Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/288/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľa: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., J. E. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom so sídlom v U., U. E. XXXX, proti otcovi: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpený JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom v T., S. Z. XXXX/X, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 29. februára 2016, sp. zn. 5C/268/2015-35, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa sumou 130 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám žalobcu, počnúc dňom 28.09.2015.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

Zameškané výživné za obdobie od 28.09.2015 do 29.02.2016 vo výške 663 Eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa, pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal otca (v čase vyhlásenia rozsudku bol označený podľa Občianskeho súdneho poriadku ako odporca - poznámka odvolacieho súdu) prispievať na výživu navrhovateľa sumu 150 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, počnúc dňom 28.09.2015. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia výživného do sumy 250 Eur mesačne, návrh zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy o vyživovacej povinnosti otca na navrhovateľa bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 07.05.2009, sp. zn. 5P/172/2008-42, v ktorom schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej došlo k zvýšeniu výživného zo sumy 1.600,- Sk na sumu 80 Eur mesačne od 19.09.2008. Rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 21.04.2015, sp. zn. 7C/243/20014-18 súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľa od 01.11.2014 z dôvodu, že navrhovateľ ukončil štúdium na strednej škole a v štúdiu na vysokej škole nepokračuje. Z dokladu o prijatí k štúdiu FEI VŠB-TU Ostrava mal preukázané, že navrhovateľ bol prijatý na štúdium na fakulte elektroniky a informatiky do akademického ročníka 2015/2016. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa preukázala, že v súvislosti so štúdiom na vysokej škole navrhovateľ pravidelne mesačne uhrádza platbu za internát vo výške 100 Eur, ďalej platí cestovné z Čadce do Ostravy + električka v Ostrave 30 Eur mesačne, na stravu vynakladá 150 Eur mesačne, na školské potreby 20 Eur mesačne a na vreckové 50 Eur mesačne. Okrem toho ročne vynakladá na lieky 50 Eur. Na základe uvedeného vyvodil, že matka len na vysokoškolské štúdium syna mesačne vynaloží sumu 300 Eur, pričom musí zabezpečiť aj ostatné nevyhnutné potreby navrhovateľa. Matka

je zdravotná sestra a jej priemerný mesačný príjem za obdobie 9/2014 - 8/2015 činil sumu 705 Eur mesačne. Tvrdenie otca, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu 383 Eur mesačne sa nepotvrdilo. Zo správy zamestnávateľa otca zistil, že tento má aj iné príjmy k čistej mzde vo výške 130 Eur mesačne, z čoho vyplýva, že priemerný mesačný čistý príjem otca predstavuje sumu 507 Eur. Otec nemá žiadne zdravotné problémy, okrem paradentózy, ktoré by mu bránili zabezpečiť si zamestnanie, dosahovať vyšší príjem a tak sa podieľať v primeranej výške na vyživovacej povinnosti svojich detí. Na maloletú E., ktorá navštevuje strednú školu, bol otec zaviazaný platiť výživné vo výške 120 Eur mesačne. Pokiaľ otec poukazoval, že je po operácii pruhu a nemôže vykonávať ťažké práce, obdobne matka je po troch operáciách, pričom musí zabezpečovať starostlivosť a výživu dvoch detí. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že je dôvodné, aby otec bol zaviazaný platiť výživné od podania návrhu vo výške 150 Eur mesačne. Zameškané výživné za obdobie od 28.09.2015 do 29.02.2016 vo výške 765 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že okresný súd pri určení výživného neskúmal jeho vzdelanie, zdravotný stav, ako aj ďalšie okolnosti potrebné na ustálenie jeho potenciálneho príjmu, ktorý by mohol dosahovať. Neprihliadal na jeho zdravotný stav, keďže je po operácii pruhu, v brušnej dutine má voperovanú sieťku a nie je možné, aby sa uplatnil v odbore, ktorý vyštudoval - stredná elektrotechnická škola, táto práca si vyžaduje zvýšenú fyzickú aktivitu, vrátane dvíhania bremien, čo by ohrozovalo jeho zdravie a v tejto súvislosti aj možnosť zabezpečiť si vhodné zamestnanie. Pokiaľ okresný súd ustálil jeho príjem na sumu 500 Eur, neprihliadal na náklady, ktoré je nevyhnutné vynakladať, a to na ošatenie - pracovný odev, vrátane jeho pravidelného čistenia a ďalšie nevyhnutné náklady, ktoré musí vynakladať. Od 01.02.2016 uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom SHS s.r.o., z dôvodu, že predchádzajúci zamestnávateľ prestal vykonávať na doterajšom pracovisku ďalšiu prácu. Keďže na pojednávaní dňa 29.02.2016 nemal vedomosť o výške príjmu u nového zamestnávateľa, predkladá výplatné pásky za mesiac február a marec, z ktorých vyplýva, že jeho čistá mzda predstavovala 368,06 + 377,70 Eur. Ak by zostalo určené výživné na navrhovateľa vo výške 150 Eur + 120 Eur na maloletú E., na živobytie by mu zostalo 70 Eur, ktoré nepostačujú ani na pokrytie jeho základných životných potrieb. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Podľa jeho názoru bolo povinnosťou otca preukázať tvrdené skutočnosti o zlom zdravotnom stave, ako aj o uzatvorení novej pracovnej zmluvy s novým zamestnávateľom. Otec taktiež nezdokladoval, z akého dôvodu prestal vykonávať prácu u doterajšieho zamestnávateľa. Priemerná mesačná mzda vyhlásená Štatistickým úradom SR za rok 2015 predstavuje 882 Eur. Otec je absolventom strednej elektronickej školy, pričom je všeobecne známe, že absolventi tohto odboru dosahujú podstatne vyšší príjem, ako je vykázaná priemerná mzda na Slovensku.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas strana konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 rozsudok okresného súdu podľa § 388 v spojení s § 2 ods. 1 zmenil z nasledovných dôvodov:

