Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-12-2021.pdf
PDF · 85.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., pracovisko J., dieťa rodičov H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., J. XXXX/XX a J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L., K. XXXX/XXX-X, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje dohodu tohto znenia:
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého O. R., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc od 01. 03. 2021.
Zameškané výživné od 01. 03. 2021 do 30. 06. 2022 vo výške 800,- Eur súd povoľuje otcovi splácať popri bežnom výživnom po 50,- Eur mesačne až do úplného vyrovnania dlhu, pod pohrôžkou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia, čo i len jednej z nich.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 8P/50/2012-59 zo dňa 22. 10. 2012 v časti o výživnom na maloletého O..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na syna O. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, od 01.03.2021. Uviedla, že výživné na maloletého bolo určené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.10.2012, sp. zn. 8P/50/2012, pričom od tejto doby sa pomery na strane maloletého podstatne zmenili, je starší a vyspelejší. Navštevuje 3. ročník základnej školy, kde dosahuje výborné vyučovacie výsledky. Je zdravý. Spolu so synom bývajú u rodičov v ich 3-izbovom byte, ktorým prispieva na domácnosť po 200,- eur mesačne. Je zamestnaná na dohodu a dosahuje príjme 300,- eur mesačne, poberá prídavok na dieťa. Otec maloletého pracuje ako kuchár, pričom na výživu svojho syna prispieva nepravidelne, o syna sa nezaujíma a okrem výživného maloletému iným spôsobom neprispieva.
2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník odporučil zvýšenie výživného na maloletého O. primerane k jeho potrebám s prihliadnutím na majetkové a finančné možnosti rodičov, keďže toto je v jeho záujme. Poukázal na to,
že posledné výživného na maloletého O. bolo určené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.10.2012, sp. zn. 8P/50/2012, v sume 100,- eur mesačne. Od tohto času sa situácia na strane maloletého podstatne zmenila, dieťa je fyzicky staršie, vyspelejšie, v súvislosti s čím matke vzrástli náklady so zabezpečovaním základných potrieb dieťaťa. Matke sa zvýšili výdavky spojené s návštevou základnej školy maloletého v súvislosti so školskými potrebami a pomôckami. Podľa matky sa maloletý venuje spoplatneným mimoškolským aktivitám.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca a prečítaním, resp. oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 8P/50/2012, Zápisnice o výsluchu otca zo dňa 16.06.2022, Dohody o pracovnej činnosti otca zo dňa 12.10.2021, Správy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny L. zo dňa 14.07.2022, Správy o príjme matky zo dňa 20.07.2022, Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2022 a zistil nasledovný skutočný stav veci:
5. Výživné na maloletého O. bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.10.2012, sp. zn. 8P/50/2012-59, právoplatným dňa 21.11.2012, ktorým súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej bol otec, okrem iného, zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne, od právoplatnosti rozsudku. V dobe tejto úpravy mal maloletý O. 9 mesiacov. Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 194,70 eur. So synom bývali u jej rodičov v ich 3-izbovom byte, ktorým neprispievala z dôvodu zlej finančnej situácie. Otec pracoval v zahraničí. Mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi G. L..
6. V súčasnosti má maloletý O. 10 rokov a navštevuje 4. ročník základnej školy v mieste bydliska, s čím má zvýšené výdavky na ošatenie a stravu. Chodí na viaceré krúžky, kde sa mu zakupuje športová výbava. Nosí okuliare.
7. Matka vo výpovedi uviedla, že na návrhu trvá. Otec výživné na syna platí, avšak nepravidelne. O dieťa sa vôbec nezaujíma, syna nevidel ani raz. Ostatné výživné bolo upravované v roku 2012, kedy maloletý nemal ani jeden rok. Je ochotná sa s otcom dohodnúť na bežnom výživnom v sume 150,- eur a na splátke zameškaného výživného vo výške 50,- eur mesačne.
8. Matka v súčasnosti pracuje ako pracovníčka taxislužby R. V. - R. H., so sídlom v J., kde za obdobie od 11/2021 do 06/2022 bol jej priemerný čistý príjem okolo 579,03 eur mesačne. V práci dostáva príspevok na stravné v sume 49,60 eur mesačne. Od 15.09.2020 do 30.06.2021 pracovala na dohodu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny J. L., pracovisko J. s priemerným čistým príjmom 245,07 eur mesačne. Spolu s maloletým žijú u rodičov, ktorým prispieva 200,- eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť ani majetok väčšej hodnoty nemá.
