Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/36/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. U., O. X. XXX, t.č. bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka - R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. U., O. X. XXX, a otec - U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., I. XXX, o zmenu zverenia maloletého, rozhodujúc o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 23. marca 2016, č.k. 1P/1/2016-36, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach s účinnosťou od 23.12.2015 (výrok I.), matku zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého s účinnosťou od 23.12.2015 (výrok II.), nedoplatok matky na výživnom za obdobie od 23.12.2015 do 31.03.2016 v sume 81,39 eur súd povolil matke splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok (výrok III.) a zároveň súd upravil styk matky s maloletým v rozsahu každej stredy a nedele v roku v čase od 16.00 hod. do 17.30 hod. v mieste bydliska otca a za prítomnosti otca (výrok IV.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 3P/66/2014-68, zo dňa 01.04.2015 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 24 ods. 1, ods. 4, 25 ods. 1 a 2, § 26, § 36, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, vecne svoje rozhodnutie odôvodnil záverom, že návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti bol podaný dôvodne, keďže od ostatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky maloletého, ktorá má v súčasnosti vzhľadom na svoje osobné pomery len obmedzené možnosti zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého.

3. Maloletý U. bol rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 3P/66/2014-68 zo dňa 01.04.2015 zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť na syna výživné 230,- eur mesačne a súčasne bol upravený jeho styk s maloletým. Súd mal z dokazovania zistené, že matka v priebehu posledného pol roka dvakrát zmenila bydlisko, keď najskôr bývala aj s dieťaťom u svojej matky, odkiaľ kvôli problémovým

