Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21C-13-2015.pdf
PDF · 99.25 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/13/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu Stavebné bytové družstvo Fiľakovo, Kalinčiakova 8, 986 01 Lučenec, IČO: 30 229 014, zast. JUDr. Jaroslavom Bánošom, advokátom AK Fiľakovo, Parková č. 1287/4 proti žalovanej M. O., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. P., J. N. X, občianke SR v konaní o vypratanie bytu s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á vypratať byt č. XX nachádzajúci sa I. P. J. J. N. N. Č. XXX, I. I. Č.. X J. X. K. G. O. v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť trovy konania žalobcu v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej vypratania bytu č. XX nachádzajúceho sa vo P. J. J. N. N. Č. XXX, I. I. Č.. X J. X. poschodí bytového domu. V návrhu poukázal na to, že žalovaná je nájomkyňou dvojizbového družstevného bytu č. XX o výmere XX,XX S. I. P. na základe nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu do užívania uzavretej podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka a Stanov Stavebného bytového družstva vo Fiľakove zo dňa 31.10.2008. Dňa 18.11.2010 bola žalovanej doručená výpoveď z nájmu družstevného bytu zn. Ing.Fa-171/2010 zo dňa 15.11.2010 z dôvodu, že neuhradila podľa stanoveného predpisu záloh nájomné za čas dlhší ako 3 mesiace. V čase výpovede nájmu z bytu bola výška nedoplatku v sume 498,42 Eur. Nakoľko však žalovaná v zmysle výpovede z nájmu byt neuvoľnila a neuhradila ani dlžnú sumu, bola vyzvaná na vypratanie bytu výzvou zn. Ing.Fa-21/2015 zo dňa 06.03.2015. Keďže žalovaná byt nevypratala a neodovzdala ho žalobcovi, žalobca žiada o vydanie rozkazu na plnenie, ktorým sa žalovanej ukladá povinnosť vyššie uvedený byt vypratať. Žalobca ako dôkaz predložil nájomnú zmluvu, výpoveď z nájmu bytu, stav konta žalovanej a výzvu na vypratanie bytu s dokladmi o doručení.
2. Okresný súd Lučenec vydal pod č.k. 21C/13/2015-18 dňa 22.04.2015 rozkaz na plnenie, ktorým uložil žalovanej vypratať vyššie uvedený byt. Rozkaz na plnenie žalovaná prevzala 30.04.2015. Proti rozkazu na plnenie podala dňa 14.05.2015 žalovaná odpor, ktorý bol podaný na poštu 15.05.2015. V odpore uviedla, že rozkaz na plnenie bol vydaný predčasne, nakoľko skutočnosti uvádzané v návrhu na vydanie rozkazu na plnenie sú mylné a nezodpovedajú reálnemu skutkovému stavu. Žalovaná uzavrela nájomnú zmluvu so žalobcom o prenechaní družstevného bytu do užívania podľa ustanovení § 685 a § 686 Občianskeho zákonníka a Stanov SBD Fiľakovo dňa 31.10.2008 a týmto dňom jej bola odovzdaná spolu s nájomnou zmluvou aj dohoda o prevode členských práv a povinností, ktorá zakladá vznik práva nájmu bytu vo P., G. XXC, G. Č. XX a zároveň jej vzniklo členstvo v SBD Fiľakovo v zmysle Stanov ku dňu 01.11.2008. Na základe práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy žalovaná uhrádzala predpísané nájomné vždy presne a spoľahlivo ako v roku 2008 vo výške 360,40 Eur, tak aj v roku 2009 vo výške 910,-Eur, v roku 2010 vo výške 650,-Eur. Žalobca zaslal žalovanej výpoveď z nájmu družstevného
bytu spolu s dokladom o nezaplatenej výške nájomného v sume 498,42 Eur a stavom konta - 2010 (rukou dopísané k 31.10.2010) s výpovednou lehotou 3 mesiace, a to od 01.10.2010 do 28.02.2011. Žalovaná prevzala výpoveď z nájmu bytu dňa 24.11.2010 spolu s preukázaným nedoplatkom na nájomnom a dňa 23.12.2010 uhradila 400,- Eur nedoplatok za nájomné a dňa 05.01.2011 uhradila 200,-Eur. Žalovaná následne obývala predmetný byt a uhrádzala nájomné na základe výmeru a byt obývala ako riadny nájomca s vedomím, že výpoveď daná žalobcom je nulitná a že s konkludentným súhlasom žalobcu nájomná zmluva aj naďalej trvá. V tejto domnienke ju utvrdzovala aj skutočnosť, že od prevzatia výpovede do dňa prevzatia rozkazu na plnenie dňa 30.04.2015 jej nebola doručená žiadna výzva, list alebo upozornenie na vypratanie bytu, čo je viac ako 4 roky a 2 mesiace. Naopak, ju utvrdil aj list - odpoveď na žiadosť o prevod bytu do vlastníctva zo dňa 26.05.2011, kde jej bolo oznámené, že žiadosť je zaevidovaná a budú ju vybavovať v poradí. Je pravdou, že sa