9. V zápisnici o výsluchu zo dňa 16.06.2022 otec uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, nakoľko nemá taký príjem, aby mohol platiť žiadané výživné. V zahraničí nerobí už dva roky, naposledy, do roku 2020 pracoval v V., sezónne, kde zarobil okolo 800,- až 900,- eur. Po príchode na R. pracoval len brigádne, nebol evidovaný na úrade práce. S maloletým sa nestretáva, pretože mu matka styk neumožňuje, syna nikdy nevidel. Bol by ochotný platiť výživné v sume 150,- eur mesačne.
10. Na pojednávaní otec súhlasil s uzatvorením rodičovskej dohody, podľa ktorej bude zaviazaný platiť bežné výživné v sume 150,- eur mesačne a zameškané výživné v splátkach po 50,- eur mesačne.
11. Otec od 13.10.2021 pracuje na dohodu v spoločnosti X. R. s.r.o., X., ktorá dohoda je uzatvorená na dobu určitú do 30.09.2022, dohodnutá odmena v sume 5,- eur brutto na hodinu pri desaťhodinovom pracovnom týždni. Predtým pracoval v spoločnosti K.., R., kde bol jeho úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov za rok 2022 vo výške 854,02 eur. Býva v prenajatom byte, za ktorý platí 450,- eur mesačne. Má výdavky na telefón v sume 35,- eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k 17-ročnému synovi vo výške 100,- eur. Je nemajetný.
12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
21. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
22. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv,...) ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Tieto potreby sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Narodením dieťaťa berie rodič na seba zodpovednosť starať sa o jeho primeranú výživu, a to až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Je teda potrebné rátať s tým, že dieťa rastie a postupom času sú jeho náklady na jeho výživu, výchovu, vzdelanie a záujmy prirodzene vyššie. Je na rodičoch, aby za každých okolností dokázali tieto záväzky voči dieťaťu plniť.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého O. nie sú manželia a nebývajú v spoločnej domácnosti. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke, pričom zároveň bola určená vyživovacia povinnosť otca v sume 100,- eur mesačne, od 21.11.2012. Je nesporné, že od tejto doby sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého, a to prirodzeným plynutím času - maloletý O. je o 9 rokov starší, pričom začal navštevovať základnú školu, čím matke nepochybne vzrástli náklady na jeho výchovu a výživu. Rovnako aj na strane rodičov došlo od ostatnej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov - došlo k nárastu platu u matky a k zníženiu platu u otca.
24. Nakoľko rodičia na pojednávaní uzatvorili rodičovskú dohodu o výške výživného, súd túto schválil, keďže je v záujme maloletého dieťaťa. Súd pri svojom rozhodovaní o tom, či rodičovskú dohodu schváli alebo nie, vychádzal z osobných, majetkových a zárobkových pomerov povinného (otca) a odôvodnených potrieb maloletého O.. Výška výživného na maloletého vo výške 150,- eur mesačne, od podania návrhu (01.03.2021), sa s prihliadnutím na pomery na strane otca (zárobkové, majetkové i osobné) ako i odôvodnené potreby maloletého javí súdu ako primeraná, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
25. V súvislosti so zvýšeným výživným vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 01.03.2021 do 30.06.2022 vo výške 800,- eur (50,- eur x 16 mesiacov). Uvedené zameškané výživné súd povolil otcovi v zmysle § 232 ods. 4 CSP splácať v primeraných mesačných splátkach po 50,- eur popri bežnom výživnom až do úplného vyrovnania.
26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Podľa § 122 Civilného mimosporového poriadku nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, odvolanie.
Odvolanie rodičov proti tomuto rozsudku nie je prípustné vzhľadom k tomu, že na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich právnych zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania; z rovnakého dôvodu písomné vyhotovenie rozsudku neobsahuje odôvodnenie (§ 221 CSP v spojení s § 2 CMP).
Proti tomuto rozsudku má kolízny opatrovník právo podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné prostriedky (§ 63 CMP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na vykonanie výkonu rozhodnutia.