Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/226/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: Mgr. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - C., Q. XX/X, právne zastúpený JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom W. T.. XXX/XX, A., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/139/2009-492 zo dňa 18. septembra 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom ( v poradí tretím vydaným v prejednávanej veci) okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanému nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, a to uznesením o vznesení obvinenia voči jeho osobe. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že podľa ust. § 8 ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody žalobcovi nevzniklo nakoľko si zavinil sám, že voči nemu bolo vedené trestné stíhanie pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. 2. V čase rozhodovania o vznesení obvinenia existovalo právoplatné a vykonateľné uznesenie o predbežnom opatrení č.k. 21Nc 135/2000-167 zo dňa 10.09.2001, ktorým bol maloletý L. (syn žalobcu) zverený do výchovy matky, a ktoré uznesenie žalobca nerešpektoval a maloletého matke neodovzdal. Následne na podnet matky maloletého bol nariadený výkon predmetného uznesenia o predbežnom opatrení. V tomto konaní okrem nariadenia výkonu uznesenia o predbežnom opatrení bola zároveň žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000 Sk, pričom tento opakovane maloletého syna matke nevydal. Z uvedeného okresný súd ustálil, že voči žalobcovi boli bezvýsledne použité opatrenia smerujúce k výkonu rozhodnutia. Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 2E 1026/2001, pod ktorou bolo vedené konanie o výkone uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, okresný súd zistil, že žalobca sa odmietol podrobiť tomuto súdnemu rozhodnutiu, čo odôvodnil svojimi dovtedajšími skúsenosti zo správania sa jeho manželky a reakcii dieťaťa na situácie, ktoré boli vyvolané v dôsledku jej správania. To, že žalobca nerešpektoval predbežné opatrenie svojvoľne a bezdôvodne, okresný súd konštatoval aj vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 6/2004, vyhotoveného znalkyňou PhDr. Danielou Šútorovou v konaní vo veci rozvodu manželstva žalobcu a Ing. Y. T.. Z tohto znaleckého posudku bolo preukázané, že maloletý mal matku rád a nebol jej správaním v žiadnom ohľade poškodený. Ak potom žalobca ako otec nerešpektoval predbežné opatrenie, ktorým bolo rozhodnuté o vydaní maloletého do starostlivosti matke, konal tak svojvoľne a bez dôležitého dôvodu. Ak by uvedené rozhodnutie rešpektoval, nebolo by voči nemu vedené trestné stíhanie. 3. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako účastníkovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že z povahy a zo samotnej logiky okolnosti prípadu vyplýva, že si nemohol zaviniť svojim konaním vznesenie obvinenia pre trestný čin, pretože tento záver policajta, ale i nadriadeného orgánu, ktorý rozhodoval o jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, bol zjavne nesprávny. Pri nezmenenom skutkovom stave, ktorý bol podkladom pre vznesenie obvinenia, v konečnom dôsledku príslušný prokurátor v uznesení, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, jednoznačne konštatoval, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie nie je trestným činom a nie je dôvod ani na postúpenie veci inému orgánu. Skutočnosť, že policajt vznesenie nevinnej osobe obvinenie pre skutok, ktorý nie je trestným činom sa môže javiť ako prejav svojvôle, pretože aj u tohto orgánu sa predpokladá minimálna znalosť relevantných právnych noriem, aby bez zákonných dôvodov neboli bezúhonný občania šikanovaní nezákonným a bezdôvodným trestným stíhaním. Pochybenie policajta nebolo napravené ani nadriadeným orgánom, ktorý rozhodoval o ním podanej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Okrem toho, pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa vyžadovalo právoplatné uloženie aspoň jednej poriadkovej pokuty páchateľovi. Jemu nikdy nebola právoplatne uložená pokuta ani iné opatrenie smerujúce k výkonu rozhodnutia, a preto mu nikdy nemalo byť vznesené trestné obvinenie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ ), t.j. pred 01.07.2016, podľa § 470 ods. 1 vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu. Po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 proti rozhodnutiu, proti ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho konania (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods. 2 písm. c/ preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 179 a podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu dôvodné. Okresný súd pri posúdení existencie dôvodov pre aplikáciu ust. § 8 ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. dôsledne neprihliadal na časové súvislosti, a to kedy došlo k vydaniu uznesenia o začatí trestného stíhania voči osobe žalobcu a ktoré rozhodnutia boli v tom čase už vo veci výkonu uznesenie o nariadení predbežného opatrenia č.k. 21Nc 135/2000-167 zo dňa 10.09.2001 vydané. Teda, či skutočnosti, pre ktoré došlo k zastaveniu trestného stíhania voči žalobcovi už v čase vznesenia obvinenia museli byť policajnému orgánu známe a tento na ne neprihliadal.