vzťahom odišla do Zariadenia sociálnych služieb J. N. so sídlom v F.. Zo správy tohto zariadenia vyplýva, že matka s dieťaťom boli klientmi zariadenia od 17.09.2015, pričom už od príchodu bola vysledovaná u matky neprimeraná úzkosť a nesústredenosť, ktoré sa časom stupňovali, preto jej odporučili návštevu psychiatra, čo však dôrazne odmietla s tým, že psychicky je v poriadku. Začala sa však správať nevyspytateľne a zanedbávala starostlivosť o syna. V nedeľu 20.12.2015 nahlásili ostatné klientky centra malátnosť matky aj syna, v dôsledku čoho došlo k ich hospitalizácii, pričom ošetrujúca lekárka v nemocnici spozorovala u matky psychické problémy a v prepúšťacej správe jej odporučila návštevu psychiatrickej ambulancie. V izbe matky v útulku boli nájdené lieky a bolo tu podozrenie na požitie omamných látok. Z ambulantnej správy psychiatra zo dňa 04.01.2016 vyplýva, že matka sa na základe odporúčania praktickej lekárky po prepustení z interného oddelenia Nemocnice v Skalici, kde bola prijatá kvôli stavu po požití omamných látok, dostavila, avšak psychiater nezistil u matky žiadne psychotické prejavy a dospel k záveru, že si momentálne psychiatrickú liečbu nevyžaduje. Toxikologické vyšetrenie matke robené nebolo, vyšetrenie moču u syna bolo negatívne. O celej situácii bol informovaný otec maloletého, ktorý už od prijatia syna do útulku prejavoval o neho záujem, využíval plánované stretnutia, kupoval mu hračky a oblečenie, finančne podporoval aj jeho matku a chce zabezpečovať starostlivosť o maloletého, ktorý u neho býva od 23.12.2015. Otec má pre syna vytvorené vhodné podmienky, býva v rodinnom dome vo vlastníctve jeho brata a spolu s ním matka otca (starobná dôchodkyňa), ktorá mu pomáha so starostlivosťou o syna, keďže otec pracuje v Rakúsku na tri zmeny, kam denne dochádza. Matka maloletého v súčasnosti býva u svojej matky v jej rodinnom dome v V. U., syna navštevuje v stredu a v nedeľu za prítomnosti otca od 16.00 hod. do cca 18.00 hod., kedy sa môže s maloletým hrať, pričom otec do ich stretnutí nezasahuje. Vzájomné vzťahy rodičov sú dobré, otec s matkou spolu vychádzajú a vedia sa na určitých veciach dohodnúť. Otec nemá s dieťaťom žiadne problémy, zlepšil sa aj jeho zdravotný stav. Keď si syna zobral bol roztrasený, koktal a nevedel riadne rozprávať, no asi po týždni sa dal do poriadku, teraz je šťastný, krásne rozpráva a má svoje návyky, čo predtým absentovalo. Otec v konaní uviedol, že si nevie predstaviť, že by bol syn opäť zverený matke, keďže táto sa nevie postarať ani sama o seba, navyše sa teraz vrátila bývať k svojej matke, u ktorej bola psychicky týraná, bitá a syn sa na to pozeral. Matka síce v konaní uviedla, že vo vzťahu so starou matkou už nezhody nie sú a preto by sa chcela naďalej o syna starať a bývať u nej v V. U., no súd mal preukázané, že práve stará matka dieťaťa ju priviedla aj s dieťaťom do útulku a tiež, že sa matka viackrát dožadovala pomoci na Obecnom úrade v V. U., na základe čoho obecný úrad informoval o problémoch v rodine otca dieťaťa. Súd tak mal jednoznačne preukázané, že matka momentálne nemá uspokojivo vyriešenú svoju bytovú otázku a to najmä vzhľadom na nevyjasnené vzťahy v rodine, preto synovi v súčasnosti nemôže poskytnúť dostatočne stabilné rodinné prostredie vhodné pre jeho výchovu. Na druhej strane bolo zistené, že otec má vytvorené všetky podmienky na riadnu starostlivosť o dieťa, o ktoré sa príkladne stará a chce tak robiť aj do budúcna, pričom zverenie maloletého do starostlivosti otca odporučil tiež kolízny opatrovník. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je v záujme riadneho a všestranného fyzického a psychického vývoja maloletého jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca, ktorý sa už o dieťa stará a v jeho starostlivosti o syna neboli zistené žiadne nedostatky. Zároveň súd upravil styk matky s maloletým takým spôsobom, akým sa už v súčasnosti realizuje s poukazom na to, že rodičia sú podľa ich vlastného vyjadrenia schopní v určitých veciach sa dohodnúť. Pri určení výživného súd vychádzal z čistého mesačného zárobku otca 1.811,32 eur a matky, u ktorej bolo zistené, že je na materskej dovolenke, v Rakúsku má uplatnený rodičovský príspevok i prídavok na dieťa, doposiaľ sú jej však vyplácané len prídavky v sume 168 eur mesačne. Zaviazal preto matku platením minimálneho výživného podľa Zákona o rodine, ktorú sumu navrhol otec dieťaťa i kolízny opatrovník, a ktorá suma výživného zodpovedá súčasným obmedzeným príjmovým možnostiam matky. Vzniknutý nedoplatok na výživnom za obdobie od 23.12.2015 do 31.03.2016 v sume 81,39 eur (minimálne výživné 27,13 eur za mesiac x 3 mesiace) súd povolil matke zaplatiť v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s poukazom na to, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka iba v časti úpravy jej styku s maloletým. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a upraviť jej styk s maloletým v rozsahu každého pondelka, stredy a piatka v roku od 15.00 hod. do 18.00 hod., bez prítomnosti otca a mimo bydliska maloletého. Tvrdila, že odôvodnenie rozsudku sa nezakladá na pravde, rovnako aj správa z útulku a výpoveď otca sú v celom rozsahu nepravdivé. Všetko čo sa matke maloletého stalo (rovnako ako jej matke, jej sestre a maloletému U.) je organizované, plánované a platené otcom maloletého, ktorý sa jej mstí za to, že odmietla predať rodinný dom v V. U.. K jej intoxikácii v azylovom dome došlo podplatením obyvateliek útulku, ktoré jej dali do pudingu neznáme toxické omamné látky, a pod ich

