Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-587-2015.pdf
PDF · 87.54 KB
No categories available
16C/587/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: Československá obchodní banka, a.s. so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, IČO: 00001350, zastúpený V.. W. Y., L. Z. B. B. M. A., V.Š. XX, proti žalovanej: P. K., N.. XX.XX.XXXX, A. K. V. XXX, C..Č.. W., N. T. XX, o zaplatenie 73980,35 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 73980,35 Kč s 12,90 % úrokom ročne zo sumy 49092,75 Kč od 11.10.2011 do zaplatenia, s 15 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 49092,75 Kč od 11.10.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2011 domáhal pôvodne voči žalovaným v 1. a 2. rade vydania platobného rozkazu na zaplatenie 73980,35 Kč s príslušenstvom a to zmluvným úrokom vo výške 12,90% ročne zo sumy 49092,75 Kč od 11.10.2011 do zaplatenia a s 15% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 49092,75 Kč od 11.10.2011, ako aj náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností žalovanými vyplývajúcimi im zo zmluvy o úvere zo dňa 30.01.2009. Súd prvého stupňa žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz č.k. 4Ro/509/2011-63 zo dňa 20.11.2012, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože sa ho nepodarilo žalovanému v 1. rade doručiť do vlastných rúk a uznesením zo dňa 18.06.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.07.2015 bol platobný rozkaz zrušený, pretože žalovaný v 1. rade zomrel XX.XX.XXXX. Uznesením č.k. 16C/587/2015-89 zo dňa 21.10.2015 súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca zobral voči nemu žalobu späť.
2.Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov podľa §180 CSP. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil mailovou správou zo dňa 22.09.2016 a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a zároveň zaujal stanovisko k žiadaným splátkam žalovanej. Žalovaná termín pojednávania zobrala na vedomie dňa 14.09.2016, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nežiadala pojednávanie odročiť.
3.Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, predložených listinných dôkazov a vyjadrením žalovanej a zistil tento skutkový a právny stav: Žalobca a pôvodný žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXX XR dňa 30.01.2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Žalobca na základe Zmluvy poskytol žalovaným finančné prostriedky do výšky úverového limitu 50000,--Kč. Žalovaní sa zaviazali k riadnemu a včasnému uhrádzaniu úveru. Žalovaní porušili zmluvné povinnosti a splátky úveru nesplácali. Žalobca zaslal žalovaným poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky
zo dňa 23.08.2009, avšak bezvýsledne, pretože na výzvu nereagovali a žalobca bol nútený pristúpiť k zosplatneniu úveru dňa 25.09.2009. O zosplatnení úveru boli žalovaní informovaní listom zo dňa 27.09.2009. Úver bol úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 12,90% ročne a nesplatené časti úveru odo dňa nasledujúce po zosplatnení úveru s poukazom na ustanovenie článku VI. Zmluvy úročené úrokmi z omeškania vo výške 15% ročne. Žalovaní sa zaviazali úver splácať v splátkach vo výške 1134,-- Kč po dobu 60 mesiacov vždy k 25 dňu v mesiaci s tým, že posledná 1. splátka bude splatná dňa 25.02.2009 a posledná splátka dňa 25.01.2014. Žalovaná pohľadávka pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 47556,75 Kč, zmluvného úroku vo výške 14587,24 Kč a úroku z omeškania vo výške 10300,36 Kč a dlžných poplatkov vo výške 1536,--Kč tak, ako to vyplýva z histórie úverového účtu žalovaných. Dlžná istina bez príslušenstva je 49092,75 Kč.
Z osvedčenia o dedičstve č.k. XXD/XXX/XXXX-XX, F. XX/XXXX po poručiteľovi, manželovi žalovanej Q. K., N.. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že všeobecná cena majetku poručiteľa bola 3200,--eur, výška dlhov poručiteľa bola 12650,89 eur, výška predĺženia 9450,89 eur. Dedičia zo zákona I. dedičskej skupiny, deti poručiteľa, sa vyporiadali dohodou tak, ako je uvedené v článku IV. osvedčenia s tým, že nadobudli každý rovnakým dielom podiel poručiteľa v nehnuteľnosti v kat. území W. na LV č. XXXX a hnuteľnosti s tým, že boli poučení o tom, že v zmysle § 470 ods. 1, 2 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy.
