Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/308/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu L.. M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v N. N., Z. č. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Martou Ivaničovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná č. 62, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenému právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Andrea Cviková, advokát a konateľ, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/163/2014-73 zo dňa 28.04.2015 v znení opravného uznesenia č.k. 20C/163/2014-86 zo dňa 29.05.2015, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Victoria v Žiline zo dňa 26.02.2014 sp. zn. RK-PC-288/14-EK, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému istinu v sume 1.185,48 €, trovy rozhodcovského konania v sume 31,80 € a trovy právneho zastúpenia v sume 249,18 € (prvý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 428,49 € na účet jeho právnej zástupkyne v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200037095 zo dňa 18.04.2011, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver v sume 1.170,- €, ktorý sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť v 42 splátkach v sume 62,99 € mesačne; súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere uzavrel žalobca a žalovaný rozhodcovskú zmluvu č. 8200037095 zo dňa 18.04.2011, v ktorej sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi nimi vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov (1) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so

sídlom v Bratislave, Krížna č. 56, alebo (2) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Zvolenská cesta č. 37, pričom podľa dohody výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh; na základe žaloby žalovaného prebehlo rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-288/14-EK zo dňa 26.02.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria, so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého č. 21, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému istinu v sume 1.185,48 € s príslušenstvom spolu so zmluvnou pokutou, úrokmi z omeškania, poplatkom za rozhodcovské konanie a trovami konania; rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 16.05.2014 spolu so žalobou zo dňa 27.11.2013, pokusom o zmier zo dňa 30.10.2013 a výzvou na podanie žalobnej odpovede zo dňa 26.02.2014; z výpovede žalobcu súd prvej inštancie zistil, že presné okolnosti podpísania zmluvy si nepamätá, pokiaľ je tam dátum podpísal všetky listiny v jeden deň; v čase, keď zmluvu uzatváral bol liečený na psychiatrické ochorenie, nik nezisťoval jeho zdravotný stav; nevie, či keď zmluvu podpísal dostal kópiu alebo mu to bolo všetko doručené poštou; je pravda, že od rozhodcovskej zmluvy neodstúpil a nevie, či v prípade, že by túto zmluvu nepodpísal, by mu bol poskytnutý úver; pri uzavieraní zmluvy nikto nezisťoval jeho majetkové a zárobkové pomery.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie predstavuje rozhodcovská zmluva absolútne neplatný právny úkon, ktorý nezaložil právomoc rozhodcovského súdu na vydanie sporného rozhodcovského rozsudku; podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná na samostatnej listine nevylučuje možnosť súdnej kontroly neprijateľných podmienok; predmetnú rozhodcovskú zmluvu považoval za neprijateľnú podmienku, pretože „nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalobcu)“, preto ju vyhodnotil ako absolútne neplatnú; uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán (žalobcu a žalovaného), ktorá „vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo ktorá voľba konkrétne znamená“; rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za individuálne dojednanú, pretože „samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli vopred pripravené dodávateľom (žalovaným) a spotrebiteľ (žalobca) ich nemohol ovplyvniť a na záver o individuálnom dojednaní zmluvy nestačí, že bola uzavretá na samostatnej listine“; vyjadril pochybnosti, či sa žalobca „skutočne oboznámil s obsahom rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia, čo ešte umocňuje to, že zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o revolvingovom úvere a teda nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej spotrebiteľ nemusel prikladať vyšší význam, keď jeho vôľa smerovala primárne k uzavretiu hlavnej zmluvy a získaniu úveru“; napriek tomu, že zo znenia rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že prípadné spory medzi žalobcom a žalovaným nemusia byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní, ide podľa súdu prvej inštancie „len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je vo väčšine prípadov práve dodávateľ a ten evidentne sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní; o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu; dôsledkom rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred vybranom rozhodcovskom súde“; takáto rozhodcovská zmluva predstavuje obchádzanie zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože „ho núti neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom; pokiaľ má spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd“.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) a 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 54b ods. 1 a § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do 01.01.2015); o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 08.06.2015 (č.l. 91-93 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu v spojení s vydaným opravným uznesením. Vyjadril názor, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva nebola so žalobcom individuálne dojednaná; argumentoval, že pojem „individuálny“ v pomeroch spotrebiteľského práva znamená „nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti stavu, ak by podmienku prijal“; za individuálne dojednané je potrebné považovať „každé ustanovenie, ktoré nielen naformuloval spotrebiteľ, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, či anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, prípadne jej neuzavretia a podobne“; z hľadiska prejednávaného sporu z predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva možnosť žalobcu ovplyvniť, či rozhodcovská zmluva vznikne a súčasne možnosť žalobcu rozhodcovskú zmluvu zrušiť; žalobca ako spotrebiteľ bol informovaný, že nemusí uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a táto informácia sa nachádzala hneď v popredí textu zmluvy a teda dostatočne transparentne; existencia rozhodcovskej zmluvy nebola podmienkou vzniku úverovej zmluvy; súčasne žalobca mohol existenciu rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť a v lehote 14 dní od jej uzavretia od zmluvy odstúpiť, pričom poučenie o tejto možnosti sa nachádzalo transparentne priamo nad podpisovou časťou zmluvy; predmetná rozhodcovská zmluva bola teda uzavretá individuálne a jej uzavretie nebolo podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, pričom ani prípadné odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy by nemalo vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere. Nesúhlasil ani s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie pokiaľ ide o záver, že podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy v prípade začatia rozhodcovského konania na základe žaloby dodávateľa sa spotrebiteľ (žalobca) musí podriadiť rozhodcovskému konaniu a nemá možnosť dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným súdom, keď tento záver pokladal rozporný so zákonom; poukázal na skutočnosť, že podľa súdnej praxe sa neplatnosť právneho úkonu posudzuje so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku; v tejto súvislosti však začatie rozhodcovského konania nemôže byť okolnosťou spôsobujúcou neplatnosť predmetnej rozhodcovskej zmluvy, pretože táto okolnosť neexistovala v čase jej uzavretia; súd prvého stupňa preto z tejto okolnosti nemohol dospieť k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pretože skutočnosť kto ju naformuloval a kto začne rozhodcovské konanie nespôsobuje jej neplatnosť; navyše v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považuje len podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo však nie je prípad predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania

žalovaného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.3 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.4 Odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní vychádzal zo správnych skutkových zistení súdu prvej inštancie popísaných v napadnutom rozsudku, preto nebolo potrebné vykonané dokazovanie opakovať alebo doplniť. Odvolací súd sa nestotožnil len s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie pokiaľ dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy č. 8200037095 zo dňa 18.04.2011.

4.5 V prejednávanom spore je zrejmé, že žalobca sa zrušenia sporného rozhodcovského rozsudku domáhal z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c) a písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z.“), t.j. popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie sporného rozhodcovského rozsudku (písm. c/ citovaného ustanovenia) a súčasne tvrdil, že v predmetnom rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (písm. g/ citovaného ustanovenia), pretože nemal možnosť v priebehu rozhodcovského konania vyjadriť sa k žalobe, ktorá mu bola doručená až spolu so sporným rozhodcovským rozsudkom. Súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, pretože ju nepovažoval za individuálne dojednanú a konštatoval v nej neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca podal žalobu o zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku na súd v zákonnej tridsaťdňovej lehote od jeho doručenia (§ 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z. z.).

4.6 Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva skutkový stav tak, ako ho popísal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, t.j. žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200037095 zo dňa 18.04.2011, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver v sume 1.170,- €, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému v dojednaných splátkach; v samostatnej rozhodcovskej zmluve bolo dohodnuté, že akékoľvek spory budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo špecifikovaných stálych rozhodcovských súdov; nakoľko si žalobca neplnil svoje zmluvné povinnosti podal žalovaný dňa 07.02.2014 príslušnému rozhodcovskému súdu žalobu na zaplatenie dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou; po vykonaní rozhodcovského konania vydal rozhodcovský súd sporný rozhodcovský rozsudok.

