Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/134/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. nar. X.X.XXXX a C. B. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov detí rodičov: otca C. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v D. E. F. G. H. X a matky C. I. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v D. E. J. G. H. XXXX/XX zastúpenej JUDr. Evou Hencovskou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Bajzovej ulici č. 2 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. – 186 zo dňa 19.10.2020 takto

rozhodol:

P o t v d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch I. a III. o zvýšení výživného pre maloletého A. a maloletého C., vo výroku V. o zmene predchádzajúceho rozsudku a vo výroku VI. o trovách konania.

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že dlžné výživné pre maloletého A. za obdobie od 29.11.2019 do 19.10.2020 v sume 1.241,20 Eur je otec povinný zaplatiť matke do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. tak, že dlžné výživné pre maloletého C. za obdobie od 29.11.2019 do 19.10.2020 v sume 599,20 Eur je otec povinný zaplatiť matke do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zvýšil výživné od otca na mal. A. zo sumy 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 150 Eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred matke počnúc od 29.11.2019. Výrokom II. dlžné výživné pre mal. A. za obdobie od 29.11.2019 do 19.10.2020 v sume 1.284,08 Eur zaviazal otca uhrádzať matke v mesačných splátkach po 160,51 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. Výrokom III. zvýšil výživné od otca na mal. C. zo sumy 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 90 Eur mesačne, ktoré ho zaviazal platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke počnúc od 29.11.2019. Výrokom IV. dlžné výživné pre mal. C. za obdobie od 29.11.2019 do 19.10.2020 v sume 620,08 Eur zaviazal otca uhrádzať matke v mesačných splátkach po 77,51 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. Výrokom V. rozhodol, že tým mení rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. -178 zo dňa 19.10.2018 vo výroku o výživnom. Výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne matka. Otec sa na starostlivosti podieľa v rámci úpravy styku každý druhý víkend, pričom syn A. občas návštevy u otca odmieta, čo súvisí s jeho zdravotným stavom. Otec prispieval na výživu detí spolu sumou 68Eur ( na jedno dieťa 34 Eur ), nad rámec neprispieval ani finančne ani vecne. Mal preukázané, že na strane matky došlo k podstatnému navýšeniu nákladov predovšetkým v súvislosti s nástupom mal. A. do školy do Michaloviec, kam ho matka denne vozí. Výdaje sa zvýšili o nákup pohonných hmôt, nákup stravy, ktorú matka denne synovi pripravuje a ktorá je finančne nákladná, nakoľko dieťa má intoleranciu na lepok a laktózu. Taktiež finančne náročná je zdravotná starostlivosť, lebo matka hradí 80 Eur mesačne za terapiu feedbackom v Košiciach. Keďže mal. A. odmieta jesť ovocie a zeleninu, matka je nútená kupovať vitamíny v tabletkovej forme. Dieťaťu na podporu imunity zakupuje taktiež probiotiká. Obe deti rastú, preto matka musí sezónne nakupovať obom deťom oblečenie. Pri zvýšení výživného súd prvej inštancie vychádza z odôvodnených potrieb detí, príjmových a majetkových pomerov na strane oboch rodičov. Konštatoval, že otcovi bola naposledy určená vyživovacia povinnosť vo výške 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa. Táto suma, ktorá bola od 1.7.2019 do 30.6.2020 v sume 28,79 Eur a od 1.7.2020 v sume 29,42 Eur je preukázateľne nepostačujúca na krytie odôvodnených potrieb maloletých detí. Zhodnotil, že v čase posledného rozhodnutia súdu otec pracoval. Toho času je nezamestnaný, napriek tomu jeho životná úroveň neklesla. Považoval za nepochybné, že jeho príjem je vyšší než bol ním prezentovaný na pojednávaniach. Jeho tvrdenie o tom, že mu finančne pomáhajú rodičia neobstojí, nakoľko by sa pri úhrade synových nákladov samy dostali každomesačne do finančnej tiesne. Matka preukázala, že na trhu práce sú voľné pracovné miesta v oblasti stavebníctva, aj so špecializáciou na prácu so sadrokartónom. Súd prvej inštancie mal zato, že otec sa úmyselne vyhýba práci, ktorá je spojená s daňových a odvodovým zaťažením. Keďže sa nepodarilo zistiť skutočný príjem otca, pri určovaní výšky výživného vychádzal z princípu potenciality, teda schopnosti otca zamestnať sa na trhu práce a príjmu, ktorý by mohol dosahovať, v prípade, že by sa zamestnal. Do úvahy bral taktiež skutočnosť, že otec býva v nájomnom byte, za ktorý hradí 254 Eur, pričom má možnosť bývať v domácnosti rodičov. Jeho tvrdenia o tom, že tam zostal z dôvodu zdravotných problémov mal. A. neobstoja, nakoľko sám potvrdil, že syn už nemá problém byť v domácnosti starých rodičov. Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd prvej inštancie bral na zreteľ je, že ako sám potvrdil, o niekoľko dní uhradí celý dlh ( mesačná splátka 50 Eur ), ktorý mal na odvodoch ako aj to, že napriek tomu, že mu skončila viazanosť a operátor mu zvýšil poplatok za služby z 15 Eur na 30 Eur, si nenašiel čas, aby k operátorovi zašiel a dohodol si nové výhodnejšie podmienky. Tvrdenia o tom, že si nenašiel čas vzbudzujú dôvodný predpoklad, že otec svoj „voľný“ čas venuje zárobkovej činnosti. Taktiež mal preukázané, že od posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oboch detí, ktoré sú už staršie a starostlivosť o ne vyžaduje zvýšené výdaje, ktoré v plnej výške hradí matka. U mal. C. sa jedná o bežné náklady primerané nákladom na dieťa v tomto veku. U mal. A. sa výdaje zvýšili z dôvodu nástupu do školy, prípravy stravy, zvýšenej starostlivosti v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Napriek tomu, že na strane matky došlo k zvýšeniu príjmu, ten je nepostačujúci na pravidelné mesačné výdaje. Na strane otca došlo k zmene v tom, že už nie je pracovnom pomere, je vedený ako uchádzač o zamestnanie, avšak bolo preukázané, že svoje výdaje si bez problémov hradí, teda jeho životná úroveň neklesla. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd prvej inštancie zvýšil výživné na mal. A. na sumu 150 Eur mesačne a na mal. C. na sumu 90 Eur mesačne počnúc odo dňa podania návrhu. Keďže si otec plnil vyživovaciu povinnosť na každého syna v sume 34 Eur, vznikol mu dlh na výživnom pre mal. A. od 29.11.2019 do 19.10.2020 vo výške 1.284,08 Eur (výška splatného výživného 1338,87 Eur (8,08 Eur za 11/2019, 848,47 Eur za 12/2019 - 6/2020 /t.j. 121,21 Eur x 7 mesiacov/, 482,32 Eur za 7/2020 - 10/2020 / t.j.120,58 Eur x 4 mesiace/) - mínus uhradené výživné 54,79 Eur = dlh 1284,08 Eur), ktorý súd povolil v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia uhrádzať otcovi v 160,51 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. Zároveň súd vyčíslil dlh na výživnom pre mal. C. za obdobie od 29.11.2019 do 19.10.2020 v sume 620,08 Eur (výška splatného výživného 674,87 Eur (4,08 Eur za 11/2019, 428,47 Eur za 12/2019 - 6/2020 /t.j. 61,21 Eur x 7 mesiacov/, 242,32 Eur za 7/2020 - 10/2020/ t.j.60,58 Eur x 4 mesiace/) - mínus uhradené výživné 54,79 Eur = dlh 620,08 Eur), ktorý súd povolil v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia otcovi uhrádzať v 77,51 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. O trovách konania rozhodol v zmysle .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodu, že ho považuje za chybný. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Súd prvej inštancie mal vyhodnotiť celú vec v prospech maloletých detí a nariadiť na upokojenie situácie v rodine striedavú osobnú starostlivosť. Zvýšenie výživného podľa jeho názoru nevyrieši problém, ktorý má matka s každodenným dochádzaním do Michaloviec, čím došlo aj k zníženiu jej príjmu. Zároveň namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tak on, ako aj matka potvrdzujú, že pravidelne prispieva na výživu detí sumou 68 Eur. Nerozumie, akým spôsobom bolo vypočítané jeho dlžné výživné. Výpočet, ktorý je uvedený v odôvodnení rozsudku považuje za chybný. Poukázal na výhody striedavej osobnej starostlivosti.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a v záujme maloletých detí. Rovnako sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolanie otca považuje za nedôvodné a nie v záujme maloletých detí. Poukázal na zdravotný stav mal. A., ktorý má diagnostikovaný autizmus, pričom je v jeho záujme, aby boli zachované doterajšie zaužívané rituály dieťaťa nastavené v domácnosti matky. Poukázal na to, že matka nebráni v styku otca s maloletými deťmi a maloleté deti otca navštevujú aj v jeho domácnosti. Striedavá osobná starostlivosť, o ktorú žiada otec, by mohla mať nepriaznivý vplyv najmä na psychický vývin mal. A.. Rovnako nepovažuje za najlepší záujem maloletých detí, aby do striedavej osobnej starostlivosti bol zverený len mal. C.. Zdôraznil, že zmena starostlivosti na striedavú osobnú starostlivosť by narušila zaužívané spôsoby, návyky a denné rituály dieťaťa, ako aj samotná zmena domáceho prostredia. Čo sa týka platenia celkovej sumy výživného, poukázal na to, že počas súdneho pojednávania bola otcovi táto skutočnosť náležite vysvetlená a bol oboznámený s výškou riadneho výživného, dlžného výživného a spôsobe jeho splácania, rovnako aj o časovom období, počas ktorého je potrebné dlžné výživné splatiť. Navrhol preskúmať rozsudok v časti určenia výšky výživného pre maloleté deti a dĺžky splácania dlžného výživného.

Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že s ním nesúhlasí, trvá na tom, aby deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Tým by sa vrátili do prostredia, z ktorého ich pôvodne matka vytrhla, pretože vyrastali v byte, v ktorom on aj naďalej býva. Tým by sa začlenili pre nich do dobre známeho prostredia. Ich detská izba aj po ich odchode zostala zachovaná a nezmenená práve z dôvodu, aby im nenarušil ich zaužívané spôsoby, návyky a denné rituály. Má za to, že to bola práve matka, ktorá ich vytrhla z ich zaužívaného prostredia, istý čas s nimi bývala u svojich rodičov a momentálne býva pre nich opäť v novom prostredí.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že ho považuje za zmätočné, keďže otec podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Zdôraznila, že otcovi bolo jasne vysvetlené, že sa jedná o konanie o zvýšenie výživného, pričom na pojednávaní nevedel zaujať stanovisko, akou finančnou čiastkou by vedel prispievať na výživu maloletých detí a výslovne sa nedomáhal ani zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti. Poukázala na to, že otec neprejavoval skutočný záujem o maloleté deti a nepomáhal jej s ich starostlivosťou aj napriek tomu, že mu v tom nič nebránilo. Ona nikdy nezamedzovala styk otcovi s maloletými deťmi, no napriek tomu on spravidla vždy uprednostnil svoje vlastné záujmy pred záujmami detí. Uviedla, že to budú už štyri roky, odkedy žijú s maloletými deťmi v samostatnej domácnosti a maloletým tento režim vyhovuje. Majú už zabehnutý systém, deti majú vlastnú detskú izbu a ani sa nedožadujú toho, aby rovnaký čas ako s ňou, trávili aj s otcom. Obe deti sú v psychickej pohode, majú s otcom pravidelný kontakt a ona im ani nebráni, aby u otca prespali, pokiaľ budú chcieť. Otec má tak vytvorený dostatočný priestor, aby mohol na deti výchovne pôsobiť a plnohodnotne sa im venovať. On sa však vôbec nedomáhal toho, aby mohol byť s deťmi aj nad rámec súdom určeného styku. Zdôraznila, že striedavú osobnú starostlivosť neodporúča ani kolízny opatrovník, preto sa dá jednoznačne ustáliť, že otec v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé preukázať, že súd prvej inštancie v predmetnej veci dospel k nesprávnemu právnemu a skutkovému záveru. Konštatovala, že otec deťom zriadil detskú izbu až potom, ako sa s deťmi odsťahovala z jeho domácnosti. V súčasnej dobe ona s deťmi býva v dvojizbovom byte, kde sú spokojní, obaja maloletí majú kompletne zariadenú detskú izbu so všetkými potrebami (vzhľadom na zdravotný stav staršieho syna – senzorické pomôcky, odpočinková zóna, školská zóna, hračky zoradené montessoriho systémom a pod.). Podľa jej názoru neexistuje absolútne žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť tento ich režim po štyroch rokoch narušený. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súd prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. o zvýšení výživného pre mal. A. a mal. C. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne (okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného) alebo objektívne (vývojom životných nákladov). Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. -178 zo dňa 19.10.2018 právoplatným dňa 6.12.2018, súd rozviedol manželstvo účastníkov, zveril mal. A. a mal. C. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ich výživu na každého sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Zároveň upravil aj styk otca s maloletými deťmi. Matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke. Otec bol zamestnaný s mesačným príjmom do 400 Eur mesačne. Mal. A. navštevoval špeciálnu materskú školu, mal. C. nastúpil do materskej školy. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne zistil, že podstatná zmena pomerov nastala predovšetkým u mal. A., ktorý v tom čase bol žiakom 2. ročníka špeciálnej základnej školy v C., kam ho matka denne vozí. Mal. C. stále navštevoval materskú školu. Matka bola zamestnaná na Mestskom úrade v Sečovciach ako referent kultúry. Na začiatku školského roka minula na oblečenie detí 100 Eur. Vzhľadom k tomu, že mal. A. musí mať špeciálnu stravu, ktorá neobsahuje laktózu ani lepok mala zvýšené výdaje v súvislosti s nákupom potravín, pravidelne berie probiotiká, nakoľko nezje ani ovocie ani zeleninu. Probiotiká ju vyjdú na 20 Eur mesačne. Týždenne platí 20 Eur za terapiou biofeedbackom, chodia tam raz týždenne v piatok, cieľom je synchronizovať mozog. Rodina mesačne minie na stravu zhruba 300 Eur. Pokiaľ ide o školské výdavky na mal. A. platíila10 Eur školné mesačne + 3,30 Eur za internát, kde ju poobede čaká. Na mal. C. platila školné 15 Eur a za stravu 7 Eur, nakoľko je predškolák tak výdaje sa znížili. Špeciálna škola v Michalovciach vypracovala zoznam vecí, ktoré deti potrebujú na školský rok. Matka minula za nákup 60,55 Eur. Zároveň uhradila triedny fond 10 Eur. Otec žije sám v nájomnom byte, v ktorom pred tým býval s manželkou a synmi. Platí nájomné 254 Eur. V byte zostal kvôli mal. A., pretože jeho zdravotný stav si vyžaduje určitý pravidelný režim, ktorý treba dodržiavať. Bol zvyknutý na prostredie, v ktorom vyrastal. V minulosti nechcel chodiť ani k starým rodičom, teraz sa to zmenilo a nemá problém k ním zájsť. Mesačne platí poistné vo výške 90 Eur, v ktorom je jeho poistenie a poistenie oboch synov. Spoločnosti Orange platil za služby mobilného operátora akciovú sumu 15 Eur, po 2 rokoch sa akcia skončila a automaticky to spoločnosť Orange zvýšila na sumu 30 Eur, ktorú platil už 3 mesiace, nemal čas ísť do spoločnosti. Bývalý zamestnávateľ K. L. za neho neodvádzal odvody, tak vznikol dlh 380 Eur, ktorý bol vymáhaný cestou exekútora. Mesačne platil exekútorovi 50 Eur, zostalo mu zaplatiť poslednú splátka. Na hygienu mesačne minie zhruba 30 Eur. Sumu 20 Eur na oblečenie, ale už si ani nepamätá kedy si niečo kúpil. Mesačne minie na voľno časové aktivity so synmi 20 Eur, na hračky tiež zhruba 20 Eur. Nemal žiadne iné dlhy. Svoje výdavky si platil aj pomocou rodičov. Snažil sa privyrobiť si rôznymi fuškami, venoval sa montáži sadrokartónov, prácu si zháňal cez známych. Tým bola dostatočne preukázaná zmena pomerov účastníkov, aby mohlo byť opätovne rozhodnuté o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na a 2 základných princípov , z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ().