Žalovaná uviedla, že sa oboznámila so žalobou. Žalovanú pohľadávku v celom rozsahu čo do výšky a právneho základu uznala. Poukázala na to, že im bol poskytnutý úver v zmysle zmluvy, ktorý vyčerpali a riadne ho splácali do obdobia, kým boli zamestnaní v Českej republike. Keď prišla kríza v roku 2009 poslali ich domov a odvtedy si ona prácu nájsť nevedela a jej manžel mal zdravotné problémy a pracovať nemohol. Z týchto dôvodov prestali úver splácať. Žalovaná býva u svokry, o ktorú sa stará, pretože má zdravotné problémy, avšak príspevok nepoberá. Je evidovaná na úrade práce od roku 2009. Poberá vdovský dôchodok vo výške 168,50 eur. Z uvedeného príjmu uhrádza mesačné zálohové platby na bývanie v K. V. nájomné vo výške 78,--eur a spláca dlhy za manžela vo výške 10-20 eur podľa svojich finančných možností. Okrem dlhov, ktoré mal jej manžel má i ona pohľadávku voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 6300,--eur, ktorú zatiaľ nezačala splácať, pretože sa dohodla s oprávneným, že tak urobí až keď jej bude priznaný dôchodok. Žalovanú pohľadávku by bola ochotná splácať v splátkach po 20,--eur mesačne. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Žalobca s navrhovanou výškou splátky žalovanej nesúhlasil a to z dôvodu vzhľadom na aktuálnu výšku dlhu. Bol ochotný pristúpiť na plnenie v mesačných splátkach vo výške 200,--eur a tak by bol celý dlh uhradený v priebehu 24 mesiacov.
4.Podľa § 261 ods. 1 Obchodního zákoníka tato část zákona upravuje závazkové vztahy mezi podnikateli, jestliže při jejich vzniku je zřejmé s přihlédnutím ke všem okolnostem, že se týkají jejich podnikatelské činnosti.
Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákoníka ve vztazích podle § 261 <http://business.center.cz/ business/pravo/zakony/obchzak/cast3h1.aspx> nebo podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.
Podľa § 497 Obchodního zákoníka smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
Podľa § 498 Obchodního zákoníka strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky.
Podľa § 504 Obchodního zákoníka dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občanského zákoníka spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.
5.Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalobca ako veriteľ poskytol pôvodne dlžníkom, t.j. žalovanej a jej manželovi úver vo výške 50000,--Kč, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v splátka ch po dobu 60 mesiacov vo výške 1134,-- Kč s tým, že posledná splátka úveru bola splatná dňa 25.01.2014. V zmysle zmluvy bol dohodnutý úrok vo výške 12,90% a úroky z omeškania vo výške 15%. Medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je absolutným obchodom, ktorá sa spravuje Obchodným zákoníkem. Zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa českej právnej úpravy, Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Spotrebiteľské úvery sú upravené zákonom č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávaní spotřebitelského úvěru v čase uzavretia zmluvy. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 2 citovaného zákona, pričom súd mal za to, že predmetná zmluva tieto náležitosti obsahuje. Žalovaná porušila zmluvné povinnosti tým, že úver riadne a včas nesplácala, následkom čoho žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru .Vzhľadom na to, že súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky i s poukazom na vyjadrenie a stanovisko žalovanej súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Žalobcovi priznal žalovanú pohľadávku vo výške 73980,35 Kč vyčíslenú ku dňu 10.10.2011, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 47556,75 Kč, vyčísleného zmluvného úroku vo výške 14587,24 Kč, úroku z omeškania vo výške 10300,36 Kč a dlžných poplatkov vo výške 1536,--Kč. Dlžná čiastka bez príslušenstva je 49092,75 Kč ku ktorej súd priznal žalobcovi i zmluvný úrok vo výške 12,90% a dohodnuté úroky z omeškania vo výške 15% ročne od 11.10.2011 do zaplatenia. Žalovaná požiadala o možnosť splácania žalovanej pohľadávky v splátkach vo výške 20,--eur mesačne vzhľadom na jej finančné možnosti, keď poberá len vdovský dôchodok vo výške 168,50 eur s tým, že keď jej bude priznaný starobný dôchodok bude splácať žalovanú pohľadávku i vyššou sumou. V zmysle § 232 ods. 3 CSP vzniká strane, ktorej bola súdom uložená povinnosť ju splniť do 3 dní. Pokiaľ súd neuloží inú lehotu na plnenie platí zákonná domnienka, že táto lehota je trojdňová. Súd je však oprávnený určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, pričom zákon pre takýto prípad neobsahuje žiadne časové obmedzenie. Je však logické, že súdom určená lehota nesmie byť taká, ktorá by svojou dĺžkou poprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku neviedla k odstráneniu právnej neistoty. Súd dospel k záveru, že vzhľadom k výške príjmov žalovanej, ako aj výške pohľadávky žalobcu nie je možné povoliť splácať priznanú sumu s príslušenstvom v navrhovaných splátkach vo výške 20,-- eur mesačne, pretože by sa lehota na splatenie pohľadávky predĺžila do takej miery, že by sa poprel samotný účel súdneho konania a neviedlo by k odstráneniu právnej neistoty. Výška navrhovanej splátky nezodpovedala ani výške mesačnej splátky v zmysle zmluvy o úvere. Z týchto dôvodov súd neumožnil žalovanej žalovanú pohľadávku splácať v splátkach i s dôrazom na vyjadrenie žalobcu po preskúmaní finančných možností žalovanej. Súd vychádzal z finančných možností žalovanej v čase rozhodovania súdu s tým, že táto situácia sa môže zmeniť po priznaní starobného dôchodku žalovanej.
6.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).