Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-568-2014.pdf
PDF · 93.19 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/568/2014
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti povinným: 1. O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. č. X, XXX XX R., občan SR, 2. R. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. č. X, XXX XX R., občianka SR, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Dušan Čerešňa, Exekútorský úrad Trnava so sídlom Andreja Hlinku 3858/1, 917 01 Trnava, sp. zn. EX 1770/2014, pre vymoženie 6.425,86 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi Mgr. Dušanovi Čerešňovi súd priznáva nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.8.2014 bolo začaté exekučné konanie doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Dušanovi Čerešňovi, Exekútorský úrad Trnava so sídlom Andreja Hlinku 3858/1, 917 01 Trnava, ktorým oprávnený žiadal vymôcť svoju pohľadávku voči povinným vo výške 6.425,86 € s príslušenstvom vyplývajúcu z exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm 1047/2013-11 zo dňa 7.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.5.2014. Súdny exekútor dňa 10.9.2014 požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného a vyššie uvedeného exekučného titulu.
2. Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 037347 zo dňa 11.9.2014 bol súdny exekútor Mgr. Dušan Čerešňa, Exekútorský úrad Trnava podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov poverený vykonaním exekúcie.
3. Dňa 5.2.2016 poverený súdny exekútor predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré mu oprávnený doručil dňa 21.1.2016 a v ktorom oprávnený oznámil skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. V doplnení návrhu oprávnený uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 na základe úverovej zmluvy pod č. 0252683207. Zaplatenie pohľadávky z úveru je zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá zmenku indosovala v prospech oprávneného. Z dôvodu porušenia platobných povinností povinným a nezaplatenia úverovej pohľadávky v lehote jej splatnosti bol nárok z nesplateného úveru uplatnený v zmenkovom konaní. O nároku zo zmenky bolo právoplatne rozhodnuté zmenkovým platobným rozkazom, ktorý je exekučným titulom v danej exekúcii. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby súd rozhodol pokračovaní exekúcie. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie
oprávnený doložil fotokópie Zmluvy o splátkovom úvere, Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, Oznámenia o postúpení pohľadávky, identifikáciu postúpenej pohľadávky a fotokópiu zmenky.
4. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
6. Podľa § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia), (1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101> do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (2) Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20160101> a § 40 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101> použijú rovnako. (3) Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. (4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101>. (5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. (6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20160101>, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
7. Zákonom č. 438/2015 Z.z. z 15. decembra 2015, ktorým sa zmenili a doplnili niektoré zákony, bol novelizovaný i Exekučný poriadok, keď do ust. § 39 bol doplnený odsek 4, podľa ktorého je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ak navrhuje vykonať exekúciu na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Zároveň je povinný pripojiť k návrhu dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. V zmysle prechodných ustanovení k tejto úprave sa uvedená povinnosť vzťahuje i na skôr začaté exekučné konania, v ktorých bol exekučným titulom priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, pričom oprávnený musí návrh doplniť v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Dňom vyhlásenia zákona č. 438/2015 Z.z. boli vyššie uvedené exekučné konania začaté pred jeho účinnosťou ex lege odložené (§ 243f ods. 3 EP). V prípade, že oprávnený si splní svoju povinnosť a doplní návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote, súd musí preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101> Exekučného poriadku a pokiaľ také dôvody nájde, exekúciu podľa tohto ustanovenia zastaví. Exekučný súd je povinný zastaviť takto odloženú exekúciu aj vtedy, keď oprávnený návrh nedoplní. V zásade platí, že dôvody na zastavenie exekúcie sú dané, ak sa v konaní nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku). V prípade, že dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101> Exekučného poriadku z doplnenia návrhu a pripojených dôkazov nevyplývajú, súd rozhodne o pokračovaní exekúcie.
8. V danom prípade je exekúcia vykonávaná na podklade zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/1047/2013-11 zo dňa 7.3.2014, t.j. rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky. Povinní v 1. a 2. rade sú fyzické osoby. Oprávnený v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doručil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má povinnosť
zastaviť exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku len v prípade vymáhania nárokov zo zmenky vzniknutých v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd preto v prvom rade skúmal charakter uzavretej úverovej zmluvy za účelom zistenia, či je možné na predmetnú vec aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
9. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
10. Podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
11. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia leasingovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Zo Zmluvy o splátkovou úvere č. 0252683207 zo dňa 29.11.2005 vyplýva, že ju uzavrel právny predchodca oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a povinní v 1. a 2. rade ako dlžníci. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinní pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Povinní sú v zmluve označení menom a priezviskom, adresou bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má úverová zmluva charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné úverovú zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v spojení s § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je aj zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka a všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver
poskytnutý povinným túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a dlžník - spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchod, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného v rámci predmetu jeho obchodnej činnosti (podľa zápisu v Obchodnom registri SR spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov) a povinnými, ktorí pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver im nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a formulárový obsah zmluvy uzatváranej vo viacerých prípadoch nemohli podstatným spôsobom ovplyvniť. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to majú na mysli vyššie citované ustanovenia.
15. Súd požiadal Okresný súd Bratislava V o zapožičanie spisu sp. zn. 3Zm/1047/2013. Z pripojeného spisu zmenkového súdu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a na podklade originálu predloženej zmenky.
16. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.
17. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie exekúcie sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v ust. § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku.
18. V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
19. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
20. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
21. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
22. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
23. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. O nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Uloženie povinnosti oprávnenému na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je podmienené zavinením oprávneného na zastavení exekúcie. O zavinení účastníka treba uvažovať z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade oprávnený žiadal o vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, avšak nepreukázal, že pri rozhodovaní v základnom konaní bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, v dôsledku čoho je pokračovanie exekúcie na základe tohto rozhodnutia vylúčené, súd dospel k záveru, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie exekučného konania oprávnený, a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť náhradu nevyhnutných trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi (§ 196 EP). O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.