Čo sa týka odvolacej námietky otca, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V civilnom mimosporovom konaní súd zisťuje skutočný stav veci ( ). V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine a správne ich aplikoval na zistený skutočný stav.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní a dodáva, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady citované v ustanovení § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú pri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nich úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletých detí a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca aj matky.

Matka podaním návrhom žiadala zvýšiť výživné od podania návrhu zo sumy 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa pre mal. A. na sumu 150 Eur mesačne a pre mal. C. na sumu 100 Eur mesačne. Súd prvej inštancie zvýšil výživné na mal. A. na 150 Eur mesačne a na mal. Marka na sumu 90 Eur mesačne od 29.11.2019, t.j. od podania návrhu do budúcna. Odvolací súd po dôslednom porovnaní pomerov účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi dospel k rovnakému názoru ako súd prvej inštancie, že zvýšené výživné zodpovedá potrebám maloletých detí a nezistil okolnosti na strane otca, ktoré by odôvodňovali určenie výživného nižšou sumou. Nestotožnil sa s námietkou otca, že v najlepšom záujme maloletých detí by bola striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Táto zmena výchovy nebola ani predmetom dokazovania na súde prvej inštancie, keďže matka sa podaním návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti. Zmenu výchovy neodporučil ani kolízny opatrovník, ktorý poukázal na zdravotný stav mal. A. a zmena výchovy len pre mal. C. by nebola v ich najlepšom záujme. So zmenou výchovy nesúhlasila ani matka, ktorá poukázala na to, maloleté deti, najmä mal. A., majú zaužívaný režim, ktorého zmena by im neprospela, ako aj na to, že otec nejaví skutočný záujem o maloletých, pretože mal možnosť podieľať sa na ich výchove aj nad súdom určený rámec, ktorý však vôbec nevyužíval.

Odvolací súd ohľadne povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí konštatuje, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej ak rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojím predstavám, nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou (podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má

zistenie jeho potenciálnej životnej úrovne. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy, je zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. V tomto prípade otec v konaní uviedol, že jeho mesačný náklad na mobilný telefón je 30 Eur, splatil dlh (mesačná splátka 50 Eur), ktorý mal na odvodoch, býva v nájomnom byte, za ktorý hradí 254 Eur, pričom má možnosť bývať v domácnosti rodičov. Matka preukázala, že v danom čase boli na trhu práce voľné pracovné miesta v oblasti stavebníctva, aj so špecializáciou na prácu so sadrokartónom.

Ako odvolací súd uviedol, potenciálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo objektívne je možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd poukazuje aj na to, že otec sa môže bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj v inom regióne mimo košického kraja. V tejto veci otec nepredložil žiaden dôkaz objektívne preukazujúci, že má problém pracovať, zamestnať sa, čo by malo podstatný vplyv na jeho potenciálne schopnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu primeranom veku a potrebám maloletých detí tak, ako ju zvýšil súd prvej inštancie. Vzhľadom k tomu, že z odvolania otca je zrejmé, že je stále nezamestnaný, odvolací súd pri posudzovaní základu na určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho potenciálnych schopností, možností uplatniť sa na trhu práce a schopností zvýšiť si svoj príjem pri zvolení aktívneho prístupu a neprihliadol na jeho deklarované príjmové a majetkové pomery. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nezvýšenie výživného by znamenalo presunúť jeho zodpovednosť za zdravie a život dieťaťa na matku, ktorá sa osobne stará o maloleté deti a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nim na hranici svojich možností vzhľadom na svoj príjem a nepochybne by to bolo v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že zvýšenie výživného súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutočnému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že zvýšené výživné 150 Eur mesačne (5 Eur denne), resp. 90 Eur mesačne (3 Eurá denne) zohľadňuje iba nepatrnú časť nevyhnutných potrieb mal. A. či mal. C. a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj ich výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o dcéru sa osobne stará a dobrovoľne si voči nej plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu svojich schopností. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom rozsudkom súdu prvej inštancie.

Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol správne o zvýšení výživného pre maloleté deti, zároveň zákonne rozhodol aj o náhrade trov konania, odvolací súd podľa ustanovenia napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. o zvýšení výživného a vo výroku VI. o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil vyššie uvedené dôvody v súlade s .

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa , lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Odvolací súd preskúmal aj rozhodnutie o dlžnom výživnom, pričom konštatuje, že súd prvej inštancie ho vypočítal matematicky nepresne. Pri jeho výpočte je potrebné vychádzať jednak z predchádzajúcej úpravy výživného, ako aj zo zhodných tvrdení rodičov, akú sumu výživného otec v rozhodnom období skutočne platil. Otec mal v rozvodovom rozsudku uloženú povinnosť prispievať na výživu pre každé

maloleté dieťa sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Reálne platil 34 Eur pre každé dieťa. Súd prvej inštancie zvýšil výživné pre mal. A. na 150 Eur mesačne od 29.11.2019. Výživné sa teda zvýšilo mesačne o 116 Eur. Dlžné výživné sa počítalo do dňa rozhodnutia, t.j. do 19.10.2020. Za mesiac 11/2019 je to pomerná časť za 2 dni (116 Eur : 30 dní x 2 dni) v sume 7,73 Eur. Za mesiace 12/2019 až 9/2020 je to (116 Eur x 10 mesiacov) 1.160 Eur. Za mesiac 10/2020 je to pomerná časť za 19 dní (116 Eur : 30 dní x 19 dní ) v sume 73,47 Eur. Za uvedené obdobie nebolo v spise preukázané, že by otec zaplatil na výživu pre mal. A. inú sumu. Celkový dlh na výživnom pre mal. A. za obdobie od 29.11.2019 (od podania návrhu) do 19.10.2020 (do dňa rozhodnutia) je teda 1.241,20 Eur (7,73 + 1160 + 73,47). Súd prvej inštancie zvýšil výživné pre mal. C. na 90 Eur mesačne od 29.11.2019. Výživné sa teda zvýšilo mesačne o 56 Eur. Dlžné výživné sa počítalo do dňa rozhodnutia, t.j. do 19.10.2020. Za mesiac 11/2019 je to pomerná časť za 2 dni (56 Eur : 30 dní x 2 dni) v sume 3,73 Eur. Za mesiace 12/2019 až 9/2020 je to (56 Eur x 10 mesiacov) 560 Eur. Za mesiac 10/2020 je to pomerná časť za 19 dní (56 Eur : 30 dní x 19 dní ) v sume 35,47 Eur. Za uvedené obdobie nebolo v spise preukázané, že by otec zaplatil na výživu pre mal. C. inú sumu. Celkový dlh na výživnom pre mal. C. za obdobie od 29.11.2019 (od podania návrhu) do 19.10.2020 (do dňa rozhodnutia) je teda 599,20 Eur (3,73 + 560 + 35,47).

Odvolací súd zaviazal otca zaplatiť takto určené dlžné výživné do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože nezistil žiadne osobitné dôvody na priznanie výhody splátok. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že otec sa na možnosť zvýšenia výživného mohol a mal pripraviť už minimálne od podania návrhu na zvýšenie výživného a odkladať si časť zo svojich ušetrených prostriedkov. Matka maloletej pritom nebola zvýhodnená splátkami a musela uspokojovať neustále sa zvyšujúce potreby maloletých detí v momente ako vznikali, prípadne si vedenie domácnosti prispôsobovať tak, aby na ich úhradu mala. Súdom upravená splatnosť dlžného výživného spĺňa účel výživného, pretože výživné má slúžiť na úhradu potrieb dieťaťa práve vtedy, keď ich najviac potrebuje. Zároveň poskytuje otcovi primeraný čas na zabezpečenie sumy dlžného výživného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením ( ), čím zákonodarca opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného.

Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o dlžnom výživnom pre mal. A. a vo výroku IV. o dlžnom výživnom pre mal. C. podľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).