žalovaná dostala do omeškania s úhradami nájomného, avšak nie z nedbanlivosti, ale pre objektívne príčiny, ktoré vznikli so stavebnými úpravami predmetného bytu. Podľa stavu konta rozúčtovania záloh na nájomnom doručeného žalovanej dňa 18.05.2015 je zrejmé, že nájomný vzťah trval a trvá, keďže zo strany žalobcu prijímali úhrady za nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Okrem toho žalovaná uhradila žalobcovi finančné čiastky ešte pred doručením rozúčtovania, keď nemala žiadnu informáciu o stave jej preplatkov alebo nedoplatkov. Žalovaná má uhradené nájomné a náklady s užívaním bytu podľa rozúčtovania zo dňa 18.05.2015. Vzhľadom k tomu, že na rozúčtovaní nákladov za užívanie bytu a služby s tým spojené za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 sú zaúčtované aj iné pohľadávky za vykonané služby a to poplatok za omeškanie a súdne trovy vo výške 146,91 Eur, ktoré vôbec časovo nezodpovedajú tomuto obdobiu, má žalovaná za to, že si žalobca uplatňoval aj náklady, na ktoré nemal zákonné právo. Ďalej chce poukázať aj na tú skutočnosť, že žalovaná je do dnešného dňa právoplatnou členkou bytového družstvo, tzn. že jej prislúcha zo zákona právo nájmu družstevného bytu podľa § 714 Občianskeho zákonníka veta prvá, ktoré uvádza, "zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne nájom bytu", čo v praxi znamená, že len zánikom členstva nájomcu v bytovom družstve zanikne i právo nájmu družstevného bytu jeho členovi. Ide teda o osobitný spôsobom zániku nájmu, ktorý je viazaný na zánik členstva v družstve. Zánik členstva v družstve u žalovanej nezanikol, naďalej trvá, nakoľko zo strany žalobcu, jeho predstavenstva, nebolo žiadnym rozhodnutím toto členstvo ukončené. S poukazom na vyššie uvedené v rámci konania o vypratanie bytu súd mal preskúmať i to, či došlo k platnému zrušeniu členstva v družstve a tým aj k zániku práva nájmu družstevného bytu, čo považuje za 0posúdenie predbežnej otázky. Ustanovenie § 714 druhej vety Občianskeho zákonníka hovorí, že nájomca družstevného bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, pokiaľ sa mu nepridelí primeraný náhradný byt. Aj na základe rozkazu na plnenie sp.zn. 21C/13/2015 zo dňa 22.04.2015 súd rozhodol a uložil žalovanej, aby do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu na plnenie vypratala byt, avšak bez určenia či s bytovou náhradou alebo bez bytovej náhrady, z čoho jasne vyplýva a žalovaná sa prikláňa k názoru, že súd konal v rozpore s ustanovením § 714 druhá veta Občianskeho zákonníka. Na základe týchto skutočností má za to, že žalovaná ako nájomca družstevného bytu ani po doručení výpovede zo strany žalobcu neužíva byt bez právneho dôvodu, ale naopak ho užíva ako právoplatný člen bytového družstva SBD Fiľakovo. Je toho názoru, že rozkaz na plnenie bol vydaný v rozpore s platnými právnymi predpismi, nakoľko Okresný súd v Lučenci mal povinnosť v tomto konaní preskúmať, či povinná je, resp. nie je členkou družstva, t.j. či jej bolo členstvo zrušené a na základe skutočnosti, ktorej jej právo nájmu družstevného bytu naďalej trvá a to aj vtedy, keď žalobca túto skutočnosť v podanom návrhu na vydanie rozkazu na plnenie neuviedol. Preto žiada, aby súd rozkaz na plnenie zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
3. Súd vo veci vytýčil pojednávanie. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že trvá na podanom návrhu. Žiada, aby žalovaná vypratala byt. Poukázal na to, že žalovanej bola doručená výpoveď z nájmu bytu 18.11.2010 a žalovaná nepodala na súd návrh o neplatnosť výpovede. Z uvedených dôvodov má za to, že táto výpoveď je platná a sú dané podmienky na to, aby bol podaný návrh na vypratanie bytu. Je pravdou, že žalovaná potom, ako obdržala rozkaz na plnenie, uhradila všetky svoje podlžnosti. Žalovaná bola vyzvaná na vypratanie bytu 06.03.2015. Či v období od doručenia výpovede bola žalovaná vyzývaná na vypratanie bytu sa právny zástupca vyjadriť nevedel. Na ďalšom pojednávaní dňa 15.07.2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaná si naďalej neplní povinnosti vyplývajúce s užívaním bytu a v súčasnej dobe dlží na nájomnom viac ako 200,- Eur. Žalovaná nemá nárok na bytovú náhradu.
4. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že vie, že obdržala výpoveď z nájmu 18.11.2010. Byt nevypratala, pretože vyplatila nájomné a všetky podlžnosti, ktoré mala, pričom čakala, či dostane výzvu na vypratanie bytu. Žiadnu výzvu však neobdržala, preto byt naďalej obývala. Tento rok znova mala podlžnosti
súvisiace s bývaním, ale čakala na celoročné vyúčtovanie, pretože v rámci zúčtovania sa každý rok vracajú peniaze a z tejto sumy chcela vyrovnať svoje dlhy. Ku dňu pojednávania zo dňa 15.07.2015 má všetky nedoplatky uhradené. Po obdržaní výpovede nepodala na súd žalobu o neplatnosť výpovede z dôvodu, že nemala vedomosť o tomto zákonnom ustanovení. Naopak, domnievala sa, že jej naďalej trvá nájomný pomer. Na pojednávaní dňa 29.07.2015 žalovaná uviedla, že je pravdou, že znovu dlží na nájomnom, ale sa domnieva, že nie za 3 mesiace. Jednak zaplatila žalobcovi 99,-Eur titulom súdneho poplatku za toto konanie, ktorú čiastku nemala povinnosť zaplatiť, pretože súd zatiaľ nerozhodol o trovách konania a navyše v čase uzavretia nájomnej zmluvy zaplatila vopred za 2 mesiace, takže má za to, že žiadne dlžoby nemá. Neplatí pravidelne, ale len vtedy, keď ide brigádovať, keďže 2,5 roka nemá stály pracovný pomer. Býva v byte sama, nemá maloleté dieťa a v domácnosti nežije ani žiadna bezvládna osoba. Nájomné má platiť vo výške 105,30 Eur. V súčasnosti dlhuje necelých 300,-Eur. Sumu vyrovná, keď sa v októbri zamestná.
5. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 15.07.2015 uviedla, že žalovaná sa dostala do finančných problémov v roku 2010, kedy jej bola doručená výpoveď z nájmu bytu z objektívnych dôvodov. Musela totiž zaplatiť členský podiel a pristúpila k prerobeniu bytu, ale musela sa na určitú dobu odsťahovať z bytu a platila dva nájmy. Postupne si však vždy svoje dlžoby vyrovnala. V súčasnej dobe nedlhuje na nájomnom ani na službách spojených s bývaním.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, nájomnou zmluvou, výpoveďou, stavom konta, výzvou na vypratanie bytu, doručenkou, odporom žalovanej, dokladmi o zaplatení, výzvou na odkúpenie bytu a odpoveďou, dokladom o zaplatení, vyjadrením k žiadosti o prevod vlastníctva a stavom konta.
7. Podľa § 685 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.
8. Podľa § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 710 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
10. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
11. Podľa § 711 ods. 6, veta prvá Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do 3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede.
12. Prevedeným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná uzavrela dňa 31.10.2008 so žalobcom nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného bytu do užívania podľa § 685 a § 686
Občianskeho zákonníka. Nájomnú zmluvu žalovaná uzavrela ako členka bytového družstva v súlade so stanovami družstva so Stavebným bytovým družstvom Fiľakovo, ktoré družstvo je vlastníkom prenajatého bytu.
13. Dňa 15.11.2010 Stavebné bytové družstvo Fiľakovo z dôvodu, že žalovaná dlžila na nájomnom za čas dlhší ako 3 mesiace, postupom podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ vypovedalo žalovanej nájom bytu. Žalovaná výpoveď prevzala 24.11.2010, neplatnosť výpovede v zmysle § 711 ods. 6 OZ na súde neuplatnila. Žalovaná následne dňa 23.12.2010 uhradila časť dlžného nájomného vo výške 400,- Eur a zvyšok nedoplatku uhradila dňa 05.01.2011.
14. Nakoľko žalovaná byt nevypratala, dňa 06.03.2015 jej bola doručená výzva na vypratanie bytu, ktorej výzve žalovaná nevyhovela.
15. Podaním doručeným súdu dňa 20.04.2015 sa žalobca domáhal vypratania bytu žalovanej s poukazom na to, že žalovanej bola daná výpoveď z nájmu bytu. Nakoľko žalovaná s vyprataním bytu nesúhlasí, súd preskúmal zákonnosť postupu žalobcu, pričom zistil, že nárok žalobcu je dôvodný.
16. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaná v novembri 2010 dlhovala na nájomnom za dobu viac ako 3 mesiace, kedy výška jej nedoplatku činila 498,42 Eur, čo žalovaná v konaní ani nepoprela. Z týchto dôvodov jej bola daná výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ dňa 15.11.2010, ktorú výpoveď prevzala 24.11.2010. Nakoľko výpovedná lehota bola 3 mesiace a začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď, výpovedná lehota u žalovanej začala plynúť 01.12.2010 a skončila 28.02.2011. Po uplynutí výpovednej lehoty bola žalovaná povinná byt vypratať. Preto súd vyslovil, že žalovaná je povinná vypratať byt v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
17. Pokiaľ žalovaná uviedla, že tým, že dodatočne zaplatila dlžné nájomné a že do 06.03.2015 nebola vyzvaná na vypratanie bytu sa domnievala, že výpoveď je neplatná, je potrebné uviesť, že uvedené skutočnosti nemajú vplyv na neplatnosť výpovede. V čase doručenia výpovede boli dané zákonné dôvody na výpoveď z nájmu bytu, ktorú vlastník bytu uplatnil a doručením výpovede žalovanej do vlastných rúk začala plynúť výpovedná doba, ktorej uplynutím nájomný pomer zanikol. Na tejto skutočnosti nič nemení ani okolnosť, že výzva na vypratanie bola žalovanej doručená až po uplynutí niekoľkých rokov a že si v uvedenom období žalovaná platila náklady spojené s bývaním. V opačnom prípade, keby teda náklady spojené s bývaním neplatila, vzniklo by na jej strane bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ žalovaná v podanom odpore poukázala na ustanovenie § 714 OZ, v zmysle ktorého zánikom členstva osoby v bytovom družstve zaniká nájom bytu a nájomca je povinný sa z bytu vysťahovať až po pridelení primeraného náhradného bytu je potrebné poznamenať, že u žalovanej nájomný pomer zanikol z iného právneho titulu a to nie zánikom členstva, ale výpoveďou z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ. Je totiž nutné vychádzať z tej skutočnosti, že pokiaľ nedošlo k prevodu vlastníctva všetkých bytov v dome podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, je pôvodný vlastník domu, v danom prípade bytové družstvo vlastníkom ostatných, do vlastníctva neprevedených bytov. Ako vlastník bytu má žalobca právo žiadať úhradu za nájom bytu a za služby, ktoré sú s nájmom družstevného bytu spojené. Výška tejto úhrady je súčasťou dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, k čomu v prípade žalovanej došlo. Keďže úhradu za nájom bytu neplatila riadne a včas, bola jej dôvodne doručená výpoveď z nájmu bytu.
18. V tejto súvislosti súd skúmal aj skutočnosť, či v prípade žalobcu nedošlo k zjavnému zneužitiu práva voči žalovanej v zmysle článku 5 základných princípov Civilného sporového poriadku tým, že predmetná žaloba bola doručená súdu až po uplynutí niekoľkých rokov po skončení nájomného pomeru. V tejto súvislosti však súd zistil, že žalovaná aj v medziobdobí si naďalej neplnila povinnosti súvisiace s bývaním, kedy náklady spojené s bývaním platila nepravidelne, zväčša s omeškaním, pričom aj v čase posledného pojednávania dlžila na nájomnom. Tvrdenia žalovanej, že je to zapríčinené tým, že vyše dvoch rokov je bez zamestnania nie je argumentom v jej prospech, pretože bytové družstvo hospodári s finančnými prostriedkami všetkých nájomcov bytov a pokiaľ jednotliví nájomcovia neplatia náklady riadne a včas, je to v neprospech druhých nájomníkov, ktorí si svoje povinnosti riadne plnia. Pokiaľ žalobca ponechal žalovanú v byte aj po uplynutí nájomného pomeru, bolo to v jeho oprávnení ako vlastníka a je tiež jeho právom, aby sa domáhal vypratania bytu užívaného takým bývalým nájomcom, ktorý si svoje základné povinnosti neplní.
19. Záverom súd skúmal, či nie sú u žalovanej dôvody na poskytnutie bytovej náhrady. V tejto súvislosti nebolo zistené, že by v osobe žalovanej išlo v čase doručenia výpovede o prenajímateľa v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, keďže k omeškaniu s platením bytu došlo v súvislosti so zlým hospodárením žalovanej, ktorá začala rekonštrukčné práce na byte bez toho, aby si bola vedomá rozsahu svojich finančných možností. Súd preto o bytovej náhrade nerozhodoval.
20. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. V prejednanej veci mal žalobca úspech vo výške 100%, preto súd na základe návrhu žalobcu rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník samostatné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.