4.7 Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne platnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 18.04.2011. Odvolanie žalovaného považuje odvolací súd za dôvodné. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že rozhodcovská zmluva (nie rozhodcovská doložka) nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere ani všeobecných (zmluvných) podmienok, ale je uzavretá na samostatnom liste podpísanom žalobcom a žalovaným; z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že „jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a navrhovateľ nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, pričom žalobca vyhlásil, že zo strany žalovaného bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný“ (článok 2 zmluvy); žalobcovi bolo dané poučenie o tom, že „dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú žalobca a žalovaný uzatvoria, v rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, keď výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi“ (článok 3 zmluvy); žalobca a žalovaný sa dohodli, že „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, keď výber jedného z dvoch rozhodcovských súdov spočíva na žalobcovi“ (článok 4 a 2 zmluvy); žalobca a žalovaný dohodli aj právo žalobcu „odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia s tým, že oznámenie o odstúpení od zmluvy je povinný vykonať v písomnej forme a lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla odporcu najneskôr v posledný deň lehoty“ (článok 7 zmluvy). V takejto forme uzavretú rozhodcovskú zmluvu preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože bola individuálne dojednaná, nakoľko aj keď jej

znenie pripravil žalovaný, žalobca mal možnosť rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť bez vplyvu na hlavný záväzok (zmluvu o revolvingovom úvere), znenie rozhodcovskej zmluvy nevylučovalo riešenie sporov aj pred všeobecným súdom, navyše mal žalobca možnosť po jej uzavretí od nej aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť. Žalobcovi nemožno v tomto smere poskytnúť ochranu, pretože ak uvedenej rozhodcovskej zmluve nevenoval pozornosť pred jej uzavretím ani po ňom, nemožno jeho prístup hodnotiť inak ako ľahkomyseľný, ktorému nemožno poskytnúť ochranu bez ohľadu na skutočnosť, že v predmetnom právnom vzťahu vystupoval v pozícii spotrebiteľa (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/14/2011 zo dňa 22.11.2012). Neobstojí ani odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, že sporná rozhodcovská zmluva bráni vec uplatniť na všeobecnom súde, ak žalovaný podá skôr žalobu na rozhodcovskom súde, čím núti spotrebiteľa riešiť v tomto prípade vec iba v rozhodcovskom konaní, pretože obsah rozhodcovskej zmluvy nevylučuje právo žalobcu obrátiť sa so svojim nárokom na súd, aj keď podal už žalovaný žalobu na rozhodcovskom súde (z rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že v prípade žaloby zo strany žalovaného musia byť všetky sporné otázky riešené v tomto rozhodcovskom konaní začatom na základe žaloby a spotrebiteľ nie je vylúčený z podania žaloby na všeobecnom súde o veci, o ktorej sa rozhodcovské konanie nevedie); neobstojí ani odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, pretože z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť, rozhodcovská zmluva bola žalovaným dostatočne oddelená (zviditeľnená) na samostatný list a v širšom ponímaní mal žalobca aj možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, pretože možnosť úplne vylúčiť rozhodcovské konanie (neuzavretím rozhodcovskej zmluvy, resp. odstúpením od rozhodcovskej zmluvy v dohodnutej lehote) možno v extenzívnom ponímaní považovať za možnosť ovplyvniť jej obsah. Nakoniec znenie rozhodcovskej zmluvy nevyžaduje od žalobcu riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, preto neobstojí ani právne posúdenie predmetnej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014. Dôvod neplatnosti sporného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. teda podľa odvolacieho súdu nebol daný a predmetná rozhodcovská zmluva bola platne uzavretá v súlade s právnym poriadkom.