5. V prejednávanej veci okresný súd určil vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľa z dôvodu, že aj keď navrhovateľ ukončil štúdium na strednej škole a zamestnal sa, od septembra 2015 sa stal študentom VŠB - Technická univerzita v Ostrave. Základným predpokladom pre uplatnenie vyživovacej povinnosti je daný tzv. stavom odkázanosti dieťaťa na výživu od svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá tak dlho, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Táto vyživovacia povinnosť relatívne zaniká vtedy, ak dieťa ukončí štúdium a nepokračuje v štúdiu na vysokej škole pokiaľ napr. po roku dieťa začne opätovne riadne študovať, vyživovacia povinnosť rodičov sa zásadne obnoví. V súvislosti s nástupom navrhovateľa na štúdium bolo na základe vykonaného dokazovania okresným súdom preukázané, že nevyhnutné náklady navrhovateľa predstavujú sumu cca 300 Eur mesačne. Rozsah vyživovacej povinnosti je však determinovaný možnosťami a schopnosťami obidvoch rodičov, pričom u oprávneného rodiča sa prihliada aj na podmienky uvedené v § 62 ods. 4 Zákona o rodine (t.j., že oprávnený rodič sa o dieťa osobne stará). V danom prípade, pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov obidvoch rodičov okresný súd zistil, že matka je

zamestnaná v Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca a jej priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 705 Eur mesačne a zabezpečuje starostlivosť o maloletú E. a o navrhovateľa. Otec u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa - Detektívna informačná služba, s.r.o., A. Bernoláka 51 v Žiline dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 507 Eur. Z tohto dosahovaného príjmu otec platí výživné na maloletú E., ktorá študuje na strednej škole, vo výške 120 Eur mesačne. Otec svoje tvrdenia v odvolaní o podstatnom poklese príjmu, z dôvodu zmeny zamestnávateľa, jednoznačne nepreukázal. Pokiaľ v odvolacom konaní predložil pracovnú zmluvu uzatvorenú s novým zamestnávateľom od 01.02.2016, na pojednávaní konanom dňa 29.02.2016 na uvedenú skutočnosť nepoukazoval. Taktiež pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti nebolo možné zohľadniť tvrdenie otca, že je po operácii pruhu a z tohto dôvodu nemôže vykonávať ťažké práce. Je zrejmé, že otec u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, ako aj u súčasného zamestnávateľa vykonáva prácu „bezpečnostného zamestnanca“, u ktorého sa výkon takejto fyzicky náročnej práce nepredpokladá. Krajský súd však na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že vzhľadom na schopnosti a možnosti povinného otca, nie je možné stanoviť jeho vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa na sumu 150 Eur mesačne. Pri takomto rozsahu vyživovacej povinnosti na navrhovateľa + 120 Eur na mal. E., by len položka výživného predstavovala výdavky povinného rodiča viac ako polovicu jeho príjmu. Vyživovaciu povinnosť majú obidvaja rodičia, pričom u oprávneného a povinného rodiča sa prihliada na podmienky uvedené v § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine. Na základe uvedeného krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zaviazal povinného otca platiť výživné na navrhovateľa vo výške 130 Eur mesačne, počnúc dňom podaného návrhu, t.j. od 28.09.2015. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia výživného na sumu 250 Eur mesačne, vo zvyšnej časti krajský súd návrh zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 28.09.2015 do 29.02.2016 vo výške 663 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

6. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 52 a § 57 tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov I. a II. stupňového konania nepriznal. Krajský súd nezistil také okolnosti prípadu, na základe ktorých by bolo priznanie náhrady trov konania spravodlivé (§ 55 .

7. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.