vyplýva, že podpis je jeho ale peniaze nedostali. Tak, ako uviedol, dostali len veci - televízor, vežu a zlatý prsteň. Žalobcovi vrátili zlato a televízor. Na otázku súdu, či podpísal dohodu o uznaní dlhu zo 04.11.2010, či je to jeho podpis, na otázku súdu uviedol že to, že uznáva nejakú finančnú sumu, nevedel. Na otázku súdu, či bol poučený o tom, aké má právne následky uznanie dlhu, či bol poučený o predložení plynutia premlčacej lehoty a o začatí plynutia novej, uviedol, že nie. Na otázku súdu, či podpísal so žalobcom nejakú mimosúdnu dohodu, uviedol, že áno. Dohodli sa
na splátkach avšak on povedal, že nesúhlasí so sumou, ktorá je tam uvedená. Povedal, že bude nosiť každý mesiac 20,- eur. S finančnou sumou, ktorú požaduje žalobca nesúhlasili.
6.Z výpovede žalovanej X. I. vyplýva, že zmluvu podpísala, podpis je jej. Uviedla, že finančnú sumu 391,94 neobdŕžala. Žalobca im dal televízor, prsteň a vežu. Vrátili anglické zlato a televízor. Na otázku súdu, či podpísala uznanie dlhu zo 04.11.2010 žalovaná v 2/rade uviedla, že podpis je jej. Na otázku súdu, či bola poučená o tom, čo podpisuje, aké to má právne následky, čo znamená uznanie dlhu, uviedla, že poučená nebola.
7.Obe strany konania na dotaz súdu, či si pamätajú, kedy uznanie dlhu podpísali, uviedli že, nepamätajú si.
8.Žalovaný v 1/rade k veci ďalej uviedol, že žalobca mal veľa veci na vyhodenie. Porozdával ich cigánom. Nemá na mysli len seba, ale aj iných. Ide okolo tisíc ľudí. Zrejme chcel na tom asi zarobiť.
9.Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
10.Podľa ust. § 658 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
11.Podľa ust. § 36 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.
12.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13.Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
14.V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi je zmluvou reálnou, čo znamená, že medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy, t.j. právneho úkonu patrí prenechanie veci, t.j. jej reálne odovzdanie, druhove určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, a určenie času vrátenia. V zmysle uvedeného jednou z podstatných náležitosti tejto zmluvy o pôžičke je to, že reálne dôjde k odovzdaniu vecí, ktoré sú predmetom pôžičky, čiže v danom prípade, malo dôjsť reálne k odovzdaniu sumy 10.000,- Sk, t.j. predmetu pôžičky žalovaným, čo sa v danom prípade nestalo.
15.Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, tak žalovaní ako aj následne žalobca zhodne potvrdili, že peniaze v požičiavanej sume 10.000,-Sk, t.j. 331,94 €, teda predmet zmluvy neboli žalovaním vôbec odovzdané. Z vykonaného dokazovania vyplynula tá skutočnosť, že žalobca odovzdal žalovaným namiesto peňazí iné hnuteľné veci v údajnej hodnote 10.000,-Sk. Čiže v danom prípade neboli dodržané všetky podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke a preto je takýto právny úkon v zmysle ust. § 39 OZ absolútne neplatný.
16.Dokazovaním bolo preukázané, že reálne peniaze v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke odovzdané neboli. Keďže zmluva o pôžičke je reálnym právnym úkonom, pričom na jej platnosť sa vyžaduje v zmysle cit. zákonných ustanovení dodržanie všetkých náležitosti, ku ktorým patrí aj určité reálne správanie, ktoré dodržané v danom prípade nebolo súd je tohto názoru, že takáto zmluva je absolútne neplatná.
17.Preto ani nie je možné, aby sa žalobca na základe takéhoto neplatného právneho úkonu domáhal vrátania sumy peňazí, ktoré žalovaným vôbec neboli odovzdané. Je zrejme, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá iná zmluva, no nebola to zmluva o pôžičke.
18.Keďže je absolútne neplatná zmluva o pôžičke, nemôže byť platná ani následne uzavretá zmluva
- dohoda o uznaní dlhu , ktorý ani nevznikol a ani mimosúdna dohoda , ktoré neobsahujú zákonné náležitosti a navyše sú podľa súdu vzhľadom na zistené konanie žalobcu rozpore s dobrými mravmi, žalobca ich uzavrel v snahe obísť zákon, uviesť žalovaných do omylu a tak sa na ich úkor obohatiť.
19.Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 20.Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22.Keďže súd žalobe žalobu zamietol, žalovaní boli úspešní v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalovaných na náhradu trov konania v pomere 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.