4.8 Pre úplnosť odvolací súd udáva, že zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo s účinnosťou od 01.01.2015 do právneho poriadku Slovenskej republiky zakotvené spotrebiteľské rozhodcovské konanie; účelom zákona bolo podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu „vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa“; potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania „vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch a z potreby zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti“; jedným zo základných pilierov novej právnej úpravy rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach bolo podľa dôvodovej správy „vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy“; v tomto smere podľa ustanovenia § 3 ods. 2 prvá veta, ods. 4, ods. 5 a ods. 6 prvá a druhá veta zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.01.2015, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním; spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu; uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy; spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd; spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Z uvedeného vyplýva, že sporná rozhodcovská zmluva zo dňa 18.04.2011 by spĺňala základné náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (predovšetkým písomná forma; obsahové a formálne oddelenie od rozhodcovskej zmluvy; absencia dohody o osobe konkrétneho rozhodcu; nepodmienenosť vo vzťahu k spotrebiteľskej zmluve a absencie obmedzenia práva spotrebiteľa obrátiť sa na súd), ktorá bola do právneho poriadku zavedená práve za účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa, keď sporná rozhodcovská zmluva navyše zakotvuje aj možnosť odstúpiť od nej v dohodnutej lehote. Aj z týchto podporných dôvodov nemohol odvolací súd spornú rozhodcovskú zmluvu vyhodnotiť ako neplatnú.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v obsahu spisu identifikoval podstatné vyjadrenia žalobcu, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal ďalším uplatneným dôvodom na zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku, t.j. tvrdením žalobcu, že v predmetnom rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014) a ani jeho tvrdením, že sporný rozhodcovský rozsudok nevydal rozhodcovský súd dohodnutý v rozhodcovskej zmluve.

5.2 Odvolací súd nezistil porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože žalobca mal po doručení rozhodcovského rozsudku spolu so žalobou a výzvou na vyjadrenie v súlade s rokovacím poriadkom možnosť vyjadriť sa (podať žalobnú odpoveď), v dôsledku čoho by došlo k zrušeniu sporného rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský súd by vykonal rozhodcovské konanie (o tejto možnosti bol žalobca poučený aj priamo v spornom rozhodcovskom rozsudku). Žalobca si namiesto žalobnej odpovede vybral možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe žaloby. Rovnosť strán v konaní je potrebné chápať ako možnosť uplatnenia procesných práv a výkonu procesných povinností za rovnakých podmienok a porušenie takto chápanej rovnosti žalobcu v rozhodcovskom konaní zo spisu nevyplýva.

5.3 Odvolací súd nezistil ani dôvodnosť námietky žalobcu, že sporný rozhodcovský rozsudok nevydal rozhodcovský súd dohodnutý v rozhodcovskej zmluve. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu zriadeného pri Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom v Žiline nezaložila ani dohoda účastníkov v rozhodcovskej zmluve o tom, ktorý rozhodcovský súd môže spor strán v rozhodcovskom konaní prejednať; jeden z rozhodcovských súdov označený v rozhodcovskej zmluve ako Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44826460, so sídlom v Banskej Bystrici, Zvolenská cesta č. 37, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrici, oddiel Sro, vložka č. 16626/S, je totožný s Victoria rozhodcovským súdom, so sídlom v Žiline, ktorý konal o žalobe žalovaného ako veriteľa v rozhodcovskom konaní, čo odvolací súd zistil z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 53057/L, kde je pod obchodným menom Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého č. 793/21, zapísaná obchodná spoločnosť s pridelením IČO: 44826460; z uvedeného výpisu vyplýva, že táto obchodná spoločnosť sídlila v Banskej Bystrici, Zvolenská cesta č. 37, v období od 12.06.2009 do 10.05.2010, kedy zmenila sídlo do Žiliny. Z uvedeného vyplýva, že došlo len k zmene názvu rozhodcovského súdu dohodnutého v spornej rozhodcovskej zmluve totožného zriaďovateľ a k zmene názvu došlo len v dôsledku zmeny sídla zriaďovateľa tohto rozhodcovského súdu z Banskej Bystrice do Žiliny.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie v podstate odôvodnil tým, že v prejednávanom spore vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolací súd sa s týmto názorom stotožnil (body 4.4 až 4.8 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, pretože uplatnené zákonné dôvody neplatnosti sporného rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014) žalobca nepreukázal; iné zákonné dôvody neplatnosti sporného rozhodcovského rozsudku žalobca netvrdil a preto sa nimi súd nemohol zaoberať.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v dôsledku zamietnutia žaloby žalobcu v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).