vplyvom ju chcel bývalý manžel dostať na psychiatriu. Tieto toxické látky podával otec maloletého tiež jej matke. Nie je pravdou, že užila liek Oxazepam, tento nemala odkiaľ vziať, maloletému tiež nepodala liek Fenistil na alergiu, keďže v tom čase alergiu nemal, mal ju len vtedy, keď sa stretal so svojím otcom. Uviedla, že má strach o život ako aj o život svojho syna a preto z obavy z ďalšieho otrávenia sa rozhodla ponechať maloletého v starostlivosti otca. Nesúhlasí však s rozsahom stretávania určeným súdom, pretože prítomnosť otca je pre matku nebezpečná, bojí sa ho a ich vzťahy sú veľmi zlé. Po psychickej stránke vždy bola, aj je zdravá a nevidí žiaden dôvod, aby ich pri stretávaní kontroloval otec maloletého Chcela by sa preto so synom stretávať bez obmedzenia a slobodne, brávať si ho kam chce podľa svojho uváženia s tým, že otec jej ho vždy privezie a matka mu ho odovzdá tak, ako doposiaľ pred Lidlom v Senici. Matka maloletého nadovšetko miluje a nikdy mu neublíži. Otec jej za pomoci sociálnych pracovníkov a azylového domu maloletého doslova ukradol, využijúc jej zdravotný stav a otravu toxickými látkami. Žiadala tiež, aby bol syn častejšie kontrolovaný kolíznou pracovníčkou ( nie však pani I., ktorú matka považuje za zaujatú proti nej) a tiež žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť pravidelne sa podrobovať kontrole u psychológa, či maloletý nie je v jeho rodine psychicky týraný.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril otec aj kolízny opatrovník, obaja s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Otec uviedol, že vyjadrenia matky sú klamlivé a z jej písomného vyjadrenia je zrejmé, že má vážne psychické problémy a potrebuje odbornú pomoc. Uviedol, že matka nejaví veľký záujem o syna, napriek tomu, že jej otec styk so synom umožňuje bez problémov tak, ako je uvedené v rozsudku. Stretávajú sa v mieste bydliska otca a za jeho prítomnosti a nie ako píše matka v odvolaní v obchodnom dome Lidl v Senici. Uviedol, že na návštevy prichádza matka zvyčajne neskoro a trvajú asi hodinu, syn o matku nejaví priveľký záujem, jeho vzťah k matke je skôr chladný a bez emócií. Otec trvá na tom, aby styk syna s matkou prebiehal len v jeho bydlisku a za jeho prítomnosti a to z obavy, že by si matka maloletého zobrala k svojej matke, kde bol v minulosti psychicky i fyzicky práve starou matkou týraný. Stará matka má k otcovi maloletého veľký odpor, je to komplikovaná osoba a nebolo by vhodné, aby sa podieľala na výchove maloletého, čím by hrozila manipulácia a ovplyvňovanie proti otcovi.

5. Aj kolízny opatrovník považoval návrh matky za nedôvodný, keď vyjadrenia uvádzané v odvolaní sa nezakladajú na pravde. Matka nezabezpečovala starostlivosť o maloletého tak, aby vyrastal vo vhodnom a pokojnom prostredí.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 1P/1/2016 je zmena výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému U. na návrh otca, ktorý ho žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka nie je v súčasnosti schopná o dieťa sa starať.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy styku matky s maloletým.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, dôvodov napadnutého rozhodnutia a poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 . K odvolacím argumentom matky však dopĺňa nasledovné:

10. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. V prejednávanej veci rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý U. je zverený do osobnej starostlivosti otca a matka je zaviazaná platením výživného (v týchto častiach nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť, pretože nebol napadnutý žiadnym odvolaním). Matka je podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie oprávnená stýkať sa s maloletým každú stredu a nedeľu v roku v čase od 16.00 hod. do 17.30 hod. v mieste bydliska otca a za jeho prítomnosti, s čím matka nesúhlasí a žiada upraviť stretávanie v rozsahu každého pondelka, stredy a piatka od 15.00 hod. do 18.00 hod., bez prítomnosti otca a mimo jeho bydliska, pričom dôvodí tým, že prítomnosť otca je pre ňu nebezpečná a ona sa ho bojí. To, že je otec pre ňu nebezpečný vyplýva podľa matky zo skutočnosti, že sa jej pokúsil podať počas jej pobytu v útulku toxické látky v pudingu ( resp. otec mal ich podanie zabezpečiť prostredníctvom iných osôb - obyvateliek útulku). K uvedenému tvrdeniu matky odvolací súd uvádza, že tieto obvinenia matka vzniesla už v konaní na súde prvej inštancie, avšak neboli ničím potvrdené a ich pravdivosti ani nič nenasvedčuje, pričom súdu nemôže postačovať iba tvrdenie matky, o to viac, že otec takéto obvinenie dôrazne odmieta. Rovnako nepodložená sa javí argumentácia matky o zlých vzťahoch medzi ňou a otcom maloletého, keď ona sama na pojednávaní dňa 23.03.2016 pred súdom prvej inštancie uviedla, že jej komunikácia s bývalým manželom je dobrá. Odvolací súd po preštudovaní spisovej dokumentácie bol toho názoru, že správne postupoval súd prvej inštancie, keď upravil styk matky s maloletým podľa toho, ako matka reálne maloletého navštevovala po jeho presťahovaní k otcovi, a tento rozsah sa v súčasnosti javí odvolaciemu súdu ako primeraný. Matka prežila za posledný rok emočne vyčerpávajúce obdobie, ktoré malo dopad aj na psychiku maloletého a maloletý preto v súčasnosti potrebuje predovšetkým istotu, stabilitu výchovného prostredia a kľud. Je preto neželateľné aby matka, v prípade slobody pohybu s maloletým bez prítomnosti otca, eventuálnym nevhodným prístupom narušila znovu nadobudnutú psychickú rovnováhu maloletého U.. Je pritom pravdepodobné, že ak by matka mohla bez obmedzenia maloletého brávať do svojej súčasnej domácnosti (u jej matky v V. U.), bolo by tu riziko opätovnej destabilizácie dieťaťa, keďže z dokazovania vyplýva, že súčasná domácnosť matky nespĺňa požiadavky vhodnosti výchovného prostredia s ohľadom na existenciu preukázaných problémových vzťahov medzi matkou a starou matkou dieťaťa.

12. K odvolacej námietke matky, aby súd uložil kolíznemu opatrovníkovi častejšie kontrolovať maloletého a aby otcovi uložil povinnosť pravidelne sa podrobovať kontrole u psychológa, či maloletý nie je v jeho rodine psychicky týraný, odvolací súd uvádza, že matka tieto svoje tvrdenia vôbec ničím nepodložila a z doterajšieho konania nič nenasvedčuje tomu, že by domácnosť otca vykazovala akékoľvek náznaky nebezpečného prostredia, vyžadujúceho časté pravidelné kontroly zo strany kolízneho opatrovníka, alebo že by maloletý mal byť v rodine otca týraný. Rovnako psychický stav otca nebol doteraz spochybnený. Naopak, z doterajšieho dokazovania vyplýva jeho schopnosť zabezpečiť maloletému zodpovedajúcu starostlivosť a všestranné uspokojovanie jeho potrieb. Z uvedených dôvodov nevidel odvolací súd žiadny dôvod na to, aby bolo treba pristúpiť k matkou navrhovaným opatreniam.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky matky za relevantné a tak spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, majúc za to, že úprava styku matky s maloletým tak, ako bola nastavená súdom prvého stupňa je primeraná a zodpovedajúca okolnostiam prípadu, pričom rešpektuje záujmy dieťaťa. Vzhľadom na uvedené ako aj na to, že matka ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by mali vplyv na správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

14. Zároveň odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovení § 52 v spojení s § 58 a ust. § 396 ods. 1 CSP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.