Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-76-2016.pdf
PDF · 95.04 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/76/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: FAIR PLAY PLUS, spol. s r.o., so sídlom Hlavná 21, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 34 102 744, zastúpeného zástupcom zselinszky s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 869 007, proti žalovanému: Ing. Miroslav Hošták, s miestom podnikania 023 04 Stará Bystrica 639, IČO: 35 411 520, v konaní o zaplatenie 5.769,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 9Cb/9/2014-44 zo dňa 18. augusta 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 9Cb/9/2014-44 zo dňa 18. augusta 2015 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.769,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 5.769,76 Eur od 1.1.2014 do zaplatenia v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 346 Eur a na účet právneho zástupcu žalobcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v G., a.s. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 501,34 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 17.4.2014, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 5.769,76 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný si svojvoľne zobral finančnú čiastku vo výške 5.769,76 Eur z výherných prístrojov, prostredníctvom ktorých zariaďuje pre žalobcu prevádzkovanie hazardných hier. Dňa 12.8.2013 žalovaný uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky podľa ust. § 323 Obchodného zákonníka, v ktorom sa zaviazal vrátiť žalobcovi uvedenú sumu najneskôr do 31.12.2013. Žalovaný ku dňu podania žaloby sumu vo výške 5.769,76 Eur žalobcovi nevrátil, svoj záväzok napriek výzve žalobcu zo dňa 7.3.2014 nesplnil.
2. K procesnému postupu okresný súd poukázal na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že žalobca termín pojednávania prevzal dňa 5.6.2015, zástupca žalobcu termín pojednávania prevzal dňa 4.6.2015, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili hospodárnosťou konania a súhlasili, aby sa pojednávanie vykonalo v ich neprítomnosti. Žalovaný termín pojednávania prevzal v súlade s § 47 ods. 2 O.s.p. dňom 24.6.2015, pričom žiadne prekážky brániace mu v účasti zistené neboli. Okresný súd preto konal v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu i žalovaného, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.
3. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to žalobou, uznaním dlhu zo dňa 12.8.2013, výzvou na zaplatenie splatnej peňažnej pohľadávky zo dňa 7.3.2014, výpisom zo živnostenského registra žalovaného a za aplikácie ust. § 323 ods. 1, § 768k ods. 3, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná čo do základu i uplatnenej výšky.
4.Vykonaným dokazovaním, a to uznaním dlhu zo dňa 12.8.2013, mal okresný súd preukázané, že žalovaný dňa 12.8.2013 písomne uznal svoj záväzok voči žalobcovi čo do základu i uplatnenej výšky. Žalovaný písomným uznaním dlhu zo dňa 12.8.2013 uznal, že má voči žalobcovi záväzok vo výške 5.769,76 Eur, ktorý vznikol tak, že z peňazí, ktoré postupne vyberal z výherných prístrojov, prostredníctvom ktorých zariaďuje pre žalobcu prevádzkovanie hazardných hier, neodovzdal žalobcovi túto sumu a túto sumu sa zaviazal žalobcovi uhradiť do 31.12.2013. Písomné uznanie dlhu žalovaným obsahuje údaj osoby dlžníka, veriteľa, výšku pohľadávky i dôvod vzniku pohľadávky, ako aj prísľub žalovaného ako dlžníka tento dlh zaplatiť. Uvedeným písomným uznaním dlhu zo strany žalovaného ako dlžníka zároveň nastala vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh žalovaným uznaný ku dňu uznania existoval a na žalovaného sa prenieslo dôkazné bremeno preukázať neexistenciu tohto dlhu. Ku dňu rozhodovania okresného súdu nebola v konaní preukázaná žiadna okolnosť spochybňujúca žalobcom uplatnený nárok. Okresný súd preto žalobe žalobcu v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi istinu vo výške 5.769,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 1.1.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému sa žalovaný zaviazal dlžnú sumu žalobcovi uhradiť, do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal právo na náhradu trov konania, a to z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume 346 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 501,34 Eur.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný namietal, že výzvu zo strany žalobcu o zaplatenie vôbec neobdržal, k veci nemal možnosť sa vyjadriť, a preto nesúhlasil s rozsudkom.
6. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
8. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/76/2016-60 zo dňa 07.07.2016 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.09.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
9. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 9.12.2015 (č.l. 48 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného sa poukazuje na ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa ust. § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preskúmaval rozsudok okresného súdu v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní doručenom Okresnému súdu Čadca dňa 10.12.2015.
13. V súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného, spočívajúcim v tvrdení, že nemal možnosť sa k veci vyjadriť, sa krajský súd oboznámil s priebehom postupu konania pred okresným súdom. Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že k začatiu súdneho konania podľa ust. § 82 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom k tomuto momentu, došlo doručením žaloby na Okresný súd Čadca dňa 17.04.2014. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 4Rob/16/2014-21 zo dňa 30.6.2014, ktorý bol uznesením č.k. 4Rob/16/2014-26 zo dňa 5.8.2014 zrušený podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.08.2015, ktoré predvolanie bolo doručované žalovanému zásielkou doporučene do vlastných rúk (č.l. 39 spisu), neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 03.06.2015, opakované doručenie dňa 04.06.2015, deň uloženia zásielky dňa 04.06.2015, ktorá ako nedoručená sa okresnému súdu vrátila dňa 24.06.2015, s vyznačeným údajom „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Podľa ust. § 48 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom k dátumu doručovania predvolania na nariadené pojednávanie na deň 18.08.2015, ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, na adresu jej miesta podnikania, uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, o tom nedozvie. Vzhľadom k tomu, že sa zásielka obsahujúca predvolanie na nariadený termín pojednávania dňa 18.08.2015, žalobu, prílohy a procesné poučenie, adresovaná na miesto podnikania žalovaného podľa výpisu zo živnostenského registra, evidovaného Okresným úradom Čadca, okresnému súdu vrátila ako nedoručená dňa 24.06.2015, mal okresný súd splnené podmienky k prejednaniu veci, keďže zásielka sa po troch dňoch od jej vrátenia, t.j. dňom 28.06.2015 považovala za doručenú. Pokiaľ predmetná vec bola na pojednávaní konanom dňa 18.08.2015 prejednaná a rozhodnutá v neprítomnosti žalovaného, tak krajský súd sa po oboznámení s priebehom celého konania s týmto procesným postupom stotožnil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal predvolanie doručené postupom podľa ust. § 48 ods. 3 O.s.p. v čase doručovania v platnom a účinnom znení a na nariadené pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil, bol postup okresného súdu podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vecne správny, v spojení i s v tom čase platným ust. § 119 ods. 1 veta prvá O.s.p., z ktorého vyplýva, že k odročeniu súdneho pojednávania sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to podanie žiadosti o odročenie pojednávania a existencia dôležitého dôvodu. Termín nariadeného pojednávania pred okresným súdom na deň 18.08.2015 bol žalovanému doručený i v dostatočnom časovom predstihu, a preto pokiaľ žalovaný dané a postupom okresného súdu umožnené právo osobnej účasti a prítomnosti na nariadenom pojednávaní nevyužil, svojou účasťou sa sám zbavil možnosti vyjadriť sa k veci a ku všetkým vykonávaným dôkazom. Z takéhoto správania sa žalovaného nebolo možné konštatovať odňatie práva konať pred súdom. Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd svojim postupom v plnom rozsahu umožnil žalovanému realizáciu práva byť prítomný na verejnom prerokovaní veci s možnosťou vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, avšak žalovaný ho nenaplnil a nezrealizoval. Okresný súd mal splnené podmienky vyplývajúce nielen z v tom čase platného ust. § 101 ods. 2 O.s.p., ale i ust. § 115 ods. 2 O.s.p.. Prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného okresný súd neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, a tým ani nedošlo k porušeniu procesných a ústavných práv žalovaného. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo ani k porušeniu Ústavou garantovaných práv žalovanému ako účastníkovi súdneho konania podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR. Ide o právo, v danom prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj Ústavou dané právo žalovaný nenaplnil, nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať v tom čase platné ust. § 6 O.s.p., a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s v tom čase platným ustanovením § 114 ods. 1 O.s.p..
16. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého odvolací súd preskúmava závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov, sa uvádza, že žalovaný v písomne podanom odvolaní len poukázal na skutočnosť, že výzvu o zaplatenie zo strany žalobcu neobdržal. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že vo vzťahu k žalobnému nároku žalovaný v podanom odvolaní žiaden relevantný dôvod neuviedol. Napriek tomu krajský súd napadnutému výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.769,76 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania uvádza, že okresný súd správne skonštatoval relevantnosť úkonu uznania žalovanou uplatneného
nároku žalovaným podľa listinného dôkazu Uznanie záväzku zo dňa 12. augusta 2013, v ktorom žalovaný vyhlásil, že uznáva voči žalobcovi splatný peňažný záväzok v sume 5.769,76 Eur, ktorý vznikol tak, že z peňazí, ktoré postupne vyberal z výherných prístrojov, prostredníctvom ktorých zariaďuje pre veriteľa prevádzkovanie hazardných hier, neodovzdal veriteľovi túto sumu a zároveň sa zaviazal, že uznaný záväzok veriteľovi splní prostredníctvom banky alebo pobočky zahraničnej osoby v prospech účtu žalobcu. Zároveň súhlasil, aby veriteľ použil na započítanie svoje akékoľvek pohľadávky voči jeho osobe.
17. Podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
18. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva hmotno-právna domnienka existencie uznaného záväzku, ktorá trvá dovtedy, pokiaľ nie je preukázaný opak.
19. Podľa ust. § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
20. Odvolací súd konštatuje, že na žalovanom, ktorý písomne uznal pohľadávku žalobcu, v zmysle Uznania záväzku zo dňa 12. augusta 2013, bolo dôkazné bremeno, t.j. vyvrátiť existenciu uznaného záväzku, k čomu však za dôkaznej povinnosti žalovaného nedošlo. Pri uvedenom kvalifikovanom uznaní bolo potrebné konštatovať relevantnosť a dôvodnosť nároku žalobcu. Žalovaný v podanom odvolaní žiadne tvrdenia neexistencie dlhu, a tým nedôvodnosť uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5.769,76 Eur spolu s príslušenstvom nepreukázal, keď naopak z listinného dôkazu Uznania záväzku zo dňa 12. augusta 2013 bolo zrejmé relevantné uznanie záväzku žalovaným, ktoré bolo spôsobilým dôkazom, ktorý má v sebe dôkaznú silu, z ktorej, pokiaľ okresný súd vychádzal, nebolo potrebné vykonávať iné dokazovanie a toto osobitne zhodnocovať. V postupe prvostupňového súdu nebola zistená žiadna nesprávnosť v rovine rozsahu (ne)vykonaného dokazovania.
21. Podľa názoru krajského súdu v dostatočnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie pre posúdenie žalobcovho nároku, a preto pred súdom prvého stupňa nedošlo ani k porušeniu práva na spravodlivé konanie. V konaní pred okresným súdom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal neexistenciu základu uznania a ani neexistenciu nároku žalobcu.
22. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalovaného nezistil, že by boli dané podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zmenu, a preto bol potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP.
23. Odvolaním žalovaného nebol osobitne napadnutý výrok o náhrade trov prvostupňového konania, z ktorého dôvodu netvoril predmet prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný za aplikácie ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP, preto potvrdil i výrok o náhrade trov prvostupňového konania ako výrok závislý, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a tento osobitne nepreskúmaval.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalobca, a preto odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.