8. Z obsahu vyšetrovacieho spisu č. : ORP-489/1-OSV-B2-06 vyplýva, že dňa 10.11.2005 bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania žalobcu ako obvineného z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona, lebo bol dostatočne odôvodnený záver, že predbežné opatrenie, ktorým bol jeho maloletý syn L. zverený do výchovy a opatery matke nerešpektoval, maloletého matke nevydal a táto bola nútená podať návrh na výkon rozhodnutia na Okresnom súde Žilina, ktorý výkon bol nariadený a žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 2.000 Sk.

9. Obsahom vyšetrovacieho spisu okrem zápisníc o výsluchu žalobcu ako obvineného a Ing. Y. T. ako poškodenej sú súdne rozhodnutia, a to rozhodnutie ktorého marenia sa mal žalobca dopustiť - uznesenie o nariadení predbežného opatrenia Okresného súdu v Žiline č.k. 21Nc 135/2000-167 zo dňa 10.09.2001, uznesenie Okresného súdu v Žiline č.k. 21P/178/2004-16 zo dňa 07.07.2004, ktorým bol maloletý L. zverený do výchovy a opatery otca a bolo zrušené uznesenie č. 21Nc 135/2000-167 zo dňa 10.09.2001 s tým, že uvedené uznesenie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, vydaného vo veci 5CoP/82/14 zo dňa 13. septembra 2014. Ďalej sa vo vyšetrovacom spise nachádzalo uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktoré bolo vydané vo veci výkonu rozhodnutia o predbežnom opatrení č. 21Nc 135/2000-167 zo dňa 10.09.2001, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu o uložení pokuty žalobcovi ako povinnému vo výške 2.000 Sk, ďalej sa tam nachádzalo uznesenie Okresného súdu Žilina vydané vo veci výkonu uvedeného rozhodnutia zo dňa 25.02.2005, č.k. 2E 1026/2001-36, ktorým bol výkon rozhodnutia zastavený z dôvodu, že pominuli dôvody zakladajúce nariadenie výkonu rozhodnutia a to uznesenia o nariadení predbežného opatrenia Okresného súdu v Žiline č.k. 21Nc 135/2000-167 zo dňa 10.09.2001, keďže novým vykonateľným a právoplatným predbežným opatrením č. 21P 178/2004-16 zo dňa 07.07.2004 bolo toto uznesenie zrušené.

10. Z vyšetrovacieho spisu ďalej vyplýva, že okresnej prokuratúre bol dňa 26.04.2007 doručený návrh na zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že rozhodnutie o uložení pokuty v konaní o výkon rozhodnutia, ktorého marenia sa mal žalobca dopustiť bolo zrušené, teda neboli voči nemu bezvýsledne použité všetky opatrenia v občianskom súdnom konaní. Okresná prokuratúra Bratislava 2 sa však s týmto návrhom na zastavenie trestného stíhania nestotožnila a uložila predložiť spis s návrhom na podanie obžaloby. Potom ako bol spis prenechaný na preštudovanie žalobcovi ako obvinenému v januári 2008, bol dňa 15.04.2008 podaný návrh na podanie obžaloby s tým, že jeho prílohu tvorili aj vyššie označené súdne rozhodnutia, na ktoré poukazoval v tomto odôvodnení krajský súd.

11. Uznesením č.k. 2Pv 414/06-44 zo dňa 15.05.2008 prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava 2 zastavila trestné stíhanie pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia voči žalobcovi, pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Okrem iného vychádzala zo zistenia, že vo veci maloletého L. bolo vydané predbežné opatrenie pod č. 21P 178/04-16 zo dňa 07.07.2004, ktorým bol tento zverený do výchovy otca a zároveň bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 21Nc 135/2000-167 zo dňa 10.09.2001, ktorým bol maloletý L. predbežne zverený do výchovy matke. Konštatovala, že rozhodnutie o nariadení výkonu uznesenia o predbežnom opatrení nikdy nenadobudlo právoplatnosť a tým ani vykonateľnosť, preto nebola naplnená materiálna stránka skutkovej podstaty predmetného trestného činu.

12. Všetky údaje, z ktorých vychádzala okresná prokurátorka pri zastavení trestného stíhania voči žalobcovi, mal k dispozícií už vyšetrovateľ a boli známe, v čase vznesenia obvinenia voči žalobcovi, následne aj v čase rozhodovania o sťažnosti žalobcu voči tomuto uzneseniu. Je teda namieste žalobcova odvolacia námietka, že v čase začatia trestného stíhania v roku 2005 všetky skutočnosti, ktoré boli následne v roku 2008 vyhodnocované okresnou prokurátorkou ako dôvody pre zastavenie trestného stíhania už existovali. Na rovnakom skutkovom základe bolo začaté jeho trestné stíhanie a len jeho iným hodnotením, následne bolo trestné stíhanie zastavené. Krajský súd preto pre nesprávne závery okresného súdu napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd sa v ďalšom konaní bude zaoberať posúdením dôvodnosti rozsahu a výšky uplatneného nároku na náhradu škody, pričom existencia základu tohto nároku vzhľadom na uvedené právne posúdenie veci krajským súdom bola pre prvostupňový súd záväzným spôsobom vyriešená.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430